Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/27/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky A. W., bývajúcej

v L., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v S., proti odporcovi N ., n. o., so sídlom v B., V.,

so sídlom v R., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu A. a. s. , so sídlom v B.,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. augusta

2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 15. marca 2011 č. k. – 162

uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 3 561, 71 € , nahradiť jej trovy

konania vo výške 2 599, 52 € na účet právneho zástupcu a zaplatiť štátu na účet súdu trovy

konania vo výške 539, 17 € , všetko do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti

návrh navrhovateľky zamietol. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že boli splnené

všetky predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu na zdraví z dôvodu jeho

nesprávneho postupu pri liečení následkov úrazu navrhovateľky ako spolujazdkyne pri

dopravnej nehode dňa 21. augusta 2006 . Navrhovateľka utrpela pri liečení (v rozpore

s platnými právnymi predpismi a predpismi o poskytovaní zdravotnej starostlivosti) bolesti.

Preto jej vznikol nárok na bolestné , pri určení výšky ktorého súd vychádzal zo záverov

znaleckého posudku ( MUDr. Š. Z. ) . V posudku znalec ohodnotil bolestné na 180 bodov (

2

zlomenina suprakondylická , operovaná v roku 2007 ) , čo pri hodnote za jeden bod vo výške

12, 45 € predstavuje sumu 2 240, 59 € . Vzhľadom na vznik komplikácie pseudartrózy znalec

podľa b vyhlášky č. zvýšil bodové ohodnotenie bolestného o 50 %

na 270 bodov zodpovedajúcej sume 3 360, 88 € ( 270 x 12, 45 €) . Hlbokú ranu dolnej

končatiny ohodnotil znalec ( pod položkou 162 ) na 15 bodov , čo pri hodnote za jeden

bod vo výške 13, 38 € predstavuje sumu 200, 82 € , bolestné spolu sumu 3 561, 71 € (

3 360, 88 € a 200, 82 € = 3 561, 71 € ). Keďže navrhovateľka uplatňovala bolestné ( po

čiastočnom späťvzatí návrhu ) v sume 3 770, 83 € jej návrh v sume 209,12 € titulom

tohto nároku súd zamietol. Pri posudzovaní nároku titulom náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca

MUDr. M. V. , CSc. , ktorý konštatoval, že nie je možné jednoznačne určiť, či dôvodom

trvalých následkov na zdraví navrhovateľky je oneskorená liečba zlomeniny stehennej kosti

( jej uloženia a roztrieštenosti ) a či by tieto nastali aj v prípade včasného operačného

riešenia . Ani inými dôkazmi nebolo v konaní preukázané, že trvalé následky na zdraví

navrhovateľky sú v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom odporcu pri liečení

navrhovateľky. Preto nárok uplatnený navrhovateľkou titulom náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia ako nedôvodný zamietol. Za nedôvodný vyhodnotil aj návrh v časti,

ktorým sa navrhovateľka domáhala zaplatenia úrokov z omeškania. O trovách konania

rozhodol podľa a o trovách štátu podľa

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie navrhovateľky, odporcu a vedľajšieho

účastníka rozsudkom z 25. augusta 2011 sp. zn. rozsudok okresného súdu vo

výroku o uložení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 3 561, 71 € v súdom

určenej lehote, vo výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie sťaženia spoločenského

uplatnenia a zvyšku bolestného potvrdil. Vo výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie

úrokov z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania a trov konania štátu rozsudok zrušil

a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V plnom rozsahu sa stotožnil

s rozhodnutím prvostupňového súdu vo vyhovujúcej a zamietajúcej časti nároku na bolestné

a na sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj s odôvodnením rozsudku v tejto časti, na ktoré

v podrobnostiach poukázal ( , ). Uviedol, že súd prvého stupňa pri

rozhodovaní o týchto nárokoch vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, na

ktorý správne aplikoval právny predpis , ktorý aj správne vyložil. Dospel k správnemu

záveru, že odporca zodpovedá za vzniknutú škodu navrhovateľke titulom bolestného , že

3

medzi porušením právnej povinnosti odporcu spočívajúcej v nesprávnom postupe pri

liečbe zlomeniny ľavej stehennej kosti došlo k bolestiam , odškodňovaným tzv. bolestným

a stotožnil sa aj s tvrdením navrhovateľky , že súd prvého stupňa jej nepriznal bolestné

spôsobené nesprávnym liečebným postupom s prihliadnutím aj na vznik komplikácie

pseudoartrózy. V tomto smere odvolací súd poukázal na závery rozsudku okresného súdu .

Odporca zodpovedá za vzniknutú škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka a súd prvého stupňa priznal navrhovateľke bolestné primerané zistenému

poškodeniu na zdraví v priebehu liečenia alebo odstraňovania jeho následkov ( § 3 ods. 1

) na základe lekárskeho posudku ( , , zákona č.

). Pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke nárok titulom sťaženia

spoločenského ( ani vo zvyšku bolestného ) správne vychádzal zo záverov znaleckého

posudku MUDr. M. V., CSc. č. 13/2010 zo dňa 20. júna 2010, z ktorých vyplýva , že

sťaženie spoločenského uplatnenia nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym liečebným

postupom odporcu , pretože by k nemu došlo aj v prípade, keby bol liečebný postup správny.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o úrokoch z omeškania , o trovách konania a o trovách štátu

nepovažoval za správny, preto ho v tejto časti zrušil.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v jeho potvrdzujúcej časti podala dovolanie

navrhovateľka. Navrhla ho v tejto časti zrušiť a vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie ,

alternatívne zmeniť a jej návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Namietala , že postupom

odvolacieho súdu, ktorý sa dostatočne nevysporiadal s jej odvolacími námietkami a svoje

rozhodnutie neodôvodnil v súlade s , jej bola odňatá možnosť konať

pred súdom ( ). Odvolací súd tiež nesprávne právne posúdil vec

odvolacím súdom ( ). Trvala na tom, že nesprávnym liečebným

postupom odporcu jej vznikli trvalé následky na zdraví , preto je oprávnený ňou uplatnený

nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odporca a vedľajší účastník sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( § 241 ods. 1 O. s .p. ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ) a bez nariadenia

4

dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ zo zákon nevylučuje.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je

dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa , ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4.

Dovolaním navrhovateľky nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale

taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci nevyslovil ani záväzný

právny názor, od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa

neplatnosti zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, 4. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší

súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie nie je podľa prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu ( rozsudku či uzneseniu ) , ak konanie v ktorom bolo vydané , je postihnuté niektorou zo

závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide tu

o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka konať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

5

obsadeným súdom ). Navrhovateľka procesné vady konania uvedené v § 237 pís. a/ až e/ a g/

nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení vyvodiť nemožno.

Navrhovateľka namietala, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/

z dôvodu nedostatku riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

v napadnutej časti v súlade s Tým, že sa z jeho rozhodnutia nedozvedela,

ako sa právne a skutkovo vysporiadal s námietkami, ktoré uvádzal v odvolaní proti

rozsudku súdu prvého stupňa , jej odňal možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa

účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu

konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva , ktoré mu

právny poriadok priznáva.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ) ,

prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ( v súlade s citovaným

ustanovením ) patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne

vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva . Judikatúra tohto súdu

nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia . Len ak ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

( pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins. c. Francúzsko z 19. februára 1998 ).

Ústavný súd Slovenskej republiky podľa konštantnej judikatúry ( pozri IV. ÚS

115/03, ) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé

súdne konania ( , Dohovoriu o ochrane ľudských práv a slobôd)

6

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia , ktoré jasne,

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany , t. j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkom konania ( pozri ).

Po preskúmaní veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v napadnutej časti odvolací zrozumiteľným

spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci samej

potvrdil . Zo spisu totiž vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol stručne

rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci , obsah odvolaní a vyjadrení k nim . Vysporiadal sa aj s námietkami

navrhovateľky týkajúcimi sa právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa ( ktorým sa

dovolací súd nezaoberal ) , ktoré považoval ( z uvedených dôvodov ) za správne .

V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom , s ktorým sa

stotožnil ( ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť

vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia za predpokladu, že sa v plnom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa po skutkovej, ako aj právnej

stránke ). Jeho rozhodnutie preto nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené.

Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že navrhovateľka sa s právnym

názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu ( pozri ).

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania podľa § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ O. s .p. , ktoré je prípustné , a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

7

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis , nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia ). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené

( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ) , dovolateľkou vytýkané skutočnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť rozsudku v napadnutej časti, nezakladali by ale

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

( ne ) použil správny právny predpis a či ho ( ne ) správne interpretoval alebo či zo správnych

skutkových záverov vyvodil ( ne ) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy,

keby dovolanie bolo procesne prípustné ( o taký prípad v danej veci nešlo ) .

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

navrhovateľky podľa ds. 5 v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok

prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

rozsudkom odvolacieho súdu v napadnutej časti z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti navrhovateľke , ktorá úspech nemala . Najvyšší súd Slovenskej

republiky mu však trovy dovolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy tohto

konania nevznikli ( v spojení s a

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

8

Za správnosť :

Hrčková Marta