Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/34/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu R. M., bývajúceho v T., t.č.

v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a v Ústave na výkon väzby Leopoldov, proti

žalovaným 1/ JUDr. R. V., 2/ JUDr. J. K., 3/ JUDr. E. Z., sudcom Krajského súdu Trenčín,

o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ,

o vylúčení sudcov Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania veci vedenej

na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne JUDr B. A., JUDr. Č. N., JUDr. Č. B., JUDr. E.

D., JUDr. F. J., JUDr. G. O., JUDr. H. S., JUDr. H. R., JUDr. H. V., JUDr. J. G., JUDr. J. J.,

JUDr. K. F., JUDr. L. D., JUDr. L. O., JUDr. M. S., JUDr. M. I., JUDr. M. J., JUDr. P. M.,

JUDr. R. A., JUDr. S. O., JUDr. Š. V., JUDr. T. P., JUDr. V. E., JUDr. V. R., JUDr. Z. A.,

JUDr. Z. E., JUDr. Z. E. a JUDr. Z. E. s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania

veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec vedená na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. ).

Prejednávanie a rozhodovanie tejto veci (veci vedenej na Okresnom súde Trenčín

pod sp. zn. ) až do jej právoplatného skončenia sa prikazuje Krajskému súdu

v Nitre.

2

O d ô v o d n e n i e

Podaním zo 6. decembra 2010 (č.l. 8 spisu) žalobca vzniesol námietku zaujatosti proti

všetkým sudcom Okresného súdu Trenčín a Krajského súdu v Trenčíne z obavy o možnom

ovplyvňovaní tohto konania sudcami, čo bližšie nekonkretizoval.

V konaní vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn.

predsedníčka Krajského súdu v Trenčíne predložila spis Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie podľa spolu s vyjadreniami sudcov Krajského

súdu v Trenčíne ( a ).

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne (JUDr B. A., JUDr. Č. B., JUDr. E. D., JUDr. G.

O., JUDr. H. V., JUDr. J. G., JUDr. J. J., JUDr. K. F., JUDr. L. D., JUDr. M. I., JUDr. M. J.,

JUDr. P. M., JUDr. S. O., JUDr. Š. V., JUDr. T. P., JUDr. Z. E., JUDr. Č. N., JUDr. F. J.,

JUDr. H. S., JUDr. H. R., JUDr. L. O., JUDr. M. S., JUDr. R. A., JUDr. V. E., JUDr. Z. A.,

JUDr. Z. E.) vo svojich vyjadreniach uviedli, že sa cítia byť zaujatí pre ich vzťah

k žalovaným 1/ až 3/, tiež sudcov krajského súdu (resp. k JUDr. J. K., ako bývalému sudcovi

krajského súdu), ktorých poznajú a sú s nimi v priateľskom vzťahu.

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne (JUDr. V. R. a JUDr. Z. E.) uviedli, že sa cítia

byť zaujatí, lebo sú účastníkmi tohto konania na žalovanej strane.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne

( tretia veta ) posudzoval opodstatnenosť tvrdenej možnosti vzniku

pochybnosti o nezaujatosti sudcov krajského súdu z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré

je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia § 14

ods. 1 , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

3

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania,

ale tiež vtedy, keď sudca verejne – napríklad prostredníctvom médií alebo iným

spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho

nestrannosť),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho – napr. priateľského alebo

negatívneho – napr. nepriateľského)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý (zo zákonom predpokladaných

dôvodov) pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania

a rozhodovania. Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti

zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať

a rozhodovať zaujatý - nie nestranný - sudca.

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

sa považuje za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou

a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

4

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré

im zaručuje právny poriadok (). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru (pozri napríklad Piersack proti Belgicku).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu

ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné

z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti

sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie

nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti

(pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko

sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať

pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa

subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje

tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký

aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený

na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá

sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

5

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Sudcovia Krajského súdu v Trenčíne uvedení vo výroku (okrem JUDr. E. Z. a JUDr.

R. V.) vo vyjadreniach k námietke zaujatosti uviedli, že sa cítia byť zaujatí pre svoj

priateľský vzťah k žalovaným 1/ až 3/. Takto deklarovaný vzťah svojou intenzitou (blízkeho,

osobného vzťahu) už presahuje rámec bežnej kolegiality. Uvádzané okolnosti zakladajú

pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkom konania tak zo subjektívneho

hľadiska, ako aj z hľadiska objektívneho, a preto sú spôsobilé naplniť zákonné predpoklady

pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1

Sudcovia JUDr. E. Z. a JUDr. R. V. vo svojom vyjadrení poukázali, že sú v tomto

spore účastníkmi konania na strane žalovaných v 1/ a 3/ rade. Preto sú ako účastníci konania

pre tento svoj pomer k veci bez ďalšieho vylúčení z jej prejednávania a rozhodovania.

Z dôvodov vyššie uvedených rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že

sudcovia uvedení vo výrokovej časti tohto uznesenia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania danej veci.

Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

tu nastala procesná situácia, na ktorú dopadá V zmysle tohto ustanovenia

ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec

prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vzhľadom na to prikázal vec až do jej

právoplatného skončenia Krajskému súdu v Nitre.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková