Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dd1/384991.6334c8.pdf
PDF · 120.76 KB
No categories available
10Sžd/37/2011
Legal thesis Official
Najvyšší súd 10Sžd/37/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci žalobcu: J. K., bytom P., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, Jilemnického č. 1, Trenčín,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-KDI-P-185/2010 zo dňa
10.01.2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/20/2011-46 zo dňa 18.05.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/20/2011-46 zo dňa 18. mája 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu proti
rozhodnutiu žalovaného č. KRP-KDI-P-185/2010 zo dňa 10.1.2011, ktorým tento potvrdil
rozhodnutie o priestupku žalobcu vydané Okresným dopravným inšpektorátom ORPZ
Považská Bystrica č.p. ORP-DIPB-SK-191/2010 dňa 18.11.2010.
Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. h/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZP“) a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ tohto zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške
350 € a zákaz viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie
v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bolo v súlade
so zákonom. Žalobca ani v správnom konaní, ani v žalobe neuviedol žiadny relevantný dôkaz,
ktorý by spochybňoval závery žalovaného a tiež neodôvodil, prečo by mali byť proti nemu
príslušníci policajného zboru zaujatí. Konajúce správne orgány správne prihliadli
na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky, ako aj mieru zavinenia
páchateľa. V neprospech žalobcu zavážilo, že rýchlosť je najzávažnejším porušením pravidiel
cestnej premávky a najčastejšou príčinou nehôd a poľahčujúcou okolnosťou je iba to,
že predtým sa obdobného priestupku nedopustil. Krajský súd po preskúmaní veci dospel
k záveru, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený správny
právny záver, keďže žalobca bol posudzovaný zo spáchania dvoch priestupkov. Žalovaný a aj
prvostupňový správny orgán správne postupovali podľa § 12 ods. 2 ZP, keď žalobcovi uložili
sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Výšku
sankcie žalobca nenamietal. Námietky žalobcu krajský súd nepovažoval za dôvodné a
spôsobilé zmeniť závery správnych orgánov a preto žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal,
že spáchanie skutku kladeného mu za vinu, mu nebolo preukázané. Uviedol,
že z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 26.8.2010 v nočných hodinách išiel spolu s P. Ž.
po pravej strane vozovky medzi obcami Boleráz a Smolenice a pri kontrole hliadkou polície
bolo zistené, že nemal na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky, čím si nesplnil zákonom
ustanovené povinnosti chodca. Rozhodnutie súdu sa teda opiera o administratívny spis. Podľa
názoru žalobcu mu v správnom konaní nebolo preukázané spáchanie druhého uvedeného
skutku a správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky zo dňa 26.8.2010 spísaná príslušníkmi PZ neobsahovala jeho podpis. Na ústnom
pojednávaní dňa 18.11.2010 uviedol, že si nie je vedomý spáchania priestupku, nič viac
k tomu však povedať nedokázal. Tieto dokumenty podľa jeho názoru nemožno považovať
za relevantné, nakoľko na nich nie je jeho podpis a ide výlučne o tvrdenie policajtov. On si
spáchania druhého z uvedených priestupkov vedomý nie je. Je pravdou, že P. Ž. zaplatil
pokutu na mieste, ale žalobca si nebol vedomý spáchania priestupku a odmietol pokutu
zaplatiť. Žalobca sa do správy o objasnení priestupku nevyjadril a odmietol ju podpísať.
Skutok bol tiež podpísaný do záznamu policajtmi K. a B. Na ústnom pojednávaní sa žalobca
vyjadril tak, že si na situáciu z 26.8.2010 nespomína, ale nepoprel, že v tom čase pracoval
v Smoleniciach. Len z tejto skutočnosti však nie je možné vyvodzovať alebo preukazovať, že
spáchal priestupok. Je absurdné spájať pobyt či prácu osoby na určitom mieste s tým, že
niekde neďaleko mala táto osoba údajne spáchať priestupok. Rozhodnutie Krajského
dopravného inšpektorátu v Trenčíne, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného
dopravného inšpektorátu v Považskej Bystrici, vychádza výlučne z tvrdenia policajtov
v úradnom zázname a v správe o výsledku objasňovania priestupku. Vysvetlenie P. Ž., ktoré
podal dňa 29.12.2010, neprinieslo žiadne ozrejmenie veci, teda ak existovali pochybnosti
o spáchaní skutku žalobcom, musia tieto pochybnosti existovať aj po tomto vysvetlení.
Krajský dopravný inšpektorát uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nespochybnil spáchanie
priestupku. Toto je však nesprávny postup, nakoľko žalobca si nie je vedomý, že by mal
povinnosť akýmkoľvek spôsobom spochybňovať tvrdenie správneho orgánu v priestupkovom
konaní, naopak je toho názoru, že správny orgán mal jeho vinu bez akýchkoľvek pochybností
preukázať, čo však vzhľadom na vyššie uvedené preukázané nebolo.
V súlade s vyššie uvedeným sa žalobca domnieva, že bol rozhodnutím odvolacieho
správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Podľa jeho názoru je zistenie skutkového
stavu nedostačujúce na posúdenie veci a vzhľadom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského
policajného zboru v Trenčíne a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal
náhradu trov konania.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril dňa 9.9.2011 žalovaný, ktorý uviedol, že dôkazmi
uvedenými v spisovom materiály a vykonaným dokazovaním bolo žalobcovi preukázané
spáchanie skutku, v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a
konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom, na základe čoho navrhol odvolanie podané
žalobcom zamietnuť a potvrdiť rozsudok krajského súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c OSP v spojení
s ustanovením § 10 ods. 2 OSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a
konanie mu predchádzajúce (§ 246c v spojení s § 212 a nasl.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a jednomyseľne dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Z pripojeného spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis,
odvolací súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Považská
Bystrica rozhodnutím o priestupku č. ORP-DIPB-SK-191/2010 zo dňa 18.11.2010 rozhodol,
že žalobca svojím konaním, keď dňa 17. 06. 2010 v čase o 12.33 hod. viedol osobné
motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, ev. číslo: X. po ceste 1/61 v Považskej Bystrici v smere
jazdy od Žiliny do Trenčína, pričom prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci
o 41 km/h. a po zastavení hliadkou polície odmietol zaplatiť blokovú pokutu v priestupkovom
konaní, a následne dňa 26.08.2010 v čase o 23.40 hod. išiel ako chodec po ceste medzi
obcami Boleráz a Smolenice po pravej strane vozovky smerom do obce Boleráz, pričom bol
zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, ktorá pri kontrole zistila, že menovaný nemal
na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky, čím si nesplnil zákonom stanovené povinnosti
chodca, porušil ustanovenie § 16 ods. 4, § 52 ods. 1, 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/ zákona
o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia – pokuta 350 € a zákaz viesť motorové vozidlo
na dobu 8 mesiacov. Spáchanie prvého zo skutkov žalobca nenamieta, jeho žaloba aj
odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu smeruje len proti druhému skutku, ktorého sa mal
dopustiť ako chodec. Tento skutok nepovažuje za preukázaný a namietal tiež zaujatosť
príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Trstín. Odvolací súd sa však stotožnil so záverom súdu
prvého stupňa, že aj spáchanie druhého priestupku bolo v správnom konaní preukázané, ako
to vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 8.11.2010, zo správ
o výsledku objasňovania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
spracovaných príslušníkmi Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ
Považská Bystrica zo dňa 17.6.2010 a spracovaných príslušníkom Obvodného oddelenia PZ
v Trstíne zo dňa 26.8.2010, z výstupu z tlačiarne cestného laserového rýchlomeru Ultra Lyte
LTI 20-20 100LR zo dňa 17.6.2010, z úradného záznamu príslušníkov Obvodného oddelenia
PZ Trstín zo dňa 26.8.2010 a záznamu o podaní vysvetlenia P. Ž. zo dňa 29.12.2010.
Podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov,
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič
motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí
rýchlosť stanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením alebo kto iným konaním
ako sa uvádza v písmenách a/ - j/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, za viac
priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa
ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno
uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej
samosprávy ako i orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických
osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a
právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho
orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Odvolací súd vyhodnotil dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu a dospel k záveru, že nie je dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov podložených citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská
pre vyslovenie výroku v rozsudku.
Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny
orgán vychádza, sú zákonné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie
niektorej procesnej zásady správneho konania, ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky
robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a posudzuje,
či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Ohľadne námietky žalobcu, že mu spáchanie skutku, podľa ktorého nemal mať na sebe
reflexné prvky pri chôdzi za zníženej viditeľnosti na cestnej komunikácii, čím si nesplnil
zákonnú povinnosť chodca nebolo preukázané, najvyšší súd dospel k záveru, že správne
orgány ako aj prvostupňový súd vychádzali z logických záverov, ktoré vyplývali zo zistení
príslušníkov polície, ktoré boli zákonným spôsobom zadokumentované. To, že žalobca
nepodpísal zápisnicu o objasňovaní priestupku, neznamená, že skutok mu nebol dostatočne
preukázaný. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Skutočnosti, že žalobca sa nachádzal na danom
mieste, že bola zistená jeho totožnosť a konštatované porušenie povinnosti službukonajúcimi
policajtmi, rovnako aj okolnosť, že svedok Ž. odmietol svedčiť v jeho prospech, robia
logickým a hodnoverným záver správnych orgánov o tom, že skutok sa stal a bol žalobcovi
dostatočne preukázaný. Žalobca nepreukázal relevantným spôsobom zaujatosť príslušníkov
polície, ani neuviedol žiaden dôvod, prečo by mali službukonajúci policajti uviesť
do úradného záznamu a zápisnice o objasňovaní priestupku nepravdivé údaje.
Žiada sa ešte poznamenať, že v zmysle § 12 ods. 2 ZP, len za prvý skutok -
prekročenú rýchlosť v obci, bolo možné žalobcovi uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz
činnosti na dobu do troch rokov, takže uložená sankcia by bola primeraná aj bez spáchania
druhého skutku (čo však nič nemení na závere, že jeho spáchanie nebolo relevantne
spochybnené).
S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1
OSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nemal
vo veci úspech a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. júna 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková