Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/37/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci žalobcu: J. K., bytom P., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo

Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, Jilemnického č. 1, Trenčín,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-KDI-P-185/2010 zo dňa

10.01.2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -46 zo dňa 18.05.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -46 zo dňa 18. mája 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu žalobcu proti

rozhodnutiu žalovaného č. KRP-KDI-P-185/2010 zo dňa 10.1.2011, ktorým tento potvrdil

2

rozhodnutie o priestupku žalobcu vydané Okresným dopravným inšpektorátom ORPZ

Považská Bystrica č.p. ORP-DIPB-SK-191/2010 dňa 18.11.2010.

Prvostupňový správny orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku podľa

, o priestupkoch v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ZP“) a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ tohto zákona uložil žalobcovi pokutu vo výške

350 € a zákaz viesť motorové vozidlo na dobu 8 mesiacov odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie

v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bolo v súlade

so zákonom. Žalobca ani v správnom konaní, ani v žalobe neuviedol žiadny relevantný dôkaz,

ktorý by spochybňoval závery žalovaného a tiež neodôvodil, prečo by mali byť proti nemu

príslušníci policajného zboru zaujatí. Konajúce správne orgány správne prihliadli

na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, jeho následky, ako aj mieru zavinenia

páchateľa. V neprospech žalobcu zavážilo, že rýchlosť je najzávažnejším porušením pravidiel

cestnej premávky a najčastejšou príčinou nehôd a poľahčujúcou okolnosťou je iba to,

že predtým sa obdobného priestupku nedopustil. Krajský súd po preskúmaní veci dospel

k záveru, že vo veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený správny

právny záver, keďže žalobca bol posudzovaný zo spáchania dvoch priestupkov. Žalovaný a aj

prvostupňový správny orgán správne postupovali podľa , keď žalobcovi uložili

sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Výšku

sankcie žalobca nenamietal. Námietky žalobcu krajský súd nepovažoval za dôvodné a

spôsobilé zmeniť závery správnych orgánov a preto žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa

(ďalej len „OSP“) tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal,

že spáchanie skutku kladeného mu za vinu, mu nebolo preukázané. Uviedol,

že z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 26.8.2010 v nočných hodinách išiel spolu s P. Ž.

po pravej strane vozovky medzi obcami Boleráz a Smolenice a pri kontrole hliadkou polície

bolo zistené, že nemal na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky, čím si nesplnil zákonom

ustanovené povinnosti chodca. Rozhodnutie súdu sa teda opiera o administratívny spis. Podľa

3

názoru žalobcu mu v správnom konaní nebolo preukázané spáchanie druhého uvedeného

skutku a správa o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky zo dňa 26.8.2010 spísaná príslušníkmi PZ neobsahovala jeho podpis. Na ústnom

pojednávaní dňa 18.11.2010 uviedol, že si nie je vedomý spáchania priestupku, nič viac

k tomu však povedať nedokázal. Tieto dokumenty podľa jeho názoru nemožno považovať

za relevantné, nakoľko na nich nie je jeho podpis a ide výlučne o tvrdenie policajtov. On si

spáchania druhého z uvedených priestupkov vedomý nie je. Je pravdou, že P. Ž. zaplatil

pokutu na mieste, ale žalobca si nebol vedomý spáchania priestupku a odmietol pokutu

zaplatiť. Žalobca sa do správy o objasnení priestupku nevyjadril a odmietol ju podpísať.

Skutok bol tiež podpísaný do záznamu policajtmi K. a B. Na ústnom pojednávaní sa žalobca

vyjadril tak, že si na situáciu z 26.8.2010 nespomína, ale nepoprel, že v tom čase pracoval

v Smoleniciach. Len z tejto skutočnosti však nie je možné vyvodzovať alebo preukazovať, že

spáchal priestupok. Je absurdné spájať pobyt či prácu osoby na určitom mieste s tým, že

niekde neďaleko mala táto osoba údajne spáchať priestupok. Rozhodnutie Krajského

dopravného inšpektorátu v Trenčíne, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného

dopravného inšpektorátu v Považskej Bystrici, vychádza výlučne z tvrdenia policajtov

v úradnom zázname a v správe o výsledku objasňovania priestupku. Vysvetlenie P. Ž., ktoré

podal dňa 29.12.2010, neprinieslo žiadne ozrejmenie veci, teda ak existovali pochybnosti

o spáchaní skutku žalobcom, musia tieto pochybnosti existovať aj po tomto vysvetlení.

Krajský dopravný inšpektorát uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nespochybnil spáchanie

priestupku. Toto je však nesprávny postup, nakoľko žalobca si nie je vedomý, že by mal

povinnosť akýmkoľvek spôsobom spochybňovať tvrdenie správneho orgánu v priestupkovom

konaní, naopak je toho názoru, že správny orgán mal jeho vinu bez akýchkoľvek pochybností

preukázať, čo však vzhľadom na vyššie uvedené preukázané nebolo.

V súlade s vyššie uvedeným sa žalobca domnieva, že bol rozhodnutím odvolacieho

správneho orgánu ukrátený na svojich právach. Podľa jeho názoru je zistenie skutkového

stavu nedostačujúce na posúdenie veci a vzhľadom na uvedené žiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského

policajného zboru v Trenčíne a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal

náhradu trov konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril dňa 9.9.2011 žalovaný, ktorý uviedol, že dôkazmi

uvedenými v spisovom materiály a vykonaným dokazovaním bolo žalobcovi preukázané

4

spáchanie skutku, v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a

konajúce orgány postupovali v súlade so zákonom, na základe čoho navrhol odvolanie podané

žalobcom zamietnuť a potvrdiť rozsudok krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s ustanovením ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a

konanie mu predchádzajúce (§ 246c v spojení s § 212 a nasl.), vec prejednal bez nariadenia

pojednávania podľa veta prvá s tým, že deň verejného vyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a jednomyseľne dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z pripojeného spisového materiálu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis,

odvolací súd zistil, že Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Považská

Bystrica rozhodnutím o priestupku č. ORP-DIPB-SK-191/2010 zo dňa 18.11.2010 rozhodol,

že žalobca svojím konaním, keď dňa 17. 06. 2010 v čase o 12.33 hod. viedol osobné

motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, ev. číslo: X. po ceste 1/61 v Považskej Bystrici v smere

jazdy od Žiliny do Trenčína, pričom prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci

o 41 km/h. a po zastavení hliadkou polície odmietol zaplatiť blokovú pokutu v priestupkovom

konaní, a následne dňa 26.08.2010 v čase o 23.40 hod. išiel ako chodec po ceste medzi

obcami Boleráz a Smolenice po pravej strane vozovky smerom do obce Boleráz, pričom bol

zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, ktorá pri kontrole zistila, že menovaný nemal

na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky, čím si nesplnil zákonom stanovené povinnosti

chodca, porušil ustanovenie , , o cestnej

premávke a uznáva sa vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, k/ zákona

o priestupkoch, za čo mu bola uložená sankcia – pokuta 350 € a zákaz viesť motorové vozidlo

na dobu 8 mesiacov. Spáchanie prvého zo skutkov žalobca nenamieta, jeho žaloba aj

odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu smeruje len proti druhému skutku, ktorého sa mal

dopustiť ako chodec. Tento skutok nepovažuje za preukázaný a namietal tiež zaujatosť

príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Trstín. Odvolací súd sa však stotožnil so záverom súdu

prvého stupňa, že aj spáchanie druhého priestupku bolo v správnom konaní preukázané, ako

to vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 8.11.2010, zo správ

o výsledku objasňovania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky

spracovaných príslušníkmi Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ

5

Považská Bystrica zo dňa 17.6.2010 a spracovaných príslušníkom Obvodného oddelenia PZ

v Trstíne zo dňa 26.8.2010, z výstupu z tlačiarne cestného laserového rýchlomeru Ultra Lyte

LTI 20-20 100LR zo dňa 17.6.2010, z úradného záznamu príslušníkov Obvodného oddelenia

PZ Trstín zo dňa 26.8.2010 a záznamu o podaní vysvetlenia P. Ž. zo dňa 29.12.2010.

Podľa , v znení neskorších predpisov,

priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič

motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí

rýchlosť stanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením alebo kto iným konaním

ako sa uvádza v písmenách a/ - j/ poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a

plynulosti cestnej premávky.

Podľa v znení neskorších predpisov, za viac

priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa

ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno

uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej

samosprávy ako i orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických

osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a

právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho

orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Odvolací súd vyhodnotil dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho

spisu a dospel k záveru, že nie je dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov podložených citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská

pre vyslovenie výroku v rozsudku.

6

Súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny

orgán vychádza, sú zákonné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie

niektorej procesnej zásady správneho konania, ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky

robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel a posudzuje,

či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Ohľadne námietky žalobcu, že mu spáchanie skutku, podľa ktorého nemal mať na sebe

reflexné prvky pri chôdzi za zníženej viditeľnosti na cestnej komunikácii, čím si nesplnil

zákonnú povinnosť chodca nebolo preukázané, najvyšší súd dospel k záveru, že správne

orgány ako aj prvostupňový súd vychádzali z logických záverov, ktoré vyplývali zo zistení

príslušníkov polície, ktoré boli zákonným spôsobom zadokumentované. To, že žalobca

nepodpísal zápisnicu o objasňovaní priestupku, neznamená, že skutok mu nebol dostatočne

preukázaný. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Skutočnosti, že žalobca sa nachádzal na danom

mieste, že bola zistená jeho totožnosť a konštatované porušenie povinnosti službukonajúcimi

policajtmi, rovnako aj okolnosť, že svedok Ž. odmietol svedčiť v jeho prospech, robia

logickým a hodnoverným záver správnych orgánov o tom, že skutok sa stal a bol žalobcovi

dostatočne preukázaný. Žalobca nepreukázal relevantným spôsobom zaujatosť príslušníkov

polície, ani neuviedol žiaden dôvod, prečo by mali službukonajúci policajti uviesť

do úradného záznamu a zápisnice o objasňovaní priestupku nepravdivé údaje.

Žiada sa ešte poznamenať, že v zmysle , len za prvý skutok -

prekročenú rýchlosť v obci, bolo možné žalobcovi uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz

činnosti na dobu do troch rokov, takže uložená sankcia by bola primeraná aj bez spáchania

druhého skutku (čo však nič nemení na závere, že jeho spáchanie nebolo relevantne

spochybnené).

S poukazom na uvedené najvyšší súd podľa , napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1

tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nemal

vo veci úspech a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková