Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/106/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. V., bytom R., právne zast. Mgr. M.,

advokátkou, P., proti odporcovi: Správa katastra Prievidza, M. Mišíka 28, Prievidza,

za účasti: Lesy Slovenskej republiky, š.p., SNP 8, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu č. V 3022/2010 zo dňa 25.9.2010, na odvolanie navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. -45 zo dňa 16. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -45 zo dňa 16. marca 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 3022/10

zo dňa 25.9.2010, ktorým tento zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zámennej

zmluvy, ktorú dňa 26.4.2010 uzavreli navrhovateľ a Slovenská republika – Lesy SR, š.p.

Banská Bystrica.

Svoje rozhodnutie krajský súd zdôvodnil tým, že odporca správne zamietol návrh

na vklad vlastníckeho práva k lesným pozemkom zo zámennej zmluvy uzavretej medzi

navrhovateľom a účastníkom Lesy SR, keďže platí, že vlastníctvo k lesným pozemkom

vo vlastníctve Slovenskej republiky nemožno previesť ak alebo

osobitné predpisy neustanovujú inak (§ 50 ods. 1 zákona o lesoch). V zmysle § 50 ods. 7 a

ods. 10 zákona o lesoch na zámenu lesných pozemkov vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas

ministerstva, ktorý možno dať len vtedy, ak správca preukáže nákup lesných pozemkov

v primeranej hodnote, výmere, polohe a hospodárskom stave zodpovedajúcom predaným

lesným pozemkom. Zámenná zmluva bola uzavretá v zmysle ,

t.j. účastníci zmluvy boli predávajúcou a kupujúcou stranou. Účastníci zmluvu uzavreli dňa

26.4.2010, avšak pre platný prejav vôle správcu lesných pozemkov vo vlastníctve štátu sa

vyžadoval súhlas ministerstva, ktorý bol daný písomne dňa 28.6.2010. Návrh na vklad bol

daný dňa 7.7.2010 a dňa 19.7.2010 účastník zmluvy Lesy SR písomne oznámili odporcovi

späťvzatie návrhu na vklad z dôvodu zrušenia súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva SR

zo dňa 9.7.2010 rozhodnutím ministra. Navrhovateľ nesúhlasil so späťvzatím návrhu na vklad

a odporca pokračoval v konaní, pretože zámenná zmluva do rozhodnutia odporcu o povolení

vkladu nebola účinná. Preto námietka navrhovateľa, že daním súhlasu je zmluva účinná

v zmysle článku 8 zmluvy nie je v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu podklady

pre súhlas ministerstva sa v spise nenachádzajú. Súhlas so zámenou lesných pozemkov

na Ministerstve pôdohospodárstva SR podpísal Ing. V. P., ktorý ale v zmysle poverenia

zo dňa 16.9.2009 bodu 5 mal poverenie okrem iného len na uzatváranie zmlúv o zámene

v zmysle § 50 ods. 7 zákona o lesoch, ale nemal poverenie na uzatváranie zmlúv k zámene

lesných pozemkov v zmysle § 50 ods. 10 zákona o lesoch, kde zákon expresis verbis uvádza

zámenu lesných pozemkov. Rušenie všetkých súhlasov k zámene lesných pozemkov

vydaných k 9.7.2010, t.j. do 9.7.2010 prípisom Ministra pôdohospodárstva, životného

prostredia a regionálneho rozvoja je preto právny akt s jednoznačným obsahom a námietky

3

navrhovateľa sú k nemu právne irelevantné v súvislosti s tým, že bolo zrušené poverenie

Ing. P. udeľovať súhlasy a Ing. P. udeľoval súhlasy aj k zámene lesných pozemkov podľa

§ 50 ods. 10 zákona o lesoch, k čomu ale poverenie vôbec nemal čo vyplýva z obsahu

poverenia.

Odporca podľa názoru krajského súdu pri rozhodovaní o povolení vkladu v zmysle

§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona bral do úvahy všetky skutkové a právne skutočnosti,

ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a keďže podmienky na povolenie vkladu neboli

splnené, správne návrh zamietol, na základe čoho krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa .

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal,

že súhlas Ministra pôdohospodárstva SR potrebný k vkladu zámennej zmluvy bol potrebný

nie pre platnosť prejavu vôle, ale pre účinnosť tohto prejavu. Prejav súhlasu Ministerstva

pôdohospodárstva zo dňa 28.6.2010 bol jednoznačne zákonný. Z textu zámennej zmluvy

vyplýva, že zámenná zmluva nadobúda platnosť podpisom zmluvných strán a účinnosť dňom

udelenia súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva. Návrh na vklad podaný oboma účastníkmi

predmetnej zmluvy spĺňal teda všetky zákonné náležitosti vyžadované podľa ustanovenia § 30

zákona o katastri nehnuteľností. Predmetná zámenná zmluva obsahovala podstatné náležitosti

zmluvy, úkon bol urobený v predpísanej forme, prevodcovia boli oprávnení nakladať

s prevádzanými nehnuteľnosťami a prejavy vôle boli určité a zrozumiteľné, právo nakladať

s prevádzanými nehnuteľnosťami nebolo obmedzené na strane žiadneho z účastníkov ako

zámennej zmluvy, tak ani vkladového konania. Účel zmluvy podľa neho nijako neodporoval

zákonu. Zámenná zmluva bola výhodná pre obe strany, zákon neobchádzala, ani sa nepriečila

dobrým mravom. Z podanej žiadosti o udelenie súhlasu na zámenu nehnuteľností vyplýva,

že všetky požiadavky určené metodickým pokynom ministerstva na takéto konanie boli

splnené, takisto ako zo znaleckého posudku č. 2/2010 zo dňa 8.3.2010 vypracovaného

Ing. Z. H. Súhlas so zámenou lesných pozemkov za Ministerstvo pôdohospodárstva SR

podpísal Ing. V. P., ktorý v zmysle poverenia zo dňa 16.9.2009 bodu 5 mal poverenie okrem

iného len na uzatváranie zmlúv o zámene v zmysle § 50 ods. 7 zákona o lesoch, ale nemal

poverenie na uzatváranie zmlúv o zámene lesných pozemkov v zmysle § 50 ods. 10 zákona

o lesoch.

4

Z dikcie ustanovenia § 50 ods. 7 zákona o lesoch vyplýva požiadavka udelenia súhlasu

ministerstva pôdohospodárstva k zámene, výpožičke a prevodu správy lesného majetku

vo vlastníctve štátu, kým ustanovenie § 50 ods. 10 o lesoch určuje, kedy je možné takýto

súhlas vydať. Ustanovenie § 50 ods. 10 o lesoch neurčuje iný typ súhlasu. Navrhovateľ

poukázal aj na to, že v prípade ak by aj Ing. P. nemal dostačujúce poverenie v zmysle

ustanovenia o štátnej službe, na zastúpenie sa použili

ustanovenia – 24, 26-33 a 33a a 33b .

Ministerstvo pôdohospodárstva nikdy neadresovalo žiadateľovi súhlas oznámenie,

ktoré by obsahovalo informáciu o prekročení plnomocenstva a neschválení takéhoto úkonu.

Navrhovateľ nesúhlasí ani s výkladom ministerstva pôdohospodárstva, ktorým mali

byť zrušené všetky súhlasy k zámene lesných pozemkov vydaných k 9.7.2010. V prípade

ak by bolo skutočne možné vyložiť tento akt ministerstva, tak ako naznačuje súd, znamenalo

by to, že absolútne všetky súhlasy udelené k zámene lesných pozemkov do dňa 9.7.2010 by

boli zrušené a všetky subjekty, ktoré na základe právoplatných povolení vkladov vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľnosti nadobudli právo k zamieňaným nehnuteľnostiam by

nadobudli z neúčinných zmlúv a teda bez právneho titulu. Takýto výklad úkonu ministra

výrazne narúša právnu istotu ohľadne vlastníckych vzťahov k zamieňaným nehnuteľnostiam a

ohrozuje dobromyseľne nadobudnuté práva osôb.

Súd sa nedostatočne vyporiadal s dôvodmi svojho názoru o neplatnosti predmetnej

zámennej zmluvy podľa ustanovení . Navrhovateľ trval na tom,

že posudzovaná zámenná zmluva je platná a účinná, bola uzavretá v súlade s právnym

poriadkom SR. Zákon nezmocňuje žiaden správny orgán na preskúmanie a rušenie platných a

účinných súhlasov na zámenu lesných pozemkov. Vzhľadom na to, že krajský súd vychádzal

vo svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia a z nesprávnych skutkových zistení

vo veci, z vykonaných dôkazov vyvodil zrejme logické nesprávnosti a nevykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, resp. nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré majú podstatný

vplyv na samotný priebeh a výsledok konania a dokazovania, ako i preto, že sa nevysporiadal

so zákonnosťou rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a

regionálneho rozvoja SR č. 1109/2010-100 zo dňa 9.7.2010, ktorého obsahom malo byť

zrušenie vydaných súhlasov k zámenným zmluvám, navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a napadnutý výrok zmenil tak, že zruší rozhodnutie

5

Správy katastra Prievidza č. V 3022/2010 zo dňa 25.9.2010 a vráti vec Správe katastra

Prievidza na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a

na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel

jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

20. júna 2012 ( a v spojení s veta prvá ).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov verejnej správy ( ).

V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch

proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy

piatej časti ( ).

Podľa pokiaľ v tejto hlave nie je uvedené inak, použije sa primerane

ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny

orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

6

Predmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup správneho

orgánu, ktorým tento zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zámennej zmluvy,

ktorú uzavreli dňa 26.4.2010 navrhovateľ a Slovenská republiky – Lesy SR š.p. Banská

Bystrica.

Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto v zmysle námietok navrhovateľa

bolo posúdiť, či postup odporcu v správnom konaní bol v súlade so zákonom, keď zamietol

návrh na vklad vlastníckeho práva zo zámennej zmluvy z dôvodu, že bol zrušený súhlas

Ministerstva pôdohospodárstva SR k vykonaniu takejto zámeny.

Najvyšší súd má z obsahu spisového materiálu nesporne preukázané, že zmluva medzi

účastníkmi zmluvy bola uzavretá v zmysle , t.j. účastníci

zmluvy boli predávajúcou a kupujúcou stranou. Účastníci zmluvu uzavreli dňa 26.4.2010,

avšak pre platný prejav vôle správcu lesných pozemkov vo vlastníctve štátu sa vyžadoval

súhlas ministerstva a tento bol daný dňa 28.6.2010 v písomnom súhlase Ministerstva

pôdohospodárstva SR č. 2159/2010-720/877. V súhlase bolo uvedené, že zámena je v súlade

s ustanovením § 50 ods. 10 zákona o lesoch napriek tomu, že sa zamieňali pozemky

nerovnakej výmery v neprospech Lesov SR a cena pozemkov bola rozdielna. Návrh na vklad

bol daný dňa 7.7.2010 avšak dňa 19.7.2010 účastník zmluvy Lesy SR písomne oznámili

odporcovi späťvzatie návrhu na vklad z dôvodu zrušenia súhlasu Ministerstva

pôdohospodárstva SR zo dňa 9.7.2010 rozhodnutím Ministra pôdohospodárstva, životného

prostredia a regionálneho rozvoja SR. Navrhovateľ nesúhlasil so späťvzatím návrhu na vklad

a odporca pokračoval v konaní, pretože zámenná zmluva do rozhodnutia odporcu povolením

vkladu nebola účinná. Odporca pri rozhodovaní o povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1

katastrálneho zákona dospel k záveru, že podmienky na vklad neboli splnené, nakoľko nebol

doložený súhlas Ministerstva pôdohospodárstva SR na zámenu pozemkov a preto návrh

zamietol.

Podľa na zámenu, nájom, výpožičku a prevod

lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva, okrem prevodu správy

lesného majetku vo vlastníctve štátu, v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej

Ministerstvom obrany alebo zriadenej Ministerstvom životného prostredia SR. Súhlas

ministerstva sa vyžaduje aj na vyňatie, ktoré sa dotýka lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1

písm. a/ až c/ a e/ vo vlastníctve štátu, okrem vyňatia vo vojenských lesoch a v rekreačných

7

oblastiach zriadených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a rozhodovania podľa § 3

ods. 2.

Podľa v znení neskorších predpisov ministerstvo

môže dať súhlas na zámenu lesných pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve

štátu, ak ich hodnota zistená znaleckým posudkom podľa predpisov v stanovení všeobecnej

hodnoty majetku a výmera nie je v porovnaní s hodnotou a výmerou lesných pozemkov a

lesných pozemkov na nich vo vlastníctve iných osôb vyššia o viac ako 10 %. Ak hodnota

zamieňaných lesných pozemkov a lesných porastov na nich nie je rovnaká, výšku a spôsob

úhrady jej rozdielu upravuje zámenná zmluva.

Podľa v platnom znení správa katastra preskúma

zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej

forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne

určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú

obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým

mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení

katastrálneho zákona preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru,

že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. Správa

katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii

rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra

na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. V priebehu vkladového konania správa katastra

ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to

z hľadiska kritérií, ktoré sú ustanovené v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona. To znamená,

že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako

správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti,

ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného

postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona vyplýva,

že pre rozhodnutie katastra sú rozhodujúce podmienky v čase vydania rozhodnutia o povolení

alebo zamietnutí vkladu. V danom prípade neudelenie súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva

8

so zámenou pozemkov je významnou procesnou okolnosťou, na ktorú musí správa katastra

prihliadať. Podľa zákonnej úpravy (§ 31 katastrálneho zákona) správa katastra rozhoduje

podľa skutkového aj právneho stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení vkladu,

z čoho vyplýva, že nie je významné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu nastali až

po uzavretí zmluvy, resp. až po začatí vkladového konania. Doručením odvolania súhlasu

ministerstva pôdohospodárstva so zámenou pozemkov správe katastra nastali účinky tohto

úkonu a správa katastra, ako bolo vyššie uvedené, bola povinná na túto skutočnosť

prihliadnuť. Správa katastra skúma iba, či sú splnené zákonom požadované skutočnosti,

neskúma však a neposudzuje, príčiny odvolania súhlasu. Táto hmotnoprávna rovina odvolania

súhlasu je posudzovateľná iba v občianskoprávnom konaní.

S prihliadnutím na vyššie uvedený právny názor sa Najvyšší súd SR podrobnejšie

nezaoberal konkrétnymi námietkami navrhovateľa v odvolaní, nakoľko pri tomto výklade

zákonných ustanovení strácajú význam.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd

dospel k záveru, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní neobstoja a preto stotožniac sa

s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odvolaní napadnutého rozsudku,

na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta

druhá a , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa

v spojení s veta prvá a podľa , nakoľko navrhovateľ

v odvolacom konaní úspech nemal a odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková