Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
621/384986.34dd75.pdf
PDF · 150.14 KB
No categories available
10Sžr/106/2011
Najvyšší súd 10Sžr/106/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci navrhovateľa: Ing. M. V., bytom R., právne zast. Mgr. M.,
advokátkou, P., proti odporcovi: Správa katastra Prievidza, M. Mišíka 28, Prievidza,
za účasti: Lesy Slovenskej republiky, š.p., SNP 8, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu č. V 3022/2010 zo dňa 25.9.2010, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11Sp/33/2010-45 zo dňa 16. marca 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11Sp/33/2010-45 zo dňa 16. marca 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu č. V 3022/10
zo dňa 25.9.2010, ktorým tento zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zámennej
zmluvy, ktorú dňa 26.4.2010 uzavreli navrhovateľ a Slovenská republika – Lesy SR, š.p.
Banská Bystrica.
Svoje rozhodnutie krajský súd zdôvodnil tým, že odporca správne zamietol návrh
na vklad vlastníckeho práva k lesným pozemkom zo zámennej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľom a účastníkom Lesy SR, keďže platí, že vlastníctvo k lesným pozemkom
vo vlastníctve Slovenskej republiky nemožno previesť ak zákon č. 326/2005 Z.z. alebo
osobitné predpisy neustanovujú inak (§ 50 ods. 1 zákona o lesoch). V zmysle § 50 ods. 7 a
ods. 10 zákona o lesoch na zámenu lesných pozemkov vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas
ministerstva, ktorý možno dať len vtedy, ak správca preukáže nákup lesných pozemkov
v primeranej hodnote, výmere, polohe a hospodárskom stave zodpovedajúcom predaným
lesným pozemkom. Zámenná zmluva bola uzavretá v zmysle § 611 Občianskeho zákonníka,
t.j. účastníci zmluvy boli predávajúcou a kupujúcou stranou. Účastníci zmluvu uzavreli dňa
26.4.2010, avšak pre platný prejav vôle správcu lesných pozemkov vo vlastníctve štátu sa
vyžadoval súhlas ministerstva, ktorý bol daný písomne dňa 28.6.2010. Návrh na vklad bol
daný dňa 7.7.2010 a dňa 19.7.2010 účastník zmluvy Lesy SR písomne oznámili odporcovi
späťvzatie návrhu na vklad z dôvodu zrušenia súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva SR
zo dňa 9.7.2010 rozhodnutím ministra. Navrhovateľ nesúhlasil so späťvzatím návrhu na vklad
a odporca pokračoval v konaní, pretože zámenná zmluva do rozhodnutia odporcu o povolení
vkladu nebola účinná. Preto námietka navrhovateľa, že daním súhlasu je zmluva účinná
v zmysle článku 8 zmluvy nie je v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu podklady
pre súhlas ministerstva sa v spise nenachádzajú. Súhlas so zámenou lesných pozemkov
na Ministerstve pôdohospodárstva SR podpísal Ing. V. P., ktorý ale v zmysle poverenia
zo dňa 16.9.2009 bodu 5 mal poverenie okrem iného len na uzatváranie zmlúv o zámene
v zmysle § 50 ods. 7 zákona o lesoch, ale nemal poverenie na uzatváranie zmlúv k zámene
lesných pozemkov v zmysle § 50 ods. 10 zákona o lesoch, kde zákon expresis verbis uvádza
zámenu lesných pozemkov. Rušenie všetkých súhlasov k zámene lesných pozemkov
vydaných k 9.7.2010, t.j. do 9.7.2010 prípisom Ministra pôdohospodárstva, životného
prostredia a regionálneho rozvoja je preto právny akt s jednoznačným obsahom a námietky
navrhovateľa sú k nemu právne irelevantné v súvislosti s tým, že bolo zrušené poverenie
Ing. P. udeľovať súhlasy a Ing. P. udeľoval súhlasy aj k zámene lesných pozemkov podľa
§ 50 ods. 10 zákona o lesoch, k čomu ale poverenie vôbec nemal čo vyplýva z obsahu
poverenia.
Odporca podľa názoru krajského súdu pri rozhodovaní o povolení vkladu v zmysle
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona bral do úvahy všetky skutkové a právne skutočnosti,
ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu, a keďže podmienky na povolenie vkladu neboli
splnené, správne návrh zamietol, na základe čoho krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 250k ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal,
že súhlas Ministra pôdohospodárstva SR potrebný k vkladu zámennej zmluvy bol potrebný
nie pre platnosť prejavu vôle, ale pre účinnosť tohto prejavu. Prejav súhlasu Ministerstva
pôdohospodárstva zo dňa 28.6.2010 bol jednoznačne zákonný. Z textu zámennej zmluvy
vyplýva, že zámenná zmluva nadobúda platnosť podpisom zmluvných strán a účinnosť dňom
udelenia súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva. Návrh na vklad podaný oboma účastníkmi
predmetnej zmluvy spĺňal teda všetky zákonné náležitosti vyžadované podľa ustanovenia § 30
zákona o katastri nehnuteľností. Predmetná zámenná zmluva obsahovala podstatné náležitosti
zmluvy, úkon bol urobený v predpísanej forme, prevodcovia boli oprávnení nakladať
s prevádzanými nehnuteľnosťami a prejavy vôle boli určité a zrozumiteľné, právo nakladať
s prevádzanými nehnuteľnosťami nebolo obmedzené na strane žiadneho z účastníkov ako
zámennej zmluvy, tak ani vkladového konania. Účel zmluvy podľa neho nijako neodporoval
zákonu. Zámenná zmluva bola výhodná pre obe strany, zákon neobchádzala, ani sa nepriečila
dobrým mravom. Z podanej žiadosti o udelenie súhlasu na zámenu nehnuteľností vyplýva,
že všetky požiadavky určené metodickým pokynom ministerstva na takéto konanie boli
splnené, takisto ako zo znaleckého posudku č. 2/2010 zo dňa 8.3.2010 vypracovaného
Ing. Z. H. Súhlas so zámenou lesných pozemkov za Ministerstvo pôdohospodárstva SR
podpísal Ing. V. P., ktorý v zmysle poverenia zo dňa 16.9.2009 bodu 5 mal poverenie okrem
iného len na uzatváranie zmlúv o zámene v zmysle § 50 ods. 7 zákona o lesoch, ale nemal
poverenie na uzatváranie zmlúv o zámene lesných pozemkov v zmysle § 50 ods. 10 zákona
o lesoch.
Z dikcie ustanovenia § 50 ods. 7 zákona o lesoch vyplýva požiadavka udelenia súhlasu
ministerstva pôdohospodárstva k zámene, výpožičke a prevodu správy lesného majetku
vo vlastníctve štátu, kým ustanovenie § 50 ods. 10 o lesoch určuje, kedy je možné takýto
súhlas vydať. Ustanovenie § 50 ods. 10 o lesoch neurčuje iný typ súhlasu. Navrhovateľ
poukázal aj na to, že v prípade ak by aj Ing. P. nemal dostačujúce poverenie v zmysle
ustanovenia § 122 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, na zastúpenie sa použili
ustanovenia § 22 – 24, 26-33 a 33a a 33b Občianskeho zákonníka.
Ministerstvo pôdohospodárstva nikdy neadresovalo žiadateľovi súhlas oznámenie,
ktoré by obsahovalo informáciu o prekročení plnomocenstva a neschválení takéhoto úkonu.
Navrhovateľ nesúhlasí ani s výkladom ministerstva pôdohospodárstva, ktorým mali
byť zrušené všetky súhlasy k zámene lesných pozemkov vydaných k 9.7.2010. V prípade
ak by bolo skutočne možné vyložiť tento akt ministerstva, tak ako naznačuje súd, znamenalo
by to, že absolútne všetky súhlasy udelené k zámene lesných pozemkov do dňa 9.7.2010 by
boli zrušené a všetky subjekty, ktoré na základe právoplatných povolení vkladov vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti nadobudli právo k zamieňaným nehnuteľnostiam by
nadobudli z neúčinných zmlúv a teda bez právneho titulu. Takýto výklad úkonu ministra
výrazne narúša právnu istotu ohľadne vlastníckych vzťahov k zamieňaným nehnuteľnostiam a
ohrozuje dobromyseľne nadobudnuté práva osôb.
Súd sa nedostatočne vyporiadal s dôvodmi svojho názoru o neplatnosti predmetnej
zámennej zmluvy podľa ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ trval na tom,
že posudzovaná zámenná zmluva je platná a účinná, bola uzavretá v súlade s právnym
poriadkom SR. Zákon nezmocňuje žiaden správny orgán na preskúmanie a rušenie platných a
účinných súhlasov na zámenu lesných pozemkov. Vzhľadom na to, že krajský súd vychádzal
vo svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia a z nesprávnych skutkových zistení
vo veci, z vykonaných dôkazov vyvodil zrejme logické nesprávnosti a nevykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, resp. nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré majú podstatný
vplyv na samotný priebeh a výsledok konania a dokazovania, ako i preto, že sa nevysporiadal
so zákonnosťou rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a
regionálneho rozvoja SR č. 1109/2010-100 zo dňa 9.7.2010, ktorého obsahom malo byť
zrušenie vydaných súhlasov k zámenným zmluvám, navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a napadnutý výrok zmenil tak, že zruší rozhodnutie
Správy katastra Prievidza č. V 3022/2010 zo dňa 25.9.2010 a vráti vec Správe katastra
Prievidza na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa
§ 212 ods.1 v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a
na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel
jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
20. júna 2012 (§ 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP ).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).
V prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch
proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy
piatej časti OSP (§ 250l ods. 1 OSP).
Podľa § 250l ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je uvedené inak, použije sa primerane
ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny
orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo
pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané
dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Predmetom preskúmavaného konania v danej veci je rozhodnutie a postup správneho
orgánu, ktorým tento zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva zo zámennej zmluvy,
ktorú uzavreli dňa 26.4.2010 navrhovateľ a Slovenská republiky – Lesy SR š.p. Banská
Bystrica.
Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto v zmysle námietok navrhovateľa
bolo posúdiť, či postup odporcu v správnom konaní bol v súlade so zákonom, keď zamietol
návrh na vklad vlastníckeho práva zo zámennej zmluvy z dôvodu, že bol zrušený súhlas
Ministerstva pôdohospodárstva SR k vykonaniu takejto zámeny.
Najvyšší súd má z obsahu spisového materiálu nesporne preukázané, že zmluva medzi
účastníkmi zmluvy bola uzavretá v zmysle § 611 Občianskeho zákonníka, t.j. účastníci
zmluvy boli predávajúcou a kupujúcou stranou. Účastníci zmluvu uzavreli dňa 26.4.2010,
avšak pre platný prejav vôle správcu lesných pozemkov vo vlastníctve štátu sa vyžadoval
súhlas ministerstva a tento bol daný dňa 28.6.2010 v písomnom súhlase Ministerstva
pôdohospodárstva SR č. 2159/2010-720/877. V súhlase bolo uvedené, že zámena je v súlade
s ustanovením § 50 ods. 10 zákona o lesoch napriek tomu, že sa zamieňali pozemky
nerovnakej výmery v neprospech Lesov SR a cena pozemkov bola rozdielna. Návrh na vklad
bol daný dňa 7.7.2010 avšak dňa 19.7.2010 účastník zmluvy Lesy SR písomne oznámili
odporcovi späťvzatie návrhu na vklad z dôvodu zrušenia súhlasu Ministerstva
pôdohospodárstva SR zo dňa 9.7.2010 rozhodnutím Ministra pôdohospodárstva, životného
prostredia a regionálneho rozvoja SR. Navrhovateľ nesúhlasil so späťvzatím návrhu na vklad
a odporca pokračoval v konaní, pretože zámenná zmluva do rozhodnutia odporcu povolením
vkladu nebola účinná. Odporca pri rozhodovaní o povolenie vkladu v zmysle § 31 ods. 1
katastrálneho zákona dospel k záveru, že podmienky na vklad neboli splnené, nakoľko nebol
doložený súhlas Ministerstva pôdohospodárstva SR na zámenu pozemkov a preto návrh
zamietol.
Podľa § 50 ods. 7 zákona č. 326/2005 Z.z. na zámenu, nájom, výpožičku a prevod
lesného majetku vo vlastníctve štátu sa vyžaduje súhlas ministerstva, okrem prevodu správy
lesného majetku vo vlastníctve štátu, v správe právnickej osoby založenej alebo zriadenej
Ministerstvom obrany alebo zriadenej Ministerstvom životného prostredia SR. Súhlas
ministerstva sa vyžaduje aj na vyňatie, ktoré sa dotýka lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1
písm. a/ až c/ a e/ vo vlastníctve štátu, okrem vyňatia vo vojenských lesoch a v rekreačných
oblastiach zriadených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a rozhodovania podľa § 3
ods. 2.
Podľa § 50 ods. 10 zákona č. 326/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov ministerstvo
môže dať súhlas na zámenu lesných pozemkov a lesných porastov na nich vo vlastníctve
štátu, ak ich hodnota zistená znaleckým posudkom podľa predpisov v stanovení všeobecnej
hodnoty majetku a výmera nie je v porovnaní s hodnotou a výmerou lesných pozemkov a
lesných pozemkov na nich vo vlastníctve iných osôb vyššia o viac ako 10 %. Ak hodnota
zamieňaných lesných pozemkov a lesných porastov na nich nie je rovnaká, výšku a spôsob
úhrady jej rozdielu upravuje zámenná zmluva.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení správa katastra preskúma
zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej
forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým
mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení
katastrálneho zákona preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru,
že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. Správa
katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra
na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. V priebehu vkladového konania správa katastra
ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to
z hľadiska kritérií, ktoré sú ustanovené v § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona. To znamená,
že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako
správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného
postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.
Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 katastrálneho zákona vyplýva,
že pre rozhodnutie katastra sú rozhodujúce podmienky v čase vydania rozhodnutia o povolení
alebo zamietnutí vkladu. V danom prípade neudelenie súhlasu Ministerstva pôdohospodárstva
so zámenou pozemkov je významnou procesnou okolnosťou, na ktorú musí správa katastra
prihliadať. Podľa zákonnej úpravy (§ 31 katastrálneho zákona) správa katastra rozhoduje
podľa skutkového aj právneho stavu existujúceho v čase rozhodovania o povolení vkladu,
z čoho vyplýva, že nie je významné, či skutočnosti, ktoré bránia povoleniu vkladu nastali až
po uzavretí zmluvy, resp. až po začatí vkladového konania. Doručením odvolania súhlasu
ministerstva pôdohospodárstva so zámenou pozemkov správe katastra nastali účinky tohto
úkonu a správa katastra, ako bolo vyššie uvedené, bola povinná na túto skutočnosť
prihliadnuť. Správa katastra skúma iba, či sú splnené zákonom požadované skutočnosti,
neskúma však a neposudzuje, príčiny odvolania súhlasu. Táto hmotnoprávna rovina odvolania
súhlasu je posudzovateľná iba v občianskoprávnom konaní.
S prihliadnutím na vyššie uvedený právny názor sa Najvyšší súd SR podrobnejšie
nezaoberal konkrétnymi námietkami navrhovateľa v odvolaní, nakoľko pri tomto výklade
zákonných ustanovení strácajú význam.
Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd
dospel k záveru, že námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní neobstoja a preto stotožniac sa
s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odvolaní napadnutého rozsudku,
na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta
druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko navrhovateľ
v odvolacom konaní úspech nemal a odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. júna 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková