Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/25/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J. K., bývajúcej

v Š., 2/ J. K., bývajúceho v Š., 3/ J. F., bývajúcej v P., zastúpených JUDr. J. M., advokátom

v B., proti odporcovi P., so sídlom v Š., zastúpenému Mgr. R. V., advokátom v Š., o určenie

vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. , o dovolaní

navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 8. apríla 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 8. apríla

2010 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Poprad z 1. júla 2008 č.k.

-147 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Poprad na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad uznesením z 1. júla 2008 č.k. -147 konanie,

v ktorom sa (pôvodný) navrhovateľ domáhal určenia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu

- ½ - na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v P.,

Správa katastra P., na LV č. X. pre katastrálne územie a O. ako S., súp. č. X. postavený na

parcele č. KN X. a skladov súp. č. X. postavených na parcele č. KN X., pre nedostatok

podmienky konania zastavil a navrhovateľovi (právnemu predchodcovi navrhovateľov J. K.)

uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 4 804,50 Sk (159, 48 €)

k rukám právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Po oboznámení sa s obsahom konania vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn.

(rozsudkom z 20. augusta 1997 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z 13. novembra 1998 sp.zn. a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 27. septembra 2000 sp.zn. ) dospel k jednoznačnému záveru, že toto konanie je

prekážkou veci rozsúdenej (res iudicata) pre dané konanie, pretože vychádza z rovnakých

skutkových okolností, týka sa totožných účastníkov konania a totožného predmetu konania

2

(totožných nehnuteľností ). Súd v tomto konaní návrh, ktorým sa navrhovateľ (J. K.) domáhal

vydania nehnuteľností (totožných s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom aj v danom konaní)

zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, pretože dospel k záveru, že

nie je ich vlastníkom (otázku vlastníckeho práva riešil ako otázku predbežnú). Námietky

navrhovateľa týkajúce sa právoplatnosti rozsudku v (uvedenej veci) vyhodnotil za nedôvodné,

pretože súdu v danom konaní neprislúcha posudzovať správnosť doručovania rozsudku

a vyznačovania jeho právoplatnosti a vykonateľnosti v inom konaní. O trovách konania

rozhodol podľa prvá veta

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľa (právneho predchodcu

navrhovateľov) uznesením z 8. apríla 2010 sp.zn. uznesenie súdu prvého

stupňa ako vecne správne potvrdil ( ) a navrhovateľovi uložil povinnosť

nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania 64,17 € k rukám právneho zástupcu do 3 dní

od právoplatnosti uznesenia. Uviedol, že určenie vlastníckeho práva bolo rozhodujúce

pre určenie oprávnenosti nároku na vydanie nehnuteľností v konaní vedenom na Okresnom

súde Poprad pod sp.zn. . Pokiaľ súd v tomto konaní dospel k záveru, že

navrhovateľ nie je vlastníkom nehnuteľností (nie je preto aktívne legitimovaným v konaní

o ich vydanie), nemôže sa osobitným návrhom v danom konaní domáhať určenia vlastníckeho

práva k totožným nehnuteľnostiam. Preto správne súd prvého stupňa dané konanie týkajúce sa

tých istých účastníkov konania a totožného predmetu konania ako konanie vedené pod sp.zn.

zastavil ( ). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie (pôvodný) navrhovateľ.

Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietal vadu konania

podľa , pretože mu postupom súdov nižších stupňov bola odňatá možnosť

konať pred súdom. Nestotožnil sa s ich názorom, podľa ktorého konanie vedené

na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. tvorí prekážku rozsúdenej veci

pre predmetné konanie vedené na tom istom súde pod sp.zn. . Konštatoval, že

vo veci sp.zn. rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože rozsudky súdov

všetkých stupňov boli doručované vedľajšiemu účastníkovi (P.), ktorý nemal a ani nemá

právnu subjektivitu. Preto nemohlo ísť o prekážku veci rozsúdenej, lebo v konaní sp.zn.

sa právoplatne nerozhodlo o žiadnej veci. Poukázal na to, že predmetom

predchádzajúceho konania bolo vydanie len jednej stavby v celosti, hoci v danom konaní sa

domáhal určenia len vlastníctva spoluvlastníckeho podielu k dvom stavbám. Predmetom

konania pod sp.zn. bolo (po zmene a späťvzatí návrhu) vydanie stavby V.

súp. č. X. a v danom konaní sa domáhal určenia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu

o veľkosti ½ k celku na dvoch stavbách - S. súp. č. X. a skladov súp. č. X..

V predchádzajúcom konaní bol iný tak skutkový stav (nebol ako vlastník zapísaný v katastri

nehnuteľností), ako aj predmet konania. V doplnení dovolania právni nástupcovia

(pôvodného) navrhovateľa vychádzajúc z uvedených zásad pozemkovoknižného práva

uviedli, že právni predchodcovia dovolateľov (J. J., O. B.) nadobudli sporné nehnuteľnosti

zákonným spôsobom, t.j. na verejnej dražbe v rovnakých podieloch po ½ (pozemkovo

knižná vložka č. X. obce a katastrálneho územia obce Š.) a dispozícia so stavbami mohla

patriť výlučne pôvodným vlastníkom, a to jedine po 1. januári 1851 (správne 1951), kedy

nadobudol platnosť Stredný . Tento zrušil zásadu superficies solo cedit,

podľa ktorej všetky stavby nachádzajúce sa na pozemku, s ktorým sú pevne spojené, patria

neoddeliteľne k tomuto pozemku.

Odporca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov

dovolacieho konania. Uviedol, že navrhovateľ v dovolaní netvrdí žiadne konkrétne skutkové

okolnosti, ktoré by zodpovedali ním uvedenému zákonnému dovolaciemu dôvodu podľa

Nenamieta postup súdu, ale nesprávny právny názor súdu, ktorý ale

nemôže byť dovolacím dôvodom podľa tohto ustanovenia. Námietku týkajúcu sa

právoplatnosti konania vedeného pod sp.zn. považoval z uvedených dôvodov

za neopodstatnenú. Trval na tom, že predmet konania v tomto a v danom konaní je totožný,

jedná sa o tie isté nehnuteľnosti, došlo len k vydaniu nových listín o pridelení súpisného čísla

a k zápisu nehnuteľností na jeho list vlastníctva. Námietka, že prejudiciálne bol určený

(v konaní sp.zn. ) nesprávny vlastník sporných nehnuteľností (P.), je podľa

jeho názoru právne irelevantná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie navrhovateľov smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

zastavené konanie pre existenciu prekážky veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata). Proti

uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

uznesení uvedených v , , proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť

dovolania navrhovateľov preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vzhľadom na obsah dovolania a so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta

ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu

uvedenú v (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či

uzneseniu), ak konanie, v ktorom je vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu nedostatok právomoci súdov,

spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Navrhovatelia vady konania v zmysle až e/ a nenamietali a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť

nemožno.

Navrhovatelia vyvodzovali prípustnosť dovolania z , lebo tým,

že súdy nerozhodli meritórne o ich návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,

ale konanie zastavili, im odňali možnosť konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/

je taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

konania odníme možnosť konať pred súdom a uplatňovať procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Z obsahu

dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo (podľa názoru

navrhovateľov) dôjsť nesprávnym posúdením prekážky veci právoplatne rozhodnutej (res

iudicatae), pretože vec, ktorá mala zakladať jej existenciu, právoplatnosť (z uvedených

dôvodov ) ani nenadobudla a jej predmet a skutkový stav nie je totožný s danou vecou.

Za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a zakladajúci

prípustnosť dovolania treba považovať aj zastavenie konania pre nedostatok podmienky

konania, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny a konanie v skutočnosti nedostatkom

podmienky konania netrpí.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej ( ) patrí k podmienkam

konania. Ak súd zistí, že v tej istej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, je povinný

bez ďalšieho konanie zastaviť ( ).

Ustanovenie ustanovuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,

nemôže sa prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby

vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto

zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý

nárok alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu

konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý

nárok alebo stav vymedzený petitom návrhu vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,

na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode

a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom

konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj

vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ

ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych

6

konaniach rozdielne procesné postavenie. Tých istých účastníkov konania sa konanie týka aj

vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo

univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

Z obsahu spisu, po porovnaní návrhu v predmetnej veci a (len) pripojených

rozhodnutí (okresného, krajského a najvyššieho súdu) vo veci, ktorá bola vedená

na Okresnom súde Poprad pod č.k. , možno zatiaľ vyvodiť jedinú skutočnosť, že

v týchto veciach išlo o totožných účastníkov konania (právneho predchodcu navrhovateľov J.

K. a P.Š. - odporcu). Či je daná aj totožnosť predmetov konania, resp. či nároky uplatnené

v konaniach vyplývajú z rovnakých skutkových tvrdení, nie je možné ale z obsahu spisu

zatiaľ vyvodiť.

V danom konaní sa (pôvodný) navrhovateľ J. K. domáhal určenia vlastníckeho práva

k spoluvlastníckemu podielu - ½ na nehnuteľnostiach, ktoré špecifikoval ako S. súpisné číslo

X. (na parcele č. KN X.) a sklady číslo X. (na parcele č. KN X.). V konaní vedenom na

Okresnom súde Poprad pod sp.zn. bol predmet konania (ako vyplýva z dôvodov

rozsudku okresného súdu) vymedzený ako nehnuteľnosť – pozemok parcela číslo X.

s mlynom bez súpisného čísla v katastrálnom území Š., ktorej vydania sa (pôvodný)

navrhovateľ domáhal. Preto záver súdov, že išlo o totožné nehnuteľnosti (predmet konania)

uplatnené v jednom konaní ako nárok na ich vydanie a v druhom konaní ako nárok na určenie

vlastníckeho práva bez toho, aby dostatočne jasne špecifikovali, na základe akých

skutočností a (listinných) dôkazov k nemu dospeli, možno považovať za nepreskúmateľný.

Aj následne posúdiť, či konania vychádzajú z rovnakých skutkových okolností, mohli súdy

len po oboznámení sa s obsahom celého spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. ,

nestačilo vychádzať len z rozhodnutí v tomto konaní vydaných. Treba tiež zdôrazniť, že

v konaní o vydanie nehnuteľností, sa otázkou vlastníckeho práva k nim súdy zaoberali len ako

s otázkou predbežnou na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Vzhľadom na

to sa súdy mali dôsledne vysporiadať s námietkou navrhovateľa, že vyriešenie predbežnej

otázky konštatované len v odôvodnení rozhodnutia, nie je záväzné a nezakladá prekážku

rozsúdenej veci (res iudicata). To aj z hľadiska rozhodovacej praxe súdov v obdobných

veciach .

Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že záver súdov o nedostatku podmienky

konania, ktorou je prekážka veci právoplatne rozhodnutej, je predčasný. Preto zastavením

konania došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom ( ),

lebo nebolo zatiaľ preukázané splnenie predpokladov pre takýto procesný postup

v prejednávanej veci.

Skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa , je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť

považované za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu a tiež rovnakou vadou postihnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie ( ). S prihliadnutím na dôvod zrušenia

týchto rozhodnutí sa dovolací súd nezaoberal opodstatnenosťou ďalších námietok

dovolateľov.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. júna 2012

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová