Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/44/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci žalobcu: P., s.r.o., so sídlom R. X, B., IČO: X., zastúpený JUDr.

D. R., advokátom, so sídlom K. X., B., proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných

údajov SR, Odborárske námestie 3, Bratislava, zastúpeného JUDr. M. H., advokátkou,

so sídlom B. X., P.O.BOX X., B., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

žalovaného č. 04017/2008Up-P904/08-1 zo dňa 3. septembra 2008, o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -137, zo dňa 1. marca 2011,

v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -151 zo

dňa 4. júla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -137 zo dňa 1. marca 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -151 zo dňa 4. júla 2011 v napadnutej časti týkajúcej sa veci

samej p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -137 zo dňa 1. marca 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -151 zo dňa 4. júla 2011 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady

trov konania z m e ň u j e tak, že súd žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov

odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -137 zo dňa 1. marca 2011

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 04017/2008Up-P904/08-1 zo dňa 3. septembra 2008, ktorým žalovaný právoplatne

žalobcovi uložil povinnosť ako prevádzkovateľovi do 10 dní od právoplatnosti opatrenia

zabezpečiť, aby jeho sprostredkovateľ – R., a.s., O. X., B., konajúc tým na základe zmluvy

medzi prevádzkovateľom a sprostredkovateľom vypracované podľa § 5 ods. 1 zákona č.

o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.

“), dodržiaval podmienky, ktoré mu žalobca ako prevádzkovateľ určil

v písomnej mandátnej zmluve. Krajský súd súčasne zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému na

účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 515,34 € do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z obsahu

administratívneho spisu mal preukázané, že Úrad na ochranu osobných údajov SR začal dňa

27.2.2008 podľa prešetrovať podnet právnickej

osoby týkajúcej sa podozrenia z porušovania povinností, resp. podmienok určených týmto

zákonom pri spracúvaní osobných údajov prevádzkovateľom P., s.r.o, so sídlom P. X., B.,

IČO: X. - žalobcu. Žalovaný po vyhodnotení podkladov doručených prvostupňovému

správnemu orgánu právnickou osobou, ktorá oznámenie podala a po doplnení predmetného

podania dotknutou osobou, vydal dňa 28.4.2008 poverenie na výkon kontroly žalobcu.

Prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil začatie kontroly a následne mu doručil

protokol o výsledkoch tejto kontroly. Na základe vykonanej kontroly žalovaný vydal

opatrenie č. 02894/2008Ui-P904/08-10 zo dňa 27.6.2008, v ktorom uložil žalobcovi dôsledne

dodržiavať povinnosti vyplývajúce z ust. a

Podľa tohto opatrenia žalobca, resp. jeho sprostredkovateľ R., mali upozornenia o vymáhaní

pohľadávok dotknutým osobám zasielať v uzatvorených poštových zásielkach. Voči tomuto

rozhodnutiu podal námietky žalobca, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č.

04017/2008Up-P904/08-1 zo dňa 3.9.2008 tak, že zamietol námietky a uložené opatrenie zo

dňa 27.6.2008 potvrdil. Námietky žalobcu smerovali proti bodu 3: „v lehote do 10 dní odo

dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto opatrenia v súlade s ustanovením § 6 odsek 4 zákona č.

o ochrane osobných údajov v znení zabezpečiť, aby

spracovateľ teda sprostredkovateľ R., a.s., so sídlom O. X., B. pri spracúvaní osobných

údajov dôsledne dodržiaval povinnosti vyplývajúce mu najmä z ustanovenia § 6 odsek 1

písmeno e/ a i/ o ochrane osobných údajov v znení zákona č.

Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že použitie formy otvorenej

zásielky na doručenie výzvy na zaplatenie dlžnej sumy má za následok porušenie ust. § 6

ods. 1 písm. e/ v časti „zabezpečiť, aby sa osobné údaje spracúvali

a využívali výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu, na ktorý boli zhromaždené“.

Identifikačné údaje osoby spolu s označením dotknutej osoby ako dlžníka je nevyhnutné

považovať za osobné údaje podľa Umožnenie prístupu

k uvedeným osobným údajom týkajúcim sa ekonomickej identity osobám, ktoré nie sú

v zmysle považované za osoby oprávnené, nemožno

považovať za využívanie výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu, na ktorý boli

zhromaždené.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného posudzoval

v intenciách ustanovení § 3, § 4 ods. 4, 5, § 6 ods. 1 písm. c/, f/, g/, h/, e/ a i/, a § 15 ods. 1

Krajský súd zistil, že sprostredkovateľ R. pre žalobcu vykonával na základe uzavretej

mandátnej zmluvy činnosti smerujúce k mimosúdnemu vymoženiu pohľadávok a ich

príslušenstva žalobcu ako aj ďalšie s tým spojené úkony tak, že sprostredkovateľ R. doručoval

výzvy na zaplatenie dlžnej sumy pre klientov žalobcu formou otvorenej zásielky; žalobca bol

poskytovateľom úveru pre jednotlivých občanov ako jeho klientov.

Poukázal na to, že vo všeobecných podmienkach poskytovania úveru v čl. 14

je uvedené, „Podľa o ochrane osobných údajov dlžník súhlasí s tým,

aby veriteľ spracovával všetky informácie vrátane osobných údajov, ktoré mu poskytla

dotknutá osoba – dlžník, alebo ktoré sú prístupné z verejných zdrojov, vo svojom

informačnom systéme, prípadne v informačnom systéme tretích osôb; dotknutá osoba – dlžník

súhlasí s tým, aby prevádzkovateľ – veriteľ uskutočňoval prenos informácií, osobných údajov

alebo informačných systémov do iných krajín; dotknutá osoba – dlžník súhlasí s tým, aby

osoba, ktorej prevádzkovateľ – veriteľ poskytol informácie alebo osobné údaje týkajúce sa

dotknutej osoby dlžníka spracúvala tieto informácie a osobné údaje vo vlastnom informačnom

systéme; dlžník súhlasí so zverejnených svojich osobných údajov v periodickej

a neperiodickej tlači alebo inou verejnou formou v prípade neplnenia jeho povinností

vyplývajúcich z tejto zmluvy; dlžník súhlasí s tým, aby veriteľ poskytol informácie súvisiace

s touto zmluvou manželovi/manželke a ostatným osobám žijúcim s nim v spoločnej

domácnosti na ich písomnú žiadosť.“

Krajský súd konštatoval, že sprostredkovateľ R. bol odosielateľom zásielok a jeho

povinnosťou bolo voliť vhodný obal a uzáver zásielky, čo mu vyplývalo z ust. čl. 11 ods. 3

Poštových podmienok k poštovým službám vydaných podľa ,

v zmysle ktorých odosielateľ zásielok má si vybrať obal, uzáveru a vnútorné balenie zásielok

primerané obsahu zásielok a táto voľba primeranosti obalu a uzáveru zásielky je vecou

odosielateľa.

Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, keď v žalobe poukazoval na zásielky SIPO, obsahujúce

osobné údaje o ekonomickej identite dotknutej osoby. Uviedol, že platobný doklad SIPO

je poukazom poštového platobného styku podľa

na účel mesačného inkasovania pravidelne sa opakujúcich platieb obyvateľstva

pre zmluvných partnerov Slovenskej pošty, s poukazom na to, že zásielky, ktoré zasiela

sprostredkovateľ R. sú používané na iný účel a to ako upomienka, v ktorej sa presne uvádza:

meno, priezvisko, adresa bydliska spolu s charakteristikou, že fyzická osoba je dlžník

a nezaplatila dlžnú čiastku, odhaľuje ekonomickú identitu fyzickej osoby tretej osobe a to

v rozpore s , ako aj , to znamená, že

povinnosťou sprostredkovateľa R. je chrániť osobné údaje pred náhodnou stratou, zmenou,

nedovoleným prístupom a sprístupnením, ako aj pred akýmikoľvek neprístupnými formami

spracúvania, pričom forma zásielky, ktorú zvolil sprostredkovateľ však nespĺňa tento

charakter a tým dochádza k porušeniu práv dotknutých osôb na ochranu ich súkromia

a zároveň k porušeniu , Listiny základných ľudských práv a slobôd a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ďalej krajský súd konštatoval, že žalobca zasielaním výziev formou otvorenej listovej

zásielky obsahujúcich údaje o výške dlhu dotknutej osoby, o úročení dlhu, ako aj vetu

„v prípade splatenia do celej dlžnej sumy budeme rešpektovať právo na Vaše súkromie“, koná

v rozpore s povinnosťami, ktoré sú mu uložené v § 6 ods. 1 písm. e/ a i/ zákona

č. , s poukazom na to, že tým, že sa zásielka doručuje dotknutej osobe formou

otvorenej listovej zásielky, môže dôjsť k sprístupňovaniu osobných údajov inej osobe, čo

vyplýva z formy a spôsobu doručovania tejto výzvy a môže taktiež dôjsť k sprístupňovaniu

osobných údajov dlžníka o jeho ekonomickej identite, napr. susedovi, domovému

dôverníkovi, podnájomníkovi a pod., čim dochádza k priamemu narušeniu i súkromia

a základných ľudských práv a slobôd dotknutej osoby.

Súčasne krajský súd poukázal na to, že možnosť sprístupnenia osobných údajov

o ekonomickej identite dotknutej osoby tretím osobám bez právneho podkladu vyplýva aj

z ďalších ustanovení Poštových podmienok, podľa ktorých pri doručovaní obyčajnej listovej

zásielky, ktorá je navyše otvorená, pošta negarantuje doručenie zásielky priamo do rúk

adresáta (čl. 40 ods. 8 a 9 poštových podmienok).

Z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku krajský súd dospel k záveru, že žalobu

žalobcu je potrebné zamietnuť.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa tak, že

úspešnému žalovanému priznal trovy konania vyčíslené podľa § 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 a § 16

ods. 3 a vyhlášky č.

Krajský súd opravným uznesením č. k. -151 zo dňa 4.7.2011 opravil

rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -137 zo dňa 1.3.2011, v časti

rozsudku týkajúcej sa trov konania tak, že tento rozsudok správne znie: „Žalobca je povinný

zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 515,34

eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že dodatočne bolo zistené, že

pri písaní rozsudku došlo k zrejmej chybe pri uvedení komu je treba zaplatiť trovy konania –

v rozsudku bolo uvedené „na účet právneho zástupcu žalobcu“, z ktorých dôvodov

s poukazom na ust. opravil chybu v časti trov konania, tak ako uviedol vo výroku

opravného uznesenia s tým, že v ostatnom zostáva rozsudok bezo zmeny.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca.

Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súčasne žiadal náhradu trov konania vrátane odvolacieho konania v sume 779,33 €.

V dôvodoch odvolania žalobca vytýkal krajskému súdu, že na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súčasne namietal, že rozhodnutie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, s poukazom

na , , ,

Uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť R., a. s. na základe

uzavretej Mandátnej zmluvy ako sprostredkovateľ (mandatár) vykonávala pre žalobcu ako

prevádzkovateľa (mandanta) činnosti smerujúce k mimosúdnemu vymoženiu pohľadávok

a ich príslušenstva žalobcu ako aj ďalšie s tým spojené úkony. Ďalej tvrdil, že dlžník

podpisom Zmluvy o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru, súhlasil s tým, aby veriteľ – žalobca spracovával všetky informácie vrátane

osobných údajov, ktoré mu poskytla dotknutá osoba – dlžník, alebo ktoré sú prístupné

z verejných zdrojov, vo svojom informačnom systéme, prípadne v informačných systémoch

tretích osôb s tým, že dlžník zároveň dal podpisom Zmluvy o úvere expressis verbis výslovný

súhlas na to, aby mu žalobca zasielal akékoľvek upomienky, SMS správy na mobilné telefóny

a e-mail uvedené v žiadosti o úver alebo v hlavičke tejto zmluvy (Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru – bod 21).

Nesúhlasil s tvrdením krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku,

že žalobca zasielaním výziev formou otvorenej listovej zásielky obsahujúcej údaje o výške

dlhu dotknutej osoby, o určení dlhu, konal v rozpore s povinnosťami, ktoré sú mu uložené

v , a , citujúc uvedené ustanovenie zákona

a súčasne s poukazom na čl. I. bod 1 písm. a/ Dodatku č. 2 k Mandátnej zmluve uzavretej dňa

1.8.2003 zo dňa 10.4.2006.

Považoval za nesporné, že zasielaním otvorených listových zásielok dlžníkom, žalobca

napĺňal účel mandátnej zmluvy, a to vymáhanie pohľadávok mandanta, ktoré sú po lehote

splatností. Vyslovil názor, že tvrdenie prvostupňového súdu, že spôsob, akým žalobca zasielal

upovedomenia dlžníkom nebol zodpovedajúci účelu, na ktorý boli zhromaždené, je výlučne

tendenčným, nie je dôvodné a najmä nanajvýš nepodložené skutkovým základom.

Zdôraznil, že forma otvorenej listovej zásielky, prostredníctvom ktorej žalobca zasielal

dlžníkom upomienky je v súlade so o poštových službách bežným

typom listovej zásielky, ktorá sa každodenne využíva pri realizácii poštových služieb

(napr. okrem opakovane spomínaných poštových peňažných poukážok SIPO, sú to aj

korešpondenčné lístky, ktoré sa každodenne používajú a pod.) a preto žalobcom používaná

forma otvorenej listovej zásielky nie je ničím neštandardná, s poukazom na čl. 22 ods. 1, 2,

čl. 35 ods. 1 a čl. 12 a § 8 zákona o poštových službách.

Ďalej zdôraznil, že v zmysle ust. § 8 ods. 1 zákona o poštových službách predmetom

poštového tajomstva je aj obsah korešpondencie, teda poštové tajomstvo a každý, kto príde

s predmetom poštového tajomstva do styku, je povinný zachovávať o ňom mlčanlivosť

a zabrániť, aby sa s ním oboznámila tretia osoba. Zamestnanci poštového podniku sú povinní

zachovávať mlčanlivosť o informáciách a údajoch, na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných

údajov, a znemožniť iným osobám, aby sa dozvedeli takéto informácie a údaje. Okrem iného

je poštový podnik ďalej povinný dodávať poštové zásielky s odbornou starostlivosťou

a v lehote zodpovedajúcej druhu poštovej zásielky a spôsobu jej dodávania podľa poštových

podmienok a chrániť poštové zásielky pred stratou, odcudzením a poškodením, dôvodiac, že

z uvedených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že

s obsahom výzvy sa tretia osoba nemá ako oboznámiť, s poukazom na to, že zákon

o poštových službách predstavuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý je výsledkom

normotvornej činností subjektov tvorby práva a na rozdiel od zákona o poštových službách

Poštové podmienky vydané Slovenskou poštou sú predpisom nižšej právnej sily, a preto nie je

prípustné, aby Poštové podmienky boli v rozpore so zákonom o poštových službách.

Poukázal na skutočnosť, že súčasne s týmto konaním je na Krajskom súde v Bratislave

pod sp. zn. vedené konanie v právnej veci žalobcu R., a.s. proti žalovanému Úrad

na ochranu osobných údajov SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

02339/2009Up-P866/08-4 zo dňa 30.1.2009, v ktorom konaní žalobca – spoločnosť R., a.s.

sa domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Úradu na ochranu

osobných údajov SR, ktorým bola R., a.s. uložená pokuta za to, že porušil povinnosť

spracúvať osobné údaje dotknutých osôb len v rozsahu a za podmienok dojednaných

s prevádzkovateľom v písomnej zmluve, tvrdiac, že uvedené konanie je založené

na podobnom, ale nie rovnakom skutkovom základe ako konanie v predmetnej veci.

S poukazom na tvrdenie krajského súdu v odôvodnení rozsudku, že sprostredkovateľ

R., a.s. pre žalobcu vykonáva na základe uzavretej mandátnej zmluvy činnosti smerujúce

k vymoženiu pohľadávok, vyslovil názor, že súd si zamieňa subjekty R., a.s. a P., s.r.o., keď

konštatuje porušenie povinností zo strany spoločnosti R., a.s.

Ďalej poukázal na to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že podľa

názoru konajúceho súdu predovšetkým sprostredkovateľ R., a.s., ktorý mimosúdnou cestou

vymáhal pre žalobcu pohľadávky spolu s príslušenstvom, porušil ustanovenia zákona

o ochrane osobných údajov. Tvrdil, že žalobca neporušil žiadne ustanovenie zákona o ochrane

osobných údajov a zároveň si splnil všetky povinnosti, ktoré mu zákon ako

prevádzkovateľovi ukladal, považujúc napadnutý rozsudok krajského súdu za zmätočný

a zjavne nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť.

Súčasne nesúhlasil s rozhodnutím krajského súdu o náhrade trov konania. Namietal, že

súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci. S poukazom na ustanovenie , vyslovil názor, že súd mal

na rozhodnutie o trovách konania aplikovať druhú vetu ustanovenia

a žalovanému nepriznať náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Uviedol, že v prípade žalovaného ide o správny orgán, ktorý je personálne aj finančne

vybavený zo štátneho rozpočtu na svoje zastupovanie v súdnom konaní, z ktorého dôvodu nie

je možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby hradil náklady vzniknuté tým, že správny

orgán udelil plnú moc na zastupovanie advokátovi, s poukazom na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 9. septembra 2004, podľa ktorého všeobecný súd

neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl 47 ods. 2

a 3 SR, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú

právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje

za účelne vynaložené. V nadväznosti na citovaný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

považoval za jednoznačné, že od žalobcu nemožno spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy

vzniknuté žalovanému tým, že orgán verejnej správy udelil plnú moc advokátovi, keďže

obhajovať na súde nimi vydané rozhodnutia predstavuje samozrejmú súčasť povinností

vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán personálne aj finančne zo štátneho

rozpočtu vybavený.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok, v spojení s opravným uznesením ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( v spojení vety

prvej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a ods. 3 v spojení s vetou prvou a ) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci samej nie je dôvodné, avšak odvolanie žalobcu treba

považovať za dôvodné v tej časti, ktorou napáda rozsudok krajského súdu, ktorou súd prvého

stupňa rozhodoval o náhrade trov konania.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a súčasne jeho zrušenia

a vrátenia veci mu na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím žalovaný námietky žalobcu

zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - opatrenie, ktorým

prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť zabezpečiť dôsledne

dodržiavanie povinností vyplývajúcich z ust. a ,

keď podľa tohto rozhodnutia - opatrenia žalobca, resp. jeho sprostredkovateľ R., mali

upozornenia o vymáhaní pohľadávok dotknutým osobám zasielať v uzatvorených poštových

zásielkach, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie

žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu

a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal

so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu žalovaného č. 04017/2008Up-P904/08-1 zo dňa 3. septembra 2008,

ktorým žalovaný právoplatne rozhodol o uložení povinnosti žalobcovi ako prevádzkovateľovi

do 10 dní od právoplatnosti opatrenia zabezpečiť, aby jeho sprostredkovateľ – R., a.s., O. X.,

B., pri spracúvaní osobných údajov dôsledne dodržiaval povinnosti vyplývajúce mu najmä

z ust. , a

Podľa , veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa piatej časti druhej hlavy (§ a nasl.) je posudzovať,

či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov

pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi

a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda

skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné

pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ). Pri rozhodnutí, ktoré

správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie),

preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených

zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia ( ).

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho

spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa v podstate odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku.

Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové právne relevantné

tvrdenia alebo dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku

krajského súdu.

Podľa o ochrane osobných údajov v znení neskorších

predpisov (), osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo

určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo

alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo

na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú,

fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Podľa , , , prevádzkovateľ

je povinný získavať osobné údaje na rozdielne účely osobitne a zabezpečiť, aby sa

osobné údaje spracúvali a využívali výlučne spôsobom, ktorý zodpovedá účelu, na ktorý

boli zhromaždené; je neprípustné združovať osobné údaje, ktoré boli získané

na rozdielne účely, spracúvať osobné údaje v súlade s dobrými mravmi a konať

spôsobom, ktorý neodporuje tomuto zákonu ani iným všeobecne záväzným právnym

predpisom a ani ich neobchádza; súhlas dotknutej osoby si nesmie prevádzkovateľ

vynucovať a ani podmieňovať hrozbou odmietnutia zmluvného vzťahu, služby, tovaru

alebo povinnosti ustanovenej prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi zákonom.

Prevádzkovateľ, ktorý poveril spracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa,

je povinný zabezpečiť, aby sprostredkovateľ dodržiaval povinnosti ustanovené v odseku

1 písm. c) až i) a odseku 3.

Účelom zákona o ochrane osobných údajov je jednak zabezpečiť právo každého

na ochranu pred neoprávneným zásahom do svojho súkromia a taktiež uviesť práva

a povinnosti vymedzené týmto zákonom do súladu so Smernicou Európskeho parlamentu

a Rady 95/46/EC z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov

a voľnom pohybe týchto údajov (ďalej len ako „smernica 95/46/EC“). Zákon o ochrane

osobných údajov je svojou podstatou implementáciou smernice 95/46/EC do právneho

poriadku Slovenskej republiky s tým, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa

dodržiavania jej ustanovení môže domáhať každý, kto tvrdí, že nesúladným spracovaním

osobných údajov bola jeho garantovaná ochrana porušená.

Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán

v predmetnej veci náležite postupoval v zmysle citovaných právnych noriem v intenciách

s účelom zákona o ochrane osobných údajov, vo veci si zadovážil dostatok relevantných

dôkazov pre vydanie rozhodnutia, náležite zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správny

právny záver, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného je možné považovať

za zákonné, a preto súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.

Odvolací súd, skúmajúc oprávnenosť uloženia povinnosti žalobcovi ako

prevádzkovateľovi do 10 dní od právoplatnosti opatrenia zabezpečiť, aby jeho

sprostredkovateľ – R., a.s., O. X., B., konajúc tým na základe zmluvy medzi

prevádzkovateľom a sprostredkovateľom vypracované podľa § 5 ods. 1 zákona

č. , dodržiaval podmienky, ktoré mu žalobca ako prevádzkovateľ určil

v písomnej mandátnej zmluve, posúdil obsah a formu upomienok zasielaných dlžníkom

vo forme otvorenej listovej zásielky s obsahom mandátnej zmluvy v znení jej dodatkov

a predovšetkým s obsahom písomného poverenia a dospel k zhodnému záveru ako súd prvého

stupňa, že v danom prípade sprostredkovateľ porušil povinnosti ustanovené mu v § 5 ods. 2

zákona o ochrane osobných údajov. Na základe uvedeného skutkového zistenia vyplýva

dôvodnosť opatrenia, ktorým žalobcovi ako prevádzkovateľovi, keď spracúvaním osobných

údajov poveril sprostredkovateľa podľa , bola uložená

povinnosť zabezpečiť, aby sprostredkovateľ dodržiaval povinnosti ustanovené v § 6 odseku 1

písm. c) až i) uvedeného zákona.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci zo skutkových okolností zistených

vykonanou kontroly prvostupňovým správnym orgánom vyplývajúcich z administratívneho

spisu je zrejmé, že sprostredkovateľ žalobcu – R., a.s. upomienky na zaplatenie dlžnej sumy

zasielal dlžníkom prevádzkovateľa – žalobcu, formou otvorenej listovej zásielky, pričom táto

obsahovala výšku pohľadávky, vzťahujúcu sa ku konkrétnej dotknutej osobe, teda obsahovala

zákonom chránený osobný údaj o ekonomickej identite dlžníka ( Z.

z.), v dôsledku čoho formou, akou boli tieto upomienky dotknutým osobám zasielané, keďže

boli zasielané vo forme otvorenej listovej zásielky, došlo k porušeniu zákonnej povinnosti,

pretože otvorená listová zásielka skutočne umožňovala tretím osobám, minimálne osobám

žijúcim s dotknutou osobou v spoločnej domácnosti, používajúcim spoločnú poštovú

schránku, možnosť nadobudnúť vedomosť o záväzku a výške dlžnej čiastky.

Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa žalobca

ako prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup sprostredkovateľa, ktorý

doručoval upomienky dlžníkom žalobcu formou otvorenej listovej zásielky vystaviac

upomínaných dlžníkov nebezpečenstvu zverejnenia ekonomickej identity vo vzťahu k tretím

osobám a to ani poukazom na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v zmysle ktorých

dotknutá osoba dala výslovný súhlas na zasielanie jej akýchkoľvek upomienok, SMS správ

na mobilné telefóny atď. (bod 21 všeobecných podmienok poskytnutia úveru), ako aj

poukazom na ustanovenie , upravujúceho poštové

tajomstvo zamestnancov pošty, a aj na analogické používanie poštových peňažných poukážok

SIPO S. p., a. s.

Z uvedených dôvodov odvolací súd taktiež považoval námietky žalobcu vo vzťahu

k dôvodu uloženia povinnosti predmetným opatrením v namietanom bode 3/ za právne

irelevantné. V danom prípade je rozhodujúci obsah písomného poverenia prevádzkovateľa -

žalobcu, ktorý nebol sprostredkovateľom – spoločnosťou R. a.s. rešpektovaný, a preto je aj

právne bezvýznamné skúmať, či zasielaním sústredeného inkasa platieb obyvateľstva (SIPO),

ktorú službu poskytuje S. p., a. s., za účelom realizácie jednoduchých domácich platieb

obyvateľov, dochádza resp. nedochádza k porušovaniu zákona o ochrane osobných údajov.

V súvislosti s poštovým tajomstvom ( ) a tajomstvom

listovým ( ), na ktoré žalobca poukazoval v odvolaní,

odvolací súd dáva do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v

Z. z., v zmysle ktorého poskytovateľ univerzálnej služby nezodpovedá za únik informácií

a údajov o poštových zásielkach a o obsahu listových zásielok, ak je možnosť ich priameho

prečítania, rozmnoženia alebo iného nechráneného získania pred ich vybratím od odosielateľa

alebo po ich dodaní adresátovi, keďže otvorená listová zásielka skutočne možnosť priameho

prečítania umožňuje.

Senát odvolacieho súdu nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou

namietal, že napadnutý rozsudok krajského súdu je zmätočný a zjavne nepreskúmateľný

pre jeho nezrozumiteľnosť, tvrdiac, že neporušil žiadne ustanovenie zákona o ochrane

osobných údajov a zároveň si splnil všetky povinnosti, ktoré mu zákon ako

prevádzkovateľovi ukladal, s poukazom na dôvody prvostupňového súdu, na základe ktorých

predovšetkým sprostredkovateľ R., a.s., porušil ustanovenia zákona o ochrane osobných

údajov, pričom súčasne poukázal na to, že na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S

47/2009 je vedené konanie v právnej veci žalobcu R., a.s. proti žalovanému Úrad

na ochranu osobných údajov SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 02339/2009Up-P866/084 zo dňa 30.1.2009, v ktorom konaní žalobca – spoločnosť R., a.s.

sa domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Úradu na ochranu

osobných údajov SR, o uložení pokuty R., a.s. za to, že porušil povinnosť spracúvať osobné

údaje dotknutých osôb len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom

v písomnej zmluve, vysloviac názor, že súd prvého stupňa si zamieňa subjekty R., a.s. a P.,

s.r.o.

Zo skutkových zistení v danej veci je zrejmé, že spoločnosť R., a.s. vykonávala

vymáhanie dlžnej sumy úveru poskytnutého žalobcom a za tým účelom upomínala dlžníkov

žalobcu na jej zaplatenie na základe mandátnej zmluvy. Z právnej úpravy ustanovenej v § 6

ods. 4 vyplýva, že prevádzkovateľ, ktorý poveril spracúvaním

osobných údajov sprostredkovateľa, je povinný zabezpečiť, aby sprostredkovateľ

dodržiaval povinnosti ustanovené v odseku 1 písm. c) až i) a odseku 3. Vzhľadom

k tomu, že na základe mandátnej zmluvy vymáhanie pohľadávok vykonávala

spoločnosť R., a.s. ako sprostredkovateľ, žalobcovi ako prevádzkovateľovi vznikla

povinnosť kontrolovať a zabezpečovať, aby sprostredkovateľ teda spoločnosť R., a.s.

pri vymáhaní dlžných pohľadávok v prospech žalobcu postupovala v súlade s právnou

úpravou a teda dodržiavala aj povinnosti ustanovené v

ods. 1 písm. e/ a i/ tohto zákona. Pokiaľ teda zo skutkových zistení v danej veci vyplýva,

že spoločnosť R., a.s. ako sprostredkovateľ postupom pri vymáhaní pohľadávok

v prospech žalobcu porušil povinnosti uložené mu v právnej úprave ustanovenej v § 6

ods. 1, písm. e/, i/ uvedeného zákona, žalobca ako prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť

svojej zodpovednosti vyplývajúcej mu z právnej normy § 6 ods. 4 tohto zákona.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v súvislosti s posudzovaním zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného konštatoval porušenie právnych povinností spoločnosťou R., a.s.

s poukazom na mandátnu zmluvu uzavretú medzi uvedenou spoločnosťou a žalobcom

bez zdôraznenia skutočností uvedených vyššie, táto okolnosť nemá za následok

nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, pretože z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,

že predmetom preskúmavacieho konania nebolo porušenie povinností spoločnosťou R., a.s.,

ale uloženie povinnosti žalobcovi zabezpečiť, aby sprostredkovateľ – R., a.s. dodržiaval

povinnosti ustanovené v až i)

Senát odvolacieho súdu považoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal

nesprávne rozhodnutie krajského súdu o náhrade trov konania, tvrdiac, že súd prvého stupňa

pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci,

s poukazom na právnu úpravu ustanovenú

Podľa ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie

správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu

trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú

na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z uvedenej právnej úpravy vyplýva vôľa zákonodarcu priznať právo na náhradu

trov preskúmavacieho konania žalobcovi proti žalovanému správnemu orgánu, ak

žalobca bol v tomto konaní úspešný. Zákonodarca v právnej úprave náhrady trov

konania v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych

orgánov výslovne neupravuje právo na náhradu trov konania žalovanému proti

žalobcovi v prípade, že žalobca v konaní nemal úspech, keďže jeho žaloba bola

zamietnutá.

Z uvedených dôvodov senát odvolacieho súdu v danej veci považoval za potrebné

posudzovať uplatnený nárok žalovaného na náhradu trov tohto konania, ktoré mu vznikli

právnym zastúpením advokátom zvoleným na základe udeleného plnomocenstva, v súlade

s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 9. septembra 2004,

v ktorom ústavný súd vyslovil názor, že všeobecný súd neporuší základné právo na právnu

pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa a 3 SR, ak navrhovateľovi,

ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu

trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené.

V súlade s uvedeným názorom ústavného súdu odvolací súd posúdil námietku

žalobcu, že by nebolo spravodlivé, aby znášal trovy konania, ktoré žalovanému vznikli

udelením plnej moci advokátovi, keďže obhajovať na súde ním vydané rozhodnutie

predstavuje samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej

je orgán personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený, za dôvodnú.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa v spojení s opravným uznesením v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných

žalobcom v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobu zamietol, rozhodol

vo veci samej skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd rozsudok

krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej sa veci samej podľa

v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil a v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady

trov konania podľa v spojení s zmenil tak, že súd žalobcovi

nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c

v spojení s a v spojení s , pretože bol v tomto konaní vo veci

samej neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 20. júna 2012

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth