Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
08f/384615.3a9ecc.pdf
PDF · 154.42 KB
No categories available
4Tdo/33/2012
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 33/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Petra Szaba
na neverejnom zasadnutí 26. júna 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému
Ing. A. M. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné o
dovolaní obvineného podanom prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. O. R. proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. októbra 2011,
sp. zn. 2 To 56/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného Ing. A. M.
o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 25. februára 2010, sp. zn. 2 T 17/09, bol
obvinený Ing. A. M. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i/ Tr. zák. a zločinu
marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 19. júna 2008 v dopoludňajších hodinách na chodbe pred pojednávacou
miestnosťou č. 112 Okresného súdu Prešov so sídlom v P. na ulici G. č. X, počas prestávky
hlavného pojednávania vedeného na uvedenom okresnom súde, sp. zn. 32 T 79/06,
týkajúceho sa obžalovaného Ing. A. M. a spol., prechádzajúc aj popri tam stojacemu Mgr. J.
B., ktorý na predmetnom hlavnom pojednávaní vypovedal
ako svedok a následne s ním mali byť po prestávke vykonané ďalšie procesné úkony –
konfrontácie, tomuto pozrel priamo do očí, kedy mu povedal: „Ty ešte uvidíš‘‘ a popri týchto
slovách dlaňou pravej ruky otočenou k telu v časti od zápästia po končeky prstov, ktoré mal
vystreté, pričom obidve ruky mal spútané putami k spútavaciemu opasku, naznačil gesto
vodorovného potiahnutia pohybom zľava doprava, kde mu prsty smerovali smerom ku krku.
Za to mu bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený
úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Na podklade odvolania obvineného Krajský súd v Prešove rozsudkom
z 27. mája 2010, sp. zn. 7 To 29/10, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ a písm. e/ Tr. por.
zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného
Ing. A. M. za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/, ods.
2 písm. c/ Tr zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 19. júna 2008 v dopoludňajších hodinách na chodbe pred pojednávacou
miestnosťou č. 112 Okresného súdu v Prešove, so sídlom v P. na ulici G. č. X, počas
prestávky hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného Ing. A. M. a spol. vedenej na
uvedenom súde pod sp. zn. 32 T 79/06, prechádzajúc popri vyšetrovateľovi PZ Mgr. J. B.,
ktorý na predmetnom hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok o skutočnostiach
týkajúcich sa vyšetrovania tejto trestnej veci a s ktorým mali byť
na hlavnom pojednávaní vykonávané aj ďalšie procesné úkony – konfrontácie, tomuto
povedal: „Ty ešte uvidíš!“ a popri týchto slovách dlaňou pravej ruky otočenou k telu v časti
od zápästia po končeky prstov, ktoré mal vystreté, pričom obidve ruky mal spútané putami
k spútavaciemu opasku, naznačil gesto vodorovného potiahnutia pohybom zľava doprava, kde
mu prsty smerovali smerom ku krku.
Za to mu podľa § 344 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák.
uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon uloženého trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený Ing. A. M.
dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí rozsudkom
z 21. júna 2011, sp. zn. 4 Tdo 46/2010, podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1 Tr. por.
z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. rozhodol tak, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove
z 27. mája 2010, sp. zn. 7 To 29/2010, bol porušený zákon v ustanovení § 344 ods. 1 písm. d/,
ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 v neprospech obvineného Ing. A. M.,
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené
rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad a Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
Na podklade tohto rozsudku Krajský súd v Prešove opätovne preskúmal odvolanie
obvineného Ing A. M. a rozsudkom z 12. októbra 2011, sp. zn. 2 To 56/2011, rozhodol tak, že
podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného
Ing. A. M. za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1
písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 19. júna 2008 v dopoludňajších hodinách na chodbe pred pojednávacou
miestnosťou č. 112 Okresného súdu v Prešove, so sídlom v P. na ulici G. č. X, počas
prestávky hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného Ing. A. M. a spol. vedenej na
uvedenom súde pod sp. zn. 32 T 79/06, prechádzajúc popri vyšetrovateľovi PZ Mgr. J. B.,
ktorý na predmetnom hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok o skutočnostiach
týkajúcich sa vyšetrovania tejto trestnej veci a s ktorým mali byť
na hlavnom pojednávaní vykonávané aj ďalšie procesné úkony – konfrontácie, tomuto
povedal: „Ty ešte uvidíš!“ a popri týchto slovách dlaňou pravej ruky otočenou k telu v časti
od zápästia po končeky prstov, ktoré mal vystreté, pričom obidve ruky mal spútané putami
k spútavaciemu opasku, naznačil gesto vodorovného potiahnutia pohybom zľava doprava, kde
mu prsty smerovali smerom ku krku.
Za to mu podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák.
uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, 1 (jeden) mesiac a 13 (trinásť) dní.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený Ing. A. M. písomným podaním
z 27. februára 2012 (doručenom súdu prvého stupňa 2. marca 2012) prostredníctvom
splnomocnenej obhajkyne JUDr. O. R. dovolanie.
Domáhal sa ním zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove s tým, aby dovolací súd
podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach,
o ktoré sa podané dovolanie opiera, a to v neprospech obvineného, zrušil aj jemu
predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Prešov z 25. februára 2010, sp. zn. 2 T 17/2009
a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Uviedol, že krajský súd ho uznal za vinného z trestného činu marenia spravodlivosti
podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden
rok až šesť rokov, pričom za určitých okolností môže súd rozhodnúť aj iba o podmienečnom
odsúdení.
Konštatoval, že krajský súd zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorá
v predchádzajúcom štádiu konania postačovala na uloženie trestu na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby (§ 344 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.), a preto nie je zrejmé, prečo pri
vypustení kvalifikačného znaku - „osobitný motív,“ považoval odvolací súd za spravodlivé
uložiť trest odňatia slobody nad dolnú zákonom ustanovenú trestnú sadzbu.
Pripomenul, že krajský súd nemal právo poukázať na akúkoľvek okolnosť, ktorá
by odôvodňovala uloženie prísnejšieho trestu, ak táto nebola zistená už v predchádzajúcom
konaní. Nerešpektoval tak zákaz refomatio in peius, keď za významnú považoval skutočnosť,
že predmetného trestného činu sa dopustil v priebehu väzby, ktorú vykonával pre trestný čin
vraždy.
Navyše ak krajský súd ustálil, že trestný čin spáchal na tom skutkovom základe,
ako bolo uvedené v skutkovej vete rozsudku, potom spôsob jeho spáchania spočíval iba
v nejakom geste sprevádzanom slovným prejavom, ktorý nezanechal žiadny následok.
Uložený trest považoval za neprimeraný prísny, nakoľko jeho výmera bola vypočítaná
tak, aby zodpovedala doposiaľ vykonanej väzbe, čo je v rozpore so základnými zásadami
ukladania trestov a účelom trestu. Poukázal na to, že jeho náprava bola možná aj pri treste
uloženom na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. pri uložení
podmienečného trestu, a to aj vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností a že doposiaľ žil
riadnym životom, nebol právoplatne uznaný za vinného z trestného činu, ani z priestupku
a z Ústavu na výkon väzby Prešov bol kladne hodnotený.
Ďalej zdôraznil, že skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, mal spáchať počas
krátkej hygienickej prestávky po tom, ako v konaní pred súdom vypovedal svedok B.
a akýmkoľvek prípadným konaním by už vzhľadom na pokročilé štádium trestného konania
nič nedosiahol. Ak by prokurátor alebo súd vyhodnotil oznámenie, ktoré urobil svedok B. po
skončení prestávky, ako oznámenie o spáchaní trestného činu, bolo ich povinnosťou oznámiť
spáchanie takého skutku. Svedok B. v tom čase nijakým spôsobom presne nepopísal, čo mal
ukázať, ani nevysvetlil, prečo považoval predmetné „gesto“ za zastrašujúce. „Toto“
konkretizoval až pri podávaní trestného oznámenia. Navyše svedok B. mohol mať záujem na
jeho ponechaní vo väzbe, pričom takéto jeho konanie mohlo byť „motivované“
aj neposkytnutím úplatku v inej trestnej veci, ktorú vyšetroval, pretože je zvláštne, ak on sám
ako adresát nevedel, resp. nepochopil, že sa malo jednať o hrozbu násilia s cieľom pôsobiť
na neho ako na svedka v konaní pred súdom tak, ako to vyžaduje naplnenie skutkovej
podstaty trestného činu marenia spravodlivosti.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného
na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Prešove a poškodenému Mgr. J. B..
Prokurátor krajskej prokuratúry sa k podanému dovolaniu vyjadril s tým,
že sa nestotožňuje s námietkami a právnymi úvahami, ktoré sú v ňom prezentované.
Poukázal na to, že ako dozorujúci prokurátor spracoval podnet na podanie dovolania
proti predmetnému rozsudku krajského súdu, avšak z iných dôvodov, pretože podľa jeho
názoru mal odvolací súd posúdiť konanie obvineného Ing. A. M. aj podľa
§ 344 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a nedošlo by tým k porušeniu zákazu refomatio in peius.
Vzhľadom na to, že konanie obvineného bolo vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu
krajským súdom posúdené miernejšie, aj uložený trest považoval za neprimeraný,
nespravodlivý a nenapĺňajúci svoj účel.
Súhlasil s právnymi úvahami a stanoviskom odvolacieho súdu v tom, že by nebolo
na mieste, aby bol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený.
K skutkovým okolnostiam, okrem doplnenia okolnosti, že obvinený konal
z osobitného motívu – pomsty, uviedol, že tieto boli objasnené v rozsahu a kvalite,
ktoré vyžadujú zásady trestného konania a príslušné ustanovenia Trestného poriadku,
príp. Trestného zákona.
Na záver navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného Ing. A. M.
ako nedôvodné odmietol.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu
je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.).
Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 373 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,
že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
v posudzovanom prípade splnený nebol.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia,
na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť
skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho
prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie
podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne
vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie
ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky,
ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením možno riešiť niektoré
nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní
hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli
správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými
ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné
posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 5 Tr. por.,
ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých
dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr. por., pretože to sú otázky upravené normami procesného práva
a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym
opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať,
či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu
predpokladá, že v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom
výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť
rozhodnuté o dovolaní (§ 379 ods. 2 Tr. por.).
Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že obvinený v prevažnej miere namieta druh
a výšku uloženého trestu, ktorý považoval za neprimerane prísny skutkové okolnosti, pričom
dovolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou
prvostupňového a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, pretože
dovolací súd ex lege nemá právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento
meniť.
Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera
o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. len z toho hľadiska, či skutok,
z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený
tak, aby zodpovedal zákonným znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.
Vo vzťahu k zistenému skutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený
ako iný trestný čin, resp. že skutok nevykazuje znaky žiadneho trestného činu.
Podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní
a/ predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť
ho ako pravý,
b/ falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,
c/ marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka
súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa,
alebo
d/ použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na
sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka,
prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky
zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného
a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného
práva. Zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, pretože obvinený
Ing. A. M. svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky základnej skutkovej podstaty
trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.
Ďalej dovolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Prešove v novom konaní správne
vysvetlil, že v zmysle zásady zákazu reformatio in peius za zmenu rozhodnutia
v neprospech je potrebné chápať akúkoľvek zmenu a v ktoromkoľvek výroku, pokiaľ
zhoršuje postavenie obvineného a priamo sa ho dotýka. Zmena k horšiemu sa môže
prejaviť najmä v skutkových okolnostiach, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu
a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia, v rozsahu a spôsobe náhrady
škody spôsobenej trestným činom, a to v každej z týchto okolnosti jednotlivo alebo v ich
súhrne.
Odvolací súd rešpektujúc túto zásadu postupoval správne a v súlade so zákonom,
keď neprihliadol na zmenu skutkových okolností, ktoré by pre obvineného znamenali zmenu
k horšiemu, pretože by tým došlo k rozšíreniu skutku o okolnosť podmieňujúcu použitie
vyššej trestnej sadzby v zmysle § 344 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. („osobitný motív“). Vzhľadom
na to, že odvolanie podal iba obvinený vo svoj prospech, nemohlo dôjsť k zmene rozhodnutia
v jeho neprospech.
Dovolací súd k okolnostiam týkajúcim sa uloženého trestu odňatia slobody uvádza,
že tieto nezodpovedajú uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., ani žiadnemu inému dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 ods. 1 Tr. por.
Navyše podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. môže byť obvinenému uložený trest
odňatia slobody na jeden rok až šesť rokov. Vzhľadom na to, že súd u obvineného zistil
výlučne len poľahčujúcu okolnosť (žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil), v zmysle
§ 38 ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu,
pričom základom na zníženie trestnej sadzby bol rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Za daného stavu krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
v celom rozsahu a uznaní obvineného Ing. A. M. za vinného zo zločinu marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/
a § 38 ods. 3 Tr. zák. mohol uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až štyri roky a štyri
mesiace. Nakoľko bol v pôvodnom konaní za použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty
trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, nemohol súd v novom konaní
pri vypustení právnej kvalifikácie podľa ods. 2 písm. c/ § 344 Tr. zák. uložiť prísnejší trest,
pretože by to znamenalo porušenie zákazu reformatio on peius.
Dovolací súd uvádza, že odvolací súd pri ukladaní trestu nepochybil, keď uložil trest
odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, 1 (jedného) mesiaca a 13 (trinástich) dní
(zodpovedajúci väzbe a trestu odňatia slobody, ktoré už obvinený Ing. A. M. vykonal -
započítané uznesením Okresného súdu Prešov zo 16. decembra 2011, sp. zn.
2 T 17/2009). Trest bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a nie je
dokonca ani neprimerane prísny. Pri jeho ukladaní krajský súd len konštatoval, že trestný čin
obvinený spáchal v priebehu výkonu väzby, ale túto skutočnosť nehodnotil ako priťažujúcu
okolnosť – čo vyplýva z č. l. 10 dovolaním napadnutého rozsudku.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanom prípade splnený
nebol, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným vo výroku
tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. júna 2012
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová