Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/33/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Petra Szaba

na neverejnom zasadnutí 26. júna 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému

Ing. A. M. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné o

dovolaní obvineného podanom prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. O. R. proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. októbra 2011,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného Ing. A. M.

o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 25. februára 2010, sp. zn. , bol

obvinený Ing. A. M. uznaný za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2

písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. i/ Tr. zák. a zločinu

marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 19. júna 2008 v dopoludňajších hodinách na chodbe pred pojednávacou

miestnosťou č. 112 Okresného súdu Prešov so sídlom v P. na ulici G. č. X, počas prestávky

hlavného pojednávania vedeného na uvedenom okresnom súde, sp. zn. ,

týkajúceho sa obžalovaného Ing. A. M. a spol., prechádzajúc aj popri tam stojacemu Mgr. J.

B., ktorý na predmetnom hlavnom pojednávaní vypovedal

ako svedok a následne s ním mali byť po prestávke vykonané ďalšie procesné úkony –

konfrontácie, tomuto pozrel priamo do očí, kedy mu povedal: „Ty ešte uvidíš‘‘ a popri týchto

2

slovách dlaňou pravej ruky otočenou k telu v časti od zápästia po končeky prstov, ktoré mal

vystreté, pričom obidve ruky mal spútané putami k spútavaciemu opasku, naznačil gesto

vodorovného potiahnutia pohybom zľava doprava, kde mu prsty smerovali smerom ku krku.

Za to mu bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na podklade odvolania obvineného Krajský súd v Prešove rozsudkom

z 27. mája 2010, sp. zn. , podľa , a

zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa uznal obvineného

Ing. A. M. za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/, ods.

2 písm. c/ Tr zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 19. júna 2008 v dopoludňajších hodinách na chodbe pred pojednávacou

miestnosťou č. 112 Okresného súdu v Prešove, so sídlom v P. na ulici G. č. X, počas

prestávky hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného Ing. A. M. a spol. vedenej na

uvedenom súde pod sp. zn. , prechádzajúc popri vyšetrovateľovi PZ Mgr. J. B.,

ktorý na predmetnom hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok o skutočnostiach

týkajúcich sa vyšetrovania tejto trestnej veci a s ktorým mali byť

na hlavnom pojednávaní vykonávané aj ďalšie procesné úkony – konfrontácie, tomuto

povedal: „Ty ešte uvidíš!“ a popri týchto slovách dlaňou pravej ruky otočenou k telu v časti

od zápästia po končeky prstov, ktoré mal vystreté, pričom obidve ruky mal spútané putami

k spútavaciemu opasku, naznačil gesto vodorovného potiahnutia pohybom zľava doprava, kde

mu prsty smerovali smerom ku krku.

Za to mu podľa § 344 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák.

uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon uloženého trestu zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

3

Proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený Ing. A. M.

dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí rozsudkom

z 21. júna 2011, sp. zn. , podľa , a

z dôvodu rozhodol tak, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove

z 27. mája 2010, sp. zn. , bol porušený zákon v ustanovení § 344 ods. 1 písm. d/,

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného od 1. januára 2006 v neprospech obvineného Ing. A. M.,

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené

rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili

podklad a Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

Na podklade tohto rozsudku Krajský súd v Prešove opätovne preskúmal odvolanie

obvineného Ing A. M. a rozsudkom z 12. októbra 2011, sp. zn. , rozhodol tak, že

podľa , zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v celom rozsahu a podľa uznal obvineného

Ing. A. M. za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1

písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 19. júna 2008 v dopoludňajších hodinách na chodbe pred pojednávacou

miestnosťou č. 112 Okresného súdu v Prešove, so sídlom v P. na ulici G. č. X, počas

prestávky hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného Ing. A. M. a spol. vedenej na

uvedenom súde pod sp. zn. , prechádzajúc popri vyšetrovateľovi PZ Mgr. J. B.,

ktorý na predmetnom hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok o skutočnostiach

týkajúcich sa vyšetrovania tejto trestnej veci a s ktorým mali byť

na hlavnom pojednávaní vykonávané aj ďalšie procesné úkony – konfrontácie, tomuto

povedal: „Ty ešte uvidíš!“ a popri týchto slovách dlaňou pravej ruky otočenou k telu v časti

od zápästia po končeky prstov, ktoré mal vystreté, pričom obidve ruky mal spútané putami

k spútavaciemu opasku, naznačil gesto vodorovného potiahnutia pohybom zľava doprava, kde

mu prsty smerovali smerom ku krku.

Za to mu podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák.

uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, 1 (jeden) mesiac a 13 (trinásť) dní.

4

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený Ing. A. M. písomným podaním

z 27. februára 2012 (doručenom súdu prvého stupňa 2. marca 2012) prostredníctvom

splnomocnenej obhajkyne JUDr. O. R. dovolanie.

Domáhal sa ním zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove s tým, aby dovolací súd

podľa , vyslovil rozsudkom porušenie zákona v ustanoveniach,

o ktoré sa podané dovolanie opiera, a to v neprospech obvineného, zrušil aj jemu

predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Prešov z 25. februára 2010, sp. zn.

a tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i/

Uviedol, že krajský súd ho uznal za vinného z trestného činu marenia spravodlivosti

podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na jeden

rok až šesť rokov, pričom za určitých okolností môže súd rozhodnúť aj iba o podmienečnom

odsúdení.

Konštatoval, že krajský súd zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorá

v predchádzajúcom štádiu konania postačovala na uloženie trestu na dolnej hranici zákonom

ustanovenej trestnej sadzby (§ 344 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.), a preto nie je zrejmé, prečo pri

vypustení kvalifikačného znaku - „osobitný motív,“ považoval odvolací súd za spravodlivé

uložiť trest odňatia slobody nad dolnú zákonom ustanovenú trestnú sadzbu.

Pripomenul, že krajský súd nemal právo poukázať na akúkoľvek okolnosť, ktorá

by odôvodňovala uloženie prísnejšieho trestu, ak táto nebola zistená už v predchádzajúcom

konaní. Nerešpektoval tak zákaz refomatio in peius, keď za významnú považoval skutočnosť,

že predmetného trestného činu sa dopustil v priebehu väzby, ktorú vykonával pre trestný čin

vraždy.

5

Navyše ak krajský súd ustálil, že trestný čin spáchal na tom skutkovom základe,

ako bolo uvedené v skutkovej vete rozsudku, potom spôsob jeho spáchania spočíval iba

v nejakom geste sprevádzanom slovným prejavom, ktorý nezanechal žiadny následok.

Uložený trest považoval za neprimeraný prísny, nakoľko jeho výmera bola vypočítaná

tak, aby zodpovedala doposiaľ vykonanej väzbe, čo je v rozpore so základnými zásadami

ukladania trestov a účelom trestu. Poukázal na to, že jeho náprava bola možná aj pri treste

uloženom na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. pri uložení

podmienečného trestu, a to aj vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností a že doposiaľ žil

riadnym životom, nebol právoplatne uznaný za vinného z trestného činu, ani z priestupku

a z Ústavu na výkon väzby Prešov bol kladne hodnotený.

Ďalej zdôraznil, že skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený, mal spáchať počas

krátkej hygienickej prestávky po tom, ako v konaní pred súdom vypovedal svedok B.

a akýmkoľvek prípadným konaním by už vzhľadom na pokročilé štádium trestného konania

nič nedosiahol. Ak by prokurátor alebo súd vyhodnotil oznámenie, ktoré urobil svedok B. po

skončení prestávky, ako oznámenie o spáchaní trestného činu, bolo ich povinnosťou oznámiť

spáchanie takého skutku. Svedok B. v tom čase nijakým spôsobom presne nepopísal, čo mal

ukázať, ani nevysvetlil, prečo považoval predmetné „gesto“ za zastrašujúce. „Toto“

konkretizoval až pri podávaní trestného oznámenia. Navyše svedok B. mohol mať záujem na

jeho ponechaní vo väzbe, pričom takéto jeho konanie mohlo byť „motivované“

aj neposkytnutím úplatku v inej trestnej veci, ktorú vyšetroval, pretože je zvláštne, ak on sám

ako adresát nevedel, resp. nepochopil, že sa malo jednať o hrozbu násilia s cieľom pôsobiť

na neho ako na svedka v konaní pred súdom tak, ako to vyžaduje naplnenie skutkovej

podstaty trestného činu marenia spravodlivosti.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Krajskej prokuratúre v Prešove a poškodenému Mgr. J. B..

Prokurátor krajskej prokuratúry sa k podanému dovolaniu vyjadril s tým,

že sa nestotožňuje s námietkami a právnymi úvahami, ktoré sú v ňom prezentované.

Poukázal na to, že ako dozorujúci prokurátor spracoval podnet na podanie dovolania

proti predmetnému rozsudku krajského súdu, avšak z iných dôvodov, pretože podľa jeho

6

názoru mal odvolací súd posúdiť konanie obvineného Ing. A. M. aj podľa

§ 344 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a nedošlo by tým k porušeniu zákazu refomatio in peius.

Vzhľadom na to, že konanie obvineného bolo vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu

krajským súdom posúdené miernejšie, aj uložený trest považoval za neprimeraný,

nespravodlivý a nenapĺňajúci svoj účel.

Súhlasil s právnymi úvahami a stanoviskom odvolacieho súdu v tom, že by nebolo

na mieste, aby bol výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložený.

K skutkovým okolnostiam, okrem doplnenia okolnosti, že obvinený konal

z osobitného motívu – pomsty, uviedol, že tieto boli objasnené v rozsahu a kvalite,

ktoré vyžadujú zásady trestného konania a príslušné ustanovenia ,

príp. .

Na záver navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného Ing. A. M.

ako nedôvodné odmietol.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou

( ) a v zákonom stanovenej lehote ( ).

Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v , ako aj obsahové náležitosti

uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v

v posudzovanom prípade splnený nebol.

Podľa dovolanie možno podať, ak

7

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia,

na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť

skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho

prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie

podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne

vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie

ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky,

ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých uplatnením možno riešiť niektoré

nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní

hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli

správne právne posúdené, teda či sú právne kvalifikované v súlade s príslušnými

ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu teda nie je možné

posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle ,

ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých

dôkazov podľa , pretože to sú otázky upravené normami procesného práva

a nie hmotným právom. Tento záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym

opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať,

či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu

predpokladá, že v tomto konaní nebude dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom

výnimočne v značne obmedzenom rozsahu a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť

rozhodnuté o dovolaní ( ).

Z obsahu podaného dovolania je zrejmé, že obvinený v prevažnej miere namieta druh

a výšku uloženého trestu, ktorý považoval za neprimerane prísny skutkové okolnosti, pričom

dovolací súd zdôrazňuje, že skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou

prvostupňového a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, pretože

dovolací súd ex lege nemá právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento

meniť.

8

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera

o dôvod dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok,

z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený

tak, aby zodpovedal zákonným znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Vo vzťahu k zistenému skutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený

ako iný trestný čin, resp. že skutok nevykazuje znaky žiadneho trestného činu.

Podľa § 344 ods. 1 Tr. zák. kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní

a/ predloží dôkaz, o ktorom vie, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť

ho ako pravý,

b/ falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu,

c/ marí alebo bráni prítomnosti alebo výpovedi strany trestného konania, účastníka

súdneho konania, alebo ich zástupcov v konaní, svedka, znalca, tlmočníka alebo prekladateľa,

alebo

d/ použije násilie, hrozbu násilia alebo hrozbu inej ťažkej ujmy, aby pôsobil na

sudcu, stranu trestného konania, účastníka súdneho konania, svedka, znalca, tlmočníka,

prekladateľa alebo na orgán činný v trestnom konaní,

potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky

zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený právoplatne uznaný za vinného

a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného

práva. Zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, pretože obvinený

Ing. A. M. svojím konaním naplnil všetky obligatórne znaky základnej skutkovej podstaty

trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

Ďalej dovolací súd poukazuje na to, že Krajský súd v Prešove v novom konaní správne

vysvetlil, že v zmysle zásady zákazu reformatio in peius za zmenu rozhodnutia

v neprospech je potrebné chápať akúkoľvek zmenu a v ktoromkoľvek výroku, pokiaľ

zhoršuje postavenie obvineného a priamo sa ho dotýka. Zmena k horšiemu sa môže

prejaviť najmä v skutkových okolnostiach, v použitej právnej kvalifikácii, v druhu

a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia, v rozsahu a spôsobe náhrady

9

škody spôsobenej trestným činom, a to v každej z týchto okolnosti jednotlivo alebo v ich

súhrne.

Odvolací súd rešpektujúc túto zásadu postupoval správne a v súlade so zákonom,

keď neprihliadol na zmenu skutkových okolností, ktoré by pre obvineného znamenali zmenu

k horšiemu, pretože by tým došlo k rozšíreniu skutku o okolnosť podmieňujúcu použitie

vyššej trestnej sadzby v zmysle § 344 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. („osobitný motív“). Vzhľadom

na to, že odvolanie podal iba obvinený vo svoj prospech, nemohlo dôjsť k zmene rozhodnutia

v jeho neprospech.

Dovolací súd k okolnostiam týkajúcim sa uloženého trestu odňatia slobody uvádza,

že tieto nezodpovedajú uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

, ani žiadnemu inému dovolaciemu dôvodu uvedenému v

Navyše podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. môže byť obvinenému uložený trest

odňatia slobody na jeden rok až šesť rokov. Vzhľadom na to, že súd u obvineného zistil

výlučne len poľahčujúcu okolnosť (žiadnu priťažujúcu okolnosť nezistil), v zmysle

§ 38 ods. 3 Tr. zák. znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu,

pričom základom na zníženie trestnej sadzby bol rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou

zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Za daného stavu krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa

v celom rozsahu a uznaní obvineného Ing. A. M. za vinného zo zločinu marenia

spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/

a § 38 ods. 3 Tr. zák. mohol uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až štyri roky a štyri

mesiace. Nakoľko bol v pôvodnom konaní za použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty

trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, nemohol súd v novom konaní

pri vypustení právnej kvalifikácie podľa ods. 2 písm. c/ § 344 Tr. zák. uložiť prísnejší trest,

pretože by to znamenalo porušenie zákazu reformatio on peius.

Dovolací súd uvádza, že odvolací súd pri ukladaní trestu nepochybil, keď uložil trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, 1 (jedného) mesiaca a 13 (trinástich) dní

(zodpovedajúci väzbe a trestu odňatia slobody, ktoré už obvinený Ing. A. M. vykonal -

10

započítané uznesením Okresného súdu Prešov zo 16. decembra 2011, sp. zn.

). Trest bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a nie je

dokonca ani neprimerane prísny. Pri jeho ukladaní krajský súd len konštatoval, že trestný čin

obvinený spáchal v priebehu výkonu väzby, ale túto skutočnosť nehodnotil ako priťažujúcu

okolnosť – čo vyplýva z č. l. 10 dovolaním napadnutého rozsudku.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že dovolací dôvod podľa v posudzovanom prípade splnený

nebol, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová