Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/35/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Emila Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 26. júna 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného

J. K. a spol., pre zločin lúpeţe podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20

Tr. zák., o dovolaní obvineného J. K. podanom prostredníctvom obhajcu Mgr. J. L. proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. mája 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného J. K. s a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 3. decembra 2008, sp. zn.

bol obvinený J. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeţe podľa § 188 ods. 1 Tr.

zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe

dňa 16. apríla 2007 v presne nezistenom čase po 22.00 hod. po predchádzajúcej

dohode v úmysle získať finančné prostriedky, v parku nachádzajúcom sa medzi ulicami

A. H., B., Š. a G. Š. v P. v čase, keď Š. T. vykonával v kríkoch malú potrebu, ho obvinený J.

K. udrel spojenými rukami zozadu do zadnej časti hlavy a krku, v dôsledku čoho Š. T. spadol

na zem, kde mu obţalovaná M. Š. prehľadala vrecká nohavíc a z ľavého predného vrecka mu

odcudzila 10 ks bankoviek po 500,- Sk (l6,60 €), po čom obaja obţalovaní ušli, čím spôsobili

Š. T. škodu vo výške 5.000,- Sk (l65,97 €),

pričom obţalovaný J. K. sa uvedeného skutku dopustil, hoci uţ bol rozsudkom

Okresného súdu v Martine, sp. zn. , zo dňa 6. októbra 1987, ktorý nadobudol

2

právoplatnosť dňa 5. novembra 1987, odsúdený za trestný čin lúpeţe spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. l Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k trestu odňatia

slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny,

z výkonu ktorého bol prepustený na slobodu dňa 2. januára 1990 a hoci uţ bol rozsudkom

Okresného súdu v Ţiline, sp. zn. , zo dňa 19. februára 2004, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 25. marca 2004, odsúdený aj za trestný čin lúpeţe spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k súhrnnému trestu

odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej

skupiny, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 1. augusta 2006 na základe

rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. .

Za to mu bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zák a § 47 ods. 2 Tr. zák. uloţený trest odňatia

slobody na doţivotie, z výkonu ktorého podľa § 67 ods. 3 Tr. zák. nemôţe byť podmienečne

prepustený, pričom podľa § 48 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.

Podľa boli obvinený J. K. spolu s obvinenou

M. Š. zaviazaní k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Š. T. škodu vo

výške 5.000,- Sk (l65,97 €).

Napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne bolo odvolanie obvineného

J. K. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa

ako nedôvodné zamietnuté.

Obvinený J. K. písomným podaním z 23. marca 2012, podal prostredníctvom

ustanoveného obhajcu Mgr. J. L. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré

obsahovo doplnil písomným podaním z 10. mája 2012.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/

a navrhol, aby dovolací súd podľa napadnuté uznesenie,

ako i rozsudok okresného súdu zrušil a podľa prikázal súdu prvého

stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

3

Zásadné porušenie práva na obhajobu videl dovolateľ v tom, ţe na hlavnom

pojednávaní 3. decembra 2008 došlo k prerušeniu záverečnej reči jeho obhajcu zo strany

súdu, v momente, keď sa v nej vyjadroval k záverečnej reči prokurátora. Hoci následne bola

jeho obhajcovi daná moţnosť na doplnenie záverečnej reči o skutočnosti, ktoré v nej chcel

uviesť pred jej prerušením, išlo o nesprávny procesný postup, pretoţe povinnosťou predsedu

senátu bolo vyzvať obhajcu na prednesenie záverečnej reči od začiatku. Napriek tomu,

ţe nezákonnosť zásahu do záverečnej reči obhajcu skonštatoval v odôvodnení napadnutého

uznesenia i krajský súd, nebol v odvolacom konaní prvostupňový rozsudok podľa § 321

ods. 1 písm. a/ zrušený.

V doplnení dovolania obvinený J. K. poukázal na skutočnosť, ţe jeho obhajca poţiadal

okresný súd o zaslanie zápisníc a zvukových záznamov z hlavných pojednávaní, avšak tieto

mu do dňa keď podával odvolanie proti prvostupňovému rozsudku

(do 14 dní od vyhlásenia rozsudku) doručené neboli, čím tieţ prišlo k zásadnému porušeniu

práva na obhajobu a k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného J. K. i jeho

doplnenie na vyjadrenie poškodenému Š. T. a okresnej prokuratúre Prievidza. Prokurátor

okresnej prokuratúry v písomných vyjadreniach z 27. apríla 2012

a z 25. mája 2012 uviedol, ţe s dôvodmi dovolania sa nestotoţňuje, nakoľko okresný súd

obhajcovi obvineného umoţnil, aby v prerušenej záverečnej reči pokračoval, čo však tento

odmietol a súdu tak nezostávalo nič iné, len toto jeho vzdanie sa práva na záverečnú reč

akceptovať. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, ţe z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe obhajca

obvineného prevzal nahrávky z hlavného pojednávania spolu so zápisnicami

22. decembra 2012 a písomné vyhotovenie rozsudku prevzal 29. decembra 2012. Navrhol

preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného v zmysle zamietol.

Poškodený sa v stanovenej lehote k podanému dovolaniu nevyjadril.

Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe dovolanie proti napadnutému

uzneseniu je prípustné (, a ) a bolo podané

4

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote

( ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v aţ

, ako aj obsahové náleţitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, ţe dovolateľom

namietaný dovolací dôvod uvedený v v posudzovanom prípade

naplnený nebol a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382

písm. c/

Podľa dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným

spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371 .

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho

dôvodu uvedeného v , nutno podotknúť, ţe dôvodom pre podanie

dovolania podľa písm. c/ je, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli,

ţe v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania

je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu,

napriek tomu, ţe ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase

aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho

rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté.

K porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom by v súvislosti so záverečnou

rečou obvineného, resp. jeho obhajcu prišlo nepochybne vtedy, ak by súd týmto osobám

neudelil slovo na prednesenie záverečnej reči. Z obsahu procesného spisu a zo zvukového

záznamu z hlavného pojednávanie konaného 3. decembra 2008 vyplýva, ţe v posudzovanej

veci bolo obhajcovi obvineného J. K. udelené slovo na prednesenie záverečnej reči. V jej

priebehu predsedníčka senátu okresného súdu prerušila záverečnú reč obhajcu

v momente, keď popisoval obsah obţaloby, teda do nej podľa názoru dovolacieho súdu

5

zasiahla v rozpore s , pretoţe obhajca svojim prednesom nevybočoval

z rámca prejednávanej veci. Po tomto prerušení obhajca pokračoval v prednese záverečnej

reči a keď po zaprotokolovaní jej obsahu do zápisnice o hlavnom pojednávaní vyhlásil,

ţe pôvodne chcel uviesť viac, poskytla mu predsedníčka senátu moţnosť, aby tak urobil.

Túto však obhajca odmietol vyuţiť s odôvodnením, ţe prišlo k porušeniu .

K namietanému porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom preto

v posudzovanej veci neprišlo, nakoľko procesné pochybenie okresného súdu v dôsledku

prerušenia záverečnej reči obhajcu v rozpore s ustanovením

predstavovalo odstrániteľnú vadu konania, ktorá bola následne aj odstránená poskytnutím

moţnosti na doplnenie záverečnej reči obhajcu. Pokiaľ obhajca obvineného takúto moţnosť

odmietol vyuţiť nezostávalo súdu nič iné, len toto jeho vzdanie sa práva na doplnenie

záverečnej reči akceptovať, ako na to správne poukázal prokurátor vo svojom vyjadrení

k dovolaniu .

Argumentácia dovolateľa, ţe k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. c/ prišlo tým, ţe okresný súd jeho obhajcovi nezaslal zápisnice a zvukové

záznamy z hlavných pojednávaní do dňa keď obhajca podával odvolanie proti

prvostupňovému rozsudku (t.j. do 14 dní od vyhlásenia rozsudku), je celkom zjavne

nepriliehavá, nakoľko z obsahu procesného spisu dovolací súd zistil, ţe obvinený J. K. podal

proti tomuto rozsudku odvolanie ihneď po jeho vyhlásení, ako to vyplýva zo zápisnice o

hlavnom pojednávaní (č. l. 454 spisu), pričom jeho obhajca v podaní zo 17. decembra 2008

podané odvolanie iba písomne odôvodňoval.

Podľa § 55 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špeciálny súd a vojenské súdy v znení účinnom do 31. januára 2009 (ďalej len „Spravovací

a kancelársky poriadok“), ak účastník konania alebo strana v konaní poţiada o kópiu

zápisnice o súdnom pojednávaní po skončení súdneho pojednávania, súd mu ju vydá

bezodkladne po uhradení vecných nákladov spojených s vyhotovením kópie zápisnice.

Citovaným ustanovením Spravovacieho a kancelárskeho poriadku sa však okresný súd

dôsledne neriadil, nakoľko kópie zápisníc a zvukových záznamov z hlavných pojednávaní

6

obhajcovi obvineného vydal ešte pred uhradením vecných nákladov spojených

s ich vyhotovením. Z obsahu procesného spisu vyplýva, ţe kópie zápisníc a zvukových

záznamov z hlavných pojednávaní boli na základe nariadenia predsedníčky senátu okresného

súdu z 12. decembra 2008 vyhotovené 15. decembra 2008, pričom 16. decembra 2008 boli

poštou zaslané obhajcovi obvineného J. K. spoločne s poštovou poukáţkou na 24,- Sk a

obhajcovi boli doručené 22. decembra 2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, ţe povinnosťou okresného

súdu nebolo doručiť obhajcovi obvineného J. K. kópie zápisníc a zvukových záznamov z

hlavných pojednávaní v lehote 14 dní od vyhlásenia rozsudku, ako sa to mylne domnieva

dovolateľ, nakoľko v zmysle Spravovacieho a kancelárskeho poriadku mal súd najprv vyčísliť

vecné náklady spojené s ich vyhotovením, oznámiť ich výšku obhajcovi, vyčkať na ich

uhradenie a aţ potom ich vyhotoviť a zaslať poštou. Pokiaľ sa súd rozhodol vydať kópie

zápisníc a zvukových záznamov z hlavných pojednávaní obhajcovi ešte pred uhradením

vecných nákladov spojených s ich vyhotovením a tieto po 13 dňoch od oznámenia poţiadavky

obhajcu aj odoslal poštou, moţno uzavrieť, ţe konal urýchlene, bez splnenia zákonných

podmienok na ich zaslanie, teda konal nad rámec práva obvineného na obhajobu

a nie ako sa domnieva obvinený, ţe porušil jeho právo na obhajobu a uţ tobôţ nie zásadným

spôsobom.

Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní obvineného rozhodol

na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová