Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6f7/384553.83bf64.pdf
PDF · 125.73 KB
No categories available
4Tdo/35/2012
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 35/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Emila Bdţocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 26. júna 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného
J. K. a spol., pre zločin lúpeţe podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spolupáchateľstvom podľa § 20
Tr. zák., o dovolaní obvineného J. K. podanom prostredníctvom obhajcu Mgr. J. L. proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. mája 2009, sp. zn. 3To/16/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. K. s a o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 3. decembra 2008, sp. zn. 3T/262/2007
bol obvinený J. K. uznaný za vinného zo spáchania zločinu lúpeţe podľa § 188 ods. 1 Tr.
zák., spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe
dňa 16. apríla 2007 v presne nezistenom čase po 22.00 hod. po predchádzajúcej
dohode v úmysle získať finančné prostriedky, v parku nachádzajúcom sa medzi ulicami
A. H., B., Š. a G. Š. v P. v čase, keď Š. T. vykonával v kríkoch malú potrebu, ho obvinený J.
K. udrel spojenými rukami zozadu do zadnej časti hlavy a krku, v dôsledku čoho Š. T. spadol
na zem, kde mu obţalovaná M. Š. prehľadala vrecká nohavíc a z ľavého predného vrecka mu
odcudzila 10 ks bankoviek po 500,- Sk (l6,60 €), po čom obaja obţalovaní ušli, čím spôsobili
Š. T. škodu vo výške 5.000,- Sk (l65,97 €),
pričom obţalovaný J. K. sa uvedeného skutku dopustil, hoci uţ bol rozsudkom
Okresného súdu v Martine, sp. zn. 4 T 41/87, zo dňa 6. októbra 1987, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 5. novembra 1987, odsúdený za trestný čin lúpeţe spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. l Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k trestu odňatia
slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny,
z výkonu ktorého bol prepustený na slobodu dňa 2. januára 1990 a hoci uţ bol rozsudkom
Okresného súdu v Ţiline, sp. zn. 3 T 67/2003, zo dňa 19. februára 2004, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25. marca 2004, odsúdený aj za trestný čin lúpeţe spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 k súhrnnému trestu
odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej
skupiny, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňa 1. augusta 2006 na základe
rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4 Pp 94/2006.
Za to mu bol podľa § 188 ods. 1 Tr. zák a § 47 ods. 2 Tr. zák. uloţený trest odňatia
slobody na doţivotie, z výkonu ktorého podľa § 67 ods. 3 Tr. zák. nemôţe byť podmienečne
prepustený, pričom podľa § 48 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. boli obvinený J. K. spolu s obvinenou
M. Š. zaviazaní k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému Š. T. škodu vo
výške 5.000,- Sk (l65,97 €).
Napadnutým uznesením Krajského súdu v Trenčíne bolo odvolanie obvineného
J. K. proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podľa§ 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietnuté.
Obvinený J. K. písomným podaním z 23. marca 2012, podal prostredníctvom
ustanoveného obhajcu Mgr. J. L. proti uvedenému uzneseniu krajského súdu dovolanie, ktoré
obsahovo doplnil písomným podaním z 10. mája 2012.
V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/
Tr. por. a navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie,
ako i rozsudok okresného súdu zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu prvého
stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Zásadné porušenie práva na obhajobu videl dovolateľ v tom, ţe na hlavnom
pojednávaní 3. decembra 2008 došlo k prerušeniu záverečnej reči jeho obhajcu zo strany
súdu, v momente, keď sa v nej vyjadroval k záverečnej reči prokurátora. Hoci následne bola
jeho obhajcovi daná moţnosť na doplnenie záverečnej reči o skutočnosti, ktoré v nej chcel
uviesť pred jej prerušením, išlo o nesprávny procesný postup, pretoţe povinnosťou predsedu
senátu bolo vyzvať obhajcu na prednesenie záverečnej reči od začiatku. Napriek tomu,
ţe nezákonnosť zásahu do záverečnej reči obhajcu skonštatoval v odôvodnení napadnutého
uznesenia i krajský súd, nebol v odvolacom konaní prvostupňový rozsudok podľa § 321
ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušený.
V doplnení dovolania obvinený J. K. poukázal na skutočnosť, ţe jeho obhajca poţiadal
okresný súd o zaslanie zápisníc a zvukových záznamov z hlavných pojednávaní, avšak tieto
mu do dňa keď podával odvolanie proti prvostupňovému rozsudku
(do 14 dní od vyhlásenia rozsudku) doručené neboli, čím tieţ prišlo k zásadnému porušeniu
práva na obhajobu a k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvineného J. K. i jeho
doplnenie na vyjadrenie poškodenému Š. T. a okresnej prokuratúre Prievidza. Prokurátor
okresnej prokuratúry v písomných vyjadreniach z 27. apríla 2012
a z 25. mája 2012 uviedol, ţe s dôvodmi dovolania sa nestotoţňuje, nakoľko okresný súd
obhajcovi obvineného umoţnil, aby v prerušenej záverečnej reči pokračoval, čo však tento
odmietol a súdu tak nezostávalo nič iné, len toto jeho vzdanie sa práva na záverečnú reč
akceptovať. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, ţe z obsahu súdneho spisu vyplýva, ţe obhajca
obvineného prevzal nahrávky z hlavného pojednávania spolu so zápisnicami
22. decembra 2012 a písomné vyhotovenie rozsudku prevzal 29. decembra 2012. Navrhol
preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného v zmysle § 392 ods. 1 Tr. por. zamietol.
Poškodený sa v stanovenej lehote k podanému dovolaniu nevyjadril.
Po tomto postupe predloţil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe dovolanie proti napadnutému
uzneseniu je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote
(§ 370 ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 aţ § 373
Tr. por., ako aj obsahové náleţitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, ţe dovolateľom
namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v posudzovanom prípade
naplnený nebol a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382
písm. c/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak bolo zásadným
spôsobom porušené právo na obhajobu.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 .
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvineného naplnenie dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nutno podotknúť, ţe dôvodom pre podanie
dovolania podľa písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. je, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo
na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva na obhajobu mal zákonodarca na mysli,
ţe v konaní boli najmä porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania
je spravidla splnená vtedy, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu,
napriek tomu, ţe ho mal mať, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase
aj skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho
rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním napadnuté.
K porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom by v súvislosti so záverečnou
rečou obvineného, resp. jeho obhajcu prišlo nepochybne vtedy, ak by súd týmto osobám
neudelil slovo na prednesenie záverečnej reči. Z obsahu procesného spisu a zo zvukového
záznamu z hlavného pojednávanie konaného 3. decembra 2008 vyplýva, ţe v posudzovanej
veci bolo obhajcovi obvineného J. K. udelené slovo na prednesenie záverečnej reči. V jej
priebehu predsedníčka senátu okresného súdu prerušila záverečnú reč obhajcu
v momente, keď popisoval obsah obţaloby, teda do nej podľa názoru dovolacieho súdu
zasiahla v rozpore s § 274 ods. 4 Tr. por., pretoţe obhajca svojim prednesom nevybočoval
z rámca prejednávanej veci. Po tomto prerušení obhajca pokračoval v prednese záverečnej
reči a keď po zaprotokolovaní jej obsahu do zápisnice o hlavnom pojednávaní vyhlásil,
ţe pôvodne chcel uviesť viac, poskytla mu predsedníčka senátu moţnosť, aby tak urobil.
Túto však obhajca odmietol vyuţiť s odôvodnením, ţe prišlo k porušeniu Trestného poriadku.
K namietanému porušeniu práva na obhajobu zásadným spôsobom preto
v posudzovanej veci neprišlo, nakoľko procesné pochybenie okresného súdu v dôsledku
prerušenia záverečnej reči obhajcu v rozpore s ustanovením § 274 ods. 4 Tr. por.
predstavovalo odstrániteľnú vadu konania, ktorá bola následne aj odstránená poskytnutím
moţnosti na doplnenie záverečnej reči obhajcu. Pokiaľ obhajca obvineného takúto moţnosť
odmietol vyuţiť nezostávalo súdu nič iné, len toto jeho vzdanie sa práva na doplnenie
záverečnej reči akceptovať, ako na to správne poukázal prokurátor vo svojom vyjadrení
k dovolaniu .
Argumentácia dovolateľa, ţe k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Tr. por. prišlo tým, ţe okresný súd jeho obhajcovi nezaslal zápisnice a zvukové
záznamy z hlavných pojednávaní do dňa keď obhajca podával odvolanie proti
prvostupňovému rozsudku (t.j. do 14 dní od vyhlásenia rozsudku), je celkom zjavne
nepriliehavá, nakoľko z obsahu procesného spisu dovolací súd zistil, ţe obvinený J. K. podal
proti tomuto rozsudku odvolanie ihneď po jeho vyhlásení, ako to vyplýva zo zápisnice o
hlavnom pojednávaní (č. l. 454 spisu), pričom jeho obhajca v podaní zo 17. decembra 2008
podané odvolanie iba písomne odôvodňoval.
Podľa § 55 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špeciálny súd a vojenské súdy v znení účinnom do 31. januára 2009 (ďalej len „Spravovací
a kancelársky poriadok“), ak účastník konania alebo strana v konaní poţiada o kópiu
zápisnice o súdnom pojednávaní po skončení súdneho pojednávania, súd mu ju vydá
bezodkladne po uhradení vecných nákladov spojených s vyhotovením kópie zápisnice.
Citovaným ustanovením Spravovacieho a kancelárskeho poriadku sa však okresný súd
dôsledne neriadil, nakoľko kópie zápisníc a zvukových záznamov z hlavných pojednávaní
obhajcovi obvineného vydal ešte pred uhradením vecných nákladov spojených
s ich vyhotovením. Z obsahu procesného spisu vyplýva, ţe kópie zápisníc a zvukových
záznamov z hlavných pojednávaní boli na základe nariadenia predsedníčky senátu okresného
súdu z 12. decembra 2008 vyhotovené 15. decembra 2008, pričom 16. decembra 2008 boli
poštou zaslané obhajcovi obvineného J. K. spoločne s poštovou poukáţkou na 24,- Sk a
obhajcovi boli doručené 22. decembra 2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti uvádza, ţe povinnosťou okresného
súdu nebolo doručiť obhajcovi obvineného J. K. kópie zápisníc a zvukových záznamov z
hlavných pojednávaní v lehote 14 dní od vyhlásenia rozsudku, ako sa to mylne domnieva
dovolateľ, nakoľko v zmysle Spravovacieho a kancelárskeho poriadku mal súd najprv vyčísliť
vecné náklady spojené s ich vyhotovením, oznámiť ich výšku obhajcovi, vyčkať na ich
uhradenie a aţ potom ich vyhotoviť a zaslať poštou. Pokiaľ sa súd rozhodol vydať kópie
zápisníc a zvukových záznamov z hlavných pojednávaní obhajcovi ešte pred uhradením
vecných nákladov spojených s ich vyhotovením a tieto po 13 dňoch od oznámenia poţiadavky
obhajcu aj odoslal poštou, moţno uzavrieť, ţe konal urýchlene, bez splnenia zákonných
podmienok na ich zaslanie, teda konal nad rámec práva obvineného na obhajobu
a nie ako sa domnieva obvinený, ţe porušil jeho právo na obhajobu a uţ tobôţ nie zásadným
spôsobom.
Za toho stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní obvineného rozhodol
na neverejnom zasadnutí tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. júna 2012
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová