Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/7/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Idy Hanzelovej a Mgr. Petra Melichera

v právnej veci žalobcu: G., spol. s r.o., IČO: X., S., zastúpený: JUDr. M., advokátom, K.,

proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32610/2010-1410 zo dňa 20. apríla

2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -40 zo dňa 2. novembra 2011, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -40 zo dňa 2. novembra 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. 32610/2010-1410 z 20.04.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 845,11 €

na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. M., do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

24

O d ô v o d n e n i e

I.

Napadnutým rozsudkom č. k. -40 zo dňa 02.11.2011 Krajský súd

v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. 32610/2010-1410 zo dňa 20.04.2011, ktorým podľa § 59 ods. 2

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

(ďalej len správny poriadok), potvrdil rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica

č. 18747/2010-5133 zo dňa 11.08.2010 a odvolanie žalobcu zamietol.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že úlohou znalca pri vypracovaní znaleckého

posudku, ktorý bol jedným z dôležitých podkladov rozhodnutia, bolo uviesť špecifikáciu

a technické parametre (identifikáciu) zariadení spotrebnej elektroniky, ktoré však znalcovi

neboli predložené. Správny orgán, ako aj znalec vychádzali z modelového označenia tovaru,

ktoré sa nachádzalo na faktúrach od dodávateľa žalobcu, kde bolo zapísané modelové

označenie a ďalej označenie tovaru ako „LCD monitor“. Znalec vo všetkých predmetných

prípadoch zistil, že nejde o monitory ale o LCD televízory. Pri vypracovávaní posudku

používal údaje uverejnené na webových stránkach výrobcov a rôznych predajcov aj

v zahraničí. V čase následnej kontroly už tovar nebol k dispozícii. V preskúmavanej veci bolo

rozhodné to, aký tovar bol predložený na preclenie po jeho dovezení. Pri dovoze v rámci

prvotnej kontroly nedošlo k fyzickej kontrole (predpisy to nevyžadujú), v rámci následnej

kontroly, ktorá bola vykonaná v zmysle Colný zákon a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých

administratívnych rozhodnutí (ďalej len ) bolo dôkazom o druhu tovaru

modelové číslo. Z tohto vychádzal aj prvostupňový orgán ako aj znalec, ktorý v znaleckom

posudku k všetkým modelovým číslam z predmetných faktúr dodávateľa žalobcu priradil

názov tovaru – LCD TV. Preto pokiaľ zatriedil tento tovar žalobca v písomných colných

vyhláseniach číselne a opisom ako „monitory určené k počítaču“, tak to bolo v rozpore

so skutočným stavom pri dovoze. Postup žalovaného bol v súlade so zákonom. Nepreukázala

sa žalobcom navrhovaná skutočnosť, že dovážaný tovar bol ním pôvodne správne

identifikovaný ako monitory. Žalobca v konaní nepredložil ďalšie iné dôkazy, ktorými by

34

bolo preukázané jeho tvrdenie. Nenastal takto rozpor v dôkazoch, pretože žalovaný vychádzal

z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a ktoré si zákonne zadovážil. Žalobca mal v konaní

možnosť, aby predložil hodnoverné dôkazy, ktoré by potvrdili správnosť jeho sadzobného

zatriedenia a zároveň by vyvrátili zistenia žalovaného v rámci následnej kontroly

o nesprávnom zatriedení tovarov. Pokiaľ tak neurobil a v konaní nepredkladal žiadne

relevantné dôkazy o svojich tvrdeniach, nedošlo v danom prípade k rozporu v dôkazoch,

ktoré by musel správny orgán v odôvodnení rozhodnutia odstrániť, prípadne uviesť, z akých

dôvodov nebolo možné rozpor odstrániť.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného

zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania, prípadne,

aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V dôvodoch namietal, že v zmysle článku 78 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992

z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len „Colný

kódex“), ako aj podľa môže colný úrad vyhotoviť

protokol o následnej kontrole iba v prípade, ak skutočnosti zistené následnou kontrolou

preukázali, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych a neúplných údajov.

Na konštatovanie nesprávneho sadzobného zatriedenia tovaru zo strany colného úradu

po tom, ako bolo práve tým istým colným úradom riadne vykonané colné konanie

s dokladovou kontrolou tovaru, by colný úrad mal mať nesporné a nevyvrátiteľné dôkazy,

či už samotný dovážaný tovar, ktorého vlastnosti by nezodpovedali opisu príslušnej

podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru (ďalej len PpKN), alebo doklady ako sú

dodacie faktúry alebo návody na použitie, ktoré by bolo možné jednoznačne stotožniť

so skutočne dovezeným tovarom, a z ktorých by vyplynulo chybné zatriedenie do PpKN.

V mnohých prípadoch konštatovania nesprávneho sadzobného zatriedenia je colným úradom

k dispozícii ešte samotný tovar, či už na sklade u deklaranta alebo v iných priestoroch,

takže disponujú priamym dôkazom, na ktorom môžu bez akýchkoľvek pochybností zisťovať

jeho vlastnosti a funkcionalitu a teda správnosť sadzobného zatriedenia.

Žalovaný a Colný úrad Banská Bystrica vo svojich rozhodnutiach však

pri konštatovaní nesprávneho sadzobného zatriedenia tovaru a pri dovymeraní dovozných

44

platieb vychádzali iba z údajov z internetu a zo znaleckého posudku, ktorý takisto vychádzal

iba z porovnania typového označenia dovážaného tovaru a z údajov z internetových stránok

predajcov totožných typových označení. Žalobca už nedisponoval dovážaným tovarom, ani

manuálmi k tomuto tovaru, všetok tovar bol riadne zobchodovaný. Dovážaný tovar nemal

technické parametre a vlastnosti, ktoré uvádza znalec a rozhodnutia colnej správy ako

technické parametre a vlastnosti prislúchajúce k daným typovým označeniam podľa

internetových stránok. Technické parametre a vlastnosti dovážaného tovaru teda orgány

colnej správy určili na základe informácií z internetu, hoci nemali k dispozícii dovážaný

tovar, vzorky, konkrétne návody na použitie, a naopak mali k dispozícii rozhodnutia colného

úradu, ktoré deklarované zatriedenie dovážaného tovaru v danom čase, keď bol k dispozícii

dovážaný tovar, plne akceptovali, a to aj po vykonaní kontroly dovážaného tovaru, a tiež mali

k dispozícii napríklad zahraničné faktúry od dodávateľa, kde sa jednoznačne tovar označuje

ako „Monitor“ alebo „LCD Monitor for PC“. V neposlednom rade mal colný úrad k dispozícii

aj písomné vyjadrenie žalobcu, aké vlastnosti mal skutočne dovážaný tovar.

Žalobca tiež poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci 35/93

(Develop Dr. Eisbein GmbH and Co v Hauptzollamt Stuttgart - západ) a podobné prípady (C -

208/06 a C - 209/06 (Medion a Canon), v ktorých tento súd konštatoval, že rozhodujúce

kritérium pre sadzobné zatriedenie tovaru do spoločného colného sadzobníka sa musí hľadať

v objektívnych znakoch a vlastnostiach výrobku v okamihu jeho predloženia na colné

konanie.

Rovnako namietal nesprávne vykonanie navrhnutého dôkazu, keďže žalobca

navrhoval požiadať o vyjadrenie priamo dodávateľa tovaru - spoločnosť F.F., Hong Kong

(ďalej len F.) a nie vyjadrenie colnej správy Hong Kongu, ktorá sa ani nemôže vyjadriť

k otázke, ktorá je sporná, a síce, či dodaný a fakturovaný tovar mal vlastnosti monitoru

k počítaču alebo LCD TV. Colný orgán Hong Kongu by sa mohol vyjadriť iba ku skutočnosti,

či bol daný tovar (fakturovaný žalobcovi a žalobcovi prepustený do voľného obehu

v Slovenskej republike) skutočne z prístavu Hong Kong aj vyvezený. Táto skutočnosť však

sporná nikdy nebola, sporné sú len vlastnosti dovezeného tovaru, preto vykonanie

navrhnutého dôkazu takýmto spôsobom považuje žalobca za nedostatočné a nesprávne. Colný

úrad Banská Bystrica mal oprávnenie dožiadať v danej veci priamo dodávateľa tovaru a to tak

podľa európskej colnej legislatívy, ako aj podľa (,

ods. 9, ). Dodávateľ tovaru bol pripravený reagovať

54

na výzvu colného orgánu Slovenskej republiky, nebol však ochotný vyjadriť sa k daným

skutočnostiam na výzvu samotného žalobcu. Colný úrad Banská Bystrica mohol teda vykonať

tento dôkaz priamo a až v prípade, že by sa tento dôkaz ukázal ako márny mal využiť

administratívnu spoluprácu medzi colnými orgánmi a následne zhodnotiť všetky dôkazy

vo vzájomnej súvislosti.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že colné orgány pri prepustení

tovaru do navrhnutého colného režimu nepotvrdzujú správnosť údajov uvádzaných

deklarantom v príslušnom colnom vyhlásení, ale len rozhodujú, či určitý tovar za určených

podmienok prepustia do navrhnutého colného režimu. Za správnosť údajov uvedených

v písomnom colnom vyhlásení zodpovedá v zmysle článku 199 ods. 1 Nariadenia Komisie

(EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92,

ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej

len nariadenie č. 2454/93) v plnom rozsahu deklarant, ktorým bol v danom prípade žalobca.

S uvedenou zodpovednosťou žalobcu ako deklaranta korešponduje oprávnenie colných

orgánov vykonávať následnú kontrolu po prepustení tovaru. Podľa článku 78 ods. 2 Colného

kódexu po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje

vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným

obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov

uvedených v colnom vyhlásení. Podľa článku 78 ods. 3 Colného kódexu, ak výsledky

preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy

upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných

údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné

na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii. Príslušný

colný úrad bol oprávnený vykonať následnú kontrolu po prepustení tovaru a v prípade, ak to

zistené skutočnosti odôvodňujú, tak bol colný úrad oprávnený prijať opatrenia potrebné

na nápravu. Zo znenia článku 78 ods. 2 Colného kódexu je tiež zrejmé, že colné orgány môžu

vykonať následnú kontrolu po prepustení tovaru a prijať príslušné nevyhnutné opatrenia na

nápravu aj vtedy, keď už nie je tovar možné predložiť (napríklad z dôvodu, že došlo k jeho

predaju iným osobám alebo došlo k jeho spotrebe). Colné orgány môžu prepustiť tovar

do príslušného colného režimu aj bez overenia, pričom za správnosť a pravdivosť údajov

uvedených v colnom vyhlásení a sprievodných dokladoch zodpovedá v zmysle článku 199

64

ods. 1 nariadenia č. 2454/93 osoba, ktorá colné vyhlásenie podáva - deklarant alebo jeho

zástupca. Zároveň je potrebné poukázať na článok 68 Colného kódexu, podľa ktorého colné

orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení kontrolovať colné vyhlásenie a

doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu požadovať, aby im deklarant predložil ďalšie

doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení a tiež môžu

prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať vzorky.

Prepusteniu tovaru v predmetnej veci predchádzala len dokladová kontrola, ako je to uvedené

na kópii písomného colného vyhlásenia a nie fyzická kontrola tovaru. Žalobca mal legálnu

možnosť vylúčiť riziko nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru

podaním žiadosti o vydanie záväznej informácie v zmysle článku 12 Colného kódexu

v spojení s na miestne príslušný colný úrad, ktorým je Colný

úrad Bratislava. V prípade, ak deklarant o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom

zatriedení tovaru nepožiada, a tovar si zatriedi do PpKN sám, prípadne na to splnomocní inú

osobou (zástupca v colnom konaní) vystavuje sa riziku, že nomenklatúrne zatriedenie tovaru

nebude správne. Za údaje o tovare, vrátane údajov o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,

poskytnuté colným orgánom v colnom konaní, nesie žalobca ako deklarant objektívnu

zodpovednosť.

Žalobca bol počas následnej kontroly vyzvaný, aby predložil doklady vzťahujúce sa

k vybraným modelom tovaru, z ktorých by bolo možné určiť funkcie, vlastnosti a účel

použitia tohto tovaru. Dňa 05.05.2009 boli colnému úradu doručené (bez sprievodného listu)

listinné materiály - návody na použitie k niektorým druhom tovaru. K predmetnému tovaru

s modelovým označením „AKAI“ účastník konania žiadne doklady nezaslal. Kontrolnej

skupine colného úradu bola ďalej predložená skladová evidencia, v ktorej sú k vybraným

modelom dovážaného tovaru pridelené interné kódy, ktoré umožňujú ich jednoznačnú

identifikáciu. Na základe tejto evidencie a príslušných účtovných dokladov vyzval colný úrad

obchodného partnera žalobcu, t.j. priameho odberateľa predmetného tovaru MT

INVESTMENT, spol. s r.o., Bratislava, ktorý na požiadanie zaslal návod na použitie

predmetného výrobku, ktorý jednoznačne preukazuje, že ide o televízny prijímač

s vlastnosťami poukazujúcimi na správne zatriedenie tovaru. Na internetovej stránke

spoločnosti I.I., Rakúsko (ďalej len „I.“), ktorá je obchodným partnerom žalobcu (t.j. aj

priamym odberateľom tovaru dovážaného z tretích krajín, čoho dôkazom je skladová

evidencia v spise), colný úrad k jednotlivým obchodným značkám k príslušným modelom

vyhľadal tzv. tovarový list, užívateľskú príručku a komerčný obal. Ďalšie informácie o

74

predmetnom tovare získal colný úrad zo stránky www.daewoo-I..com. V účtovníctve žalobcu

sa nachádzajú faktúry, ktorými bol dovezený tovar následne predávaný spoločnosti I. a k nim

zodpovedajúce objednávky vystavené touto spoločnosťou, na ktorých je tento tovar uvedený

ako „LCD TV“. Z uvedeného je zrejmé, že tovar, ktorý žalobca dovážal a následne predával

svojmu obchodnému partnerovi je LCD TV. Colný úrad dal za účelom potvrdenia svojich

zistení vyhotoviť znalecký posudok. Úvaha žalobcu, že dovážaný tovar nemal technické

parametre a vlastnosti, ktoré uvádza znalec, resp. ktoré sú uvedené na internetových stránkach

odberateľov tohto tovaru a že technické parametre neprislúchajú k daným typovým

označeniam sú podľa žalovaného zavádzajúce. Tvrdenie žalobcu, že na faktúrach vydaných

dodávateľom je tovar označený aj ako „monitor“ alebo „LCD Monitor for PC“ je nepravdivé.

Tovar na dodávateľských faktúrach je označený ako „monitor“. Tiež je potrebné poukázať

na to, že v skladovej evidencii, ani vo vydaných faktúrach žalobca už neoznačuje predmetný

tovar ako monitor, uvádza len modelové označenie. Na všetkých objednávkach vzťahujúcich

sa na predmetný tovar je model označený ako LCD TV.

Colný úrad v súlade s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania a v súlade s právnym

názorom odvolacieho orgánu využil jednotný úradný postup colných orgánov pri uplatňovaní

žiadosti do zahraničia a požiadal o zabezpečenie poskytnutia vzájomnej administratívnej

pomoci Colnou správou Hong Kong vo veci preverenia faktúr vydaných spoločnosťou F.

s dôrazom na špecifikáciu základných vlastností, funkcií a technických parametrov tovaru,

na ktorý sa predmetné faktúry vzťahujú. Colný úrad zároveň rovnakým spôsobom požiadal

o vyjadrenie sa uvedenej spoločnosti, či uzatvorila zmluvu s nejakou inou firmou

na Slovensku na úpravy dovážaného tovaru, a o poskytnutie údajov o tejto firme, ak existuje.

Colné orgány Slovenskej republiky nemôžu vykonávať svoju právomoc na výsostnom území

tretieho štátu. Colné orgány Slovenskej republiky nemajú na území Čínskej ľudovej republiky

(na území Hong Kongu) žiadne právomoci a preto nemožno očakávať, že by boli schopné

zistiť väčší rozsah údajov, než miestne colné orgány. Zároveň je nutné opätovne poukázať

na to, že samostatné vykonanie dokazovania slovenskými colnými orgánmi na území Hong

Kongu v rámci prebiehajúceho správneho konania je vzhľadom na neexistujúcu právomoc

vylúčené a na takýto postup nie sú a ani nemôžu byť slovenské colné orgány splnomocnené

žiadnym európskym všeobecne záväzným právnym predpisom. Takéto normy by boli

v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva. Colné orgány Slovenskej

republiky nemôžu zasahovať do právomocí zahraničných colných orgánov, ani bezdôvodne

spochybňovať ich zistenia a vyjadrenia. Dôkazy navrhnuté žalobcom boli riadne vykonané

84

prostredníctvom zodpovedajúcich orgánov verejnej správy v zahraničí (prostredníctvom Hong

Kongských colných orgánov) a pretože nepriniesli žalobcom požadovaný výsledok, tento ich

vykonanie v odvolaní i v žalobe spochybňuje. Výsledok preverovania účastníkom konania

navrhnutých skutočností do zahraničia nie je posudzovaný v neprospech žalobcu, ale je

posudzovaný tak, že žalobcom uvádzané skutočnosti sa nepotvrdili a logicky tak nemôžu byť

podkladom pre vydanie rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -40 zo dňa 02.11.2011 potvrdil

a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, ďalej len ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu ( ) postupom podľa

veta prvá a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení

rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred,

rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 ( o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom

od 01.05.2011) a rozsudok verejne vyhlásil (, ).

Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd zistil), že Colný úrad Banská Bystrica dňa

11.08.2010 vydal rozhodnutie č. 18747/2010-5133 vo veci dodatočného vymerania colného

dlhu a vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi, z dôvodu uvádzania

nesprávnych údajov žalobcom v colných vyhláseniach. Colné riaditeľstvo Slovenskej

republiky rozhodnutím č. 32610/2010-1410 zo dňa 20.04.2011 prvostupňové rozhodnutie

colného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Colný úrad Banská Bystrica vykonal na základe následnú

kontrolu u žalobcu. Kontrolou bolo zistené nesprávne určenie colnej hodnoty základu pre daň

z pridanej hodnoty a nesprávne sadzobné zatriedenie dovážaného tovaru, zapríčinené tým,

94

že žalobca uvádzal v colnom vyhlásení nesprávne údaje o zatriedení dovážaného tovaru.

Žalobca označil tovar ako „monitory určené k počítaču“. Na základe faktúr predložených

v colnom konaní bolo preukázané, že predmetný tovar bol dovážaný od dodávateľa F.,

v ktorých bol označený ako „LCD monitor“ vrátane príslušného modelového čísla.

Spornými ostali protichodné tvrdenia žalobcu, ktorý v colnom vyhlásení deklaroval,

že dovážal monitory a žalovaného, ktorý na základe následnej kontroly u žalobcu

a dokazovania v colnom konaní má za preukázané (a to nasledovnými dôkazmi: faktúry

od zahraničného dodávateľa F., faktúry odberateľa - spoločnosti I., objednávky, vyjadrenia

priamych odberateľov, znalecký posudok znalca z odboru elektrotechnika - riadiaca

a výpočtová technika), že išlo o farebné LCD televízory.

Podľa colný úrad písomne oznámi kontrolovanej

osobe začatie následnej kontroly. Oznámenie o začatí následnej kontroly obsahuje miesto

vykonania následnej kontroly, dátum začatia následnej kontroly a predmet následnej kontroly

s uvedením údajov o colných vyhláseniach, na ktoré sa vzťahuje. Colný úrad je oprávnený

rozšíriť výkon následnej kontroly aj o iný predmet následnej kontroly, ktorý nebol uvedený

v oznámení o začatí následnej kontroly; túto skutočnosť je colný úrad povinný písomne

oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe.

Podľa kontrolovaná osoba je povinná

a) umožniť colnému úradu vykonať následnú kontrolu,

b) umožniť colnému úradu vstup do svojho sídla a prevádzkových priestorov,

c) poskytnúť colnému úradu všetky požadované doklady, údaje, informácie alebo

zabezpečiť ich poskytnutie ňou určenou osobou (ďalej len "určená osoba") aj mimo svojho

sídla a prevádzkových priestorov, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia a predložiť

dôkazné prostriedky preukazujúce jej tvrdenia, ak ich má k dispozícii,

d) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na uskutočnenie následnej kontroly

a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jej riadny priebeh,

e) umožniť colnému úradu skontrolovať tovar, na ktorý sa vzťahuje kontrolované

colné vyhlásenie, ak má tento tovar k dispozícii.

Podľa colný úrad v záujme zistenia skutočného

stavu veci vykonáva pri následnej kontrole dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije

104

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa kontrolovaná osoba je oprávnená

a) požadovať predloženie služobného preukazu colníka vykonávajúceho následnú

kontrolu,

b) podávať námietky proti postupu colníka vykonávajúceho následnú kontrolu,

c) vyjadriť sa pred ukončením následnej kontroly k nedostatkom zisteným následnou

kontrolou a k podkladom na vyhotovenie protokolu o následnej kontrole (ďalej len

"protokol"), prípadne navrhnúť ich doplnenie.

Podľa ak skutočnosti zistené následnou

kontrolou preukázali, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo

neúplných údajov, colný úrad vyhotoví protokol.

Podľa podkladom na vyhotovenie protokolu sú

najmä písomné podania, návrhy a vyjadrenia kontrolovanej osoby alebo určenej osoby,

dôkazy a zápisnica z prerokovania výsledkov podľa odseku 13, ako aj skutočnosti všeobecne

známe alebo známe colnému úradu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania

podkladov určuje colný úrad.

Podľa výrok rozhodnutia o dodatočnom

vymeraní colného dlhu obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením sumy colného dlhu, ktorá sa

má vybrať alebo ktorá zostáva na vybratie a ktorú colný úrad vymeral a zapísal, dlžníka,

právnych skutočností, na základe ktorých vznikol colný dlh a okamih vzniku colného dlhu.

Colný úrad zároveň vo výroku uvedie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorých

rozhodol, a určí lehotu na zaplatenie sumy colného dlhu podľa colných predpisov.

Podľa čl. 14 Colného kódexu na účely uplatnenia colných predpisov musí každá

osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na úkonoch súvisiacich s pohybom tovaru

poskytnúť na žiadosť colných orgánov v stanovených lehotách všetky podklady a údaje

bez ohľadu na použitý nosič informácií a všetku potrebnú súčinnosť.

114

Podľa čl. 68 Colného kódexu colné orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných

vyhlásení:

a) kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu

požadovať, aby im deklarant predložil ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov

uvedených v colnom vyhlásení;

b) prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať

vzorky.

Podľa čl. 78 ods. 2 Colného kódexu po prepustení tovaru môžu colné orgány

kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným

operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom

presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať

u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa

na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady

a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je

možné predložiť.

Podľa čl. 78 ods. 3 Colného kódexu ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia

alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli

uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými

predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové

informácie, ktoré majú k dispozícii.

Podľa čl. 201 bod 1 písm. a/ Colného kódexu colný dlh pri dovoze vzniká:

prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu.

Podľa čl. 204 ods. 1 písm. b/ Colného kódexu colný dlh pri dovoze vzniká

nedodržaním niektorej podmienky stanovenej na prepustenie tovaru do daného colného

režimu alebo pre udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku

konečného použitia tovaru, s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 203, pokiaľ sa

nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie

dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu.

Podľa čl. 204 ods. 2 Colného kódexu colný dlh vzniká buď v okamihu, keď prestane

124

byť plnená povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, alebo okamihom, keď je tovar

prepustený do daného colného režimu a ak sa dodatočne zistí, že podmienky stanovené

na prepustenie tovaru do uvedeného colného režimu alebo udelenie zníženej alebo nulovej

sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru neboli v skutočnosti splnené.

Podľa čl. 71 ods. 1 Colného kódexu výsledok overovania colného vyhlásenia je

podkladom pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar

prepúšťaný.

Podľa čl. 71 ods. 2 Colného kódexu ak nie je colné vyhlásenie overované,

sú predpisy uvedené v odseku 1 uplatňované na základe údajov uvedených v colnom

vyhlásení.

Senát odvolacieho súdu z obsahu pripojených administratívnych spisov zistil, že colné

orgány Slovenskej republiky sa obrátili na colné orgány Hong Kongu, ktoré však odopreli

vykonať navrhovaný dôkaz - preverenie faktúr spoločnosti F. - z dôvodu uplynutia dvojročnej

zákonnej lehoty na uskutočnenie tohto úkonu.

Žalobca namietal, že vo veci sa colné orgány mali obrátiť priamo na zahraničného

dodávateľa žalobcu spoločnosť F. a mali zisťovať, či uvedený dodávateľ žalobcu uzavrel

zmluvu s ďalšou spoločnosťou, ktorej činnosť sa zameriava na úpravu monitorov k PC

na farebné LCD televízory, čo však slovenské colné orgány nezrealizovali.

Uvedené námietky žalobcu vyhodnotili colné orgány ako i prvostupňový súd ako

neopodstatnené z dôvodu, že colné orgány Slovenskej republiky podnikli všetky potrebné

úkony na zistenie tejto skutočnosti, no ich právomoci sa vzťahujú výlučne na územie

Slovenskej republiky. S uvedeným vyhodnotením sa stotožnil i senát odvolacieho súdu,

keďže žalobca ako obchodný partner zahraničného dodávateľa F. má a vždy mal možnosť

požiadať priamo svojho obchodného partnera o poskytnutie informácií o existencii takejto

zmluvy.

Žalobca v žalobe i v odvolaní namietal, že žalovaný ako aj Colný úrad Banská

Bystrica, vo svojich rozhodnutiach pri konštatovaní nesprávneho sadzobného zatriedenia

tovaru a pri vymeraní dovozných platieb, vychádzali iba z údajov z internetu a zo znaleckého

134

posudku.

Spomenutý znalecký posudok podľa jeho obsahu zisteného senátom najvyššieho súdu

z pripojených administratívnych spisov vychádzal iba z porovnania typového označenia

dovážaného tovaru a z údajov uvedených na internetových stránkach predajcov tovarov

typovo označených ako dotknuté elektronické spotrebiče, ku ktorých dovozu došlo zo strany

žalobcu. Ustanovený znalec síce odpovedal vyčerpávajúco na otázky kladené správnym

orgánom, avšak podklady, na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, nemožno

považovať za dostatočné, keďže je i medzi účastníkmi konania nesporné, že znalec dospel

k uvedeným záverom bez reálneho skúmania dovezeného tovaru, keďže tento znalec ani

účastníci konania už nemali k dispozícii.

ustanovuje v , že colné orgány môžu následnú

kontrolu vykonať v lehote troch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť clo

alebo tovaru bolo pridelené colne schválené určenie alebo použitie, pričom rozhodujúca je

skutočnosť, ktorá nastala neskôr. Colný kódex neustanovuje žiadnu lehotu na vykonanie

kontroly.

V čl. 78 Colného kódexu sa uvádza, že po prepustení tovaru môžu colné orgány

z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť. Po prepustení

tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa

k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným

operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom

vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo

nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby,

ktorá má u seba uvedené doklady a údaje pre obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež

prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť. Ak výsledky preskúmania vyhlásenia

alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli

uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými

predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové

informácie, ktoré majú k dispozícii. Colné orgány teda boli oprávnené vykonať následnú

kontrolu podľa , ako aj podľa Colného kódexu.

Žalobca už v podanej žalobe poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej Únie

144

vo veci 35/93 (Develop Dr. Eisbein GmbH and Co v Hauptzollamt Stuttgart – západ)

a podobné prípady (C-208/06 a C-209/06 Medion a Canon), v ktorých Súdny dvor

konštatoval, že rozhodujúce kritérium pre sadzobné zatriedenie tovaru do spoločného colného

sadzobníka sa musí hľadať v objektívnych znakoch a vo vlastnostiach výrobku v okamihu

jeho predloženia na colné konanie. Prvostupňový súd ani žalovaný sa s uvedenou

argumentáciou žalobcu v odôvodnení rozsudku a napadnutého rozhodnutia nevysporiadali.

V predmetnom rozsudku Súdneho dvora Európskej Únie v spojených veciach C-

208/06 a C-209/06 zo dňa 27.09.2007 sa riešila prejudiciálna otázka, týkajúca sa zaradenia

kamkordérov do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru. Teda,

či pri dovoze má byť zohľadnená špeciálna funkcia kamkordérov DV-in (možnosť prijímať

videosignály z externého zdroja), ak aktivácia tejto funkcie nebola uskutočnená v okamihu

predloženia na colné konanie, ale môže byť uskutočnená následne doplnením softvéru alebo

dodatočnou manipuláciou.

Súdny dvor Európskej Únie ďalej uviedol, že rozhodujúcim kritériom pre zaradenie

tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru je potrebné hľadať

v objektívnych charakteristických znakoch a vlastnostiach výrobku, keď sú predložené

na účely colného konania. Tieto objektívne charakteristické vlastnosti výrobku musí byť

možné overiť v momente colného vybavenia, prípadne ak takáto špeciálna funkcia môže byť

aktivovaná po tomto okamihu jednoduchou manipuláciou s prístrojom, bez zmeny hardvéru

výrobku. Existenciu tejto možnosti však musí byť možné overiť v momente colného

vybavenia.

Senát odvolacieho súdu konštatuje na podklade vyššie uvedenej judikatúry Súdneho

dvora Európskej Únie ako i na základe citovaných ustanovení úniového práva a citovaných

ustanovení zákona, že na základe znaleckého posudku je možné zmeniť zatriedenie clu

podliehajúceho tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru,

avšak len vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky a to:

1.ak je pri prepustení tovaru do príslušného colného režimu zrealizované i overenie

predloženého colného vyhlásenia s dovážaným tovarom,

2. alebo dodatočne pri vykonaní následnej kontroly a to spravidla v prípade, ak je

možné tovar ešte fyzicky znalecky posúdiť.

Poukazujúc na uvedené senát odvolacieho súdu konštatuje, že je možné zmeniť

zatriedenie tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru, a to

154

spravidla len v čase, keď sa tovar dováža alebo je ho možné ešte fyzicky znalecky posúdiť.

Informácie získané z internetu nie sú samé osebe dostatočným východiskom umožňujúcim

colným orgánom (orgánom finančnej správy) zmeniť údaje deklarované v colnom

vyhlásení o zatriedení dovážaného tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej

nomenklatúry tovaru v prípade, keď predmetný tovar nebol fyzicky - reálne posudzovaný

v rámci colného konania a to jednak pri prepustení tovaru do príslušného colného režimu

a ani pri následnej kontrole.

Na základe uvedeného najvyšší súd podľa veta druhá v spojení

s napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -40

zo dňa 02.11.2011 zmenil tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 32610/2010-

1410 zo dňa 20.04.2011 podľa , a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav

veci.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť skutkový stav

v prejednávanej veci v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej Únie v spojených

veciach C-208/06 a C-209/06 zo dňa 27.09.2007 a vo veci opätovne rozhodnúť.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu ( ).

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa veta prvá

v spojení s , a veta prvá tak, že žalobcovi, ktorý mal

úspech v konaní priznal na náhradu trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych

poplatkov, náhrady za stratu času, náhrady hotových výdavkov za účasť na pojednávaní a

z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie.

Za prevzatie zastúpenia z roku 2011 vo výške 123,50 €, podľa § 11 ods. 4 v spojení

s vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška

č. ) vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2011 bol vo výške 741,- €,

režijný paušál 7,41 €.

Za žalobu zo dňa 03.06.2011 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14

164

ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. a režijný paušál 7,41 €.

Za účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 02.11.2011 vo výške 123,50 € podľa

v spojení s vyhlášky č. a režijný paušál

vo výške 7,41 €.

Za podanie odvolania zo dňa 28.12.2011 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4

v spojení s vyhlášky č. a režijný paušál vo výške 7,41 €.

Spolu za uvedené štyri úkony právnej služby to predstavuje sumu 523,64 €.

Skutočnosť, že právny zástupca žalobcu je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len

DPH) žiadnym spôsobom odvolaciemu súdu nepreukázal. Odvolací súd vyzýval právneho

zástupcu žalobcu dňa 26.06.2012 na vyčíslenie trov konania, na základe ktorej zaslal právny

zástupca špecifikáciu trov konania, avšak bez preukázania skutočnosti, že právny zástupca

žalobcu, ktorému bolo udelené plnomocenstvo na zastupovanie v tejto veci, je platcom DPH

(fotokópia, resp. naskenované osvedčenie o registrácii pre DPH). Preto mu senát odvolacieho

súdu nepriznal uplatnenú DPH.

Súd právnemu zástupcovi žalobcu priznal cestovné na pojednávanie na Krajský súd

v Banskej Bystrici dňa 02.11.2011 z Trnavy do Banskej Bystrice a späť za 332 km osobným

motorovým vozidlom zn. Volvo pri deklarovanej spotrebe 6,6 l na 100 km podľa

predloženého technického preukazu vozidla a cene nafty preverenej súdom

na www.natankuj.sk vo výške 1,365 € za 1l. Bola priznaná náhrada za spotrebované

pohonné látky vo výške 29,91 € (priemerná spotreba 6,6 l /100 km x 332 km x 1,365 € =

29,91 € v súlade s o cestovných náhradách v znení

neskorších predpisov) a základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy vo výške 60,76 €

(332 km x 0,183 € v súlade s 7 ods. 2 o cestovných náhradách

v znení neskorších predpisov v spojení s § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych

vecí a rodiny Slovenskej republiky č. z 18. decembra 2008 o sumách základnej

náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách). Spolu patrí

advokátovi náhrada cestovných výdavkov vo výške 90,67 €.

Trovy ďalej pozostávajú z náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky

č. vo výške 98,80 € (8 začatých polhodín po 12,35 €).

174

Žalobcovi boli priznané na náhradu iné trovy konania vo výške 132,- €, konkrétne

66,- € za zaplatený súdny poplatok za žalobu a 66,- € za zaplatený súdny poplatok za podané

odvolanie.

Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 845,11 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková