Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
45b/384656.64475d.pdf
PDF · 294.97 KB
No categories available
4Sžf/7/2012
Najvyšší súd 4Sžf/7/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Idy Hanzelovej a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci žalobcu: G., spol. s r.o., IČO: X., S., zastúpený: JUDr. M., advokátom, K.,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32610/2010-1410 zo dňa 20. apríla
2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/55/2011-40 zo dňa 2. novembra 2011, jednomyseľne
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 23S/55/2011-40 zo dňa 2. novembra 2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. 32610/2010-1410 z 20.04.2011 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 845,11 €
na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. M., do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
24 Sžf/7/2012
O d ô v o d n e n i e
I.
Napadnutým rozsudkom č. k. 23S/55/2011-40 zo dňa 02.11.2011 Krajský súd
v Banskej Bystrici zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 32610/2010-1410 zo dňa 20.04.2011, ktorým podľa § 59 ods. 2
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej len správny poriadok), potvrdil rozhodnutie Colného úradu Banská Bystrica
č. 18747/2010-5133 zo dňa 11.08.2010 a odvolanie žalobcu zamietol.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že úlohou znalca pri vypracovaní znaleckého
posudku, ktorý bol jedným z dôležitých podkladov rozhodnutia, bolo uviesť špecifikáciu
a technické parametre (identifikáciu) zariadení spotrebnej elektroniky, ktoré však znalcovi
neboli predložené. Správny orgán, ako aj znalec vychádzali z modelového označenia tovaru,
ktoré sa nachádzalo na faktúrach od dodávateľa žalobcu, kde bolo zapísané modelové
označenie a ďalej označenie tovaru ako „LCD monitor“. Znalec vo všetkých predmetných
prípadoch zistil, že nejde o monitory ale o LCD televízory. Pri vypracovávaní posudku
používal údaje uverejnené na webových stránkach výrobcov a rôznych predajcov aj
v zahraničí. V čase následnej kontroly už tovar nebol k dispozícii. V preskúmavanej veci bolo
rozhodné to, aký tovar bol predložený na preclenie po jeho dovezení. Pri dovoze v rámci
prvotnej kontroly nedošlo k fyzickej kontrole (predpisy to nevyžadujú), v rámci následnej
kontroly, ktorá bola vykonaná v zmysle § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých
administratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 199/2004 Z.z.) bolo dôkazom o druhu tovaru
modelové číslo. Z tohto vychádzal aj prvostupňový orgán ako aj znalec, ktorý v znaleckom
posudku k všetkým modelovým číslam z predmetných faktúr dodávateľa žalobcu priradil
názov tovaru – LCD TV. Preto pokiaľ zatriedil tento tovar žalobca v písomných colných
vyhláseniach číselne a opisom ako „monitory určené k počítaču“, tak to bolo v rozpore
so skutočným stavom pri dovoze. Postup žalovaného bol v súlade so zákonom. Nepreukázala
sa žalobcom navrhovaná skutočnosť, že dovážaný tovar bol ním pôvodne správne
identifikovaný ako monitory. Žalobca v konaní nepredložil ďalšie iné dôkazy, ktorými by
34 Sžf/7/2012
bolo preukázané jeho tvrdenie. Nenastal takto rozpor v dôkazoch, pretože žalovaný vychádzal
z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a ktoré si zákonne zadovážil. Žalobca mal v konaní
možnosť, aby predložil hodnoverné dôkazy, ktoré by potvrdili správnosť jeho sadzobného
zatriedenia a zároveň by vyvrátili zistenia žalovaného v rámci následnej kontroly
o nesprávnom zatriedení tovarov. Pokiaľ tak neurobil a v konaní nepredkladal žiadne
relevantné dôkazy o svojich tvrdeniach, nedošlo v danom prípade k rozporu v dôkazoch,
ktoré by musel správny orgán v odôvodnení rozhodnutia odstrániť, prípadne uviesť, z akých
dôvodov nebolo možné rozpor odstrániť.
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného
zruší, vec mu vráti na ďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania, prípadne,
aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V dôvodoch namietal, že v zmysle článku 78 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992
z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (ďalej len „Colný
kódex“), ako aj podľa § 12 ods. 14 zákona č. 199/2004 Z.z. môže colný úrad vyhotoviť
protokol o následnej kontrole iba v prípade, ak skutočnosti zistené následnou kontrolou
preukázali, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych a neúplných údajov.
Na konštatovanie nesprávneho sadzobného zatriedenia tovaru zo strany colného úradu
po tom, ako bolo práve tým istým colným úradom riadne vykonané colné konanie
s dokladovou kontrolou tovaru, by colný úrad mal mať nesporné a nevyvrátiteľné dôkazy,
či už samotný dovážaný tovar, ktorého vlastnosti by nezodpovedali opisu príslušnej
podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru (ďalej len PpKN), alebo doklady ako sú
dodacie faktúry alebo návody na použitie, ktoré by bolo možné jednoznačne stotožniť
so skutočne dovezeným tovarom, a z ktorých by vyplynulo chybné zatriedenie do PpKN.
V mnohých prípadoch konštatovania nesprávneho sadzobného zatriedenia je colným úradom
k dispozícii ešte samotný tovar, či už na sklade u deklaranta alebo v iných priestoroch,
takže disponujú priamym dôkazom, na ktorom môžu bez akýchkoľvek pochybností zisťovať
jeho vlastnosti a funkcionalitu a teda správnosť sadzobného zatriedenia.
Žalovaný a Colný úrad Banská Bystrica vo svojich rozhodnutiach však
pri konštatovaní nesprávneho sadzobného zatriedenia tovaru a pri dovymeraní dovozných
44 Sžf/7/2012
platieb vychádzali iba z údajov z internetu a zo znaleckého posudku, ktorý takisto vychádzal
iba z porovnania typového označenia dovážaného tovaru a z údajov z internetových stránok
predajcov totožných typových označení. Žalobca už nedisponoval dovážaným tovarom, ani
manuálmi k tomuto tovaru, všetok tovar bol riadne zobchodovaný. Dovážaný tovar nemal
technické parametre a vlastnosti, ktoré uvádza znalec a rozhodnutia colnej správy ako
technické parametre a vlastnosti prislúchajúce k daným typovým označeniam podľa
internetových stránok. Technické parametre a vlastnosti dovážaného tovaru teda orgány
colnej správy určili na základe informácií z internetu, hoci nemali k dispozícii dovážaný
tovar, vzorky, konkrétne návody na použitie, a naopak mali k dispozícii rozhodnutia colného
úradu, ktoré deklarované zatriedenie dovážaného tovaru v danom čase, keď bol k dispozícii
dovážaný tovar, plne akceptovali, a to aj po vykonaní kontroly dovážaného tovaru, a tiež mali
k dispozícii napríklad zahraničné faktúry od dodávateľa, kde sa jednoznačne tovar označuje
ako „Monitor“ alebo „LCD Monitor for PC“. V neposlednom rade mal colný úrad k dispozícii
aj písomné vyjadrenie žalobcu, aké vlastnosti mal skutočne dovážaný tovar.
Žalobca tiež poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vo veci 35/93
(Develop Dr. Eisbein GmbH and Co v Hauptzollamt Stuttgart - západ) a podobné prípady (C -
208/06 a C - 209/06 (Medion a Canon), v ktorých tento súd konštatoval, že rozhodujúce
kritérium pre sadzobné zatriedenie tovaru do spoločného colného sadzobníka sa musí hľadať
v objektívnych znakoch a vlastnostiach výrobku v okamihu jeho predloženia na colné
konanie.
Rovnako namietal nesprávne vykonanie navrhnutého dôkazu, keďže žalobca
navrhoval požiadať o vyjadrenie priamo dodávateľa tovaru - spoločnosť F.F., Hong Kong
(ďalej len F.) a nie vyjadrenie colnej správy Hong Kongu, ktorá sa ani nemôže vyjadriť
k otázke, ktorá je sporná, a síce, či dodaný a fakturovaný tovar mal vlastnosti monitoru
k počítaču alebo LCD TV. Colný orgán Hong Kongu by sa mohol vyjadriť iba ku skutočnosti,
či bol daný tovar (fakturovaný žalobcovi a žalobcovi prepustený do voľného obehu
v Slovenskej republike) skutočne z prístavu Hong Kong aj vyvezený. Táto skutočnosť však
sporná nikdy nebola, sporné sú len vlastnosti dovezeného tovaru, preto vykonanie
navrhnutého dôkazu takýmto spôsobom považuje žalobca za nedostatočné a nesprávne. Colný
úrad Banská Bystrica mal oprávnenie dožiadať v danej veci priamo dodávateľa tovaru a to tak
podľa európskej colnej legislatívy, ako aj podľa zákona č. 199/2004 Z.z. (§ 9 ods. 1, § 11
ods. 9, § 3 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z.z.). Dodávateľ tovaru bol pripravený reagovať
54 Sžf/7/2012
na výzvu colného orgánu Slovenskej republiky, nebol však ochotný vyjadriť sa k daným
skutočnostiam na výzvu samotného žalobcu. Colný úrad Banská Bystrica mohol teda vykonať
tento dôkaz priamo a až v prípade, že by sa tento dôkaz ukázal ako márny mal využiť
administratívnu spoluprácu medzi colnými orgánmi a následne zhodnotiť všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti.
III.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že colné orgány pri prepustení
tovaru do navrhnutého colného režimu nepotvrdzujú správnosť údajov uvádzaných
deklarantom v príslušnom colnom vyhlásení, ale len rozhodujú, či určitý tovar za určených
podmienok prepustia do navrhnutého colného režimu. Za správnosť údajov uvedených
v písomnom colnom vyhlásení zodpovedá v zmysle článku 199 ods. 1 Nariadenia Komisie
(EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92,
ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej
len nariadenie č. 2454/93) v plnom rozsahu deklarant, ktorým bol v danom prípade žalobca.
S uvedenou zodpovednosťou žalobcu ako deklaranta korešponduje oprávnenie colných
orgánov vykonávať následnú kontrolu po prepustení tovaru. Podľa článku 78 ods. 2 Colného
kódexu po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje
vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným
obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov
uvedených v colnom vyhlásení. Podľa článku 78 ods. 3 Colného kódexu, ak výsledky
preskúmania colného vyhlásenia alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy
upravujúce príslušný colný režim boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných
údajov, colné orgány v súlade s vydanými predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné
na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové informácie, ktoré majú k dispozícii. Príslušný
colný úrad bol oprávnený vykonať následnú kontrolu po prepustení tovaru a v prípade, ak to
zistené skutočnosti odôvodňujú, tak bol colný úrad oprávnený prijať opatrenia potrebné
na nápravu. Zo znenia článku 78 ods. 2 Colného kódexu je tiež zrejmé, že colné orgány môžu
vykonať následnú kontrolu po prepustení tovaru a prijať príslušné nevyhnutné opatrenia na
nápravu aj vtedy, keď už nie je tovar možné predložiť (napríklad z dôvodu, že došlo k jeho
predaju iným osobám alebo došlo k jeho spotrebe). Colné orgány môžu prepustiť tovar
do príslušného colného režimu aj bez overenia, pričom za správnosť a pravdivosť údajov
uvedených v colnom vyhlásení a sprievodných dokladoch zodpovedá v zmysle článku 199
64 Sžf/7/2012
ods. 1 nariadenia č. 2454/93 osoba, ktorá colné vyhlásenie podáva - deklarant alebo jeho
zástupca. Zároveň je potrebné poukázať na článok 68 Colného kódexu, podľa ktorého colné
orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných vyhlásení kontrolovať colné vyhlásenie a
doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu požadovať, aby im deklarant predložil ďalšie
doklady potvrdzujúce správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení a tiež môžu
prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať vzorky.
Prepusteniu tovaru v predmetnej veci predchádzala len dokladová kontrola, ako je to uvedené
na kópii písomného colného vyhlásenia a nie fyzická kontrola tovaru. Žalobca mal legálnu
možnosť vylúčiť riziko nesprávneho nomenklatúrneho zatriedenia dovážaného tovaru
podaním žiadosti o vydanie záväznej informácie v zmysle článku 12 Colného kódexu
v spojení s § 16 zákona č. 199/2004 Z.z. na miestne príslušný colný úrad, ktorým je Colný
úrad Bratislava. V prípade, ak deklarant o vydanie záväznej informácie o nomenklatúrnom
zatriedení tovaru nepožiada, a tovar si zatriedi do PpKN sám, prípadne na to splnomocní inú
osobou (zástupca v colnom konaní) vystavuje sa riziku, že nomenklatúrne zatriedenie tovaru
nebude správne. Za údaje o tovare, vrátane údajov o nomenklatúrnom zatriedení tovaru,
poskytnuté colným orgánom v colnom konaní, nesie žalobca ako deklarant objektívnu
zodpovednosť.
Žalobca bol počas následnej kontroly vyzvaný, aby predložil doklady vzťahujúce sa
k vybraným modelom tovaru, z ktorých by bolo možné určiť funkcie, vlastnosti a účel
použitia tohto tovaru. Dňa 05.05.2009 boli colnému úradu doručené (bez sprievodného listu)
listinné materiály - návody na použitie k niektorým druhom tovaru. K predmetnému tovaru
s modelovým označením „AKAI“ účastník konania žiadne doklady nezaslal. Kontrolnej
skupine colného úradu bola ďalej predložená skladová evidencia, v ktorej sú k vybraným
modelom dovážaného tovaru pridelené interné kódy, ktoré umožňujú ich jednoznačnú
identifikáciu. Na základe tejto evidencie a príslušných účtovných dokladov vyzval colný úrad
obchodného partnera žalobcu, t.j. priameho odberateľa predmetného tovaru MT
INVESTMENT, spol. s r.o., Bratislava, ktorý na požiadanie zaslal návod na použitie
predmetného výrobku, ktorý jednoznačne preukazuje, že ide o televízny prijímač
s vlastnosťami poukazujúcimi na správne zatriedenie tovaru. Na internetovej stránke
spoločnosti I.I., Rakúsko (ďalej len „I.“), ktorá je obchodným partnerom žalobcu (t.j. aj
priamym odberateľom tovaru dovážaného z tretích krajín, čoho dôkazom je skladová
evidencia v spise), colný úrad k jednotlivým obchodným značkám k príslušným modelom
vyhľadal tzv. tovarový list, užívateľskú príručku a komerčný obal. Ďalšie informácie o
74 Sžf/7/2012
predmetnom tovare získal colný úrad zo stránky www.daewoo-I..com. V účtovníctve žalobcu
sa nachádzajú faktúry, ktorými bol dovezený tovar následne predávaný spoločnosti I. a k nim
zodpovedajúce objednávky vystavené touto spoločnosťou, na ktorých je tento tovar uvedený
ako „LCD TV“. Z uvedeného je zrejmé, že tovar, ktorý žalobca dovážal a následne predával
svojmu obchodnému partnerovi je LCD TV. Colný úrad dal za účelom potvrdenia svojich
zistení vyhotoviť znalecký posudok. Úvaha žalobcu, že dovážaný tovar nemal technické
parametre a vlastnosti, ktoré uvádza znalec, resp. ktoré sú uvedené na internetových stránkach
odberateľov tohto tovaru a že technické parametre neprislúchajú k daným typovým
označeniam sú podľa žalovaného zavádzajúce. Tvrdenie žalobcu, že na faktúrach vydaných
dodávateľom je tovar označený aj ako „monitor“ alebo „LCD Monitor for PC“ je nepravdivé.
Tovar na dodávateľských faktúrach je označený ako „monitor“. Tiež je potrebné poukázať
na to, že v skladovej evidencii, ani vo vydaných faktúrach žalobca už neoznačuje predmetný
tovar ako monitor, uvádza len modelové označenie. Na všetkých objednávkach vzťahujúcich
sa na predmetný tovar je model označený ako LCD TV.
Colný úrad v súlade s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania a v súlade s právnym
názorom odvolacieho orgánu využil jednotný úradný postup colných orgánov pri uplatňovaní
žiadosti do zahraničia a požiadal o zabezpečenie poskytnutia vzájomnej administratívnej
pomoci Colnou správou Hong Kong vo veci preverenia faktúr vydaných spoločnosťou F.
s dôrazom na špecifikáciu základných vlastností, funkcií a technických parametrov tovaru,
na ktorý sa predmetné faktúry vzťahujú. Colný úrad zároveň rovnakým spôsobom požiadal
o vyjadrenie sa uvedenej spoločnosti, či uzatvorila zmluvu s nejakou inou firmou
na Slovensku na úpravy dovážaného tovaru, a o poskytnutie údajov o tejto firme, ak existuje.
Colné orgány Slovenskej republiky nemôžu vykonávať svoju právomoc na výsostnom území
tretieho štátu. Colné orgány Slovenskej republiky nemajú na území Čínskej ľudovej republiky
(na území Hong Kongu) žiadne právomoci a preto nemožno očakávať, že by boli schopné
zistiť väčší rozsah údajov, než miestne colné orgány. Zároveň je nutné opätovne poukázať
na to, že samostatné vykonanie dokazovania slovenskými colnými orgánmi na území Hong
Kongu v rámci prebiehajúceho správneho konania je vzhľadom na neexistujúcu právomoc
vylúčené a na takýto postup nie sú a ani nemôžu byť slovenské colné orgány splnomocnené
žiadnym európskym všeobecne záväzným právnym predpisom. Takéto normy by boli
v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva. Colné orgány Slovenskej
republiky nemôžu zasahovať do právomocí zahraničných colných orgánov, ani bezdôvodne
spochybňovať ich zistenia a vyjadrenia. Dôkazy navrhnuté žalobcom boli riadne vykonané
84 Sžf/7/2012
prostredníctvom zodpovedajúcich orgánov verejnej správy v zahraničí (prostredníctvom Hong
Kongských colných orgánov) a pretože nepriniesli žalobcom požadovaný výsledok, tento ich
vykonanie v odvolaní i v žalobe spochybňuje. Výsledok preverovania účastníkom konania
navrhnutých skutočností do zahraničia nie je posudzovaný v neprospech žalobcu, ale je
posudzovaný tak, že žalobcom uvádzané skutočnosti sa nepotvrdili a logicky tak nemôžu byť
podkladom pre vydanie rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/55/2011-40 zo dňa 02.11.2011 potvrdil
a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa
§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení
rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred,
rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom
od 01.05.2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd zistil), že Colný úrad Banská Bystrica dňa
11.08.2010 vydal rozhodnutie č. 18747/2010-5133 vo veci dodatočného vymerania colného
dlhu a vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi, z dôvodu uvádzania
nesprávnych údajov žalobcom v colných vyhláseniach. Colné riaditeľstvo Slovenskej
republiky rozhodnutím č. 32610/2010-1410 zo dňa 20.04.2011 prvostupňové rozhodnutie
colného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
Colný úrad Banská Bystrica vykonal na základe § 12 zákona č.199/2004 Z.z. následnú
kontrolu u žalobcu. Kontrolou bolo zistené nesprávne určenie colnej hodnoty základu pre daň
z pridanej hodnoty a nesprávne sadzobné zatriedenie dovážaného tovaru, zapríčinené tým,
94 Sžf/7/2012
že žalobca uvádzal v colnom vyhlásení nesprávne údaje o zatriedení dovážaného tovaru.
Žalobca označil tovar ako „monitory určené k počítaču“. Na základe faktúr predložených
v colnom konaní bolo preukázané, že predmetný tovar bol dovážaný od dodávateľa F.,
v ktorých bol označený ako „LCD monitor“ vrátane príslušného modelového čísla.
Spornými ostali protichodné tvrdenia žalobcu, ktorý v colnom vyhlásení deklaroval,
že dovážal monitory a žalovaného, ktorý na základe následnej kontroly u žalobcu
a dokazovania v colnom konaní má za preukázané (a to nasledovnými dôkazmi: faktúry
od zahraničného dodávateľa F., faktúry odberateľa - spoločnosti I., objednávky, vyjadrenia
priamych odberateľov, znalecký posudok znalca z odboru elektrotechnika - riadiaca
a výpočtová technika), že išlo o farebné LCD televízory.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 199/2004 Z.z. colný úrad písomne oznámi kontrolovanej
osobe začatie následnej kontroly. Oznámenie o začatí následnej kontroly obsahuje miesto
vykonania následnej kontroly, dátum začatia následnej kontroly a predmet následnej kontroly
s uvedením údajov o colných vyhláseniach, na ktoré sa vzťahuje. Colný úrad je oprávnený
rozšíriť výkon následnej kontroly aj o iný predmet následnej kontroly, ktorý nebol uvedený
v oznámení o začatí následnej kontroly; túto skutočnosť je colný úrad povinný písomne
oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe.
Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z.z. kontrolovaná osoba je povinná
a) umožniť colnému úradu vykonať následnú kontrolu,
b) umožniť colnému úradu vstup do svojho sídla a prevádzkových priestorov,
c) poskytnúť colnému úradu všetky požadované doklady, údaje, informácie alebo
zabezpečiť ich poskytnutie ňou určenou osobou (ďalej len "určená osoba") aj mimo svojho
sídla a prevádzkových priestorov, podávať k nim ústne alebo písomné vyjadrenia a predložiť
dôkazné prostriedky preukazujúce jej tvrdenia, ak ich má k dispozícii,
d) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na uskutočnenie následnej kontroly
a zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť jej riadny priebeh,
e) umožniť colnému úradu skontrolovať tovar, na ktorý sa vzťahuje kontrolované
colné vyhlásenie, ak má tento tovar k dispozícii.
Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 199/2004 Z.z. colný úrad v záujme zistenia skutočného
stavu veci vykonáva pri následnej kontrole dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije
104 Sžf/7/2012
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 12 ods. 8 zákona č. 199/2004 Z.z. kontrolovaná osoba je oprávnená
a) požadovať predloženie služobného preukazu colníka vykonávajúceho následnú
kontrolu,
b) podávať námietky proti postupu colníka vykonávajúceho následnú kontrolu,
c) vyjadriť sa pred ukončením následnej kontroly k nedostatkom zisteným následnou
kontrolou a k podkladom na vyhotovenie protokolu o následnej kontrole (ďalej len
"protokol"), prípadne navrhnúť ich doplnenie.
Podľa § 12 ods. 14 zákona č. 199/2004 Z.z. ak skutočnosti zistené následnou
kontrolou preukázali, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo
neúplných údajov, colný úrad vyhotoví protokol.
Podľa § 12 ods. 15 zákona č. 199/2004 Z.z. podkladom na vyhotovenie protokolu sú
najmä písomné podania, návrhy a vyjadrenia kontrolovanej osoby alebo určenej osoby,
dôkazy a zápisnica z prerokovania výsledkov podľa odseku 13, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe colnému úradu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov určuje colný úrad.
Podľa § 12 ods. 23 zákona č. 199/2004 Z.z. výrok rozhodnutia o dodatočnom
vymeraní colného dlhu obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením sumy colného dlhu, ktorá sa
má vybrať alebo ktorá zostáva na vybratie a ktorú colný úrad vymeral a zapísal, dlžníka,
právnych skutočností, na základe ktorých vznikol colný dlh a okamih vzniku colného dlhu.
Colný úrad zároveň vo výroku uvedie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorých
rozhodol, a určí lehotu na zaplatenie sumy colného dlhu podľa colných predpisov.
Podľa čl. 14 Colného kódexu na účely uplatnenia colných predpisov musí každá
osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo podieľa na úkonoch súvisiacich s pohybom tovaru
poskytnúť na žiadosť colných orgánov v stanovených lehotách všetky podklady a údaje
bez ohľadu na použitý nosič informácií a všetku potrebnú súčinnosť.
114 Sžf/7/2012
Podľa čl. 68 Colného kódexu colné orgány môžu s cieľom overenia prijatých colných
vyhlásení:
a) kontrolovať colné vyhlásenie a doklady k nemu priložené. Colné orgány môžu
požadovať, aby im deklarant predložil ďalšie doklady potvrdzujúce správnosť údajov
uvedených v colnom vyhlásení;
b) prehliadať tovar a s cieľom jeho analýzy alebo podrobnej prehliadky odoberať
vzorky.
Podľa čl. 78 ods. 2 Colného kódexu po prepustení tovaru môžu colné orgány
kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným
operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom
presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať
u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa
na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady
a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je
možné predložiť.
Podľa čl. 78 ods. 3 Colného kódexu ak výsledky preskúmania colného vyhlásenia
alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli
uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými
predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové
informácie, ktoré majú k dispozícii.
Podľa čl. 201 bod 1 písm. a/ Colného kódexu colný dlh pri dovoze vzniká:
prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu.
Podľa čl. 204 ods. 1 písm. b/ Colného kódexu colný dlh pri dovoze vzniká
nedodržaním niektorej podmienky stanovenej na prepustenie tovaru do daného colného
režimu alebo pre udelenie zníženej alebo nulovej sadzby dovozného cla v dôsledku
konečného použitia tovaru, s výnimkou prípadov, ktoré sú uvedené v článku 203, pokiaľ sa
nezistí, že nedodržanie týchto podmienok nemá podstatný vplyv na správne vykonávanie
dočasného uskladnenia alebo daného colného režimu.
Podľa čl. 204 ods. 2 Colného kódexu colný dlh vzniká buď v okamihu, keď prestane
124 Sžf/7/2012
byť plnená povinnosť, ktorej nesplnením colný dlh vzniká, alebo okamihom, keď je tovar
prepustený do daného colného režimu a ak sa dodatočne zistí, že podmienky stanovené
na prepustenie tovaru do uvedeného colného režimu alebo udelenie zníženej alebo nulovej
sadzby dovozného cla v dôsledku konečného použitia tovaru neboli v skutočnosti splnené.
Podľa čl. 71 ods. 1 Colného kódexu výsledok overovania colného vyhlásenia je
podkladom pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar
prepúšťaný.
Podľa čl. 71 ods. 2 Colného kódexu ak nie je colné vyhlásenie overované,
sú predpisy uvedené v odseku 1 uplatňované na základe údajov uvedených v colnom
vyhlásení.
Senát odvolacieho súdu z obsahu pripojených administratívnych spisov zistil, že colné
orgány Slovenskej republiky sa obrátili na colné orgány Hong Kongu, ktoré však odopreli
vykonať navrhovaný dôkaz - preverenie faktúr spoločnosti F. - z dôvodu uplynutia dvojročnej
zákonnej lehoty na uskutočnenie tohto úkonu.
Žalobca namietal, že vo veci sa colné orgány mali obrátiť priamo na zahraničného
dodávateľa žalobcu spoločnosť F. a mali zisťovať, či uvedený dodávateľ žalobcu uzavrel
zmluvu s ďalšou spoločnosťou, ktorej činnosť sa zameriava na úpravu monitorov k PC
na farebné LCD televízory, čo však slovenské colné orgány nezrealizovali.
Uvedené námietky žalobcu vyhodnotili colné orgány ako i prvostupňový súd ako
neopodstatnené z dôvodu, že colné orgány Slovenskej republiky podnikli všetky potrebné
úkony na zistenie tejto skutočnosti, no ich právomoci sa vzťahujú výlučne na územie
Slovenskej republiky. S uvedeným vyhodnotením sa stotožnil i senát odvolacieho súdu,
keďže žalobca ako obchodný partner zahraničného dodávateľa F. má a vždy mal možnosť
požiadať priamo svojho obchodného partnera o poskytnutie informácií o existencii takejto
zmluvy.
Žalobca v žalobe i v odvolaní namietal, že žalovaný ako aj Colný úrad Banská
Bystrica, vo svojich rozhodnutiach pri konštatovaní nesprávneho sadzobného zatriedenia
tovaru a pri vymeraní dovozných platieb, vychádzali iba z údajov z internetu a zo znaleckého
134 Sžf/7/2012
posudku.
Spomenutý znalecký posudok podľa jeho obsahu zisteného senátom najvyššieho súdu
z pripojených administratívnych spisov vychádzal iba z porovnania typového označenia
dovážaného tovaru a z údajov uvedených na internetových stránkach predajcov tovarov
typovo označených ako dotknuté elektronické spotrebiče, ku ktorých dovozu došlo zo strany
žalobcu. Ustanovený znalec síce odpovedal vyčerpávajúco na otázky kladené správnym
orgánom, avšak podklady, na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, nemožno
považovať za dostatočné, keďže je i medzi účastníkmi konania nesporné, že znalec dospel
k uvedeným záverom bez reálneho skúmania dovezeného tovaru, keďže tento znalec ani
účastníci konania už nemali k dispozícii.
Zákon č. 199/2004 Z.z. ustanovuje v § 12 ods. 25, že colné orgány môžu následnú
kontrolu vykonať v lehote troch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť zaplatiť clo
alebo tovaru bolo pridelené colne schválené určenie alebo použitie, pričom rozhodujúca je
skutočnosť, ktorá nastala neskôr. Colný kódex neustanovuje žiadnu lehotu na vykonanie
kontroly.
V čl. 78 Colného kódexu sa uvádza, že po prepustení tovaru môžu colné orgány
z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť. Po prepustení
tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa
k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným
operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom
vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo
nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby,
ktorá má u seba uvedené doklady a údaje pre obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež
prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť. Ak výsledky preskúmania vyhlásenia
alebo následnej kontroly nasvedčujú tomu, že predpisy upravujúce príslušný colný režim boli
uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colné orgány v súlade s vydanými
predpismi môžu prijať opatrenia nevyhnutné na nápravu, pričom zoberú do úvahy nové
informácie, ktoré majú k dispozícii. Colné orgány teda boli oprávnené vykonať následnú
kontrolu podľa § 12 zákona č. 199/2004 Z.z., ako aj podľa Colného kódexu.
Žalobca už v podanej žalobe poukázal na rozsudky Súdneho dvora Európskej Únie
144 Sžf/7/2012
vo veci 35/93 (Develop Dr. Eisbein GmbH and Co v Hauptzollamt Stuttgart – západ)
a podobné prípady (C-208/06 a C-209/06 Medion a Canon), v ktorých Súdny dvor
konštatoval, že rozhodujúce kritérium pre sadzobné zatriedenie tovaru do spoločného colného
sadzobníka sa musí hľadať v objektívnych znakoch a vo vlastnostiach výrobku v okamihu
jeho predloženia na colné konanie. Prvostupňový súd ani žalovaný sa s uvedenou
argumentáciou žalobcu v odôvodnení rozsudku a napadnutého rozhodnutia nevysporiadali.
V predmetnom rozsudku Súdneho dvora Európskej Únie v spojených veciach C-
208/06 a C-209/06 zo dňa 27.09.2007 sa riešila prejudiciálna otázka, týkajúca sa zaradenia
kamkordérov do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru. Teda,
či pri dovoze má byť zohľadnená špeciálna funkcia kamkordérov DV-in (možnosť prijímať
videosignály z externého zdroja), ak aktivácia tejto funkcie nebola uskutočnená v okamihu
predloženia na colné konanie, ale môže byť uskutočnená následne doplnením softvéru alebo
dodatočnou manipuláciou.
Súdny dvor Európskej Únie ďalej uviedol, že rozhodujúcim kritériom pre zaradenie
tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru je potrebné hľadať
v objektívnych charakteristických znakoch a vlastnostiach výrobku, keď sú predložené
na účely colného konania. Tieto objektívne charakteristické vlastnosti výrobku musí byť
možné overiť v momente colného vybavenia, prípadne ak takáto špeciálna funkcia môže byť
aktivovaná po tomto okamihu jednoduchou manipuláciou s prístrojom, bez zmeny hardvéru
výrobku. Existenciu tejto možnosti však musí byť možné overiť v momente colného
vybavenia.
Senát odvolacieho súdu konštatuje na podklade vyššie uvedenej judikatúry Súdneho
dvora Európskej Únie ako i na základe citovaných ustanovení úniového práva a citovaných
ustanovení zákona, že na základe znaleckého posudku je možné zmeniť zatriedenie clu
podliehajúceho tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru,
avšak len vtedy, ak sú splnené zákonné podmienky a to:
1.ak je pri prepustení tovaru do príslušného colného režimu zrealizované i overenie
predloženého colného vyhlásenia s dovážaným tovarom,
2. alebo dodatočne pri vykonaní následnej kontroly a to spravidla v prípade, ak je
možné tovar ešte fyzicky znalecky posúdiť.
Poukazujúc na uvedené senát odvolacieho súdu konštatuje, že je možné zmeniť
zatriedenie tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej nomenklatúry tovaru, a to
154 Sžf/7/2012
spravidla len v čase, keď sa tovar dováža alebo je ho možné ešte fyzicky znalecky posúdiť.
Informácie získané z internetu nie sú samé osebe dostatočným východiskom umožňujúcim
colným orgánom (orgánom finančnej správy) zmeniť údaje deklarované v colnom
vyhlásení o zatriedení dovážaného tovaru do príslušnej podpoložky kombinovanej
nomenklatúry tovaru v prípade, keď predmetný tovar nebol fyzicky - reálne posudzovaný
v rámci colného konania a to jednak pri prepustení tovaru do príslušného colného režimu
a ani pri následnej kontrole.
Na základe uvedeného najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení
s § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/55/2011-40
zo dňa 02.11.2011 zmenil tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 32610/2010-
1410 zo dňa 20.04.2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie pre nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav
veci.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť skutkový stav
v prejednávanej veci v súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora Európskej Únie v spojených
veciach C-208/06 a C-209/06 zo dňa 27.09.2007 a vo veci opätovne rozhodnúť.
Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1, 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal
úspech v konaní priznal na náhradu trovy konania pozostávajúce zo zaplatených súdnych
poplatkov, náhrady za stratu času, náhrady hotových výdavkov za účasť na pojednávaní a
z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie.
Za prevzatie zastúpenia z roku 2011 vo výške 123,50 €, podľa § 11 ods. 4 v spojení
s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška
č. 655/2004 Z.z.) vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2011 bol vo výške 741,- €,
režijný paušál 7,41 €.
Za žalobu zo dňa 03.06.2011 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14
164 Sžf/7/2012
ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 7,41 €.
Za účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 02.11.2011 vo výške 123,50 € podľa
§ 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál
vo výške 7,41 €.
Za podanie odvolania zo dňa 28.12.2011 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4
v spojení s § 14 ods. 1 písm. e/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál vo výške 7,41 €.
Spolu za uvedené štyri úkony právnej služby to predstavuje sumu 523,64 €.
Skutočnosť, že právny zástupca žalobcu je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len
DPH) žiadnym spôsobom odvolaciemu súdu nepreukázal. Odvolací súd vyzýval právneho
zástupcu žalobcu dňa 26.06.2012 na vyčíslenie trov konania, na základe ktorej zaslal právny
zástupca špecifikáciu trov konania, avšak bez preukázania skutočnosti, že právny zástupca
žalobcu, ktorému bolo udelené plnomocenstvo na zastupovanie v tejto veci, je platcom DPH
(fotokópia, resp. naskenované osvedčenie o registrácii pre DPH). Preto mu senát odvolacieho
súdu nepriznal uplatnenú DPH.
Súd právnemu zástupcovi žalobcu priznal cestovné na pojednávanie na Krajský súd
v Banskej Bystrici dňa 02.11.2011 z Trnavy do Banskej Bystrice a späť za 332 km osobným
motorovým vozidlom zn. Volvo pri deklarovanej spotrebe 6,6 l na 100 km podľa
predloženého technického preukazu vozidla a cene nafty preverenej súdom
na www.natankuj.sk vo výške 1,365 € za 1l. Bola priznaná náhrada za spotrebované
pohonné látky vo výške 29,91 € (priemerná spotreba 6,6 l /100 km x 332 km x 1,365 € =
29,91 € v súlade s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení
neskorších predpisov) a základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy vo výške 60,76 €
(332 km x 0,183 € v súlade s 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách
v znení neskorších predpisov v spojení s § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z.z. z 18. decembra 2008 o sumách základnej
náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách). Spolu patrí
advokátovi náhrada cestovných výdavkov vo výške 90,67 €.
Trovy ďalej pozostávajú z náhrady za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. vo výške 98,80 € (8 začatých polhodín po 12,35 €).
174 Sžf/7/2012
Žalobcovi boli priznané na náhradu iné trovy konania vo výške 132,- €, konkrétne
66,- € za zaplatený súdny poplatok za žalobu a 66,- € za zaplatený súdny poplatok za podané
odvolanie.
Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 845,11 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. júna 2012
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková