Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/146/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. P., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom v Bratislave, Kríţna č. 56, proti

ţalovanému Chemko, a.s. Strážske v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Moskovská č. 13,

zastúpeného spoločnosťou Advokát Pirč, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Štrbská č. 4, o určenie

neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , o dovolaní

ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. marca 2012, sp. zn. 14 Co

102/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I uznesením z 25. januára 2012, č.k. -328, uloţil

ţalovanému povinnosť zloţiť sumu vo výške 87 630,92 Eur do úschovy Okresného súdu

Bratislava I, keď mal za to, ţe nevydaním predbeţného opatrenia by mohlo dôjsť k ohrozeniu

práv ţalobcu ako zamestnanca ţalovaného a to vzhľadom na výrok zatiaľ ešte

neprávoplatného čiastočného rozsudku, podľa ktorého okamţité skončenie pracovného

pomeru ţalobcu je neplatné. Uviedol, ţe ţalobca sa výtlačkom inzerátu ţalovaného v denníku

Hospodárske noviny zo 7. mája 2010 snaţil preukázať, ţe likvidátor ţalovaného uskutočňuje

úkony smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku, keď vyhlásil konanie o najvhodnejšiu

ponuku na odkúpenie časti majetku. Tento dôkaz súd nepovaţoval za preukazujúci hroziace

nebezpečenstvo prípadného poškodenia práv ţalobcu v čase podania jeho predchádzajúceho

návrhu na vydanie predbeţného opatrenia, kedy takémuto návrhu nevyhovel, pretoţe takúto

okolnosť nepovaţoval bez ďalších rozhodných okolností za nasvedčujúce tomu, ţe ţalovaný

vykonáva úkony, ktorými sa snaţí zmenšovať svoj majetok. Takejto snahe však v súčasnosti

2

nasvedčuje vyjadrenie ţalovaného vo vzťahu k súčasnému návrhu ţalobcu z ktorého jasne

vyplýva, ţe likvidátor spoločnosti kontinuálne vykonáva úkony smerujúce k likvidácii

majetku spoločnosti, teda speňaţuje majetok ţalovaného v snahe získať čo najvyšší

likvidačný zostatok, keďţe od jeho výšky sa odvíja aj jeho odmena ako likvidátora

spoločnosti. Nárok ţalobcu by sa tak mohol stať nevymoţiteľným. Sumu určenú na zloţenie

do úschovy povaţoval súd za primeranú, keď zodpovedá sume náhrady mzdy poţadovanej

ţalobcom za obdobie 12 mesiacov trvania pracovného pomeru.

Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. marca 2012, sp. zn.

, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, keď sa

v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotoţnil. Nestotoţnil sa však

s námietkou ţalovaného týkajúcej sa prekáţky veci rozhodnutej kde namietal, ţe súd napriek

predchádzajúcemu zamietavému uzneseniu nariadil predbeţné opatrenie bez zmeny

skutkových okolností. Uviedol, ţe predchádzajúce (návrh zamietajúce – pozn. dovolacieho

súdu) predbeţné opatrenie bolo vydané 20. júna 2010. S prihliadnutím na časový odstup

takmer dvoch rokov a ďalej prebiehajúcu likvidáciu spoločnosti ţalovaného, nemoţno

hovoriť o totoţnosti skutkových okolností a tým ani o vzniku prekáţky res iudicata, pretoţe je

nesporné, ţe práve v súvislosti s časovým intervalom, v rámci ktorého likvidátor postupoval

v zmysle zákona za účelom zabezpečenia likvidácie majetku spoločnosti, došlo aj k reálnej

zmene majetkových pomerov ţalovaného. Tieto sa budú postupom likvidácie v budúcnosti

meniť aj ďalej v podobe speňaţovania majetku, prípadného vyplácania pohľadávok

a následného zániku spoločnosti.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ţiadal

napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietnuť.

Opodstatnenosť dovolania odôvodnil ustanovením a Poukázal na to,

ţe uţ v odvolacom konaní namietal, ţe predbeţné opatrenie bolo nariadené napriek tomu, ţe

v rovnakej veci sa uţ konalo a právoplatne rozhodlo tak, ţe návrh na nariadenie predbeţného

opatrenia bol právoplatne zamietnutý. Pre vyslovenie námietky res iudicata je podmienkou

totoţnosť účastníkov a totoţnosť prejednávanej a rozhodnutej veci. Obe tieto podmienky

podľa dovolateľa boli splnené a s touto otázkou sa nevysporiadal ani odvolací súd keď

neuviedol, v čom sa podmienky na uloţenie povinnosti zloţiť peňaţné prostriedky

do úschovy zmenili. Poukázal pritom na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011, ktorý svoje stanovisko limitoval predpokladom,

3

ţe „pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd

zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, prekáţku veci právoplatne

rozsúdenej...“. Uviedol, ţe časový odstup vydania dvoch predbeţných opatrení netvorí zmenu

skutkových skutočností. Namietol tieţ, ţe odôvodnenie napadnutého uznesenia je

nepreskúmateľné, čo zakladá vadu podľa , pre jeho nezrozumiteľnosť

a nepresvedčivosť, je protirečivé a pri námietke veci právoplatne rozsúdenej sa súd vyjadril

opačne, pokiaľ išlo o tvrdenie zmeny naturálnej formy majetku na formu peňaţnú. Vstup

spoločnosti do likvidácie nemôţe byť argumentom o osvedčení reálne a bezprostredne

hroziacej ujmy ţalobcovi. Napokon uviedol, ţe konanie je postihnuté aj inou vadou v zmysle

, keď odvolací súd sa vo svojom uznesení nevyporiadal

s námietkou uvedenou v odvolaní týkajúcou sa dôkazov a tvrdení o kvantitatívnom stave

nehnuteľného majetku ţalovaného, vrátane zrušenia ponukového konania na jeho predaj.

Ţalobca navrhol dovolanie ţalovaného „zamietnuť“ ako nedôvodné, keď rozhodnutia

oboch súdov povaţuje za vecne správne a k tvrdeným vadám konania v predmetnej veci

nedošlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

predovšetkým skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť

týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach a

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/)

na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

4

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V treťom odseku ustanovenia sú vymenované prípady, ktoré vylučujú

prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo

dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje

proti uzneseniu o predbeţnom opatrení.

V prejednávanej veci je nepochybné, ţe ţalovaný dovolaním napáda uznesenie

odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbeţného opatrenia. Jeho dovolanie je

preto podľa procesne neprípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa komplexne zaoberal otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ (t.j., či

v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci

5

podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia preto

predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v tomto ustanovení, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o predbeţnom

opatrení.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, e/, ani g/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkami, či sa v tej istej

veci uţ prv právoplatne nerozhodlo, a či sa účastníkovi konania postupom súdu neodňala

moţnosť konať pred súdom ( a ).

Podľa názoru dovolateľa konanie trpí procesnou vadou spočívajúcou v prekáţke veci

právoplatne rozhodnutej ( ).

Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal na Stanovisko občianskoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011. Dovolací súd nemá

dôvod odstúpiť od názoru vysloveného v predmetom stanovisku, v ktorom najvyšší súd o.i.

uviedol, ţe pokiaľ po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbeţného

opatrenia dôjde k zmene pomerov (k zmene skutkových okolností významných

pre rozhodnutie), nezakladá uţ právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie

predbeţného opatrenia prekáţku veci rozhodnutej ( ) a súd môţe rozhodnúť

o novom návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, i keby prípadne išlo o návrh toho

istého účastníka s petitom identickým ako bol petit návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne zamietnutý uznesením súdu.

Odvolací súd preto poukazuje na uznesenie súdu prvého stupňa, ktorý vo svojom

odôvodnení zrozumiteľne uviedol, v čom videl zmenu pomerov, pre ktorú, napriek

predchádzajúcemu, návrh zamietajúcemu uzneseniu, novému návrhu na nariadenie

predbeţného opatrenia vyhovel. Zatiaľ čo v čase rozhodovania o predchádzajúcom návrhu

6

ţalobcu (7. mája 2010) ţalovaný len vyhlásil konanie o najvhodnejšiu ponuku na odkúpenie

časti majetku, v čase nového rozhodovania (25. januára 2012) mal preukázané, ţe likvidátor

spoločnosti uţ majetok spoločnosti speňaţuje. Dovolací súd tu poukazuje aj na odôvodnenie

odvolacieho súdu, ktorý sa s touto námietkou ţalovaného v dôvodoch svojho rozhodnutia

náleţite vyporiadal a na ktoré dovolací súd v plnom rozsahu poukazuje a stotoţňuje sa s ním.

Z uvedeného je zrejmé, ţe v prípade oboch rozhodnutí nie sú naplnené znaky totoţnosti, preto

nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia

Ţalovaný v dovolaní ďalej tvrdil, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá

moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia pre jeho

nepreskúmateľnosť.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, pričom podľa obsahu dovolania v tejto časti

namietal skôr nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody,

pre ktoré uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za

svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa

pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Odvolací súd napriek tomu, ţe sa s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa

stotoţnil, neobmedzil sa len na konštatovanie jeho správnosti (por. ), ale

sám zaujal stanovisko ku skutočnostiam uvádzaným v odôvodnení súdu prvého stupňa,

pričom sa vyporiadal aj so všetkými námietkami odvolateľa uvádzanými v jeho odvolaní.

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd

svojím postupom nezaloţil ani vadu konania podľa , teda neodňal

účastníkovi moţnosť konať pred súdom.

Dovolateľ namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou

konania ( ), spočívajúcou v tom, ţe odvolací súd sa nevyporiadal

s jeho námietkou týkajúcou sa dôkazov a tvrdení o kvantitatívnom stave jeho nehnuteľného

majetku, vrátane zrušenia ponukového konania na jeho predaj.

Inou vadou konania ( ), na ktorú musí dovolací súd

prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada,

ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť

rozhodnutia. Iná vada konania je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencii tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, ţe dovolací súd môţe pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode aţ vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý moţno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či uţ teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle (pozn.: dovolací súd

napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal

prípustnosť dovolania v zmysle

Pokiaľ ide o ţalovaným uplatnené dovolacie dôvody, z obsahu podaného dovolania je

zrejmé, ţe dovolateľ namieta najmä vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ktorým vyhovel návrhu

na nariadenie predbeţného opatrenia, teda namieta aj existenciu vady podľa § 241 ods. 2

písm. c/ , t.j. nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd však uvádza, ţe tzv.

nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe však

taktieţ prípustnosť dovolania nezakladá. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nie je moţné napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť

dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia ,

dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je

prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto podľa

v spojení s veta prvá odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná

správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval

z dôvodu, ţe dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi

účastníkmi končilo, berúc zreteľ na to, ţe ide o konanie o predbeţnom opatrení ( ).

9

Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách doterajšieho

konania, t.j. vrátanie trov dovolacieho konania v súlade s úpravou zakotvenou v

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová