Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/44/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Dariny Ličkovej

v právnej veci ţalobcu: U.S., a. s., Š.B., IČO: X. proti ţalovanej: A.D., N.P., zastúpenej

advokátkou JUDr. D.P., H.P:, o zaplatenie 77 821,88 eur (2 344 462,20 Sk)

s príslušenstvom, o odvolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. marca

2012, č. k. -564, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. marca

2012, č. k. -564 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom pripustil späťvzatie ţaloby v časti

zaplatenia 1 367,08 eur (41 184,64 Sk) ako úroku z omeškania k 17. októbru 2002 a v tomto

rozsahu konanie zastavil. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi dlţnú sumu 65 380,55 eur

(1 969 654,57 Sk), úroky z omeškania k 13. februáru 2007 - sumu 55 902,17 eur

(1 684 107,75 Sk) a úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny 65 380,55 eur

od 14. februára 2007 do zaplatenia. O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozsudku vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe právny predchodca ţalobcu

- P., a. s. sa ţalobou podanou 3. júla 2000 voči ţalovanej domáhal zaplatenia istiny 2 344

462,20 Sk s úrokmi z omeškania a trovami konania. Ţalobu odôvodnil tým,

ţe P., a. s. a ţalovaná uzavreli 8. apríla 1993 Úverovú zmluvu pod č. 3324-11036-156 (ďalej

len „úverová zmluva“), na základe ktorej bol ţalovanej poskytnutý strednodobý úver vo

výške 2 165 000 Sk s 22% úrokovou sadzbou ročne. Úver bol splatný 30. decembra 1996.

K úverovej zmluve bolo urobených deväť dodatkov, pričom podľa dodatku č. 7 a 8 boli

dohodnuté splátkové kalendáre s poslednou lehotou splatnosti úveru 15. augusta 2003.

Ţalovaná neplnila povinnosti z úverovej zmluvy, preto ju ţalobca listom zo 6. augusta 1996

a z 5. novembra 1996 vyzval na úhradu záväzkov z úverovej zmluvy. Ţalovaná nepoprela

poskytnutie úveru, ale poukázala na to, ţe v rokoch 1993 - 1998 zaplatila na splátkach úveru

2 200 000 Sk. Pre zdravotné problémy nebola spôsobilá splácať úver riadne. Podľa ţalovanej

mala ţalovaná do 27. mája 1999 zaplatiť podľa doloţených dokladov celkove 2 365 000 Sk.

Boli predané zaloţené nehnuteľnosti v hodnote 1 400 000 Sk a 360 000 Sk, takţe ţalovaná

spolu uhradila 4 137 300 Sk.

Súd prvého stupňa zistil, ţe ţalovaná, podnikajúca pod obchodným menom A.,

poţiadala S. o poskytnutie úveru. Úverová zmluva bola uzavretá 8. apríla 1993 na poskytnutie

strednodobého úveru vo výške 2 165 000 Sk s úrokovou sadzbou 22% ročne s tým, ţe úver

mal byť zaplatený do 30. decembra 1996. Úver bol poskytnutý na odkúpenie nehnuteľností

a mal byť splácaný mesačne po 50 000 Sk, počnúc májom 1993, s koncom splatenia úveru

v decembri 1996. Úver bol zabezpečený záloţným právom, a to k obytnému domu podľa

znaleckého posudku č. 27/5/92 a ku kupovanej budove J.J.P.-V.. Úver bol menený deviatimi

dodatkami. Banka mala 14. januára 1999 odstúpiť od úverovej zmluvy pre omeškanie

s platením dohodnutej splátky úveru po dobu viac ako 3 mesiacov. Dlţné splátky mali byť

v čiastke 2 344 462,20 Sk a úroky 377 664,82 Sk. Celková dlţná suma 2 737 868,50 Sk má

byť vrátená do 10 dní od prevzatia výzvy. Podľa ţalobcu výzva mala byť doručená ţalovanej

15. januára 1999.

Podľa výpisu z kníh peňaţného ústavu U., a. s. z 13. februára 2007 bola poukázaná na

istinu 21. decembra 2001 suma 374 807,63 Sk ako výťaţok z predaja zaloţených

nehnuteľností a na úroky a úroky z omeškania suma 779 754,97 Sk ako výťaţok z predaja

nehnuteľností. Podaním z 15. februára 2007 ţalobca vzal čiastočne ţalobu späť a ţiadal

zaplatenie istiny 1 969 654,57 Sk, na úrokoch a úrokoch z omeškania k 13. februáru 2007

sumu 1 684 107,75 Sk, čo predstavuje 1 653 762,32 Sk, úroky z omeškania vo výške 8,5%

z istiny vo výške 1 969 654,57 Sk od 14. februára 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa rozsudkom z 28. marca 2007, č. k. -319 ţalovanú

zaviazal zaplatiť ţalobcovi istinu 1 969 654,57 Sk a úroky a úroky z omeškania k 13. februáru

2007 sumu 1 684 107,75 Sk, ako aj úroky z omeškania 8,5% ročne z istiny 1 969 654,57 Sk

od 14. februára 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 78 784 Sk. Podľa dopĺňacieho

rozsudku z 28. marca 2008, č. k. -328 je ţalovaná povinná nahradiť na účet

súdu prvého stupňa trovy konania vo výške 391,30 Sk. Na odvolanie ţalovanej odvolací súd

uznesením, č. k. -357 a zrušil rozsudok súdu prvého stupňa

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na stanovenie výšky dlhu z úveru k 13. februára 2008 bol v konaní ustanovený znalec

Ing. J.B., ktorý v znaleckom posudku č. 4/2011 z 9. augusta 2011 dospel k záveru

ţe k 13. februáru 2007 nesplatená istina úveru je 1 969 654,57 Sk a nesplatené a nabehnuté

úroky z poskytnutého úveru sú 1 735 000 Sk.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 497, § 502 ods. 1 a 2, § 503 ods. 1, 2 a 3, § 504,

, , a . Uviedol,

ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou došlo

k uzavretiu úverovej zmluvy podľa a nasl. . Podľa Dodatku č. 7

z 27. júna 1996 je dlţná suma 2 525 611,90 Sk. Podľa Dodatku č. 8 z 18. novembra 1996

je dlţná suma 2 450 465,60 Sk. Podľa Dodatku č. 9 z 22. septembra 1997 je dlţná istina 2 396

465,50 Sk. Ţalovanou podpísané dodatky svedčia o tom, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou

došlo k odsúhlaseniu zostatku dlhu z úveru, ako aj k dohode o splácaní tohto dlhu

v jednotlivých mesačných splátkach podľa splátkového kalendára. Podpísané dodatky č. 7, 8

a 9 znamenajú uznanie záväzku z úverovej zmluvy. Uznanie dlhu dlţníkom spôsobuje,

ţe veriteľovi postačuje preukazovať dlh v uznanej výške, ale dlţník na druhej strane má

dôkaznú povinnosť preukázať, ţe uznal neexistujúci dlh. Rokovania o zmene úverovej

zmluvy, ktoré sa premietli do dodatkov, znamenajú, ţe ţalovaná mala vedomosť o svojom

záväzku z úverovej zmluvy. Keď nebolo preukázané doručenie odstúpenia od úverovej

zmluvy zo 14. januára 1999 P., a. s., čo je konštatované v rozhodnutí odvolacieho súdu,

splatnosť úveru a poslednej splátky mala byť 15. augusta 2003. To vyplýva z Dodatku č. 8

z 18. novembra 1996, keď sa konštatuje vyčerpaný úver v celkovej výške 2 527 838,24 Sk,

splatená suma 77 372,64 Sk a dlţná suma istiny je 2 450 465,60 Sk. V Dodatku č. 9

z 22. septembra 1997 sa konštatuje stav záväzku z úveru na 2 396 465,60 Sk.

Na námietku ţalovanej, ţe banka pri platbách zo strany ţalovanej postupovala

nesprávne, keď splátky v prvom rade pouţila na splácanie úroku a úroku z omeškania, nie

na istinu, súd poukázal na a uviedol, ţe v konaní neboli

doloţené ţiadne dôkazy, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou došlo k inej dohode, ţe platby majú

ísť najskôr na istinu a aţ potom na úroky.

Splatenie úveru bolo zabezpečené záloţnými zmluvami na nehnuteľnosti. Ţalovaná

zaloţila rodinný dom, kupované nehnuteľnosti od J., s. d., na ktoré si vzala úver a strojné

zariadenie v hodnote 768 000 Sk. Ţalovaná si neplnila záväzky z úverovej zmluvy, preto

ţalobca ako záloţný veriteľ pristúpil k realizácii záloţného práva. Ţalovaná a jej manţel

podpísali mandátne zmluvy pre P., a. s., ktorá predajom nehnuteľností poverila M.P.-R..

Strojné zariadenie bolo predané za 12 300 Sk, prevádzková budova s par. č. 1189 bola

predaná za 1 400 000 Sk, pričom výťaţok z predaja bol 838 142,80 Sk. Rodinný dom bol

predaný za 360 000 Sk, pričom výťaţok z predaja bol 269 015 Sk. Výťaţky z predaja boli

pouţité na splácanie dlhu z úveru, z toho 374 807,63 Sk na istinu

k 21. decembru 2001, suma 779 754,97 Sk na úroky k 21. decembru 2001 a suma 10 000 Sk

na úroky k 28. februáru 2002. Ţalovaná ďalej poukázala na to, ţe hnuteľné veci - strojné

zariadenia v cene 768 000 Sk boli predané za 12 300 Sk. Súd prvého stupňa k tejto námietke

ţalovanej uviedol, ţe prípadná nezákonnosť pri týchto kúpnych zmluvách mala byť uplatnená

v priebehu realizácie kúpnej zmluvy. Samotná realizácia záloţného práva sa netýka

uţ samotného predmetu sporu. Pre spor je rozhodujúce, či a v akej výške bola kúpna cena

ako výťaţok z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku pouţitá na splácanie úveru.

Ak ţalovaná namietala, ţe výťaţok z predaja je nízky, pretoţe časť utŕţenej sumy z predaja

nehnuteľností išla aj na iné exekučné konania, resp. pre iných veriteľov zaloţených vecí

podľa , záloţné právo vzniká na základe písomnej

zmluvy. V týchto prípadoch boli zriadené viaceré záloţné práva na nehnuteľnosti. Preto

výťaţok z predaja nehnuteľností je v prvom rade záleţitosťou veriteľov a ich poradia

pri zakladaných nehnuteľnostiach. Aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval,

ţe námietky ţalovanej sú irelevantné pri spôsobe realizácie záloţného práva predajom

nehnuteľností. Ţalovaná namietala, ţe veci mali byť predané v hodnote tak, ako boli

stanovené znalcom, t. z. hnuteľné veci za 768 000 Sk. Hodnota hnuteľných vecí stanovená

znalcom sa mala odpočítať od dlhu ţalovanej. V draţbe bol výťaţok z predaja len 12 300 Sk

pri hnuteľných veciach a samotný výťaţok len v rozsahu 9 500 Sk bol pouţitý na splatenie

dlhu z úveru. Ostatné finančné prostriedky boli pouţité na realizáciu záloţného práva.

Ţalobca pouţil na započítanie splácania dlhu len tie peniaze, ktoré v skutočnosti získal

ako výťaţok z predaja zaloţených hnuteľných a nehnuteľných vecí.

Na preukázanie výšky dlhu bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré v znaleckom

posudku č. 4/2011 určilo výšku zostatku dlhu ţalovanej k 13. februára 2007, dlţnú istinu

ku dňu 15. júla 2007 v čiastke 1 969 654,57 Sk na úrokoch z omeškania je to 173 500 Sk.

Keďţe ţalobca v konaní preukázal, ţe ţalovaná dlhuje na úvere na istine sumu 1 965

654,57 Sk a na úrokoch a úrokoch z omeškania k 13. februáru 2007 sumu 55 902,14 eur

(1 684 107,75 Sk), súd ţalobe vyhovel a zaviazal ju na zaplatenie tejto istiny a úrokov

z omeškania podľa a Obch. zákonníka v znení platnom

v čase uzavretia zmluvy. O konkrétnej výške úroku z omeškania sa účastníci dohodli

v úverovej zmluve, resp. jej dodatkoch.

O trovách konania rozhodne v zmysle do 30 dní od nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výroku ktorým súd uloţil ţalovanej povinnosť

zaplatiť ţalobcovi dlţnú sumu na istine 65 380,55 eur, na úrokoch z omeškania ku dňu

13. februára 2007 sumu 55 902,14 eur a úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne a istiny

65 380,55 eur od 14. februára 2007 do zaplatenia, podala odvolanie ţalovaná. Navrhla, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo

alternatívne zmenil a ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanej náhradu trov

prvostupňového konania v sume 24 829,33 eur, ako aj náhradu trov odvolacieho konania

v sume 804,16 eur. Odvolanie odôvodnila tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci,

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie

má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2

písm. b), c), d), f) Ţalovaná poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva a Ústavného súdu SR (), v zmysle ktorej treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku sú upravené

v Ďalej uviedla, ţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je

odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa

vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka sa

mu odníma moţnosť konať pred súdom. Ţalovaná má za to, ţe v prejednávanej veci bolo

konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté uvedenou vadou, keď súd nedostatočne

odôvodnil napadnuté rozhodnutie. Ţalovaná ďalej poukázala na ust. a uviedla,

ţe súd dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu celého konania, vyhodnotil nesprávne, výlučne

v prospech ţalobcu, pričom dôkazy produkované ţalovanou nevyhodnotil. Nevysporiadal sa

ani s námietkou premlčania, ktorú ţalovaná vzniesla viackrát vzhľadom k tomu, ţe ţalobca si

uplatňuje nárok za obdobie rokov 1993. Ďalej poukázala na ust.

a uviedla, ţe súd rozhodol ultra petitum. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s hodnotou

predaja hnuteľných vecí na základe mandátnej zmluvy vo výške 760 000 Sk, ktoré si ţalobca

uplatňuje duplicitne. Ţalobca v roku 2001 prostredníctvom realitnej maklérky predal rodinný

dom a obchod, ktoré boli zapísané na LV č. X a LV č. X kat. úz. V.. Z tejto zmluvy

nevyplýva, ţe by sa mali z predaja uspokojiť predchádzajúce exekučné tituly. Naviac, v čase

predaja boli uvedené LV bez tiarch. Túto dispozíciu ţalovaná s manţelom ţalobcovi ani

mandantovi neposkytli. Teda pokiaľ by sme pripočítali celkovú sumu z nevýhodného predaja

v prospech ţalobcu, celková suma uhradenia poskytnutého úveru ţalovanou by do roku 2007

činila 4 137 300 Sk. Súd prvého stupňa sa ani nevysporiadal s čl. 8 písm. e) úverovej zmluvy,

podľa ktorého v prípade omeškania so zaplatením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky

po dobu dlhšiu ako tri mesiace ţalobca odstúpi od zmluvy a ţiada vrátiť poskytnutý úver

spolu s úrokmi a poplatkami. Tým, ţe ţalobkyňa odpredala nehnuteľnosti ešte v roku 1999-

2000, odstúpila od zmluvy, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj uplatnenú výšku

nároku samotného ţalobcu, ako aj uplatnené úroky do roku 2007, pričom nie je špecifikované,

z akej istiny si ţalobca uplatňoval tento úrok. Ţalobca predloţil metodický pokyn na postup

účtovania pohľadávok z úrokov, z úverov a z úrokov z omeškania, ak je dlţník v omeškaní

so splácaním viac ako 90 dní, s ktorým sa súd prvého stupňa náleţitým spôsobom

nevysporiadal, nie je zrejmé, čo tvorilo istinu, čo je úrok a čo je sankčný úrok. Súd nesprávne

posúdil úrokovú sadzbu 22%, pretoţe v dodatku č. 8 úverovej zmluvy z 18. novembra 1996

vyplýva, ţe medzi účastníkmi bola dohodnutá úroková sadzba 16,5% ročne a nie 22% ročne.

Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý 8,5% úrok z istiny 1 969 654,57 Sk

od 14. februára 2007 do zaplatenia, keďţe tento úrok je uţ započítaný v sume 1 684 107,75

Sk, ktorý tvorí 22% ročne. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s kúpnymi zmluvami

a z predloţeného LV v čase predaja týchto nehnuteľností, z ktorých vyplývalo,

ţe na nehnuteľnosti neboli vyznačené ţiadne ťarchy, exekúcie. Ţalovaná preto navrhla, aby

súd vyţiadal predmetné spisy z jednotlivých exekútorských úradov, pretoţe ţalovaná časť

dlhov voči tretím osobám riadne popri úvere splácala. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal

ani s rozhodnutiami odvolacieho súdu, sp. zn. a ,

s preukázanou výškou nesplateného úveru, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania.

Súd ďalej nevyhodnotil námietku k znaleckému posudku, ktorý je neurčitý, nakoľko

nevychádza zo ţalovanou predloţených dokladov, ale vychádza len z dokladov ţalobcu, ktoré

neboli úplné, resp. sa uţ u ţalobkyne nenachádzali. Znalec neodpočítal od dlhu výťaţok

z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, ale iba aktivoval čistý výnos podľa poloţiek.

Súd, ako aj znalec sa mali stotoţniť s ukončením úverovej zmluvy na základe realizácie

záloţného práva. Z vyjadrenia ţalobcu je preukázané, ţe ţalovaná uhradila 2 365 000 Sk,

s ktorými sa znalec vo svojom znaleckom posudku nevysporiadal. Ţalovaná si uplatnila

a vyčíslila trovy prvostupňového a odvolacieho konania.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovanej uviedol, ţe sa stotoţňuje s rozhodnutím

súdu prvého stupňa aj s jeho odôvodnením. Súd prvého stupňa v danom konaní vykonal

všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie skutočností, pre ktoré Najvyšší súd SR ako súd

odvolací uznesením, sp. zn. , z 29. mája 2009 zrušil

predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa v znení doplňovacieho rozsudku. Krajský súd

na preukázanie výšky dlhu ustanovil znalca Ing. J.B., ktorého úlohou bol zistiť, aká je výška

dlhu ţalovanej z poskytnutého úveru podľa úverovej zmluvy v členení: istina nesplateného

úveru do 13. februára 2007, úroky a úroky z omeškania od 9. apríla 1993

do 13. februára 2007 pri zohľadnení výpočtu úrokov a úrokov u omeškania podľa znenia

dodatkov č. 1 aţ 9 k úverovej zmluve, zápočet platieb, najprv na úroky a potom na úverový

dlh, zápočet výťaţkov z realizácie záloţného práva na hnuteľné a nehnuteľné veci, najprv

na úroky a potom na úverový dlh. Či dlh ţalovanej z poskytnutého úveru je na istine 1 969

654,57 Sk k 13. februáru 2007, na istine a úrokoch z omeškania 1 684 107,75 Sk

k 13. februáru 2007. Znalec v znaleckom posudku dospel k záveru, ţe k 13. februáru 2007

činí nesplatená istina úveru v sume 1 969 654,57 Sk, nesplatené a nabehnuté úroky

z poskytnutého úveru 1 735 000 Sk. Znalec vychádzal z podkladov ţalobcu najmä z dôvodov,

ţe ţalovaná nepredloţila znalcovi ţiadny relevantný dôkaz, preukazujúci splácanie dlhu.

Ţalovaná namietala spôsob realizácie záloţného práva, pričom odvolací súd povaţoval

námietku ţalovanej o spôsobe realizácie záloţného práva predajom nehnuteľnosti

za irelevantnú. Ţalovaná opakovane namieta rovnaké skutočnosti, ktoré boli dokazovaním

v konaní zdokumentované a podloţené relevantnými písomnými dokladmi. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie ţalovanej podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

ods. 2 a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovanej nie je dôvodné.

Ţalovaná v odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b), c), d), f)

, teda, ţe konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je v prejednávanej veci daný.

Ţalovaná v odvolaní namietala, ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je

odôvodnené v súlade s ust. , čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé

súdne konanie a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

Uviedla, ţe povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva na dostatočné

a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými

námietkami účastníka.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,

ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, ţe z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces ().

Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie odôvodnil

v súlade s ustanovením a v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti

a zrozumiteľnosti. Súd prvého stupňa dal v napadnutom rozhodnutí odpoveď na všetky

podstatné námietky nastolené účastníkmi konania. Súd nie je povinný sa v odôvodnení

rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie

súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať

parametre zákonného rozhodnutia ( ) a účastníkovi musí dať odpoveď

na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia

v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

Vzhľadom na uvedené námietka ţalovanej o nedostatku odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia a tvrdenie, ţe súd prvého stupňa odňal účastníkom moţnosť konať pred súdom,

nie je dôvodná.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom

konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, ţe príčinou neúplných skutkových zistení

bola okolnosť, ţe súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz (napr. z dôvodu, ţe ho

nepovaţoval za pre vec rozhodujúci), spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť.

Iba samotná skutočnosť, ţe súd nevykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, nie je spôsobilým

odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, ţe účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento

odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný

a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, ich súd nezisťoval a vţdy

musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené uţ v konaní pred súdom.

Súd prvého stupňa vykonal všetky ţalovanou navrhnuté dôkazy, ktoré boli podkladom

pre úplné zistenie skutkového stavu. Ţalovaná navrhovala, aby súd vyţiadal predmetné spisy

z jednotlivých exekútorských úradov z dôvodu, ţe časť dlhov voči tretím osobám popri úvere

splácali. Vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a nesúviselo by s predmetnou vecou.

Skutočnosť, či sa voči ţalovanej viedli viaceré exekučné konania a akým spôsobom boli

uspokojovaní ďalší veritelia ţalovanej, nebolo potrebné v tomto konaní preukazovať.

Relevantné pre toto konanie pred súdom prvého stupňa bolo preukázanie a stanovenie výšky

nesplateného úveru, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a nie celkový dlh ţalovanej

voči tretím osobám v rozhodnom období.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) sa týka chyby v zisťovaní skutkového

stavu. Súd na základe vykonaných dôkazov dospeje k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Ide o nesprávne skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke

a ktoré je nesprávne, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho

posúdenia je vzájomná súvislosť, keď príčinou nedostatočných skutkových zistení môţe byť

chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným

skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, ţe buď

súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, ale vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú

i také skutkové zistenia, ktoré súd zaloţil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,

keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo ktoré vyšli najavo, alebo inak z hľadiska závaţnosti, zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu,

čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z aţ

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, ţe súd vzal do úvahy iba

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli najavo a neopomenul

ţiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo,

jeho skutkové zistenia nie sú zaloţené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor

v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo

ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závaţnosti, zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti

a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim

z aţ 135

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav, t. z. ţe vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti

majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci

je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych

predpisov ide, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť alebo aplikoval

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil, prípadne na daný skutkový stav nesprávne

aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery

o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Ţalovaná len všeobecne v odvolaní namietala, ţe súd I. stupňa nesprávne právne

posúdil vec. Neuviedla však, v čom vidí túto nesprávnosť, či v nesprávne pouţitej právnej

norme, resp. ktorý právny predpis mal byť správne pouţitý alebo či došlo k jeho nesprávnej

aplikácii.

Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa v danom prípade pouţil správny

právny predpis, správne ho vyloţil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval,

to znamená, ţe z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery

o právach a povinnostiach účastníkov konania.

Odvolací súd sa v zmysle 219 ods. 2 stotoţnil s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, ţe z obsahu spisu

vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou bola uzavretá úverová zmluva podľa § 497

. Na základe úverovej zmluvy č. 3324-11036-156 bol ţalovanej

poskytnutý strednodobý úver vo výške 2 165 000 Sk s úrokovou sadzbou 22% p. a. Úverová

zmluva bola menená deviatimi dodatkami. Dodatkami boli hlavne riešené zmeny splátok

úveru, zabezpečenie úveru, zníţenie úrokovej sadzby. Dodatkom č. 7 z 27. júna 1996

sa účastníci dohodli na zmene úverovej zmluvy, kde v poloţke dlţná suma (istina) uviedli

sumu 2 525 611,90 eur, posledná splátka sa mala zaplatiť 15. augusta 2003. Dodatkom č. 8

k úverovej zmluve z 18. novembra 1996 sa účastníci dohodli o zmene výšky splátok úveru

a zmenili úrokovú sadzbu na 16,5%. Dodatkom č. 9 k úverovej zmluve z 22. septembra 1997

účastníci zmenili terajšie číslo úverového účtu na č. 1535744 a uviedli, ţe ku dňu podpísania

tohto dodatku je zostatok poskytnutého úveru 2 396 465,60 Sk. Týmto dodatkom došlo

k preúverovaniu poskytnutého úveru. Tieto dodatky boli podpísané samotnou ţalovanou.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, ţe podpísané dodatky svedčia o tom, ţe medzi

ţalobcom ako veriteľom a ţalovanou ako dlţníčkou došlo k odsúhlaseniu zostatku dlhu úveru,

ako aj k dohode o splácaní dlhu a výške jednotlivých splátok. Z podpísaných dodatkov

k úverovej zmluve vyplýva, ţe ţalovaná svoj záväzok - úver riadne nesplácala, a preto sa

menili výška jednotlivých splátok a doba splatenia úveru, ktorý mal byť splatený

do 15. augusta 2003, pôvodne do 30. decembra 1996. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca mal

záujem na tom, aby ţalovaná svoj dlh splatila, preto aj došlo k zmene úverovej zmluvy

uvedenými dodatkami. Ţalobca mohol hneď pri počiatočnom nesplácaní úveru pristúpiť

k realizácii záloţného práva. Tvrdenie ţalovanej, ţe súd nesprávne právne posúdil úrokovú

sadzbu vo výške 22% p. a., nie je dôvodné. Výška úrokovej sadzby bola stanovená v súlade

so zmluvou o úvere a následnými dodatkami. Pôvodnou úverovou zmluvou si účastníci

dohodli úrokovú sadzbu z úveru na 22% ročne. Touto sadzbou sa úver úročil do 31. augusta

1995, následne uţ táto sadzba na úročenie úveru nebola pouţitá. Dodatkom č. 4 z 28. augusta

1995 bola úroková sadzba zníţená na 20% p. a. a dodatkom č. 8 z 18. novembra 1996

si účastníci dohodli výšku úrokovej sadzby úveru 16,5 % p. a. Táto úroková sadzba platila

od platnosti dodatku č. 8 od 18. novembra 1996. Je potrebné uviesť, ţe v zmysle čl. VI bod 24

úverovej zmluvy mohla banka - ţalobca dohodnutú úrokovú sadzbu upraviť na náklady

s obstaraním zdrojov, pri zmene diskontnej sadzby a pri zmene úrokových podmienok.

Rovnako z čl. III ods. 5 bod 26c vyplýva, ţe banka je oprávnená zvýšiť dojednanú úrokovú

sadzbu aţ o 4 percentuálne body, ak je klient v omeškaní s platením peňaţných záväzkov.

Keďţe ţalovaná bola v omeškaní s platením záväzkov voči ţalobcovi, ţalobca bol oprávnený

zvýšiť úrokovú sadzu.

Tak ako správne uviedol súd prvého stupňa, nebolo preukázané odstúpenie ţalobcu

od úverovej zmluvy zo 14. januára 1999, čo bolo konštatované uţ v rozhodnutí odvolacieho

súdu, splatnosť úveru a poslednej splátky mala byť 15. augusta 2003. Z čl. 8 úverovej zmluvy

vyplýva, ţe ţalobca pri nedodrţaní podmienok v zmluve je oprávnený odstúpiť od zmluvy

a ţiadať vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť úroky a poplatky, ak je ţalovaná v omeškaní

so zaplatením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Z uvedeného je zrejmé, ţe banka za splnenia uvedených predpokladov bola oprávnená

odstúpiť od úverovej zmluvy a nie povinná. Splatnosť celého úveru nastala 15. augusta 2003.

Splatenie úveru bolo zabezpečené záloţnými zmluvami. Ţalovaná zaloţila rodinný

dom a tieţ kupované nehnuteľnosti od J., s. d., na ktoré brala úver. Ďalej bolo zaloţené strojné

zariadenie pôvodne v hodnote 768 000 Sk. Ţalovaná neplnila záväzky z úverovej zmluvy,

a preto ţalobca pristúpil k realizácii záloţného práva. Na základe mandátnych zmlúv ţalobca

poveril predajom nehnuteľností a hnuteľných vecí M.P.-R., ktorá sprostredkovala predaj

nehnuteľností a hnuteľných vecí. Hnuteľné veci boli predané za 12 300 Sk, aj keď pôvodná

hodnota určená znaleckým posudkom bola 768 000 Sk. Súd prvého stupňa správne

konštatoval, ţe prípadnú nezákonnosť predaja hnuteľných vecí, keďţe boli predávané za

omnoho niţšiu cenu, ako určil znalecký posudok, mala byť uplatnená v priebehu predaja

týchto vecí, resp. v priebehu realizácie záloţného práva. Tak ako uţ uviedol odvolací súd

a správne konštatoval súd prvého stupňa, pre predmetný spor je relevantný konečný výťaţok

z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku. Prevádzková budova bola predaná za

1 400 000 Sk, pričom výťaţok z predaja na splatenie úveru bol 838 142,80 Sk. Rodinný dom

bol predaný za 360 000 Sk, výťaţok z predaja bol 269 015 Sk.

Ţalobca postupoval v súlade s , keď výťaţok

z predaja pouţil v prvom rade na splácanie úrokov a aţ potom na istinu. Na splácanie dlhu

z úveru - istiny bolo pouţitých 374 807,63 Sk a na úroky 779 754,97 Sk. Správnosť

uvedeného postupu ţalobcu preukazuje aj znalecký posudok č. 4/2011 vypracovaný znalcom

Ing. J.B.. Námietka ţalovanej, ţe znalecký posudok je neurčitý, pretoţe nevychádzal zo

ţalovanou poskytnutých dokladov, nie je dôvodná. Účastníci boli znalcom vyzvaný na

predloţenie všetkých relevantných dokladov na preukázanie výšky nesplateného dlhu. Znalec

vo svojom vyjadrení uviedol, ţe vychádzal z dokladov ţalobcu a zo súdneho spisu. Právna

zástupkyňa ţalovanej mu neposkytla prvotné doklady, ktoré by vierohodne dokumentovali

priebeh splátok, len písomné poznámky. Ţalovaná doklady, ktoré uvádza, nepredloţila ani do

súdneho spisu, preto nie je zrejmé, o aké doklady ide. Odvolací súd je toho názoru, ţe

znalecký posudok je určitý a zrozumiteľný a je vypracovaný v súlade so zákonom

a zohľadňuje úverovú zmluvu a dodatky k úverovej zmluve.

Rovnako tvrdenie ţalobcu, ţe znalec neodpočítal z dlhu výťaţok z predaja hnuteľného

a nehnuteľného majetku nie je dôvodné. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, znalec nehodnotil

samotnú realizácie záloţného práva a získanú výšku kúpnych cien z predaja hnuteľných vecí

a nehnuteľností. Znalec hodnotil, či výťaţok z tohto predaja bol pouţitý v súlade s § 330

ods. 2 a v zmysle podmienok, ktoré si medzi sebou účastníci dohodli

v úverovej zmluve a jej dodatkoch.

Tak ako to vyplýva z dôkazov predloţených účastníkmi konania a znaleckého

posudku, zostatok úveru k 31. augusta 2003 bol 1 969 654,57 eur. Od tohto dátumu aţ do

13. februára 2007 sa zostatok úveru úročil úrokovou sadzbou 8,5% p. a. Znalec dospel

k záveru, ţe výška úrokov za obdobie do 13. februára 2007 je 1 735 000 Sk. Ţalobca si

uplatnil úroky z omeškania vo výške 1 684 107,75 Sk. S ohľadom na uvedené ţalobca si

dokonca uplatnil úroky v niţšej výške, ako dospel znalec v znaleckom posudku.

S prihliadnutím na uznesenia, ktorými súd pripustil zmeny návrhu, je irelevantná námietka

ţalovanej, týkajúca sa tej skutočnosti, ţe súd prvého stupňa rozhodol ultra petitum.

Nedôvodná je tieţ ţalovanou uplatnená námietka premlčania, a to s poukazom na ust. § 391,

392, 393, 397 a 407 .

Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa pri určení výšky nesplateného

dlhu a výšky úrokov a úrokov z omeškania postupoval na základe vykonaných dôkazov, ktoré

vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu právnemu záveru.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

v zmysle potvrdil, keďţe tento je vo výroku vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151

ods. 3 súd prvého stupňa.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2012

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová