Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fa5/435525.30fded.pdf
PDF · 154.76 KB
No categories available
5Obo/44/2012
Najvyšší súd 5 Obo 44/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Dariny Ličkovej
v právnej veci ţalobcu: U.S., a. s., Š.B., IČO: X. proti ţalovanej: A.D., N.P., zastúpenej
advokátkou JUDr. D.P., H.P:, o zaplatenie 77 821,88 eur (2 344 462,20 Sk)
s príslušenstvom, o odvolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. marca
2012, č. k. 4Cb 338/2000-564, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. marca
2012, č. k. 4Cb 338/2000-564 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom pripustil späťvzatie ţaloby v časti
zaplatenia 1 367,08 eur (41 184,64 Sk) ako úroku z omeškania k 17. októbru 2002 a v tomto
rozsahu konanie zastavil. Ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi dlţnú sumu 65 380,55 eur
(1 969 654,57 Sk), úroky z omeškania k 13. februáru 2007 - sumu 55 902,17 eur
(1 684 107,75 Sk) a úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne z istiny 65 380,55 eur
od 14. februára 2007 do zaplatenia. O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe právny predchodca ţalobcu
- P., a. s. sa ţalobou podanou 3. júla 2000 voči ţalovanej domáhal zaplatenia istiny 2 344
462,20 Sk s úrokmi z omeškania a trovami konania. Ţalobu odôvodnil tým,
ţe P., a. s. a ţalovaná uzavreli 8. apríla 1993 Úverovú zmluvu pod č. 3324-11036-156 (ďalej
len „úverová zmluva“), na základe ktorej bol ţalovanej poskytnutý strednodobý úver vo
výške 2 165 000 Sk s 22% úrokovou sadzbou ročne. Úver bol splatný 30. decembra 1996.
K úverovej zmluve bolo urobených deväť dodatkov, pričom podľa dodatku č. 7 a 8 boli
dohodnuté splátkové kalendáre s poslednou lehotou splatnosti úveru 15. augusta 2003.
Ţalovaná neplnila povinnosti z úverovej zmluvy, preto ju ţalobca listom zo 6. augusta 1996
a z 5. novembra 1996 vyzval na úhradu záväzkov z úverovej zmluvy. Ţalovaná nepoprela
poskytnutie úveru, ale poukázala na to, ţe v rokoch 1993 - 1998 zaplatila na splátkach úveru
2 200 000 Sk. Pre zdravotné problémy nebola spôsobilá splácať úver riadne. Podľa ţalovanej
mala ţalovaná do 27. mája 1999 zaplatiť podľa doloţených dokladov celkove 2 365 000 Sk.
Boli predané zaloţené nehnuteľnosti v hodnote 1 400 000 Sk a 360 000 Sk, takţe ţalovaná
spolu uhradila 4 137 300 Sk.
Súd prvého stupňa zistil, ţe ţalovaná, podnikajúca pod obchodným menom A.,
poţiadala S. o poskytnutie úveru. Úverová zmluva bola uzavretá 8. apríla 1993 na poskytnutie
strednodobého úveru vo výške 2 165 000 Sk s úrokovou sadzbou 22% ročne s tým, ţe úver
mal byť zaplatený do 30. decembra 1996. Úver bol poskytnutý na odkúpenie nehnuteľností
a mal byť splácaný mesačne po 50 000 Sk, počnúc májom 1993, s koncom splatenia úveru
v decembri 1996. Úver bol zabezpečený záloţným právom, a to k obytnému domu podľa
znaleckého posudku č. 27/5/92 a ku kupovanej budove J.J.P.-V.. Úver bol menený deviatimi
dodatkami. Banka mala 14. januára 1999 odstúpiť od úverovej zmluvy pre omeškanie
s platením dohodnutej splátky úveru po dobu viac ako 3 mesiacov. Dlţné splátky mali byť
v čiastke 2 344 462,20 Sk a úroky 377 664,82 Sk. Celková dlţná suma 2 737 868,50 Sk má
byť vrátená do 10 dní od prevzatia výzvy. Podľa ţalobcu výzva mala byť doručená ţalovanej
15. januára 1999.
Podľa výpisu z kníh peňaţného ústavu U., a. s. z 13. februára 2007 bola poukázaná na
istinu 21. decembra 2001 suma 374 807,63 Sk ako výťaţok z predaja zaloţených
nehnuteľností a na úroky a úroky z omeškania suma 779 754,97 Sk ako výťaţok z predaja
nehnuteľností. Podaním z 15. februára 2007 ţalobca vzal čiastočne ţalobu späť a ţiadal
zaplatenie istiny 1 969 654,57 Sk, na úrokoch a úrokoch z omeškania k 13. februáru 2007
sumu 1 684 107,75 Sk, čo predstavuje 1 653 762,32 Sk, úroky z omeškania vo výške 8,5%
z istiny vo výške 1 969 654,57 Sk od 14. februára 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa rozsudkom z 28. marca 2007, č. k. 4Cb 338/2000-319 ţalovanú
zaviazal zaplatiť ţalobcovi istinu 1 969 654,57 Sk a úroky a úroky z omeškania k 13. februáru
2007 sumu 1 684 107,75 Sk, ako aj úroky z omeškania 8,5% ročne z istiny 1 969 654,57 Sk
od 14. februára 2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 78 784 Sk. Podľa dopĺňacieho
rozsudku z 28. marca 2008, č. k. 4Cb 338/2000-328 je ţalovaná povinná nahradiť na účet
súdu prvého stupňa trovy konania vo výške 391,30 Sk. Na odvolanie ţalovanej odvolací súd
uznesením, č. k. 6 Obo 181/2007-357 a 6 Obo 103/2008 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Na stanovenie výšky dlhu z úveru k 13. februára 2008 bol v konaní ustanovený znalec
Ing. J.B., ktorý v znaleckom posudku č. 4/2011 z 9. augusta 2011 dospel k záveru
ţe k 13. februáru 2007 nesplatená istina úveru je 1 969 654,57 Sk a nesplatené a nabehnuté
úroky z poskytnutého úveru sú 1 735 000 Sk.
Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 497, § 502 ods. 1 a 2, § 503 ods. 1, 2 a 3, § 504,
§ 506, § 369 ods. 1, § 324 ods. 1 a § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol,
ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou došlo
k uzavretiu úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa Dodatku č. 7
z 27. júna 1996 je dlţná suma 2 525 611,90 Sk. Podľa Dodatku č. 8 z 18. novembra 1996
je dlţná suma 2 450 465,60 Sk. Podľa Dodatku č. 9 z 22. septembra 1997 je dlţná istina 2 396
465,50 Sk. Ţalovanou podpísané dodatky svedčia o tom, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou
došlo k odsúhlaseniu zostatku dlhu z úveru, ako aj k dohode o splácaní tohto dlhu
v jednotlivých mesačných splátkach podľa splátkového kalendára. Podpísané dodatky č. 7, 8
a 9 znamenajú uznanie záväzku z úverovej zmluvy. Uznanie dlhu dlţníkom spôsobuje,
ţe veriteľovi postačuje preukazovať dlh v uznanej výške, ale dlţník na druhej strane má
dôkaznú povinnosť preukázať, ţe uznal neexistujúci dlh. Rokovania o zmene úverovej
zmluvy, ktoré sa premietli do dodatkov, znamenajú, ţe ţalovaná mala vedomosť o svojom
záväzku z úverovej zmluvy. Keď nebolo preukázané doručenie odstúpenia od úverovej
zmluvy zo 14. januára 1999 P., a. s., čo je konštatované v rozhodnutí odvolacieho súdu,
splatnosť úveru a poslednej splátky mala byť 15. augusta 2003. To vyplýva z Dodatku č. 8
z 18. novembra 1996, keď sa konštatuje vyčerpaný úver v celkovej výške 2 527 838,24 Sk,
splatená suma 77 372,64 Sk a dlţná suma istiny je 2 450 465,60 Sk. V Dodatku č. 9
z 22. septembra 1997 sa konštatuje stav záväzku z úveru na 2 396 465,60 Sk.
Na námietku ţalovanej, ţe banka pri platbách zo strany ţalovanej postupovala
nesprávne, keď splátky v prvom rade pouţila na splácanie úroku a úroku z omeškania, nie
na istinu, súd poukázal na § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka a uviedol, ţe v konaní neboli
doloţené ţiadne dôkazy, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou došlo k inej dohode, ţe platby majú
ísť najskôr na istinu a aţ potom na úroky.
Splatenie úveru bolo zabezpečené záloţnými zmluvami na nehnuteľnosti. Ţalovaná
zaloţila rodinný dom, kupované nehnuteľnosti od J., s. d., na ktoré si vzala úver a strojné
zariadenie v hodnote 768 000 Sk. Ţalovaná si neplnila záväzky z úverovej zmluvy, preto
ţalobca ako záloţný veriteľ pristúpil k realizácii záloţného práva. Ţalovaná a jej manţel
podpísali mandátne zmluvy pre P., a. s., ktorá predajom nehnuteľností poverila M.P.-R..
Strojné zariadenie bolo predané za 12 300 Sk, prevádzková budova s par. č. 1189 bola
predaná za 1 400 000 Sk, pričom výťaţok z predaja bol 838 142,80 Sk. Rodinný dom bol
predaný za 360 000 Sk, pričom výťaţok z predaja bol 269 015 Sk. Výťaţky z predaja boli
pouţité na splácanie dlhu z úveru, z toho 374 807,63 Sk na istinu
k 21. decembru 2001, suma 779 754,97 Sk na úroky k 21. decembru 2001 a suma 10 000 Sk
na úroky k 28. februáru 2002. Ţalovaná ďalej poukázala na to, ţe hnuteľné veci - strojné
zariadenia v cene 768 000 Sk boli predané za 12 300 Sk. Súd prvého stupňa k tejto námietke
ţalovanej uviedol, ţe prípadná nezákonnosť pri týchto kúpnych zmluvách mala byť uplatnená
v priebehu realizácie kúpnej zmluvy. Samotná realizácia záloţného práva sa netýka
uţ samotného predmetu sporu. Pre spor je rozhodujúce, či a v akej výške bola kúpna cena
ako výťaţok z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku pouţitá na splácanie úveru.
Ak ţalovaná namietala, ţe výťaţok z predaja je nízky, pretoţe časť utŕţenej sumy z predaja
nehnuteľností išla aj na iné exekučné konania, resp. pre iných veriteľov zaloţených vecí
podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloţné právo vzniká na základe písomnej
zmluvy. V týchto prípadoch boli zriadené viaceré záloţné práva na nehnuteľnosti. Preto
výťaţok z predaja nehnuteľností je v prvom rade záleţitosťou veriteľov a ich poradia
pri zakladaných nehnuteľnostiach. Aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval,
ţe námietky ţalovanej sú irelevantné pri spôsobe realizácie záloţného práva predajom
nehnuteľností. Ţalovaná namietala, ţe veci mali byť predané v hodnote tak, ako boli
stanovené znalcom, t. z. hnuteľné veci za 768 000 Sk. Hodnota hnuteľných vecí stanovená
znalcom sa mala odpočítať od dlhu ţalovanej. V draţbe bol výťaţok z predaja len 12 300 Sk
pri hnuteľných veciach a samotný výťaţok len v rozsahu 9 500 Sk bol pouţitý na splatenie
dlhu z úveru. Ostatné finančné prostriedky boli pouţité na realizáciu záloţného práva.
Ţalobca pouţil na započítanie splácania dlhu len tie peniaze, ktoré v skutočnosti získal
ako výťaţok z predaja zaloţených hnuteľných a nehnuteľných vecí.
Na preukázanie výšky dlhu bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré v znaleckom
posudku č. 4/2011 určilo výšku zostatku dlhu ţalovanej k 13. februára 2007, dlţnú istinu
ku dňu 15. júla 2007 v čiastke 1 969 654,57 Sk na úrokoch z omeškania je to 173 500 Sk.
Keďţe ţalobca v konaní preukázal, ţe ţalovaná dlhuje na úvere na istine sumu 1 965
654,57 Sk a na úrokoch a úrokoch z omeškania k 13. februáru 2007 sumu 55 902,14 eur
(1 684 107,75 Sk), súd ţalobe vyhovel a zaviazal ju na zaplatenie tejto istiny a úrokov
z omeškania podľa § 497 Obchodného zákonníka a § 369 Obch. zákonníka v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy. O konkrétnej výške úroku z omeškania sa účastníci dohodli
v úverovej zmluve, resp. jej dodatkoch.
O trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výroku ktorým súd uloţil ţalovanej povinnosť
zaplatiť ţalobcovi dlţnú sumu na istine 65 380,55 eur, na úrokoch z omeškania ku dňu
13. februára 2007 sumu 55 902,14 eur a úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne a istiny
65 380,55 eur od 14. februára 2007 do zaplatenia, podala odvolanie ţalovaná. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo
alternatívne zmenil a ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanej náhradu trov
prvostupňového konania v sume 24 829,33 eur, ako aj náhradu trov odvolacieho konania
v sume 804,16 eur. Odvolanie odôvodnila tým, ţe súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav veci,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie
má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 205 ods. 2
písm. b), c), d), f) O. s. p. Ţalovaná poukázala na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva a Ústavného súdu SR (I.ÚS 226/2003), v zmysle ktorej treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku sú upravené
v § 157 ods. 2 O. s. p. Ďalej uviedla, ţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa
vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka sa
mu odníma moţnosť konať pred súdom. Ţalovaná má za to, ţe v prejednávanej veci bolo
konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté uvedenou vadou, keď súd nedostatočne
odôvodnil napadnuté rozhodnutie. Ţalovaná ďalej poukázala na ust. § 132 O. s. p. a uviedla,
ţe súd dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu celého konania, vyhodnotil nesprávne, výlučne
v prospech ţalobcu, pričom dôkazy produkované ţalovanou nevyhodnotil. Nevysporiadal sa
ani s námietkou premlčania, ktorú ţalovaná vzniesla viackrát vzhľadom k tomu, ţe ţalobca si
uplatňuje nárok za obdobie rokov 1993. Ďalej poukázala na ust. § 153 ods. 1 O. s. p.
a uviedla, ţe súd rozhodol ultra petitum. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s hodnotou
predaja hnuteľných vecí na základe mandátnej zmluvy vo výške 760 000 Sk, ktoré si ţalobca
uplatňuje duplicitne. Ţalobca v roku 2001 prostredníctvom realitnej maklérky predal rodinný
dom a obchod, ktoré boli zapísané na LV č. X a LV č. X kat. úz. V.. Z tejto zmluvy
nevyplýva, ţe by sa mali z predaja uspokojiť predchádzajúce exekučné tituly. Naviac, v čase
predaja boli uvedené LV bez tiarch. Túto dispozíciu ţalovaná s manţelom ţalobcovi ani
mandantovi neposkytli. Teda pokiaľ by sme pripočítali celkovú sumu z nevýhodného predaja
v prospech ţalobcu, celková suma uhradenia poskytnutého úveru ţalovanou by do roku 2007
činila 4 137 300 Sk. Súd prvého stupňa sa ani nevysporiadal s čl. 8 písm. e) úverovej zmluvy,
podľa ktorého v prípade omeškania so zaplatením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace ţalobca odstúpi od zmluvy a ţiada vrátiť poskytnutý úver
spolu s úrokmi a poplatkami. Tým, ţe ţalobkyňa odpredala nehnuteľnosti ešte v roku 1999-
2000, odstúpila od zmluvy, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj uplatnenú výšku
nároku samotného ţalobcu, ako aj uplatnené úroky do roku 2007, pričom nie je špecifikované,
z akej istiny si ţalobca uplatňoval tento úrok. Ţalobca predloţil metodický pokyn na postup
účtovania pohľadávok z úrokov, z úverov a z úrokov z omeškania, ak je dlţník v omeškaní
so splácaním viac ako 90 dní, s ktorým sa súd prvého stupňa náleţitým spôsobom
nevysporiadal, nie je zrejmé, čo tvorilo istinu, čo je úrok a čo je sankčný úrok. Súd nesprávne
posúdil úrokovú sadzbu 22%, pretoţe v dodatku č. 8 úverovej zmluvy z 18. novembra 1996
vyplýva, ţe medzi účastníkmi bola dohodnutá úroková sadzba 16,5% ročne a nie 22% ročne.
Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nie je zrejmý 8,5% úrok z istiny 1 969 654,57 Sk
od 14. februára 2007 do zaplatenia, keďţe tento úrok je uţ započítaný v sume 1 684 107,75
Sk, ktorý tvorí 22% ročne. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s kúpnymi zmluvami
a z predloţeného LV v čase predaja týchto nehnuteľností, z ktorých vyplývalo,
ţe na nehnuteľnosti neboli vyznačené ţiadne ťarchy, exekúcie. Ţalovaná preto navrhla, aby
súd vyţiadal predmetné spisy z jednotlivých exekútorských úradov, pretoţe ţalovaná časť
dlhov voči tretím osobám riadne popri úvere splácala. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal
ani s rozhodnutiami odvolacieho súdu, sp. zn. 6 Obo 181/2007 a 6 Obo 103/2008,
s preukázanou výškou nesplateného úveru, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania.
Súd ďalej nevyhodnotil námietku k znaleckému posudku, ktorý je neurčitý, nakoľko
nevychádza zo ţalovanou predloţených dokladov, ale vychádza len z dokladov ţalobcu, ktoré
neboli úplné, resp. sa uţ u ţalobkyne nenachádzali. Znalec neodpočítal od dlhu výťaţok
z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku, ale iba aktivoval čistý výnos podľa poloţiek.
Súd, ako aj znalec sa mali stotoţniť s ukončením úverovej zmluvy na základe realizácie
záloţného práva. Z vyjadrenia ţalobcu je preukázané, ţe ţalovaná uhradila 2 365 000 Sk,
s ktorými sa znalec vo svojom znaleckom posudku nevysporiadal. Ţalovaná si uplatnila
a vyčíslila trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu ţalovanej uviedol, ţe sa stotoţňuje s rozhodnutím
súdu prvého stupňa aj s jeho odôvodnením. Súd prvého stupňa v danom konaní vykonal
všetky dôkazy, ktoré boli potrebné na zistenie skutočností, pre ktoré Najvyšší súd SR ako súd
odvolací uznesením, sp. zn. 6 Obo 181/2007, 6 Obo 103/2008 z 29. mája 2009 zrušil
predchádzajúci rozsudok súdu prvého stupňa v znení doplňovacieho rozsudku. Krajský súd
na preukázanie výšky dlhu ustanovil znalca Ing. J.B., ktorého úlohou bol zistiť, aká je výška
dlhu ţalovanej z poskytnutého úveru podľa úverovej zmluvy v členení: istina nesplateného
úveru do 13. februára 2007, úroky a úroky z omeškania od 9. apríla 1993
do 13. februára 2007 pri zohľadnení výpočtu úrokov a úrokov u omeškania podľa znenia
dodatkov č. 1 aţ 9 k úverovej zmluve, zápočet platieb, najprv na úroky a potom na úverový
dlh, zápočet výťaţkov z realizácie záloţného práva na hnuteľné a nehnuteľné veci, najprv
na úroky a potom na úverový dlh. Či dlh ţalovanej z poskytnutého úveru je na istine 1 969
654,57 Sk k 13. februáru 2007, na istine a úrokoch z omeškania 1 684 107,75 Sk
k 13. februáru 2007. Znalec v znaleckom posudku dospel k záveru, ţe k 13. februáru 2007
činí nesplatená istina úveru v sume 1 969 654,57 Sk, nesplatené a nabehnuté úroky
z poskytnutého úveru 1 735 000 Sk. Znalec vychádzal z podkladov ţalobcu najmä z dôvodov,
ţe ţalovaná nepredloţila znalcovi ţiadny relevantný dôkaz, preukazujúci splácanie dlhu.
Ţalovaná namietala spôsob realizácie záloţného práva, pričom odvolací súd povaţoval
námietku ţalovanej o spôsobe realizácie záloţného práva predajom nehnuteľnosti
za irelevantnú. Ţalovaná opakovane namieta rovnaké skutočnosti, ktoré boli dokazovaním
v konaní zdokumentované a podloţené relevantnými písomnými dokladmi. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie ţalovanej podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovanej nie je dôvodné.
Ţalovaná v odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b), c), d), f)
O. s. p., teda, ţe konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je v prejednávanej veci daný.
Ţalovaná v odvolaní namietala, ţe napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je
odôvodnené v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím došlo k porušeniu práva na spravodlivé
súdne konanie a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
Uviedla, ţe povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva na dostatočné
a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými
námietkami účastníka.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných
účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, ţe z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (IV.ÚS 115/03).
Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. a v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti
a zrozumiteľnosti. Súd prvého stupňa dal v napadnutom rozhodnutí odpoveď na všetky
podstatné námietky nastolené účastníkmi konania. Súd nie je povinný sa v odôvodnení
rozhodnutia zaoberať všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania. Rozhodnutie
súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať
parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď
na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia
v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
Vzhľadom na uvedené námietka ţalovanej o nedostatku odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia a tvrdenie, ţe súd prvého stupňa odňal účastníkom moţnosť konať pred súdom,
nie je dôvodná.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.) je v sporovom
konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, ţe príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, ţe súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz (napr. z dôvodu, ţe ho
nepovaţoval za pre vec rozhodujúci), spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť.
Iba samotná skutočnosť, ţe súd nevykonal účastníkmi navrhnuté dôkazy, nie je spôsobilým
odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, ţe účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento
odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný
a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, ich súd nezisťoval a vţdy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené uţ v konaní pred súdom.
Súd prvého stupňa vykonal všetky ţalovanou navrhnuté dôkazy, ktoré boli podkladom
pre úplné zistenie skutkového stavu. Ţalovaná navrhovala, aby súd vyţiadal predmetné spisy
z jednotlivých exekútorských úradov z dôvodu, ţe časť dlhov voči tretím osobám popri úvere
splácali. Vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a nesúviselo by s predmetnou vecou.
Skutočnosť, či sa voči ţalovanej viedli viaceré exekučné konania a akým spôsobom boli
uspokojovaní ďalší veritelia ţalovanej, nebolo potrebné v tomto konaní preukazovať.
Relevantné pre toto konanie pred súdom prvého stupňa bolo preukázanie a stanovenie výšky
nesplateného úveru, zmluvných úrokov a úrokov z omeškania a nie celkový dlh ţalovanej
voči tretím osobám v rozhodnom období.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu. Súd na základe vykonaných dôkazov dospeje k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Ide o nesprávne skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke
a ktoré je nesprávne, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je vzájomná súvislosť, keď príčinou nedostatočných skutkových zistení môţe byť
chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, ţe buď
súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, ale vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú
i také skutkové zistenia, ktoré súd zaloţil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu,
keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo, alebo inak z hľadiska závaţnosti, zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu,
čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 aţ § 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, ţe súd vzal do úvahy iba
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli najavo a neopomenul
ţiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo,
jeho skutkové zistenia nie sú zaloţené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závaţnosti, zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti
a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. z. ţe vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti
majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci
je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych
predpisov ide, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil, prípadne na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery
o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Ţalovaná len všeobecne v odvolaní namietala, ţe súd I. stupňa nesprávne právne
posúdil vec. Neuviedla však, v čom vidí túto nesprávnosť, či v nesprávne pouţitej právnej
norme, resp. ktorý právny predpis mal byť správne pouţitý alebo či došlo k jeho nesprávnej
aplikácii.
Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa v danom prípade pouţil správny
právny predpis, správne ho vyloţil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval,
to znamená, ţe z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery
o právach a povinnostiach účastníkov konania.
Odvolací súd sa v zmysle 219 ods. 2 O. s. p. stotoţnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, ţe z obsahu spisu
vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovanou bola uzavretá úverová zmluva podľa § 497
Obchodného zákonníka. Na základe úverovej zmluvy č. 3324-11036-156 bol ţalovanej
poskytnutý strednodobý úver vo výške 2 165 000 Sk s úrokovou sadzbou 22% p. a. Úverová
zmluva bola menená deviatimi dodatkami. Dodatkami boli hlavne riešené zmeny splátok
úveru, zabezpečenie úveru, zníţenie úrokovej sadzby. Dodatkom č. 7 z 27. júna 1996
sa účastníci dohodli na zmene úverovej zmluvy, kde v poloţke dlţná suma (istina) uviedli
sumu 2 525 611,90 eur, posledná splátka sa mala zaplatiť 15. augusta 2003. Dodatkom č. 8
k úverovej zmluve z 18. novembra 1996 sa účastníci dohodli o zmene výšky splátok úveru
a zmenili úrokovú sadzbu na 16,5%. Dodatkom č. 9 k úverovej zmluve z 22. septembra 1997
účastníci zmenili terajšie číslo úverového účtu na č. 1535744 a uviedli, ţe ku dňu podpísania
tohto dodatku je zostatok poskytnutého úveru 2 396 465,60 Sk. Týmto dodatkom došlo
k preúverovaniu poskytnutého úveru. Tieto dodatky boli podpísané samotnou ţalovanou.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, ţe podpísané dodatky svedčia o tom, ţe medzi
ţalobcom ako veriteľom a ţalovanou ako dlţníčkou došlo k odsúhlaseniu zostatku dlhu úveru,
ako aj k dohode o splácaní dlhu a výške jednotlivých splátok. Z podpísaných dodatkov
k úverovej zmluve vyplýva, ţe ţalovaná svoj záväzok - úver riadne nesplácala, a preto sa
menili výška jednotlivých splátok a doba splatenia úveru, ktorý mal byť splatený
do 15. augusta 2003, pôvodne do 30. decembra 1996. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca mal
záujem na tom, aby ţalovaná svoj dlh splatila, preto aj došlo k zmene úverovej zmluvy
uvedenými dodatkami. Ţalobca mohol hneď pri počiatočnom nesplácaní úveru pristúpiť
k realizácii záloţného práva. Tvrdenie ţalovanej, ţe súd nesprávne právne posúdil úrokovú
sadzbu vo výške 22% p. a., nie je dôvodné. Výška úrokovej sadzby bola stanovená v súlade
so zmluvou o úvere a následnými dodatkami. Pôvodnou úverovou zmluvou si účastníci
dohodli úrokovú sadzbu z úveru na 22% ročne. Touto sadzbou sa úver úročil do 31. augusta
1995, následne uţ táto sadzba na úročenie úveru nebola pouţitá. Dodatkom č. 4 z 28. augusta
1995 bola úroková sadzba zníţená na 20% p. a. a dodatkom č. 8 z 18. novembra 1996
si účastníci dohodli výšku úrokovej sadzby úveru 16,5 % p. a. Táto úroková sadzba platila
od platnosti dodatku č. 8 od 18. novembra 1996. Je potrebné uviesť, ţe v zmysle čl. VI bod 24
úverovej zmluvy mohla banka - ţalobca dohodnutú úrokovú sadzbu upraviť na náklady
s obstaraním zdrojov, pri zmene diskontnej sadzby a pri zmene úrokových podmienok.
Rovnako z čl. III ods. 5 bod 26c vyplýva, ţe banka je oprávnená zvýšiť dojednanú úrokovú
sadzbu aţ o 4 percentuálne body, ak je klient v omeškaní s platením peňaţných záväzkov.
Keďţe ţalovaná bola v omeškaní s platením záväzkov voči ţalobcovi, ţalobca bol oprávnený
zvýšiť úrokovú sadzu.
Tak ako správne uviedol súd prvého stupňa, nebolo preukázané odstúpenie ţalobcu
od úverovej zmluvy zo 14. januára 1999, čo bolo konštatované uţ v rozhodnutí odvolacieho
súdu, splatnosť úveru a poslednej splátky mala byť 15. augusta 2003. Z čl. 8 úverovej zmluvy
vyplýva, ţe ţalobca pri nedodrţaní podmienok v zmluve je oprávnený odstúpiť od zmluvy
a ţiadať vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť úroky a poplatky, ak je ţalovaná v omeškaní
so zaplatením viac ako dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Z uvedeného je zrejmé, ţe banka za splnenia uvedených predpokladov bola oprávnená
odstúpiť od úverovej zmluvy a nie povinná. Splatnosť celého úveru nastala 15. augusta 2003.
Splatenie úveru bolo zabezpečené záloţnými zmluvami. Ţalovaná zaloţila rodinný
dom a tieţ kupované nehnuteľnosti od J., s. d., na ktoré brala úver. Ďalej bolo zaloţené strojné
zariadenie pôvodne v hodnote 768 000 Sk. Ţalovaná neplnila záväzky z úverovej zmluvy,
a preto ţalobca pristúpil k realizácii záloţného práva. Na základe mandátnych zmlúv ţalobca
poveril predajom nehnuteľností a hnuteľných vecí M.P.-R., ktorá sprostredkovala predaj
nehnuteľností a hnuteľných vecí. Hnuteľné veci boli predané za 12 300 Sk, aj keď pôvodná
hodnota určená znaleckým posudkom bola 768 000 Sk. Súd prvého stupňa správne
konštatoval, ţe prípadnú nezákonnosť predaja hnuteľných vecí, keďţe boli predávané za
omnoho niţšiu cenu, ako určil znalecký posudok, mala byť uplatnená v priebehu predaja
týchto vecí, resp. v priebehu realizácie záloţného práva. Tak ako uţ uviedol odvolací súd
a správne konštatoval súd prvého stupňa, pre predmetný spor je relevantný konečný výťaţok
z predaja hnuteľného a nehnuteľného majetku. Prevádzková budova bola predaná za
1 400 000 Sk, pričom výťaţok z predaja na splatenie úveru bol 838 142,80 Sk. Rodinný dom
bol predaný za 360 000 Sk, výťaţok z predaja bol 269 015 Sk.
Ţalobca postupoval v súlade s § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď výťaţok
z predaja pouţil v prvom rade na splácanie úrokov a aţ potom na istinu. Na splácanie dlhu
z úveru - istiny bolo pouţitých 374 807,63 Sk a na úroky 779 754,97 Sk. Správnosť
uvedeného postupu ţalobcu preukazuje aj znalecký posudok č. 4/2011 vypracovaný znalcom
Ing. J.B.. Námietka ţalovanej, ţe znalecký posudok je neurčitý, pretoţe nevychádzal zo
ţalovanou poskytnutých dokladov, nie je dôvodná. Účastníci boli znalcom vyzvaný na
predloţenie všetkých relevantných dokladov na preukázanie výšky nesplateného dlhu. Znalec
vo svojom vyjadrení uviedol, ţe vychádzal z dokladov ţalobcu a zo súdneho spisu. Právna
zástupkyňa ţalovanej mu neposkytla prvotné doklady, ktoré by vierohodne dokumentovali
priebeh splátok, len písomné poznámky. Ţalovaná doklady, ktoré uvádza, nepredloţila ani do
súdneho spisu, preto nie je zrejmé, o aké doklady ide. Odvolací súd je toho názoru, ţe
znalecký posudok je určitý a zrozumiteľný a je vypracovaný v súlade so zákonom
a zohľadňuje úverovú zmluvu a dodatky k úverovej zmluve.
Rovnako tvrdenie ţalobcu, ţe znalec neodpočítal z dlhu výťaţok z predaja hnuteľného
a nehnuteľného majetku nie je dôvodné. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, znalec nehodnotil
samotnú realizácie záloţného práva a získanú výšku kúpnych cien z predaja hnuteľných vecí
a nehnuteľností. Znalec hodnotil, či výťaţok z tohto predaja bol pouţitý v súlade s § 330
ods. 2 Obchodného zákonníka a v zmysle podmienok, ktoré si medzi sebou účastníci dohodli
v úverovej zmluve a jej dodatkoch.
Tak ako to vyplýva z dôkazov predloţených účastníkmi konania a znaleckého
posudku, zostatok úveru k 31. augusta 2003 bol 1 969 654,57 eur. Od tohto dátumu aţ do
13. februára 2007 sa zostatok úveru úročil úrokovou sadzbou 8,5% p. a. Znalec dospel
k záveru, ţe výška úrokov za obdobie do 13. februára 2007 je 1 735 000 Sk. Ţalobca si
uplatnil úroky z omeškania vo výške 1 684 107,75 Sk. S ohľadom na uvedené ţalobca si
dokonca uplatnil úroky v niţšej výške, ako dospel znalec v znaleckom posudku.
S prihliadnutím na uznesenia, ktorými súd pripustil zmeny návrhu, je irelevantná námietka
ţalovanej, týkajúca sa tej skutočnosti, ţe súd prvého stupňa rozhodol ultra petitum.
Nedôvodná je tieţ ţalovanou uplatnená námietka premlčania, a to s poukazom na ust. § 391,
392, 393, 397 a 407 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa pri určení výšky nesplateného
dlhu a výšky úrokov a úrokov z omeškania postupoval na základe vykonaných dôkazov, ktoré
vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu právnemu záveru.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil, keďţe tento je vo výroku vecne správny.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 3 O. s. p. súd prvého stupňa.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júna 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová