Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
221/385575.a82774.pdf
PDF · 109.89 KB
No categories available
9So/105/2011
Najvyšší súd 9So/105/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,
v právnej veci navrhovateľa: I.. K. K., bytom S., P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa,
ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o vdovecký dôchodok, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 30. marca 2011, č. k. 6Sd 108/2010-17,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 30. marca 2011, č. k. 6Sd 108/2010-17, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie z 8. septembra 2010 číslo
X., ktorým odporkyňa podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 74, § 260 ods. 1 a § 293n ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť navrhovateľa o vdovecký dôchodok s odôvodnením, že
navrhovateľ do troch rokov odo dňa smrti manželky, t.j. do 12. marca 2004 nedovŕšil
dôchodkový vek ani nebol uznaný invalidným, a preto mu nárok na tento dôchodok
nevznikol.
V odôvodnení uviedol, že manželka navrhovateľa zomrela X.. Navrhovateľ sa však
najneskôr do uplynutia troch rokov odo dňa smrti manželky nestal invalidným so stanovenou
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a dôchodkový
vek dovŕšil až X., nesplnil podmienky pre vznik nároku na vdovecký dôchodok podľa § 293n
zákona č. 461/2003 Z. z. Vzhľadom na dátum úmrtia manželky považoval krajský súd za
preukázané, že navrhovateľovi nevznikol nárok na vdovecký dôchodok ani podľa § 74 zákona
č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého nárok na tento dôchodok môže vzniknúť vdovcovi len
v prípade, ak jeho manželka zomrela po 31. decembri 2003. Rovnako považoval za
preukázané, že navrhovateľ sa ku dňu 10. júla 2010 nestaral ani o jedno nezaopatrené dieťa,
a preto mu nárok na vdovecký dôchodok nevznikol ani podľa § 48a zákona č. 100/1988 Zb.
Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietal,
že zákony, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie ho diskriminujú, lebo nezohľadňujú
skutočnosť, že hoci jeho manželka zomrela skôr, finančne prispievala do Sociálnej poisťovne
38 rokov. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie
odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že mu vdovecký dôchodok má byť
priznaný.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu i rozhodnutie odporkyne bez pojednávania v súlade
s § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ 12. júla 2010 požiadal o priznanie vdoveckého
dôchodku s účinnosťou od 10. júla 2010. V ten istý deň požiadal aj o priznanie starobného
dôchodku tiež s účinnosťou od X., kedy dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov (§ 65 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z.). Podľa údajov z úmrtného listu manželka navrhovateľa zomrela X. a
manželia spolu vychovali tri deti.
Manželka navrhovateľa teda zomrela za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb.
Podľa § 48a toho zákona mal vdovec nárok na vdovecký dôchodok po manželke len
v prípade, ak sa staral aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ktoré malo nárok na sirotský
dôchodok po zomretej manželke. Nárok na vdovecký dôchodok bol podľa zákona č. 100/1988
Zb. obmedzený len na trvanie starostlivosti o také nezaopatrené dieťa.
Dostatočne bolo preukázané, že ku dňu smrti manželky sa navrhovateľ nestaral ani
o jedno nezaopatrené dieťa. Pokiaľ teda odporkyňa zamietnutie žiadosti navrhovateľa
o vdovecký dôchodok odôvodnila nesplnením podmienok podľa § 48a zákona č. 100/1988
Zb., aj podľa názoru odvolacieho súdu postupovala v súlade so zákonom.
Dňa 1. januára 2004 nadobudol účinnosť § 74 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý
po novom upravil podmienky vzniku nároku na vdovecký dôchodok pre prípad úmrtia
manželky po 31. decembri 2003. Ustanovenie § 74 zákona č. 461/2003 Z. z. však v prípade
navrhovateľa nemožno aplikovať, lebo jeho manželka nezomrela po 31. decembri 2003, ale
ešte pred týmto dňom, a to X..
Možno uviesť, že pôvodne zákon č. 461/2003 Z. z. neupravoval priznanie vdoveckého
dôchodku všetkým vdovcom, ktorým nárok na vdovecký dôchodok pred 1. januárom 2004
nevznikol, resp. ktorým nárok na vdovecký dôchodok zanikol pred týmto dňom, a to ani
vo svojich prechodných ustanoveniach zákona (§§ 249 až 293cb).
Až § 293n zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. s účinnosťou od
1. augusta 2006 zmenil obsah prechodných ustanovení zákona.
Podľa § 293n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vdovec, ktorého manželka zomrela pred
1. januárom 2004, nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004 alebo zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006
a ku dňu smrti manželky, najneskôr do uplynutia troch rokov od smrti manželky, dovŕšil
dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita trvá aj po 31. júli 2006
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, má nárok na
vdovecký dôchodok po manželke, ktorá
a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za
výsluhu rokov,
b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný
dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok
za výsluhu rokov, alebo
c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Pre vznik, resp. pre obnovenie nároku na vdovecký dôchodok podľa § 293n ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. by museli byť súčasne splnené predovšetkým tri podmienky, a to:
- že manželka vdovca zomrela pred 1. januárom 2004;
- že vdovcovi nebol priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004 alebo že nárok na taký dôchodok pred 1. januárom 2004 zanikol,
- a súčasne, že vdovec ku dňu smrti manželky, najneskôr však do troch rokov odo
dňa jej smrti dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný invalidným a táto invalidita
trvá aj po 31. júli 2006 z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 70%.
Až po súčasnom splnení uvedených troch podmienok vdovcovi môže vzniknúť nárok
na vdovecký dôchodok, ale iba v prípade splnenia niektorej z podmienok, ustanovených
v 293n ods.1 písm. a/, b/ alebo c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov.
Manželka navrhovateľa zomrela pred 1. januárom 2004 a navrhovateľovi podľa
predpisov účinných pred 1. januárom 2004 nebol priznaný vdovecký dôchodok. Navrhovateľ
však súčasne nesplnil tretiu podmienku, keďže najneskôr do troch rokov odo dňa smrti
manželky, t.j. najneskôr do 12. marca 2004 nedovŕšil dôchodkový vek 62 rokov, a do
uvedeného dňa nebol ani uznaný invalidným z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
V dôsledku skutočnosti, že k súčasnému splneniu uvedených troch podmienok
v danom prípade nedošlo, nie je právne významné, či by manželka navrhovateľa pri
namietanej dobe 38 rokov poistenia získala dobu zamestnania na nárok na invalidný
dôchodok.
Pokiaľ navrhovateľ namietal, že je uvedenými zákonmi diskriminovaný, odvolací súd
túto jeho námietku nepovažoval za dôvodnú, lebo nárok navrhovateľa nebol posúdený inak
ako nárok iných žiadateľov za rovnakých podmienok. Zostáva pritom právom štátu, aby
upravil na základe svojich ekonomických možností, v akých prípadoch vdovecký dôchodok
pozostalým manželom poskytne. Súdy sú pri preskúmavaní rozhodnutí o nárokoch na dávky
dôchodkového poistenia viazané zákonmi a nie sú oprávnené odstraňovať prípadné tvrdosti
zákona.
Vzhľadom na uvedené dôvody aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za
zákonné a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správne v súlade s § 250ja ods. 3
veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1, § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyni náhrada
takých trov nepatrí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júna 2012
JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská