Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/50/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Mariany Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu E. K., bytom v K., G. ul. č. X. zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom,

advokátom so sídlom v K. Zbrojničná ul. č. 12, proti žalovanej Sociálnej poisťovni v

Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 27. apríla

2010, číslo BA-52492/2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

zo 17. marca 2011, č.k. -34, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

zo 17. marca 2011, č.k. -34, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej

z 27. apríla 2010 číslo BA-52492/2010 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočky Košice z 22. februára 2010, číslo ISUP 1110005904 z r u š u j e a vec jej vracia

na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 17. marca 2011, č.k. -34,

žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia jeho

rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej

2

z 27. apríla 2010 číslo BA-52492/2010, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 22. februára 2010, číslo 1110005904,

ktorým tento prvostupňový správny orgán podľa

o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zastavil konanie, lebo žalobca

napriek jeho výzve z 21. januára 2010 neodstránil nedostatky svojho podania. S poukazom na

závery z ústneho pojednávania z 28. októbra 2009 ho správny orgán vyzval, aby v lehote

15 dní od doručenia výzvy doručil lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia

vystavený Klinikou pracovného lekárstva, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že diagnóza,

ktorú zistila navrhovateľovi MUDr. D. C. a súdna znalkyňa MUDr. E. M. je opodstatnená a je

sekundárnym ochorením, ktoré je v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania.

Podľa názoru krajského súdu z vyhlášky č. v znení neskorších

predpisov jednoznačne vyplýva, že posudky v prípade choroby z povolania vypracúva

výlučne Klinika pracovného lekárstva a kompetencia kliniky sa musí vzťahovať aj na všetky

neskôr zistené poškodenia zdravia, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s pôvodnou

chorobou z povolania. Poukázal na skutočnosť, že systemizácia, vyplývajúca z prílohy B

vyhlášky č. 32/1965 zodpovedá tomu, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského

uplatnenia sa poskytujú aj v rámci konania o náhradu škody na zdraví, ktoré nevznikli pri

plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi a nie sú teda pracovným úrazom

alebo chorobou z povolania. Vtedy posudky vyhotovujú ošetrujúci lekári, a to vždy poslední,

ktorí zistili nejaké súvisiace poškodenie zdravia. Na námietku žalobcu, že správny orgán

prvého stupňa mohol sám požiadať o vystavenie posudku kliniku pracovného lekárstva

s predchádzajúcim vyžiadaním súhlasu žalobcu s jeho hospitalizáciou, krajský súd poukázal

na § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je povinnosťou žalobcu

preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového

správneho orgánu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

Uviedol, že pre posúdenie správnosti postupu správneho orgánu v konaní sa stala

spornou otázkou správnosť posúdenia sekundárneho psychosomatického poškodenia

nadväzujúceho na primárne somatické poškodenie, ktorým je choroba z povolania, zistená

žalobcovi 7. mája 2003. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu vo výklade § 9 ods. 4

3

vyhlášky č. V súdnom konaní, a neskôr pred prvostupňovým i druhostupňovým

správnym orgánom, bol k dispozícii znalecký posudok príslušného znalca a Klinika pracovného

lekárstva za posudok z odboru psychiatrie žiada zaplatiť cca 400 €. Tiež namietal, že krajský

súd v rozhodnutí uviedol, že v danom prípade posudzované poškodenie je zistená choroba

z povolania, avšak žalobca tvrdí, že v danom prípade nebola zistená choroba z povolania, ale

iba iný následok, ktorý táto choroba z povolania spôsobila. Poukázal na § 14 ods. 4 vyhlášky

č. , z ktorého vyplýva, že choroby z povolania sú choroby uvedené v prílohe č. 1

tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam ustanovených, a preto bola daná kompetencia

príslušnej Kliniky pracovného lekárstva na posúdenie a následne hlásenie choroby z povolania.

Týmto však žalobca považoval kompetenciu Kliniky pracovného lekárstva za vyčerpanú, lebo

jeho zdravotné ťažkosti psychického charakteru neboli posudzované a hlásené podľa Prílohy

č. 1 vyhlášky č. a nie sú tam ani uvedené a ani nevznikli za podmienok tam

ustanovených. Namietal tiež, že nič nebránilo správnemu orgánu, ak spochybnil znalecký

posudok MUDr. E. M., aby nechal vypracovať nový znalecký posudok. Ak druhostupňový

správny orgán zotrval na nepredložení nového lekárskeho posudku a s ostatnými námietkami sa

nevysporiadal, jeho rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Košiciach potvrdiť ako vecne správny. Tvrdil, že žalobca v ustanovenej lehote neodstránil

nedostatky svojho podania a nepredložil v určenej lehote dôkaz, ktorý predpokladá právna

úprava, a to lekársky posudok, vyhotovený príslušným zdravotníckym zariadením – Klinikou

pracovného lekárstva. Klinika pracovného lekárstva vyžaduje pre vydanie takéhoto dôkazu

hospitalizáciu žalobcu, ktorú však neabsolvoval. Z uvedeného dôvodu k rozhodnutiu vo veci

samej nedošlo, lebo neboli splnené podmienky, vyžadované zákonom pre posúdenie nároku

a pre rozhodnutie vo veci samej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa , a

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.

Podľa § 186 ods. 3 zákona o sociálnom poistení podanie sa posudzuje podľa obsahu.

Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť

podpísané a označené dátumom podania.

4

Podľa § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ak podanie neobsahuje predpísané

náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná

zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve

účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka

konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.

Podľa § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej

poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník

konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

Podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení konanie sa zastaví, ak účastník

konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou

zložkou Sociálnej poisťovne.

Podľa § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa

účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil

vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na

výplatu dávky.

Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie žalobcu a potvrdené procesné rozhodnutie pobočky o zastavení konania podľa

§ 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vo veci priznania náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia z choroby z povolania zistenej 2. októbra 2002, z dôvodu

neodstránenia vád podania. Hoci rozhodnutie má procesný charakter, nie je procesným

rozhodnutím, týkajúcim sa vedenia konania podľa záleží na ňom možnosť

domáhať sa súdnej ochrany subjektívneho práva účastníka konania, ktoré bolo porušené, preto

ho nebolo možné vylúčiť zo súdneho prieskumu.

V súdnom konaní preto musel súd následne skúmať, či boli splnené zákonné

predpoklady pre zastavenie konania pre neodstránenie nedostatkov podania podľa § 194

ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Zo súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis, vyplýva, že žalobca sa

návrhom zo 14. apríla 2004 (doručeným 26. apríla 2004 Okresnému súdu Košice II) domáhal

5

doplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1 530 000 Sk. V časti

nároku na výplatu úrazovej dávky - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu

základného bodového ohodnotenia za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných

zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií bolo

súdne konanie podľa zastavené a po právoplatnosti uznesenia bola vec

v tejto časti postúpená Sociálnej poisťovni, pobočke Košice.

Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 9. decembra 2008, číslo

300-4965/2008 nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

v dôsledku choroby z povolania (zistenej 2. októbra 2002), ktoré však žalovaná zrušila a vec

vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňovému orgánu

nariadila doplniť dokazovanie a po posúdení záverov doplneného dokazovania rozhodnúť

v súlade s platnou právnou úpravou. Pobočka žalovanej rozhodnutím zo 17. júla 2009, číslo

300-3328/2009 prerušila konanie podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení do dňa

presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.

Výzvou na odstránenie nedostatkov podania z 21. januára 2010 pobočka žalovanej

žiadala od žalobcu informáciu, či sa podrobil hospitalizácii resp. vyšetreniu na Klinike

pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach (s poukazom na skutočnosť, že

žalobca uviedol v ústnom konaní 28. októbra 2009, že je ochotný sa podrobiť uvedenému

vyšetreniu). Zároveň vyzvala žalobcu na doručenie posudku o sťažení spoločenského

uplatnenia vystaveného podľa vyhlášky č. do 15 dní od doručenia

predmetnej výzvy s poučením o následkoch neodstránenia vád podania podľa § 186 ods. 4

zákona o sociálnom poistení. Výzva obsahovala aj poučenie, že inak konanie v danej veci

zastaví v súlade s § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Pobočka žalovanej listom z 22. februára 2010 oznámila žalobcovi, že v konaní

22. februára 2010 pokračuje z dôvodu, že žalobca nedoručil požadované doklady v stanovenej

lehote. Následne rozhodnutím z 22. februára 2010, číslo 1110005904 podľa § 194 ods. 3

zákona o sociálnom poistení zastavila konanie vo veci priznania náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia z choroby z povolania zistenej 2. októbra 2002, ktoré potvrdila

napadnutým rozhodnutím žalovaná.

Z citovaného § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že úkon výzvy na

6

odstránenie nedostatkov podania môže Sociálna poisťovňa vykonať len vtedy, ak podanie

neobsahuje predpísané náležitosti, alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou

poisťovňou. Náležitosti podania sú upravené v § 184 ods. 3 zákona o sociálnom poistení,

a v žalobcovom prípade je zo žalobného návrhu zo 14. apríla 2004, postúpeného okresným

súdom, zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, bolo podpísané a označené

dátumom podania.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná ako aj pobočka žalovanej

nepostupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení, lebo neboli dané podmienky pre

postup podľa § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na vyzývanie žalobcu na odstránenie

nedostatkov podania a následné zastavenie konania podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení.

Žalovaná bola preto povinná v konaní postupovať tak, aby zistila skutočný stav veci,

a na tento účel jej zákon o sociálnom poistení priznáva rozsiahle oprávnenia, medzi inými má

možnosť nariadiť účastníkovi konania, aby sa v lehote, ktorú mu určí, podrobil vyšetreniu

zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávku,

pod hrozbou zastavenia konania podľa § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Zákon

o sociálnom poistení následne v § 203 priznáva právo na náhradu trov konania účastníkovi

konania, ak sa pre potreby tejto organizačnej zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu

a bol v konaní úspešný. Plnenie svojich procesných povinností v konaní ale nemôže žalovaná

prenášať na účastníka konania (dokonca pod následkom zastavenia konania).

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na

zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom krajský súd sa s rozhodnutím

žalovanej stotožnil, a preto rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie žalovanej

a prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja

ods. 3 v spojení s a , v ktorom bude potrebné postupovať

naznačeným smerom.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1, 2 v spojení s § 250k

ods. 1 a úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,

7

ktoré vidí v tom, že v žalobe, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu právny

zástupca žalobcu uvádzal námietky, ktoré v danom štádiu konania Najvyšší súd Slovenskej

republiky nepovažoval za právne významné, aj napriek tomu ale rozhodnutie žalovanej ako aj

prvostupňového správneho orgánu bolo potrebné zrušiť z dôvodu ochrany ústavného práva

žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne

Slovenskej republiky ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júna 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová