Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b66/384666.e94061.pdf
PDF · 116.92 KB
No categories available
7Sžso/50/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/50/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Mariany Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu E. K., bytom v K., G. ul. č. X. zastúpeného JUDr. Dušanom Antolom,
advokátom so sídlom v K. Zbrojničná ul. č. 12, proti žalovanej Sociálnej poisťovni v
Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 27. apríla
2010, číslo BA-52492/2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
zo 17. marca 2011, č.k. 6S/11661/2010-34, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo 17. marca 2011, č.k. 6Sd/11661/2010-34, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej
z 27. apríla 2010 číslo BA-52492/2010 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice z 22. februára 2010, číslo ISUP 1110005904 z r u š u j e a vec jej vracia
na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 17. marca 2011, č.k. 6S/11661/2010-34,
žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia jeho
rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej
z 27. apríla 2010 číslo BA-52492/2010, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice z 22. februára 2010, číslo 1110005904,
ktorým tento prvostupňový správny orgán podľa § 194 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zastavil konanie, lebo žalobca
napriek jeho výzve z 21. januára 2010 neodstránil nedostatky svojho podania. S poukazom na
závery z ústneho pojednávania z 28. októbra 2009 ho správny orgán vyzval, aby v lehote
15 dní od doručenia výzvy doručil lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia
vystavený Klinikou pracovného lekárstva, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že diagnóza,
ktorú zistila navrhovateľovi MUDr. D. C. a súdna znalkyňa MUDr. E. M. je opodstatnená a je
sekundárnym ochorením, ktoré je v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania.
Podľa názoru krajského súdu z § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších
predpisov jednoznačne vyplýva, že posudky v prípade choroby z povolania vypracúva
výlučne Klinika pracovného lekárstva a kompetencia kliniky sa musí vzťahovať aj na všetky
neskôr zistené poškodenia zdravia, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s pôvodnou
chorobou z povolania. Poukázal na skutočnosť, že systemizácia, vyplývajúca z prílohy B
vyhlášky č. 32/1965 zodpovedá tomu, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytujú aj v rámci konania o náhradu škody na zdraví, ktoré nevznikli pri
plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi a nie sú teda pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania. Vtedy posudky vyhotovujú ošetrujúci lekári, a to vždy poslední,
ktorí zistili nejaké súvisiace poškodenie zdravia. Na námietku žalobcu, že správny orgán
prvého stupňa mohol sám požiadať o vystavenie posudku kliniku pracovného lekárstva
s predchádzajúcim vyžiadaním súhlasu žalobcu s jeho hospitalizáciou, krajský súd poukázal
na § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je povinnosťou žalobcu
preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu ako aj rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového
správneho orgánu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.
Uviedol, že pre posúdenie správnosti postupu správneho orgánu v konaní sa stala
spornou otázkou správnosť posúdenia sekundárneho psychosomatického poškodenia
nadväzujúceho na primárne somatické poškodenie, ktorým je choroba z povolania, zistená
žalobcovi 7. mája 2003. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu vo výklade § 9 ods. 4
vyhlášky č. 32/1965 Zb. V súdnom konaní, a neskôr pred prvostupňovým i druhostupňovým
správnym orgánom, bol k dispozícii znalecký posudok príslušného znalca a Klinika pracovného
lekárstva za posudok z odboru psychiatrie žiada zaplatiť cca 400 €. Tiež namietal, že krajský
súd v rozhodnutí uviedol, že v danom prípade posudzované poškodenie je zistená choroba
z povolania, avšak žalobca tvrdí, že v danom prípade nebola zistená choroba z povolania, ale
iba iný následok, ktorý táto choroba z povolania spôsobila. Poukázal na § 14 ods. 4 vyhlášky
č. 149/1988 Zb., z ktorého vyplýva, že choroby z povolania sú choroby uvedené v prílohe č. 1
tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam ustanovených, a preto bola daná kompetencia
príslušnej Kliniky pracovného lekárstva na posúdenie a následne hlásenie choroby z povolania.
Týmto však žalobca považoval kompetenciu Kliniky pracovného lekárstva za vyčerpanú, lebo
jeho zdravotné ťažkosti psychického charakteru neboli posudzované a hlásené podľa Prílohy
č. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. a nie sú tam ani uvedené a ani nevznikli za podmienok tam
ustanovených. Namietal tiež, že nič nebránilo správnemu orgánu, ak spochybnil znalecký
posudok MUDr. E. M., aby nechal vypracovať nový znalecký posudok. Ak druhostupňový
správny orgán zotrval na nepredložení nového lekárskeho posudku a s ostatnými námietkami sa
nevysporiadal, jeho rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Košiciach potvrdiť ako vecne správny. Tvrdil, že žalobca v ustanovenej lehote neodstránil
nedostatky svojho podania a nepredložil v určenej lehote dôkaz, ktorý predpokladá právna
úprava, a to lekársky posudok, vyhotovený príslušným zdravotníckym zariadením – Klinikou
pracovného lekárstva. Klinika pracovného lekárstva vyžaduje pre vydanie takéhoto dôkazu
hospitalizáciu žalobcu, ktorú však neabsolvoval. Z uvedeného dôvodu k rozhodnutiu vo veci
samej nedošlo, lebo neboli splnené podmienky, vyžadované zákonom pre posúdenie nároku
a pre rozhodnutie vo veci samej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10, § 246c a § 250ja OSP
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu treba vyhovieť.
Podľa § 186 ods. 3 zákona o sociálnom poistení podanie sa posudzuje podľa obsahu.
Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť
podpísané a označené dátumom podania.
Podľa § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení ak podanie neobsahuje predpísané
náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, organizačná
zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne vyzve
účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky odstránil. Súčasne upozorní účastníka
konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov na ďalší priebeh konania.
Podľa § 193 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej
poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník
konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.
Podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení konanie sa zastaví, ak účastník
konania neodstránil nedostatky podania podľa § 193 ods. 1 v lehote určenej organizačnou
zložkou Sociálnej poisťovne.
Podľa § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa
účastník konania v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil
vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na
výplatu dávky.
Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a potvrdené procesné rozhodnutie pobočky o zastavení konania podľa
§ 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vo veci priznania náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia z choroby z povolania zistenej 2. októbra 2002, z dôvodu
neodstránenia vád podania. Hoci rozhodnutie má procesný charakter, nie je procesným
rozhodnutím, týkajúcim sa vedenia konania podľa § 248 OSP záleží na ňom možnosť
domáhať sa súdnej ochrany subjektívneho práva účastníka konania, ktoré bolo porušené, preto
ho nebolo možné vylúčiť zo súdneho prieskumu.
V súdnom konaní preto musel súd následne skúmať, či boli splnené zákonné
predpoklady pre zastavenie konania pre neodstránenie nedostatkov podania podľa § 194
ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Zo súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis, vyplýva, že žalobca sa
návrhom zo 14. apríla 2004 (doručeným 26. apríla 2004 Okresnému súdu Košice II) domáhal
doplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1 530 000 Sk. V časti
nároku na výplatu úrazovej dávky - náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu
základného bodového ohodnotenia za vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií bolo
súdne konanie podľa § 104 ods. 1 OSP zastavené a po právoplatnosti uznesenia bola vec
v tejto časti postúpená Sociálnej poisťovni, pobočke Košice.
Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 9. decembra 2008, číslo
300-4965/2008 nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v dôsledku choroby z povolania (zistenej 2. októbra 2002), ktoré však žalovaná zrušila a vec
vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňovému orgánu
nariadila doplniť dokazovanie a po posúdení záverov doplneného dokazovania rozhodnúť
v súlade s platnou právnou úpravou. Pobočka žalovanej rozhodnutím zo 17. júla 2009, číslo
300-3328/2009 prerušila konanie podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení do dňa
presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.
Výzvou na odstránenie nedostatkov podania z 21. januára 2010 pobočka žalovanej
žiadala od žalobcu informáciu, či sa podrobil hospitalizácii resp. vyšetreniu na Klinike
pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach (s poukazom na skutočnosť, že
žalobca uviedol v ústnom konaní 28. októbra 2009, že je ochotný sa podrobiť uvedenému
vyšetreniu). Zároveň vyzvala žalobcu na doručenie posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia vystaveného podľa § 9 ods. 4 vyhlášky č. 32/1965 Zb. do 15 dní od doručenia
predmetnej výzvy s poučením o následkoch neodstránenia vád podania podľa § 186 ods. 4
zákona o sociálnom poistení. Výzva obsahovala aj poučenie, že inak konanie v danej veci
zastaví v súlade s § 194 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.
Pobočka žalovanej listom z 22. februára 2010 oznámila žalobcovi, že v konaní
22. februára 2010 pokračuje z dôvodu, že žalobca nedoručil požadované doklady v stanovenej
lehote. Následne rozhodnutím z 22. februára 2010, číslo 1110005904 podľa § 194 ods. 3
zákona o sociálnom poistení zastavila konanie vo veci priznania náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia z choroby z povolania zistenej 2. októbra 2002, ktoré potvrdila
napadnutým rozhodnutím žalovaná.
Z citovaného § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že úkon výzvy na
odstránenie nedostatkov podania môže Sociálna poisťovňa vykonať len vtedy, ak podanie
neobsahuje predpísané náležitosti, alebo nebolo predložené na tlačive určenom Sociálnou
poisťovňou. Náležitosti podania sú upravené v § 184 ods. 3 zákona o sociálnom poistení,
a v žalobcovom prípade je zo žalobného návrhu zo 14. apríla 2004, postúpeného okresným
súdom, zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, bolo podpísané a označené
dátumom podania.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaná ako aj pobočka žalovanej
nepostupovali v súlade so zákonom o sociálnom poistení, lebo neboli dané podmienky pre
postup podľa § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na vyzývanie žalobcu na odstránenie
nedostatkov podania a následné zastavenie konania podľa § 194 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení.
Žalovaná bola preto povinná v konaní postupovať tak, aby zistila skutočný stav veci,
a na tento účel jej zákon o sociálnom poistení priznáva rozsiahle oprávnenia, medzi inými má
možnosť nariadiť účastníkovi konania, aby sa v lehote, ktorú mu určí, podrobil vyšetreniu
zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávku,
pod hrozbou zastavenia konania podľa § 194 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Zákon
o sociálnom poistení následne v § 203 priznáva právo na náhradu trov konania účastníkovi
konania, ak sa pre potreby tejto organizačnej zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu
a bol v konaní úspešný. Plnenie svojich procesných povinností v konaní ale nemôže žalovaná
prenášať na účastníka konania (dokonca pod následkom zastavenia konania).
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovanej ako aj prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom krajský súd sa s rozhodnutím
žalovanej stotožnil, a preto rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie žalovanej
a prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v súlade s § 250ja
ods. 3 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) a e) OSP, v ktorom bude potrebné postupovať
naznačeným smerom.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1, 2 v spojení s § 250k
ods. 1 a úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré vidí v tom, že v žalobe, ako aj v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu právny
zástupca žalobcu uvádzal námietky, ktoré v danom štádiu konania Najvyšší súd Slovenskej
republiky nepovažoval za právne významné, aj napriek tomu ale rozhodnutie žalovanej ako aj
prvostupňového správneho orgánu bolo potrebné zrušiť z dôvodu ochrany ústavného práva
žalobcu domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na inom orgáne
Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júna 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová