Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/98/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľa M. V. narodeného X., bytom, D., M. č. X., zastúpeného Mgr.

Marcelom Biznárom, advokátom v Bratislave, Jasovská č. 23, proti odporkyni Sociálnej

poisťovni Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 9. februára 2011, č.k.

-61, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

z 9. februára 2011, č.k. -61, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 9. februára 2011, č.k. -61, podľa

potvrdil rozhodnutie z 25. februára 2010 číslo X. ktorým odporkyňa

zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 15. januára 2008 podľa § 65 ods.

1 a ods. 2 a o sociálnom poistení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), a

Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom

zabezpečení“).

Súd prvého stupňa vzhľadom na námietky navrhovateľa o nesprávnych údajoch

v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa o zaradení vykonávaných

prác do II. pracovnej kategórie namiesto I. pracovnej kategórie vykonal dokazovanie

vypočutím navrhovateľom navrhnutých svedkov, jeho bývalých spolupracovníkov. Svedkovia

J.K, Z.P., L. M. a L. B., ktorí vykonávali práce svojim charakterom zaradené do I. pracovnej

skupiny, zhodne vypovedali, že navrhovateľa poznajú, keďže s nimi v minulosti pracoval v

obchodnej spoločnosti T.. Spolu s nimi nebol navrhovateľ zaradený trvalo do rovnakej

pracovnej čaty, teda nepracoval s nimi sústavne, ale len občas. Nevedeli uviesť presne kedy,

kde a po akú dlhú dobu s nimi navrhovateľ vykonával práce, ktoré boli zaradené do I.

pracovnej kategórie. Uviedli, že oni pri odchode do dôchodku žiadny problém nemali, bol im

priznaný dôchodok na základe predložených dokladov z T. Podľa názoru súdu, ani po

výsluchu svedkov neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok

nezákonnosť rozhodnutia odporkyne.

Krajský súd navrhovateľovi z dôvodu neúspechu v konaní náhradu trov konania

nepriznal ( v spojení s ).

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd prvého

stupňa považoval údaje v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa za

hodnoverné napriek jeho tvrdeniu, že podpisy na týchto evidenčných listoch v období od roku

1982 do 2003 navrhovateľovi nepatria. Skutočnosť, že navrhovateľ bol bez jeho vedomia

preradený z I. pracovnej kategórie do II. pracovnej kategórie potvrdil i svedok Z. P. Rovnako

vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že navrhovateľ počas celej doby zamestnania vykonával

rovnaký druh prác, v rovnako nebezpečnom pracovnom prostredí. Preradenie navrhovateľa z

I. pracovnej kategórie do II. pracovnej kategórie bolo zrealizované len administratívne bez

reálnej zmeny jeho pracovnej náplne. Súd sa vôbec nezaoberal predloženým listinným

dôkazom, čatárskou zmluvou z 10. septembra 1979, v ktorej bola popísaná pracovná náplň

navrhovateľa (práce žiarotechnické výmurovky - výstavba továrenských komínov), ktorá

preukazuje výkon prác navrhovateľa v nebezpečnom pracovnom prostredí. Poukázal na

skutočnosť, že navrhovateľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu potvrdení o zamestnaní lebo

spoločnosť, v ktorej bol zamestnaný, zanikla bez právneho nástupcu. Ďalej namietal, že

odôvodnenie rozsudku krajského súdu je nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené.

Odporkyňa poukázala na svoje vyjadrenie z 29. apríla 2001 a dôvody uvedené

v odvolaní pokladala za neopodstatnené. Trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia

a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Najvyšší súd ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel

k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely

dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác

do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené

v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred

1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené

do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Podľa § 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie

sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho

mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia

pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania,

v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých

chemických prevádzkach.

Podľa § 14 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania I. (II.)

pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa

opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za

podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie

na tieto účely vedú príslušnú evidenciu.

Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na

starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov,

ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný

dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo na základe zákonov

č. , , , , 222/196 Z.z. a ,

a v právnom poriadku Slovenskej republiky predĺžené až

do 31. decembra 1999.

Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ nadobudne dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2

zákona o sociálnom poistení X. decembra X., lebo podmienkou vzniku nároku na starobný

dôchodok vo veku 55 rokov je výkon práce v zamestnaní, v ktorom sa vykonávajú zvlášť

ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach najmenej

20 rokov.

Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, vyhotoveného zamestnávateľom

navrhovateľa (T. B.), navrhovateľ vykonával druh práce (podľa názvoslovia a poradového

čísla rezortného zoznamu) -01 strojník, -02 samostatný stavebný robotník v

rokoch od 19. septembra 1972 do 31. decembra 1978 so zaradením do I. pracovnej kategórie.

Od 1. januára 1979 do 31. decembra 1999 pracoval ako kominár- 01-06-01, a ako kominár -

elektrikár 01-06-01/2 so zaradením do II. pracovnej kategórie s výnimkou 7 pracovných dní v

roku 1984 so zaradením do I. pracovnej kategórie a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003

je zaznamenaný druh výkonu práce kominár - elektrikár so zaradením do III. pracovnej

kategórie.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zo žiadneho právneho predpisu

nevyplýva povinnosť zamestnávateľa predkladať zamestnancovi na podpis evidenčné listy

dôchodkového zabezpečenia. Zamestnanec má však právo kontrolovať údaje, zaznamenané

zamestnávateľom v týchto evidenčných listoch. Dôkazné bremeno o nesprávnosti záznamu

o výkone práce preto spočíva na zamestnancovi, ktorý musí preukázať, že záznam je

nesprávny.

Z evidencie o dobe zamestnania a zárobku navrhovateľa vyplýva, že do 31. decembra

1999 vykonával práce, zaradené do I. pracovnej kategórie v rozsahu 6 rokov a 111 dní.

Na preukázanie výkonu zamestnania v I. zvýhodnenej pracovnej kategórii v období

od 1. januára 1979 do 31. decembra 1999 navrhovateľ navrhol vypočuť svedkov, a to svojich

spolupracovníkov z tohto obdobia, ktorí podľa jeho tvrdenia vykonávali tie isté práce ako

navrhovateľ. Z obsahu jednotlivých výpovedí týchto svedkov odvolací súd rovnako ako súd

prvého stupňa zistil, že navrhovateľ ani obsahom ich svedeckých výpovedí nepreukázal, že

údaje zamestnávateľa v evidenčných listoch o zaradení do pracovných kategórií v období

od 1. januára 1979 do 31. decembra 1999 nie sú pravdivé. Svedkovia jednoznačne nepotvrdili,

že navrhovateľ v spornej dobe zamestnania vykonával práce v I. pracovnej kategórii a nie

v II. pracovnej kategórii tak, ako to vyžaduje § 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom

zabezpečení.

Dostatočne bolo preukázané, že práce, ktoré navrhovateľ vykonával v období

od 1. januára 1979 do 31. decembra 1999 boli správne zaradené do II. pracovnej kategórie.

Hoci navrhovateľ tvrdil, že v uvedenom období to boli svojim charakterom práce

I. pracovnej kategórie, svoje tvrdenie dostatočne nepreukázal. Odporkyňa pri zisťovaní doby

dôchodkového zabezpečenia pre vznik nároku na starobný dôchodok toto obdobie posúdila

podľa zápisu v evidenčnom liste navrhovateľa, ako práce vykonávané v zamestnaní,

zaradenom do II. pracovnej kategórie. Údaje v evidenčných listoch dôchodkového

zabezpečenia vystavených zamestnávateľom navrhovateľa o zaradení prác navrhovateľom

neboli spochybnené hodnoverným spôsobom a aj jeho námietky, že tieto záznamy

nepodpísal, považoval odvolací súd za účelové, lebo jeho podpisy sú v zásade zhodné a ich

pravosť navrhovateľ okrem svojho vyjadrenia ničím nedoložil.

Navrhovateľ teda nepreukázal, že vykonával práce v rozsahu 20 rokov

v zamestnaniach, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v zmysle

§ 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z toho rovnako ako súd prvého stupňa považoval

rozhodnutie odporkyne o nepriznaní starobného dôchodku navrhovateľovi od 55 roku veku za

zákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa

ako vecne správny podľa potvrdil.

Podľa ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti

žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie

správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu

trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na

to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V prejednávanej veci v odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný, preto odvolací

súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania ( v spojení s

ods. 2 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júna 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová