Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
494/384660.f12f5b.pdf
PDF · 106.93 KB
No categories available
7So/98/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/98/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej, členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,
v právnej veci navrhovateľa M. V. narodeného X., bytom, D., M. č. X., zastúpeného Mgr.
Marcelom Biznárom, advokátom v Bratislave, Jasovská č. 23, proti odporkyni Sociálnej
poisťovni Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 9. februára 2011, č.k.
24Sd/60/2010-61, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
z 9. februára 2011, č.k. 24Sd/60/2010-61, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 9. februára 2011, č.k. 24Sd/60/2010-61, podľa
§ 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie z 25. februára 2010 číslo X. ktorým odporkyňa
zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 15. januára 2008 podľa § 65 ods.
1 a ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988
Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom
zabezpečení“).
Súd prvého stupňa vzhľadom na námietky navrhovateľa o nesprávnych údajoch
v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa o zaradení vykonávaných
prác do II. pracovnej kategórie namiesto I. pracovnej kategórie vykonal dokazovanie
vypočutím navrhovateľom navrhnutých svedkov, jeho bývalých spolupracovníkov. Svedkovia
J.K, Z.P., L. M. a L. B., ktorí vykonávali práce svojim charakterom zaradené do I. pracovnej
skupiny, zhodne vypovedali, že navrhovateľa poznajú, keďže s nimi v minulosti pracoval v
obchodnej spoločnosti T.. Spolu s nimi nebol navrhovateľ zaradený trvalo do rovnakej
pracovnej čaty, teda nepracoval s nimi sústavne, ale len občas. Nevedeli uviesť presne kedy,
kde a po akú dlhú dobu s nimi navrhovateľ vykonával práce, ktoré boli zaradené do I.
pracovnej kategórie. Uviedli, že oni pri odchode do dôchodku žiadny problém nemali, bol im
priznaný dôchodok na základe predložených dokladov z T. Podľa názoru súdu, ani po
výsluchu svedkov neboli zistené žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok
nezákonnosť rozhodnutia odporkyne.
Krajský súd navrhovateľovi z dôvodu neúspechu v konaní náhradu trov konania
nepriznal (§ 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP).
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že súd prvého
stupňa považoval údaje v evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa za
hodnoverné napriek jeho tvrdeniu, že podpisy na týchto evidenčných listoch v období od roku
1982 do 2003 navrhovateľovi nepatria. Skutočnosť, že navrhovateľ bol bez jeho vedomia
preradený z I. pracovnej kategórie do II. pracovnej kategórie potvrdil i svedok Z. P. Rovnako
vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že navrhovateľ počas celej doby zamestnania vykonával
rovnaký druh prác, v rovnako nebezpečnom pracovnom prostredí. Preradenie navrhovateľa z
I. pracovnej kategórie do II. pracovnej kategórie bolo zrealizované len administratívne bez
reálnej zmeny jeho pracovnej náplne. Súd sa vôbec nezaoberal predloženým listinným
dôkazom, čatárskou zmluvou z 10. septembra 1979, v ktorej bola popísaná pracovná náplň
navrhovateľa (práce žiarotechnické výmurovky - výstavba továrenských komínov), ktorá
preukazuje výkon prác navrhovateľa v nebezpečnom pracovnom prostredí. Poukázal na
skutočnosť, že navrhovateľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu potvrdení o zamestnaní lebo
spoločnosť, v ktorej bol zamestnaný, zanikla bez právneho nástupcu. Ďalej namietal, že
odôvodnenie rozsudku krajského súdu je nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené.
Odporkyňa poukázala na svoje vyjadrenie z 29. apríla 2001 a dôvody uvedené
v odvolaní pokladala za neopodstatnené. Trvala na vecnej správnosti svojho rozhodnutia
a žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
Najvyšší súd ako súd odvolací (§ 10 ods.2 OSP v spojení s § 250s OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely
dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác
do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené
v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred
1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené
do I. alebo II. pracovnej kategórie.
Podľa § 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie
sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho
mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia
pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania,
v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach.
Podľa § 14 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení ako doba zamestnania I. (II.)
pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa
opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za
podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie
na tieto účely vedú príslušnú evidenciu.
Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov,
ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný
dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).
Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia
zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
Zaraďovanie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo na základe zákonov
č. 59/1993 Z.z., 71/1994 Z.z., 365/1994 Z.z., 308/1995 Z.z., 222/196 Z.z. a 376/1996 Z.z.,
376/1997 Z.z. a 355/1997 Z.z. v právnom poriadku Slovenskej republiky predĺžené až
do 31. decembra 1999.
Zo spisov vyplýva, že navrhovateľ nadobudne dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2
zákona o sociálnom poistení X. decembra X., lebo podmienkou vzniku nároku na starobný
dôchodok vo veku 55 rokov je výkon práce v zamestnaní, v ktorom sa vykonávajú zvlášť
ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach najmenej
20 rokov.
Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, vyhotoveného zamestnávateľom
navrhovateľa (T. B.), navrhovateľ vykonával druh práce (podľa názvoslovia a poradového
čísla rezortného zoznamu) 46 Sv 92-01 strojník, 13 Sv 91-02 samostatný stavebný robotník v
rokoch od 19. septembra 1972 do 31. decembra 1978 so zaradením do I. pracovnej kategórie.
Od 1. januára 1979 do 31. decembra 1999 pracoval ako kominár- 01-06-01, a ako kominár -
elektrikár 01-06-01/2 so zaradením do II. pracovnej kategórie s výnimkou 7 pracovných dní v
roku 1984 so zaradením do I. pracovnej kategórie a od 1. januára 2000 do 31. decembra 2003
je zaznamenaný druh výkonu práce kominár - elektrikár so zaradením do III. pracovnej
kategórie.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva povinnosť zamestnávateľa predkladať zamestnancovi na podpis evidenčné listy
dôchodkového zabezpečenia. Zamestnanec má však právo kontrolovať údaje, zaznamenané
zamestnávateľom v týchto evidenčných listoch. Dôkazné bremeno o nesprávnosti záznamu
o výkone práce preto spočíva na zamestnancovi, ktorý musí preukázať, že záznam je
nesprávny.
Z evidencie o dobe zamestnania a zárobku navrhovateľa vyplýva, že do 31. decembra
1999 vykonával práce, zaradené do I. pracovnej kategórie v rozsahu 6 rokov a 111 dní.
Na preukázanie výkonu zamestnania v I. zvýhodnenej pracovnej kategórii v období
od 1. januára 1979 do 31. decembra 1999 navrhovateľ navrhol vypočuť svedkov, a to svojich
spolupracovníkov z tohto obdobia, ktorí podľa jeho tvrdenia vykonávali tie isté práce ako
navrhovateľ. Z obsahu jednotlivých výpovedí týchto svedkov odvolací súd rovnako ako súd
prvého stupňa zistil, že navrhovateľ ani obsahom ich svedeckých výpovedí nepreukázal, že
údaje zamestnávateľa v evidenčných listoch o zaradení do pracovných kategórií v období
od 1. januára 1979 do 31. decembra 1999 nie sú pravdivé. Svedkovia jednoznačne nepotvrdili,
že navrhovateľ v spornej dobe zamestnania vykonával práce v I. pracovnej kategórii a nie
v II. pracovnej kategórii tak, ako to vyžaduje § 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom
zabezpečení.
Dostatočne bolo preukázané, že práce, ktoré navrhovateľ vykonával v období
od 1. januára 1979 do 31. decembra 1999 boli správne zaradené do II. pracovnej kategórie.
Hoci navrhovateľ tvrdil, že v uvedenom období to boli svojim charakterom práce
I. pracovnej kategórie, svoje tvrdenie dostatočne nepreukázal. Odporkyňa pri zisťovaní doby
dôchodkového zabezpečenia pre vznik nároku na starobný dôchodok toto obdobie posúdila
podľa zápisu v evidenčnom liste navrhovateľa, ako práce vykonávané v zamestnaní,
zaradenom do II. pracovnej kategórie. Údaje v evidenčných listoch dôchodkového
zabezpečenia vystavených zamestnávateľom navrhovateľa o zaradení prác navrhovateľom
neboli spochybnené hodnoverným spôsobom a aj jeho námietky, že tieto záznamy
nepodpísal, považoval odvolací súd za účelové, lebo jeho podpisy sú v zásade zhodné a ich
pravosť navrhovateľ okrem svojho vyjadrenia ničím nedoložil.
Navrhovateľ teda nepreukázal, že vykonával práce v rozsahu 20 rokov
v zamestnaniach, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v zmysle
§ 14 ods. 2 písm. f/ zákona o sociálnom zabezpečení.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z toho rovnako ako súd prvého stupňa považoval
rozhodnutie odporkyne o nepriznaní starobného dôchodku navrhovateľovi od 55 roku veku za
zákonné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedeného dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
Podľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti
žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie
správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu
trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na
to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V prejednávanej veci v odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný, preto odvolací
súd mu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l
ods. 2 OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júna 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová