Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/61/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na verejnom zasadnutí

v Bratislave 27. júna 2012 v trestnej veci obvinenej Mgr. D. L. a spol. pre trestný čin

poškodzovania veriteľa podľa v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. , o dovolaniach,

ktoré podali obvinené Mgr. D. L. a Mgr. M. Č., obidve zastúpené obhajcom JUDr. F. V.,

advokátom v Banskej Bystrici, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 11. novembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , z dôvodu uvedeného v ustanovení

, sa v y s l o v u j e , ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra

2010, sp. zn. , a v konaní, ktoré mu predchádzalo,

bol porušený zákon

v ustanovení § 16 ods. 1 a § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.

2

Podľa § 386 ods. 2 Tr por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,

ako aj predchádzajúci rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 14. mája 2010, sp. zn.

, sa z r u š u j ú .

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Okresnému súdu Banská Bystrica sa p r i k a z u j e ,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 14. mája 2010, sp. zn. ,

obvinené Mgr. D. L. a Mgr. M. Č. boli uznané za vinné zo spáchania trestného činu

poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4

Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ţe

od roku 1998 do 1. marca 1999 ako spoločníčky a zároveň konateľky spoločnosti

s ručením obmedzeným (s.r.o.) M. v B. odobrali od rôznych farmakologických a iných firiem

farmaká a iný materiál v celkovej cene 4 310 630,80 Sk, a to od verejnej obchodnej

spoločnosti W. v P. v sume 216 386 Sk, akciovej spoločnosti (a.s.) U. v P. v sume

705 945 Sk, a.s. I. v B. v sume 200 744,70 Sk, s.r.o. S. v Ţ. v sume 81 298 Sk, s.r.o. M. v B.

v sume 1 067 364,80 Sk, s.r.o. U. v B. v sume 24 786 Sk, a.s. M. v M. v sume 30 854,40 Sk,

s.r.o. G. v B. v sume 329 485 Sk, firmy G. v M. v sume 8 007,30 Sk, s.r.o. F. v K. v sume

112 004,21 Sk, firmy N. v B. v sume 12 683,40 Sk, firmy P. v B. v sume 5 114,30 Sk, s.r.o. I.

v B. v sume 44 792,30 Sk, s.r.o. A. v T. v sume 156 190,70 Sk, a.s. B. v N. v sume 492 295

Sk, s.r.o. D. v B. v sume 75 771,40 Sk, s.r.o. V. v S. v sume 720 029,30 Sk a firmy I. v B.

v sume 26 877,90 Sk;

1. marca 1999 kompletné obchodné podiely ich firmy predali R. R. a následne

19. marca 1999 a 24. marca 1999 ako fyzické osoby spätne od tohto kúpili hmotný investičný

majetok, zostatkový sortiment liekov, zdravotníckeho materiálu a pomôcok a jeho

prostredníctvom vybrali z účtov firmy M. finančné prostriedky;

3

za dodaný tovar nezaplatili, len firme G. bola suma 329 425 Sk uhradená.

Okresný súd za to obidvom obvineným podľa § 256 ods. 4 Tr. zák., s pouţitím § 39,

§ 40 ods. 1 Tr. zák., uloţil tresty odňatia slobody kaţdej na osemnásť mesiacov, podľa § 58

ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon týchto trestov obvineným podmienečne odloţil, pričom podľa

§ 59 ods. 1 Tr. zák. obidvom určil skúšobnú dobu kaţdej na dva roky; podľa § 229 ods. 1

v znení neskorších predpisov () poškodené firmy

s ich nárokom na náhradu škody boli odkázané na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti rozsudku okresného súdu obidve obvinené podali odvolania, ktoré uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 2010, sp. zn. , boli

ako nedôvodné podľa zamietnuté.

Proti uzneseniu krajského súdu obidve obvinené (zastúpené obhajcom) podali

dovolania, ktorými sa domáhali uznania ich dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/

a písm. i/ ; vyslovenia porušenia zákona, zrušenia napadnutého uznesenia a rozsudku

súdu prvého stupňa a príkazu, aby vec bola v potrebnom rozsahu znovu prerokovaná

a rozhodnutá.

Dôvody dovolaní podľa , obvinené videli

v nedokonalosti znaleckého posudku, ktorý posudzoval duševný stav svedka R. R.. Podľa ich

názoru znalec v danej otázke vychádzal len z časti spisového materiálu, čím sa celý posudok

stal chybný; pokiaľ súdy tento akceptovali, ide o dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom

( ). Dovolateľky akceptáciu znaleckého posudku povaţovali

aj za porušenie práva na obhajobu ( ), lebo neboli pri rozhodovaní

brané do úvahy námietky vznesené obhajobou.

Dovolateľky dôvod tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 371 ods. 1

písm. i/ (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku) videli v tom, ţe ich konanie

nenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania spotrebiteľa

podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu

z 12. decembra 2002, sp. zn. , dovolateľky vyslovili názor, ţe ak vôbec

ich konanie je trestným činom, malo byť právne posúdené ako trestný čin poškodzovania

veriteľa podľa § 256 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (účinného do 31. augusta 1999);

4

ich argumentácia bola v tom, ţe malo dôjsť k zmareniu uspokojenia veriteľa inej osoby,

lebo ich firma (M.) bola inou právnickou osobou ako fyzické osoby obvinených a majetok

firmy bol iným majetkom ako majetok obvinených.

Prokurátor navrhol dovolania obvinených ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) primárne konštatoval, ţe dovolania

sú prípustné ( ), ţe boli podané oprávnenými osobami (

písm. b/ ), v stanovenej lehote a predpísaným spôsobom ( ), ţe boli

splnené jeho podmienky (, ) a ich obsah zodpovedá ustanoveniu

; napokon dospel k záveru, ţe je splnený dôvod obidvoch dovolaní podľa

písm. i/ , lebo rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku.

Najvyšší súd v konaní o dovolaní správnosť a úplnosť zisteného skutku neskúma

a nemení ( ), avšak musí skúmať, či týmto (zisteným skutkom),

teda konaním obvinenej osoby, resp. spoločným konaním viacerých takých osôb, boli

naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bola taká

osoba (osoby) právoplatne uznaná za vinnú.

Okresný súd vo svojom rozsudku zistil, ţe obvinené protiprávne spôsobili škodu

obchodným partnerom ich firmy v sume 4 310 630,80 Sk. Škoda musí predstavovať reálne

zmenšenie majetku poškodeného, čo v rozhodovanej veci nie je moţné ustáliť vo vzťahu

k poškodenej s.r.o. G. v B.. Podľa výroku rozsudku okresného súdu dlh obvinených (firmy)

v sume 329 485 Sk bol firme G. uhradený.

V danom prípade nie je rozhodujúce, za akých okolností bol dlh splatený, lebo bol

naplnený účel zákona, teda nedošlo k zmareniu uspokojenia veriteľa a finálne majetok firmy

G. nebol v dôsledku konania obvinených zmenšený. Ustanovenie § 256 Tr. zák. poskytovalo

trestnoprávnu ochranu legálnosti a čistote obchodnoprávnych vzťahov, a preto splatenie dlhu,

aj keď v rôznej forme je potrebné vziať do úvahy. Z dôvodu naplnenia účelu uvedeného

zákonného ustanovenia je rozhodujúce, či došlo k zmareniu uspokojenia veriteľa a či majetok

tohto bol reálne zmenšený.

5

Javí sa, ţe ide o skutkovú otázku, do ktorej Najvyšší súd nezasahuje (§ 371 ods. 1

písm. i/ ), avšak naznačená okolnosť spôsobila, ţe rozhodnutia súdov sú zaloţené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Okresný súd vzhľadom na výšku spôsobenej škody (4 310 630,80 Sk) túto označil

za škodu veľkého rozsahu, pričom však nesprávne vychádzal z kritérií platných v dobe

spáchania činu. Ako vyplýva z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého

stupňa, tento správne uviedol, ţe v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. za škodu veľkého rozsahu

sa povaţuje päťstonásobok minimálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Fatálnou

chybou však je, ţe okresný súd vychádzal z minimálnej mzdy určenej v dobe spáchania činu

na 3 000 Sk mesačne (č. ), z čoho vyvodil, ţe škoda veľkého rozsahu je daná

sumou najmenej 1 500 000 Sk.

Okresný súd týmto stanoviskom nekonal v intenciách § 16 ods. 1 Tr. zák., podľa

ktorého trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný;

podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Išlo

o permanentné skúmania výšky škody v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. pri rozhodovaní vo veci.

Minimálna mzda bola pre potreby trestného konania upravovaná osobitným všeobecne

záväzným predpisom, ktorý sa tak fakticky stal súčasťou trestnoprávneho kódexu. Súd

rozhodujúci vo veci podľa v znení neskorších predpisov je povinný

skúmať postupujúcu a viackrát zvyšovanú hranicu minimálnej mzdy, aby rozhodol

pre páchateľa priaznivejšie (ako v čase spáchania deliktu), a to v zmysle princípu vyjadreného

v ustanovení § 16 ods. 1 Tr. zák.

Toto postupné a permanentné skúmanie hranice škody bolo zastavené teraz účinným

( v znení neskorších predpisov), ktorý hranicu škody

pre trestné konanie stanovil sumou 8 000 Sk (do 31. decembra 2008, na základe

je to od 1. januára 2009 suma 266 €).

Z takto stanovenej hranice škody, ktorá je pre páchateľa deliktu najpriaznivejšia

vzhľadom na výšku minimálnej mesačnej mzdy pre potreby trestného konania určovanú

predpismi do 31. decembra 2005, mal v rozhodovanej veci vychádzať aj okresný súd;

hranica škody veľkého rozsahu potom predstavuje najmenej päťstonásobok takej sumy,

teda 4 000 000 Sk (133 000 €).

6

V tomto smere teda došlo k porušovaniu zákona v ustanovení § 16 ods. 1 Tr. zák.

(zhodne aj ustanovenie teraz účinného ), ale zároveň

aj v ustanovení § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., lebo nebola naplnená skutková podstata

tohto deliktu v tom, ţe trestným činom bola spôsobená škoda veľkého rozsahu. Do celkovej

výšky spôsobenej škody nebolo adekvátne pojať aj sumu 329 485 Sk, ako je uţ uvedené.

Za tejto situácie spôsobená škoda predstavuje sumu niţšiu ako je hranica škody veľkého

rozsahu (najmenej 4 000 000 Sk, resp. 133 000 €), a preto skutok obvinených nie je správne

právne kvalifikovaný.

Tieto skutočnosti zakladajú dôvod dovolania podľa ,

ktorého sa domáhali aj dovolateľky. Odôvodnenia ich mimoriadnych opravných prostriedkov

súce nesmerovali k uţ uvedeným zisteniam, ale vzhľadom na porušenia zákona dovolací súd

mohol o veci rozhodnúť na základe obvinenými uplatneného dôvodu dovolania. Do úvahy

neprichádzala tieţ aplikácia ustanovenia (dôvod podľa

písm. i/ nemoţno pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo

postavenie obvineného), lebo obvinené boli uznané za vinné zo spáchania prísnejšieho

deliktu; uţ len z pohľadu moţných sankcií ide o váţnu zmenu v ich postavení.

Najvyšší súd k záverom obvinených uvedeným v dovolaniach, ţe ich konanie

by mohlo vykazovať znaky trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 2 písm. a/

Tr. zák., uzatvára, ţe názor vychádzajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu z 12. decembra

2002, uţ nie je moţné prijať. V tejto oblasti dlhším vývojom došlo k zmene justičnej praxe

najmä v tom, ţe ak páchateľ deliktu je vlastníkom právnickej osoby (firmy) a koná

inkriminovaným spôsobom, toto sa vzťahuje na dispozíciu jeho majetkom a nie s majetkom

iného (dlţníka), a preto do úvahy prichádza moţnosť trestného postihu podľa § 256 ods. 1

Tr. zák.

Najvyšší súd k rozhodovanej veci ešte poznamenáva, ţe spomínané chyby rozsudku

okresného súdu mali viesť k inému rozhodnutiu súdu odvolacieho a nie k zamietnutiu

odvolaní obvinených. Zároveň je potrebné konštatovať, ţe nie je evidentný dôvod, na akom

základe krajský súd uvedené odvolania zamietol podľa § 319 teraz účinného Trestného

poriadku ( v znení neskorších predpisov). Podľa uvedeného

totiţ vo veciach, v ktorých bola podaná obţaloba na okresný súd

do 31. decembra 2005, konanie vykoná tento súd podľa doterajších predpisov; podľa týchto

7

tieţ krajský súd vykoná konanie o riadnom opravnom prostriedku. Uvedené predpisy

sú v znení neskorších predpisov () a podľa tejto

procesnej normy mal krajský súd rozhodovať.

V rozhodovanej veci súdy mali pri rozhodovaní predsa len pouţiť ustanovenie

teraz účinného , a to (pri trestných činoch spáchaných

pred 31. decembrom 2008 výšku škody je potrebné uviesť nielen v slovenských normách,

ale v prepočte aj v eurách). Tento predpis sa nerešpektoval a je náleţité naň upozorniť.

Najvyšší súd na toto pochybenie len upozorňuje, keďţe nemá vplyv na meritum veci.

Podané dovolania v rozhodovanej veci uplatňovali aj ich dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. c/ a písm. g/ Najvyšší súd však dospel k záveru, ţe tieto dôvody dovolaní neboli

naplnené. Znalecký posudok týkajúci sa psychického stavu R. R. bol vypracovaný na základe

dostatočných podkladov a bol tieţ riadne procesne vykonaný ako dôkaz. Jeho hodnotou

sa zaoberal okresný i krajský súd, druhý z nich aj na základe odvolaní obvinených, pričom

došlo k hodnoteniu tohto dôkazu. Námietky proti nemu uplatnené v konaní o dovolaniach

v podstate smerujú hlavne proti hodnoteniu predmetného dôkazu, čo nie je patričné v konaní

o mimoriadnom opravnom prostriedku; Najvyšší súd okrem toho nezistil dôvod na záver,

ţe išlo o nezákonne vykonaný dôkaz.

Od tohto sa odvíja aj tvrdenie, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo

na obhajobu ( ). Porušenie tohto práva (dokonca závaţným

spôsobom) nie je moţné namietať len na základe toho, ţe súdy neakceptovali obhajobné

tvrdenia či návrhy, ale musí ísť o zásadný zásah do práva na obhajobu, rovnajúci sa v princípe

skoro úplnému popretiu tohto práva.

Najvyšší súd na tomto základe dovolaniami uplatňované ich dôvody podľa § 371

ods. 1 písm. c/, písm. g/ neakceptoval, ale prijal za preukázané dôvody podľa

ods. 1 písm. i/ Najvyšší súd potom vychádzajúc z tejto bázy podľa

vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach a ,

Tr. zák. nielen napadnutým uznesením krajského súdu, ale aj v konaní, ktoré mu

predchádzalo; podľa zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, jemu

predchádzajúci rozsudok súdu okresného, ako aj nadväzujúce rozhodnutia, a podľa § 388

8

ods. 1 Okresnému súdu v Banskej Bystrici prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokovať a rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. júna 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová