Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a70/385176.f78a21.pdf
PDF · 130.22 KB
No categories available
3Tdo/61/2011
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 61/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z jeho predsedu JUDr. Milana
Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na verejnom zasadnutí
v Bratislave 27. júna 2012 v trestnej veci obvinenej Mgr. D. L. a spol. pre trestný čin
poškodzovania veriteľa podľa § 256 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.) vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5T 75/03, o dovolaniach,
ktoré podali obvinené Mgr. D. L. a Mgr. M. Č., obidve zastúpené obhajcom JUDr. F. V.,
advokátom v Banskej Bystrici, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 11. novembra 2010, sp. zn. 2To 240/10, takto
rozhodol:
Podľa § 386 ods. 1 Tr. por., z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por., sa v y s l o v u j e , ţe uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra
2010, sp. zn. 2To 240/10, a v konaní, ktoré mu predchádzalo,
bol porušený zákon
v ustanovení § 16 ods. 1 a § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.
Podľa § 386 ods. 2 Tr por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
ako aj predchádzajúci rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 14. mája 2010, sp. zn.
5T 75/03, sa z r u š u j ú .
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Banská Bystrica sa p r i k a z u j e ,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo 14. mája 2010, sp. zn. 5T 75/03,
obvinené Mgr. D. L. a Mgr. M. Č. boli uznané za vinné zo spáchania trestného činu
poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4
Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ţe
od roku 1998 do 1. marca 1999 ako spoločníčky a zároveň konateľky spoločnosti
s ručením obmedzeným (s.r.o.) M. v B. odobrali od rôznych farmakologických a iných firiem
farmaká a iný materiál v celkovej cene 4 310 630,80 Sk, a to od verejnej obchodnej
spoločnosti W. v P. v sume 216 386 Sk, akciovej spoločnosti (a.s.) U. v P. v sume
705 945 Sk, a.s. I. v B. v sume 200 744,70 Sk, s.r.o. S. v Ţ. v sume 81 298 Sk, s.r.o. M. v B.
v sume 1 067 364,80 Sk, s.r.o. U. v B. v sume 24 786 Sk, a.s. M. v M. v sume 30 854,40 Sk,
s.r.o. G. v B. v sume 329 485 Sk, firmy G. v M. v sume 8 007,30 Sk, s.r.o. F. v K. v sume
112 004,21 Sk, firmy N. v B. v sume 12 683,40 Sk, firmy P. v B. v sume 5 114,30 Sk, s.r.o. I.
v B. v sume 44 792,30 Sk, s.r.o. A. v T. v sume 156 190,70 Sk, a.s. B. v N. v sume 492 295
Sk, s.r.o. D. v B. v sume 75 771,40 Sk, s.r.o. V. v S. v sume 720 029,30 Sk a firmy I. v B.
v sume 26 877,90 Sk;
1. marca 1999 kompletné obchodné podiely ich firmy predali R. R. a následne
19. marca 1999 a 24. marca 1999 ako fyzické osoby spätne od tohto kúpili hmotný investičný
majetok, zostatkový sortiment liekov, zdravotníckeho materiálu a pomôcok a jeho
prostredníctvom vybrali z účtov firmy M. finančné prostriedky;
za dodaný tovar nezaplatili, len firme G. bola suma 329 425 Sk uhradená.
Okresný súd za to obidvom obvineným podľa § 256 ods. 4 Tr. zák., s pouţitím § 39,
§ 40 ods. 1 Tr. zák., uloţil tresty odňatia slobody kaţdej na osemnásť mesiacov, podľa § 58
ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon týchto trestov obvineným podmienečne odloţil, pričom podľa
§ 59 ods. 1 Tr. zák. obidvom určil skúšobnú dobu kaţdej na dva roky; podľa § 229 ods. 1
zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) poškodené firmy
s ich nárokom na náhradu škody boli odkázané na konanie o občianskoprávnych veciach.
Proti rozsudku okresného súdu obidve obvinené podali odvolania, ktoré uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. novembra 2010, sp. zn. 2To 240/10, boli
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.
Proti uzneseniu krajského súdu obidve obvinené (zastúpené obhajcom) podali
dovolania, ktorými sa domáhali uznania ich dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/
a písm. i/ Tr. por.; vyslovenia porušenia zákona, zrušenia napadnutého uznesenia a rozsudku
súdu prvého stupňa a príkazu, aby vec bola v potrebnom rozsahu znovu prerokovaná
a rozhodnutá.
Dôvody dovolaní podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. obvinené videli
v nedokonalosti znaleckého posudku, ktorý posudzoval duševný stav svedka R. R.. Podľa ich
názoru znalec v danej otázke vychádzal len z časti spisového materiálu, čím sa celý posudok
stal chybný; pokiaľ súdy tento akceptovali, ide o dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom
(§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.). Dovolateľky akceptáciu znaleckého posudku povaţovali
aj za porušenie práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), lebo neboli pri rozhodovaní
brané do úvahy námietky vznesené obhajobou.
Dovolateľky dôvod tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku) videli v tom, ţe ich konanie
nenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania spotrebiteľa
podľa § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu
z 12. decembra 2002, sp. zn. 6 To 59/2002, dovolateľky vyslovili názor, ţe ak vôbec
ich konanie je trestným činom, malo byť právne posúdené ako trestný čin poškodzovania
veriteľa podľa § 256 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (účinného do 31. augusta 1999);
ich argumentácia bola v tom, ţe malo dôjsť k zmareniu uspokojenia veriteľa inej osoby,
lebo ich firma (M.) bola inou právnickou osobou ako fyzické osoby obvinených a majetok
firmy bol iným majetkom ako majetok obvinených.
Prokurátor navrhol dovolania obvinených ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne konštatoval, ţe dovolania
sú prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), ţe boli podané oprávnenými osobami (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), v stanovenej lehote a predpísaným spôsobom (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ţe boli
splnené jeho podmienky (§ 372, § 373 Tr. por.) a ich obsah zodpovedá ustanoveniu § 374
Tr. por.; napokon dospel k záveru, ţe je splnený dôvod obidvoch dovolaní podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., lebo rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku.
Najvyšší súd v konaní o dovolaní správnosť a úplnosť zisteného skutku neskúma
a nemení (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), avšak musí skúmať, či týmto (zisteným skutkom),
teda konaním obvinenej osoby, resp. spoločným konaním viacerých takých osôb, boli
naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, zo spáchania ktorého bola taká
osoba (osoby) právoplatne uznaná za vinnú.
Okresný súd vo svojom rozsudku zistil, ţe obvinené protiprávne spôsobili škodu
obchodným partnerom ich firmy v sume 4 310 630,80 Sk. Škoda musí predstavovať reálne
zmenšenie majetku poškodeného, čo v rozhodovanej veci nie je moţné ustáliť vo vzťahu
k poškodenej s.r.o. G. v B.. Podľa výroku rozsudku okresného súdu dlh obvinených (firmy)
v sume 329 485 Sk bol firme G. uhradený.
V danom prípade nie je rozhodujúce, za akých okolností bol dlh splatený, lebo bol
naplnený účel zákona, teda nedošlo k zmareniu uspokojenia veriteľa a finálne majetok firmy
G. nebol v dôsledku konania obvinených zmenšený. Ustanovenie § 256 Tr. zák. poskytovalo
trestnoprávnu ochranu legálnosti a čistote obchodnoprávnych vzťahov, a preto splatenie dlhu,
aj keď v rôznej forme je potrebné vziať do úvahy. Z dôvodu naplnenia účelu uvedeného
zákonného ustanovenia je rozhodujúce, či došlo k zmareniu uspokojenia veriteľa a či majetok
tohto bol reálne zmenšený.
Javí sa, ţe ide o skutkovú otázku, do ktorej Najvyšší súd nezasahuje (§ 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.), avšak naznačená okolnosť spôsobila, ţe rozhodnutia súdov sú zaloţené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.
Okresný súd vzhľadom na výšku spôsobenej škody (4 310 630,80 Sk) túto označil
za škodu veľkého rozsahu, pričom však nesprávne vychádzal z kritérií platných v dobe
spáchania činu. Ako vyplýva z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého
stupňa, tento správne uviedol, ţe v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. za škodu veľkého rozsahu
sa povaţuje päťstonásobok minimálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Fatálnou
chybou však je, ţe okresný súd vychádzal z minimálnej mzdy určenej v dobe spáchania činu
na 3 000 Sk mesačne (č. 90/1996 Z.z.), z čoho vyvodil, ţe škoda veľkého rozsahu je daná
sumou najmenej 1 500 000 Sk.
Okresný súd týmto stanoviskom nekonal v intenciách § 16 ods. 1 Tr. zák., podľa
ktorého trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný;
podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Išlo
o permanentné skúmania výšky škody v zmysle § 89 ods. 13 Tr. zák. pri rozhodovaní vo veci.
Minimálna mzda bola pre potreby trestného konania upravovaná osobitným všeobecne
záväzným predpisom, ktorý sa tak fakticky stal súčasťou trestnoprávneho kódexu. Súd
rozhodujúci vo veci podľa zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov je povinný
skúmať postupujúcu a viackrát zvyšovanú hranicu minimálnej mzdy, aby rozhodol
pre páchateľa priaznivejšie (ako v čase spáchania deliktu), a to v zmysle princípu vyjadreného
v ustanovení § 16 ods. 1 Tr. zák.
Toto postupné a permanentné skúmanie hranice škody bolo zastavené teraz účinným
trestným zákonom (zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorý hranicu škody
pre trestné konanie stanovil sumou 8 000 Sk (do 31. decembra 2008, na základe
zák. č. 498/2008 Z.z. je to od 1. januára 2009 suma 266 €).
Z takto stanovenej hranice škody, ktorá je pre páchateľa deliktu najpriaznivejšia
vzhľadom na výšku minimálnej mesačnej mzdy pre potreby trestného konania určovanú
predpismi do 31. decembra 2005, mal v rozhodovanej veci vychádzať aj okresný súd;
hranica škody veľkého rozsahu potom predstavuje najmenej päťstonásobok takej sumy,
teda 4 000 000 Sk (133 000 €).
V tomto smere teda došlo k porušovaniu zákona v ustanovení § 16 ods. 1 Tr. zák.
(zhodne aj ustanovenie § 2 ods. 1 teraz účinného Trestného zákona), ale zároveň
aj v ustanovení § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr. zák., lebo nebola naplnená skutková podstata
tohto deliktu v tom, ţe trestným činom bola spôsobená škoda veľkého rozsahu. Do celkovej
výšky spôsobenej škody nebolo adekvátne pojať aj sumu 329 485 Sk, ako je uţ uvedené.
Za tejto situácie spôsobená škoda predstavuje sumu niţšiu ako je hranica škody veľkého
rozsahu (najmenej 4 000 000 Sk, resp. 133 000 €), a preto skutok obvinených nie je správne
právne kvalifikovaný.
Tieto skutočnosti zakladajú dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého sa domáhali aj dovolateľky. Odôvodnenia ich mimoriadnych opravných prostriedkov
súce nesmerovali k uţ uvedeným zisteniam, ale vzhľadom na porušenia zákona dovolací súd
mohol o veci rozhodnúť na základe obvinenými uplatneného dôvodu dovolania. Do úvahy
neprichádzala tieţ aplikácia ustanovenia § 371 ods. 4 Tr. por. (dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. nemoţno pouţiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo
postavenie obvineného), lebo obvinené boli uznané za vinné zo spáchania prísnejšieho
deliktu; uţ len z pohľadu moţných sankcií ide o váţnu zmenu v ich postavení.
Najvyšší súd k záverom obvinených uvedeným v dovolaniach, ţe ich konanie
by mohlo vykazovať znaky trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 2 písm. a/
Tr. zák., uzatvára, ţe názor vychádzajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu z 12. decembra
2002, uţ nie je moţné prijať. V tejto oblasti dlhším vývojom došlo k zmene justičnej praxe
najmä v tom, ţe ak páchateľ deliktu je vlastníkom právnickej osoby (firmy) a koná
inkriminovaným spôsobom, toto sa vzťahuje na dispozíciu jeho majetkom a nie s majetkom
iného (dlţníka), a preto do úvahy prichádza moţnosť trestného postihu podľa § 256 ods. 1
Tr. zák.
Najvyšší súd k rozhodovanej veci ešte poznamenáva, ţe spomínané chyby rozsudku
okresného súdu mali viesť k inému rozhodnutiu súdu odvolacieho a nie k zamietnutiu
odvolaní obvinených. Zároveň je potrebné konštatovať, ţe nie je evidentný dôvod, na akom
základe krajský súd uvedené odvolania zamietol podľa § 319 teraz účinného Trestného
poriadku (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov). Podľa § 564 ods. 3 uvedeného
Trestného poriadku totiţ vo veciach, v ktorých bola podaná obţaloba na okresný súd
do 31. decembra 2005, konanie vykoná tento súd podľa doterajších predpisov; podľa týchto
tieţ krajský súd vykoná konanie o riadnom opravnom prostriedku. Uvedené predpisy
sú zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) a podľa tejto
procesnej normy mal krajský súd rozhodovať.
V rozhodovanej veci súdy mali pri rozhodovaní predsa len pouţiť ustanovenie
teraz účinného Trestného poriadku, a to § 567b (pri trestných činoch spáchaných
pred 31. decembrom 2008 výšku škody je potrebné uviesť nielen v slovenských normách,
ale v prepočte aj v eurách). Tento predpis sa nerešpektoval a je náleţité naň upozorniť.
Najvyšší súd na toto pochybenie len upozorňuje, keďţe nemá vplyv na meritum veci.
Podané dovolania v rozhodovanej veci uplatňovali aj ich dôvody podľa § 371 ods. 1
písm. c/ a písm. g/ Tr. por. Najvyšší súd však dospel k záveru, ţe tieto dôvody dovolaní neboli
naplnené. Znalecký posudok týkajúci sa psychického stavu R. R. bol vypracovaný na základe
dostatočných podkladov a bol tieţ riadne procesne vykonaný ako dôkaz. Jeho hodnotou
sa zaoberal okresný i krajský súd, druhý z nich aj na základe odvolaní obvinených, pričom
došlo k hodnoteniu tohto dôkazu. Námietky proti nemu uplatnené v konaní o dovolaniach
v podstate smerujú hlavne proti hodnoteniu predmetného dôkazu, čo nie je patričné v konaní
o mimoriadnom opravnom prostriedku; Najvyšší súd okrem toho nezistil dôvod na záver,
ţe išlo o nezákonne vykonaný dôkaz.
Od tohto sa odvíja aj tvrdenie, ţe zásadným spôsobom bolo porušené právo
na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Porušenie tohto práva (dokonca závaţným
spôsobom) nie je moţné namietať len na základe toho, ţe súdy neakceptovali obhajobné
tvrdenia či návrhy, ale musí ísť o zásadný zásah do práva na obhajobu, rovnajúci sa v princípe
skoro úplnému popretiu tohto práva.
Najvyšší súd na tomto základe dovolaniami uplatňované ich dôvody podľa § 371
ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. neakceptoval, ale prijal za preukázané dôvody podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd potom vychádzajúc z tejto bázy podľa § 386 ods. 1
Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 16 ods. 1 a § 256 ods. 1 písm. a/, ods. 4
Tr. zák. nielen napadnutým uznesením krajského súdu, ale aj v konaní, ktoré mu
predchádzalo; podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu, jemu
predchádzajúci rozsudok súdu okresného, ako aj nadväzujúce rozhodnutia, a podľa § 388
ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu v Banskej Bystrici prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokovať a rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 27. júna 2012
JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová