Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/143/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ V. T., bývajúcej v M.,

2/ G. T., bývajúceho v M., 3/ V. T., bývajúceho v M., všetci zastúpení JUDr. J. K.,

advokátom v M., proti žalovanej M. S., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. V. L.,

advokátom v N., o zaplatenie 16 359,62 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Michalovce pod sp.zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 26. februára 2009 sp.zn. v spojení s opravným

uznesením Krajského súdu v Košiciach z 11. júna 2009 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom trovy dovolacieho konania, ktoré tvoria trovy

právneho zastúpenia v sume 389,48 € na účet JUDr. J. K. do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 12. apríla 2007 č.k. -113 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi G. T. (pôvodný žalobca, ktorý počas konania zomrel

a na jeho miesto vstúpili žalobcovia 1/ až 3/ ako jeho právni nástupcovia) sumu

492 850,10 Sk so 17,6 % úrokmi z omeškania od 6. augusta 1999 do zaplatenia a to všetko do

3 dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy konania v sume 95 460,-- Sk na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie

sumy 492 850,10 Sk je oprávnený, pretože medzi žalobcom a bývalým manželom žalovanej

bola uzavretá zmluva o dielo ústnou formou, v zmysle ktorej žalobca vykonal rekonštrukčné

práce na rodinnom dome v B. ako aj na bufete H., ktorých vlastníčkou bola žalovaná.

Konštatoval, že vlastníctvo žalovanej k uvedeným nehnuteľnostiam bolo preukázané listami

vlastníctva č. X. a č. X., z ktorých zistil, že žalovaná na základe kúpnopredajných zmlúv sa

2

stala výlučnou vlastníčkou bufetu stojaceho na parcele č. X. katastrálneho územia V. a na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1997 výlučnou vlastníčkou rodinného domu a garáže

stojacich na parcele č. X. katastrálneho územia B.. Na úhradu ceny diela bol žalobcovi

vyplatený preddavok vo výške 85 000,-- Sk. Po ukončení rekonštrukčných prác bol žalovanej

vyúčtovaný rozsah prác a dodaného materiálu v celkovej výške 492 850,10 Sk, ktoré však

žalovaná po odpočítaní preddavku neuhradila. Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaná

bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom rekonštrukcie. K rozsahu tejto

rekonštrukcie nemala výhrady, dokonca sama sa zúčastnila rokovania a tak podľa názoru súdu

došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, keďže žalovaná ako výlučná vlastníčka týchto

nehnuteľností, plnenie akceptovala a ako sama potvrdila bolo poskytnuté aj protiplnenie

vyplatením preddavku 80 000,-- Sk žalobcovi. Za nespornú skutočnosť súd prvého stupňa

považoval aj to, že dokončené dielo žalovaná prevzala, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že do

konca roku 2000 bývala v spornom rodinnom dome v B. a rovnako bola aj výlučnou

vlastníčkou a prevádzkovateľkou bufetu do 16.10.2000, kedy predmetnú činnosť zrušila.

Mal teda za to, že plnením žalobcu v prospech žalovanej došlo na jej strane k získaniu

bezdôvodného obohatenia. Rozhodol tiež o úrokoch z omeškania a o náhrade trov konania.

Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 26. februára 2009 sp.zn.

v spojení s opravným uznesením z 11. júna 2009 sp.zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uložil žalovanej povinnosť nahradiť

žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 387,09 € na účet JUDr. J. K. do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že považuje za správny právny záver súdu

prvého stupňa v časti, v ktorej konštatoval, že povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi

uplatnenú sumu vyplýva z obsahu zmluvy o vykonanie diela. Neobstojí však právny záver

súdu prvého stupňa, ktorý navyše kvalifikoval nárok žalobcu aj ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Dva právne nároky popri sebe nemôžu obstáť, pričom

z vykonaného dokazovania je zjavné, že záväzok žalovanej vyplýva z obsahu uzavretej

zmluvy o dielo. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142

ods. 1

Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, žiadala ho zrušiť, ako aj

zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedla, že súd

prvého stupňa ako aj odvolací súd nedostatočne vyhodnotil zistený skutkový stav veci. Nie je

pravdou, že so žalobcom uzatvorila zmluvu o dielo, súdy nebrali do úvahy všetky predložené

3

dôkazy a vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili. Dovolateľka namietala svoju pasívnu

legitimáciu v konaní. Odvolací súd pochybil tiež tým, že na základe nenáležite zisteného

skutkového stavu dospel k nesprávnym skutkovým ako aj právnym záverom vo veci, konanie

zaťažil vadou v zmysle

Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení žiadali dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

možno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľka napadla dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,

pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku

ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v až g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne

obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, že konanie trpí vadou uvedenou

v , teda skúmal, či žalovaná mala spôsobilosť byť účastníkom konania.

Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať

procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda

o procesnú subjektivitu, upravenú v tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať

práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Nedostatok spôsobilosti byť

účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, na ktorý musí súd

prihliadať v každom štádiu konania a má za následok zastavenie konania (§ 103, § 104 ods. 1

). V prípade, že súd takto nepostupuje, zaťaží konanie vadou podľa

Podľa ustanovenia , veta prvá spôsobilosť fyzickej

osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa

narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaná M. S. je fyzickou osobou, a teda má spôsobilosť

mať práva a povinnosti, čím je podmienená jej spôsobilosť byť účastníčkou konania.

Od procesnej spôsobilosti treba dôsledne diferencovať vecnú legitimáciu, ktorá

predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto

je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej

legitimácie (aktívnej na žalujúcej strane alebo pasívnej na žalovanej strane) nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia podľa , ale vedie k zamietnutiu žaloby meritórnym

rozhodnutím.

Ohľadom námietky žalovanej o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej

v konaní, dovolací súd poukazuje i na judikát č. R 34/1993, podľa ktorého spôsobilosť byť

účastníkom konania treba odlišovať od tzv. vecnej legitimácie účastníka – aktívnej či

pasívnej, ktorá je z hľadiska prípustnosti dovolania irelevantná. Preto sa touto námietkou

dovolateľky dovolací súd nezaoberal, nakoľko i jej prípadný výskyt v konaní (dovolací súd ho

neskúmal) by nemal za následok existenciu vady v zmysle , a teda ani

prípustnosť dovolania.

Dovolateľka súdom nižších stupňov vyčítala, že nenáležite vykladali skutkový stav

veci, nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, alebo nevykonali všetky dôkazy. Pokiaľ ide

o námietku nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov, je súdna prax jednotná v názore, že

ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam

a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti

konať pred súdom v zmysle ustanovenia (viď R 37/1993, R 125/1999

a R 6/2000). Pre úplnosť je vhodné zdôrazniť, že k procesným právam účastníka nepatrí, ako

sa dovolateľka mylne domnieva, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz.

Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu,

a nie účastníkovi konania ( , ). Ak súd prípadne aj

rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec nevýznamné alebo

nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi konania možnosť

konať pred súdom. K ďalšej námietke žalovanej treba dodať, že súd neodníme účastníkovi

možnosť pred ním konať ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných

dôkazov; jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo

osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237

písm.f/ Pokiaľ dovolateľka namieta, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných

skutkových zistení, keďže si nezabezpečili ďalšie dôkazy pre správne posúdenie veci, ide

po stránke obsahovej o námietku, že v konaní došlo k tzv. inej (než v

vymenovanej) procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; takáto

dovolateľkou tvrdená vada (i keby k nej v konaní došlo) by bola síce relevantným dovolacím

dôvodom ( ), sama osebe by ale nezakladala prípustnosť dovolania

v zmysle

Na dovolací dôvod žalovanej, ktorý mal spočívať v nesprávnom právnom posúdení

veci súdmi nižších stupňov, dovolací súd taktiež nemohol prihliadať, pretože uvedené by

mohlo byť len odôvodnením dovolania v prípade, ak by dovolanie bolo prípustné, a nie

dôvodom jeho prípustnosti podľa a nasledujúcich

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, no prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného hľadiska

neskúmal), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo).

Možno teda uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok žalovanej

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanej, ktorá úspech nemala ( , a

). Žalobcovia podali návrh na uloženie povinnosti nahradiť im trovy tohto konania

( v spojení s ), preto im dovolací súd priznal náhradu

spočívajúcu v odmene JUDr. J. K. za právnu službu, ktorú poskytol advokát žalobcom

vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovanej doručeného súdu 19. októbra 2009 (§ 14

ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil súd podľa § 10 ods. 1

vyhlášky, t.j. 320,34 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky

a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky,

t.j. 6,95 € a s 19 % DPH), predstavuje spolu 389,48 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová