Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/139/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne 1/ J. P., bývajúcej v P.,

zastúpenej JUDr. I. Š., advokátom vo S., 2/ Z., so sídlom v B., proti ţalovanej E., so

sídlom v K., zastúpenej JUDr. R. P., advokátom v K., o primerané zadosťučinenie

a o kolektívnu ochranu práv spotrebiteľov s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove z 28. novembra 2011 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove z 28. novembra 2011 sp. zn.

, v časti, v ktorej odvolanie ţalovanej voči rozsudku

Okresného súdu Prešov z 8. júna 2011 č.k. -44 odmietol a súvisiaci výrok

o trovách odvolacieho konania a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. novembra 2011 sp. zn.

, v časti, v ktorej potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov

z 11. júla 2011 č.k. -58 o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 8. júna 2011 č.k. -44 uloţil ţalovanej

povinnosť zaplatiť ţalobkyni 1/ primerané finančné zadosťučinenie 3 000,-- € do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia. Ţalovanej zároveň uloţil povinnosť zdrţať sa voči

spotrebiteľom zo zmluvných vzťahov zasielania zásielok označených ako „Upomienka“

otvorenými listami a v obálkach s vonkajším označením „Upomienka“. Ďalej uloţil ţalovanej

povinnosť zdrţať sa vymáhania pohľadávok od spotrebiteľov tým, ţe spotrebiteľov

navštevujú proti ich vôli osoby v mene ţalovanej v obydlí spotrebiteľov. Ţalovanej uloţil

povinnosť nahradiť ţalobkyni 1/ trovy konania 308,33 € na účet právneho zástupcu

ţalobkyne 1/ do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vyslovil, ţe ostatní účastníci nemajú

nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 114 ods. 3 a 5, § 153b

ods. 3, Mal za to, ţe v danom prípade boli splnené všetky podmienky

na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, ţe v zmysle zákona

č. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ide o vzťah medzi spotrebiteľom

(ţalobkyňou 1/) a podnikateľom (ţalovanou), ktorý poskytol sluţbu v zmysle § 2 tohto

zákona. O trovách konania súd rozhodol podľa

Okresný súd Prešov uznesením z 11. júla 2011 č.k. -58 zamietol návrh

ţalovanej na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia a na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe relevantným dôvodom pre zrušenie rozsudku pre

zmeškanie v zmysle je len ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý ţalovaná

zmeškala lehotu na vyjadrenie podľa Súd povaţoval doručenie spornej

zásielky (ţaloba s prílohami a uznesenie obsahujúce výzvu v zmysle )

za účinné dňom 1. februára 2011. Ţalovaná zásielku riadne prevzala, o čom svedčí podpis

na poštovej doručenke. V tejto súvislosti poukázal súd na Zo spornej

doručenky jasne vyplýva, ţe ţalovanej bola doručená aj ţaloba. Súd tvrdenie ţalovanej, ţe

zásielka neobsahovala ţalobu (preto sa k nej nemohla vyjadriť), pokladal za účelové.

V prípade, ak by jej ţaloba nebola doručená, ale len uznesenie, ktoré obsahovalo výzvu

na vyjadrenie sa k ţalobe pod následkom moţnosti vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie,

ţalovaná by na to nepochybne upozornila. Toto však počas 4 mesiacov neurobila.

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovanej uznesením z 28. novembra 2011 sp. zn.

, odvolanie proti rozsudku odmietol. Náhradu trov

odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Uznesenie okresného súdu (o zamietnutí návrhu

ţalovanej na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia a na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie) potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe prvostupňový súd uznesením

z 27. januára 2011 vyzval ţalovanú (okrem iného), aby sa v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia písomne vyjadrila k ţalobe a oznámila, či nárok uznáva. Zároveň bola poučená

v zmysle , ţe v prípade, ak bez váţneho dôvodu nesplní túto povinnosť,

môţe súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa Z obsahu spisu

vyplýva, ţe ţalovanej bola doručená ţaloba s prílohami a uznesením 1. februára 2011.

Ţalovaná sa k ţalobe nevyjadrila. Predmetná doručenka potvrdzujúca toto konštatovanie je

súčasťou spisového materiálu a nachádza sa pri č.l. 28 spisu. Odvolací súd mal za to, ţe

v danej veci boli splnené podmienky na vydane rozhodnutia pre zmeškanie ( ).

V takomto prípade odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie v zmysle nie je

prípustné a preto odvolací súd odvolanie odmietol ( ). O trovách

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s

Keďţe odvolaním bolo napadnuté aj uznesenie okresného súdu, ktorým rozhodol o návrhu

ţalovanej na zrušenie rozsudku a na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia,

odvolací súd preskúmal toto uznesenie v zmysle Zistil, ţe súd prvého

stupňa rozhodol správne a jeho rozhodnutie má oporu v zistenom skutkovom stave,

na ktoré v plnom rozsahu odkázal. Uznesenie vzhľadom na uvedené ako vecne správne

potvrdil ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla

uznesenie odvolacieho súdu zrušiť ako aj rozsudok súdu prvého stupňa spolu s uznesením

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala

z Túto vadu vidí dovolateľka v nesprávnom zistení skutkového stavu

veci, ktorého následkom bolo nesprávne právne posúdenie. Hoci jej bola doručená výzva

na vyjadrenie, zásielka neobsahovala ţalobu, ale len prílohy, takţe sa nemohla kvalifikovane

vyjadriť. Uviedla, ţe ţalovaná nikdy nespochybňovala doručenie poštovej zásielky, ani údaje

na doručenke, ktorej prevzatie potvrdila podpisom, ale obsah zásielky sa nezhodoval

so súdom uvádzaným stavom, t.j. neobsahovala návrh na začatie konania. Skutočnosť, ţe

návrh bol súčasťou predmetnej zásielky musí preukázať súd a nie ţalovaná, ktorá nemôţe

preukázať neexistenciu skutočnosti, ktorá nenastala.

Ţalobkyňa 1/ sa k dovolaniu ţalovanej písomne vyjadrila a navrhla dovolanie ako

neprípustné odmietnuť.

Ţalovaný 2/ sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená

advokátom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) skúmal, či tento mimoriadny opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie je

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle

je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Pretoţe dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý

zo znakov vyššie uvedených uznesení (a to aj v jeho odmietajúcej časti ako aj

v potvrdzujúcej časti), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom

dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 nepripúšťa.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť ( ) skúmať

vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v

písm. a/ aţ g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle aţ e/, nenamietala a tieto nezistil

ani dovolací súd.

Ţalovaná vo svojom dovolaní namietala vadu v zmysle , ktorú

dovolací súd zistil z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu a to

v jeho časti, v ktorej odmietol odvolanie ţalovanej proti rozsudku súdu prvého stupňa.

I. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť

svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému

na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov

odvolania podaného z dôvodu, ţe neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia,

alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

V danej veci odvolací súd skonštatoval správnosť postupu súdu prvého stupňa pokiaľ

ide o vydanie rozsudku pre zmeškanie, resp. splnenie podmienok na jeho vydanie.

Dostatočným spôsobom taktieţ odôvodnil, prečo povaţoval tieto podmienky za splnené. Je

potrebné však uviesť, ţe odvolací súd sa opomenul vysporiadať s námietkou ţalovanej

uvedenou v jej odvolaní, pokiaľ ide o namietané nesprávne právne posúdenie veci, z ktorého

dôvodu ţalovaná rovnako vyvodzovala prípustnosť svojho odvolania voči rozsudku pre

zmeškanie (viď č.l. 49 spisu). Z rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, ako sa s touto

námietkou vysporiadal, resp. moţno konštatovať, ţe sa s ňou ţiadnym spôsobom

nevysporiadal.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi

skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti,

ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je

logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

rozhodnutia ako aj preukázať jeho správnosť.

Skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesnej vade podľa , je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť. Vzhľadom

na uvedené sa dovolací súd uţ ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní v tejto časti

nezaoberal.

I. V časti dovolania smerujúceho proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu ţalovanej na odpustenie

zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia a na zrušenie rozsudku pre zmeškanie dovolací súd

uvádza nasledovné.

K námietke ţalovanej ohľadne ne/správne zisteného skutkového stavu moţno uviesť,

ţe podľa ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie nie je ďalším odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 242

ods. 2 písm. a/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemoţno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi niţších stupňov,

ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Pokiaľ ide o právne posúdenie predmetnej veci dovolací súd dodáva, ţe právne

posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod

prípustnosti dovolania podľa Právnym posudzovaním totiţ súd nemôţe zaloţiť

ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v ustanovení Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací

dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Z uvedených dôvodov

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie

ţalovanej v tejto časti procesne neprípustné (vada konania v zmysle

zistená nebola).

Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

v časti, v ktorej odvolanie ţalovanej voči rozsudku Okresného súdu Prešov z 8. júna 2011 č.k.

-44 odmietol a súvisiaci výrok o trovách odvolacieho konania zrušil a vec mu

v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( ). Dovolanie ţalovanej proti

uzneseniu odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešov

z 11. júla 2011 č.k. -58 ako neprípustné podľa § 218 ods. l písm. c/ v spojení

s odmietol.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová