Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/115/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa 1/ R. M.,

bývajúceho v Ž., navrhovateľky 2/ A. M., bývajúcej v Ž., oboch zastúpených Mgr. Ľ. K.,

advokátom v Ž., proti odporkyni Slovenskej republike – zastúpenej Úradom geodézie,

kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého č. 2,

o zaplatenie náhrady škody, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. ,

o dovolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 8. decembra 2010,

sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 8. decembra 2010 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom zo 14. júna 2010 č.k. -238 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ 5 665,07 € s 13 % úrokom z omeškania

ročne od 11.12.2002 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti návrh zastavil ( ). Vyslovil, že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že

na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľov na zaplatenie

náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, je dôvodný. V konaní

bolo zistené, že 9. decembra 2002 kataster urobil zápis do listu vlastníctva. Ďalej zistil, že

kataster meškal so zápisom vlastníctva prakticky viac ako 28 mesiacov. Z vyjadrení

Okresného úradu v Žiline, odbor životného prostredia vyplýva, že kolaudácia nemohla

prebehnúť v primárnej lehote len z toho dôvodu, že navrhovatelia nedokázali predložiť

na stavbu list vlastníctva. Takže na jednej strane nemohlo byť vydané kolaudačné

rozhodnutie, pretože navrhovatelia nemali list vlastníctva a na druhej strane zas samotný

kataster nepriamo odvodzuje zápis na list vlastníctva aj kolaudačným rozhodnutím. Tým, že

2

kataster bol zápisom vlastníctva vo výraznom omeškaní, vznikla navrhovateľom škoda (§ 18

ods. 1 ). Svedkyňa C. naznačila vo svojej výpovedi, že kvôli

technickým problémom, ktoré vznikli na strane katastra došlo k zbytočným prieťahom

v konaní. Navrhovatelia 1/ a 2/ upravili svoj petit a žiadali uhradiť spôsobenú škodu

od dátumu, kedy podali návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia (8. júla 2001), čo sa však

opätovne zdržalo, pretože nemohli predložiť k návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia

list vlastníctva, ktorý im nechcel kataster vydať. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody

a konaním odporkyne videl súd v tom, že nebyť prieťahov v konaní, mohli navrhovatelia byt

prenajímať omnoho skôr. Mal totiž za preukázané, že navrhovatelia prenajali dvojgeneračný

byt nájomcovi M. N. za sumu 331,94 € mesačne. Od tohto potom odvodzovali aj výšku

škody, ktorá im bola spôsobená za 17 mesiacov a dva dni vo výške 5 648,48 €. Pre úplnosť

dodal, že navrhovatelia si uplatnili nárok na náhradu škody proti štátu prostredníctvom

Ministerstva spravodlivosti SR a to listom z 8. novembra 2002 s tým, aby im bola náhrada za

vzniknutú škodu zaplatená do 10. decembra 2002. Následne si uplatňovali aj úrok

z omeškania vo výške 13 % a to dňom nasledujúcom po dni, kedy mala byť zaplatená náhrada

škody MS SR (od 11. decembra 2002). Okresný súd vyhovel navrhovateľom aj pokaľ išlo

o úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol súd podľa

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 8. decembra 2010 sp.zn. potvrdil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť uhradiť

navrhovateľom 5 665,07 € spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne od 11.12.2002 až

do zaplatenia tak, že návrh navrhovateľov zamietol. Vyslovil, že výrok rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým v ostatnej časti konanie zastavil zostáva nedotknutý. Odporkyni náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal. Krajský súd hodnotiac výsledky

vykonaného dokazovania okresným súdom dospel k záveru, že podmienky zodpovednosti

štátu za spôsobenú škodu nie sú v danom prípade splnené. Právnym základom nároku,

z ktorého mala vzniknúť škoda, je Zmluva o budúcej zmluve o nájme bytu uzavretá 6. júla

2000 medzi navrhovateľmi ako prenajímateľmi a M. N. ako nájomkyňou. Podľa článku III

(doba nájmu) sa zmluvné strany dohodli, že „nájomnú zmluvu na predmet nájmu uzavrú

bezprostredne, najneskôr do 14 dní po tom, ako katastrálny úrad zapíše vlastnícke právo

k tomuto bytu v prospech prenajímateľa; k tomu prenajímateľ preukazuje, že návrh na vklad

Zmluvy o výstavbe č. 6/2000 bol podaný Okresnému úradu v Žiline, katastrálnemu odboru 4.

júla 2000 a podľa zákona by k zápisu vlastníctva malo dôjsť do 30 dní od tohto dátumu“.

Znamená to, že navrhovatelia sa zaviazali uzavrieť nájomnú zmluvu, pričom odkladacou

podmienkou ( ) bol zápis vlastníckeho práva k bytu

príslušnou správou katastra. Jedná sa teda o podmienku vyplývajúcu zo záväzkového

právneho vzťahu účastníkov zmluvy. Ak k zápisu vlastníckeho práva došlo 9. decembra 2002,

znamená to, že boli naplnené podmienky zmluvy o budúcej zmluve, keďže s M. N. uzatvorili

riadnu nájomnú zmluvu dňa 12. decembra 2002, t.j. v lehote uvedenej v zmluve o budúcej

zmluve. Uvedeným spôsobom k spôsobeniu škody konaním správy katastra (meškaním so

zápisom vlastníckeho práva na liste vlastníctva) nedošlo. O trovách konania (prvostupňového

a druhostupňového) krajský súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali navrhovatelia 1/ a 2/ dovolanie.

Prípustnosť dovolania vyvodili z ustanovenia a jeho dôvodnosť z

ods. 2 písm.a/, b/, c/ Mali za to, že žaloba je dôvodná, keď nečinnosťou katastra im

vznikla škoda. Z obsahu rozsudku je zrejmé, že odvolací súd sa správal ako obhajca

odporkyne, jeho odôvodnenie je tendenčné a sudcov pokladajú za advokátov štátu a nie

za nestranných sudcov. Takisto uviedli, že postupom súdu im bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Žiadali, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, že

zaviaže odporkyňu zaplatiť im 5 665,07 € spolu s 13 % úrokom ročne odo dňa 11. decembra

2002 do zaplatenia.

Odporkyňa navrhla dovolanie navrhovateľov 1/ a 2/ ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie

v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žiadna z týchto vád nevyšla najavo v dovolacom

konaní.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu

celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej

bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých, alebo

ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne

nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť

na ujmu záujmom spoločnosti.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem (), Listiny

základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Podľa dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli

splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ustanovenia vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy

a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch

účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

V zmysle odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú

splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219), ani jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil

súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám

( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na ním

založených následných právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu

odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého

stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal potrebné dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie).

I keď z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu možno ustáliť konštatovanie,

že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, avšak následne vec po právnej

stránke nesprávne posúdil, z dôvodov zmeny jeho rozhodnutia vyplýva, že rozdielne od súdu

prvého stupňa posúdil skutkový stav veci. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd,

prejednávajúci odvolanie 8. decembra 2010 dokazovanie nedopĺňal, ani nezopakoval, len

vyhlásil rozsudok ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že ak sa odvolací súd chcel

odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním

vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle sám v potrebnom

rozsahu opakovať, pokiaľ chcel ním vykonané dokazovanie vrátane výsluchov účastníkov

konania a svedeckých výpovedí hodnotiť rozdielne ako súd prvého stupňa (prípadne doplniť

v podstatnej rozhodujúcej časti) a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj

po účinnosti novely uskutočnenej

Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za neprípustné, aby odvolací súd ku svojim

odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k vyhoveniu návrhu, dospel iba na základe

prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa.

Odvolací súd si tak nezadovážil rovnocenný zákonný procesný podklad pre odlišné

hodnotenie dôkazov v zmysle , a preto sú jeho skutkové a na ne nadväzujúce

právne závery zatiaľ predčasné a dovolaciemu súdu neprislúcha v súčasnom štádiu konania

oprávnenie na ich hodnotenie.

Odvolací súd môže dospieť k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môže byť

odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce

odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa, musí dokazovanie sám opakovať

a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie v zmysle ; je

neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim

k odlišnému právnemu záveru, dospel bez vykonania akéhokoľvek dokazovania.

Obligatórnou požiadavkou spravodlivého procesu a samozrejmým dôsledkom zásady

priamosti a ústnosti, v ktorej spočíva základ správneho hodnotenia dôkazov, je, aby odvolací

súd, ak má pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa, vyvodil svoje iné

závery spravidla z rovnocenných podkladov, t.j. v zásade z tých istých dôkazov alebo

dôkazov rovnakej kvality a váhy, ako to urobil súd prvého stupňa. Zásada priamosti a ústnosti

má pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky, ako pre súd prvého stupňa.

Preskúmavaná právna vec sa týka náhrady škody v zmysle

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd,

vychádzajúc z výsledkov pred ním vykonaného dokazovania (výsluchom účastníkov,

svedkov, listinnými dôkazmi), dospel k záveru, že navrhovateľom škoda vznikla a túto je im

povinná uhradiť odporkyňa. Odvolací súd, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia,

však dospel k odlišným (opačným) skutkovým zisteniam než súd prvého stupňa.

Pokiaľ dovolatelia namietali, že zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), treba uviesť, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je

chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú (vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu

konania) pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). K takejto vade bol

dovolací súd povinný prihliadnuť, i keď by nebola uplatnená ako dôvod prípustného

dovolania ( druhá veta ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej

časti zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 243b

ods. 1

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová

9