Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/37/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci ţalobkyne CTU strojárstvo, s. r. o., so sídlom Revolučná

910/30, Trenčianska Teplá, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Andreja Jaroša,

spol. s r. o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, Trenčín, proti ţalovanému Finančnému

riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica,

o preskúmanie rozhodnutí ţalovaného č. I/226/13204-98421/2010/990600-r a č. I/226/13204-

98420/2010/990600-r, obe z 16. septembra 2010, konajúc o odvolaní ţalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -46 z 03. mája 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne,

č. k. -46 z 03. mája 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j

ods. 1 (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou

2

sa ţalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí ţalovaného,

ktorými ţalovaný potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu Trenčín (ďalej len

„správca dane“) č. /Fer a č. /Fer, oba z 18. mája 2010,

ktorými správca dane na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly podľa § 44 ods. 6

písm. b/ bod 1 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2011

(ďalej len „zákon o správe daní“ alebo „“) vyrubil rozdiel dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia, v poradí uvádzaných

dodatočných platobných výmerov, III. štvrťrok 2006 v sume 14.140,47 eura a I. štvrťrok 2006

v sume 1.895,33 eura. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane bolo porušenie ustanovenia § 49

ods. 1 a ods. 2 písm. a/ o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov s účinnosťou do 31. decembra 2006 (ďalej len „zákon o DPH“), pretoţe v priebehu

opakovanej daňovej kontroly sa nepreukázalo, ţe zdaniteľné plnenia boli uskutočnené

osobami uvedenými na faktúrach predloţených ţalobkyňou. Konkrétne správca dane

v kontrolovanom zdaňovacom období III. štvrťroka 2006 ţalobkyni nepriznal nárok

na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr č. DF-213 (2006/2006) DPH vo výške 87.191

Sk zo dňa 09. septembra 2006 za dodaný tovaru (zverák, kompresor, zváracie stoly,

prevodovka a nasl.), č. DF-229 (2206/2006) DPH vo výške 43.484 Sk zo dňa

19. septembra 2006 za dodávku profilovanej ocele, vystavených obchodnou spoločnosťou

Ria spol. s r. o., Národná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: X., IČ DPH: S., za ktorú v čase

dodania tovaru konal konateľ Ľ., bytom J., správca dane taktieţ nepriznal ţalobkyni nárok na

odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr č. DF-197 (0608018) DPH vo výške 117.576 Sk zo

dňa 24. augusta 2006 za predaj tovaru (Jakl 100 x 100 x 8) a č. DF-219 ( 0609020 ) DPH vo

výške 177.745 Sk zo dňa 12. septembra 2006 za predaj tovaru (Jak1 70 x 70 x 6) vystavených

obchodnou spoločnosťou PGP. Š, s. r. o., 8, 067 52 Čertiţné, IČO: X., IČ DPH: S., za ktorú

v čase dodania tovaru konal konateľ M., bytom P.. V kontrolovanom zdaňovacom období

I. štvrťroka 2006 správca dane nepriznal ţalobkyni nárok na odpočítanie DPH

z dodávateľskej faktúry č. DF-046 (07/06/2006) zo dňa 24. marca 2006 za nákup tovaru

(elektromotory, prevodovky, hydroagregát atď.) od dodávateľa Ľ., Ľ., J., IČO: X., DIČ: S..

Krajský súd v Trenčíne v medziach ţaloby podanej ţalobcom preskúmal napadnuté

rozhodnutia, prvostupňové rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo

ich vydaniu a dospel k záveru, ţe rozhodnutia a postup správneho orgánu sú v súlade

so zákonom. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na výsledky dokazovania

3

vykonaného pri preverovaní nákupu tovarov od vyššie uvedených sporných dodávateľov

ţalobkyne. Podľa krajského súdu vykonaným dokazovaním zo strany správcu dane

sa spochybnili daňové doklady predloţené ţalobkyňou na preukázanie ňou deklarovaných

zdaniteľných plnení. Podľa krajského súdu pre posúdenie veci bolo rozhodné, či ţalobkyňa

splnila podmienky podľa § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/, a § 71 ods. 2

písm. b/ zákona o DPH, t. j. či sa uskutočnilo medzi ţalobkyňou ako platiteľkou dane

a dodávateľmi M. a Ľ. zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o dani z pridanej. Krajský súd

v nadväznosti na výsledky dokazovania a s odkazom na ich zhrnutie v napadnutom

rozhodnutí ţalovaného sa stotoţnil so skutkovými zisteniami správcu dane a ţalovaného

druhostupňového správneho orgánu ako aj s ich právnym záverom, ţe ţalobkyňa nesplnila

podmienky na odpočet dane z pridanej hodnoty, pretoţe hodnoverne nepreukázala, ţe

zdaniteľné plnenia uskutočnili dodávatelia ţalobkyne - M. a Ľ. a ich obchodné spoločnosti,

ktoré boli uvedené na faktúrach. Podrobnosti o výsluchu ţalobkyne ako aj o zisťovaní osôb

dodávateľov uviedol ţalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, na ktoré krajský súd v

tejto súvislosti poukázal. Z výpovedí svedkov vyplynulo, ţe konatelia a spoločníci

dodávateľov ţalobkyne sú osoby, ktoré sa nezdrţujú v mieste trvalého pobytu, príp. v mieste

podnikania určeného podľa výpisu z obchodného registra, a preto nemohli byť vypočutí na

ozrejmenie, či dodanie tovaru sa realizovalo tak, ako bolo uvedené na faktúrach. Písomné

vyjadrenia M. a Ľ. sa javia ako nedôveryhodné, pretoţe vychádzali z podkladov, ktoré nemali

k dispozícii, pretoţe sú bezdomovcami, a teda ţiadne hodnoverné doklady k preukázaniu

uskutočnenia obchodu nemali. Krajský súd má za to, ţe ţalobkyňa v preskúmavanom

daňovom konaní neodstránila pochybnosti o osobách dodávateľov, a preto nebolo moţné

prihliadnuť na jej tvrdenie, ţe s dodaným tovarom ďalej obchodovala. Krajský súd

s poukazom na znenia § 19 ods. 1 zákona o DPH, § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH a § 51

ods. 1 písm. a/ a ods. 2 v spojení s § 71 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH konštatoval,

ţe ţalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia I. a III. štvrťrok 2006.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, ţe podľa § 250k ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) neúspešnej ţalobkyni uplatnené právo na náhradu trov

konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonom stanovenej lehote

odvolanie z dôvodu podľa , domáhajúc sa, aby Najvyšší súd

4

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe vyhovie jej ţalobnému petitu a zruší

napádané rozhodnutia ţalovaného. Ţalobkyňa napádaným rozhodnutiam vytýka nesprávne

právne a skutkové posúdenie prejednávanej veci.

Ţalobkyňa s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51ods. 1 písm. a/

zákona o DPH má za to, ţe podmienky dané uvedenými ustanoveniami zákona o DPH

pre odpočítanie DPH boli ţalobkyňou riadne splnené. Ţalobkyňa so správcom dane

spolupracovala, predloţila faktúry, pokladničné doklady o zaplatení v hotovosti a dodacie

listy, ktorými osvedčila riadne dodanie tovaru, pričom zároveň poukázala na preverenú

skutočnosť, ţe tovar zakúpený od spochybňovaných dodávateľov bol ďalej predaný

obchodným spoločnostiam POVATECH, a. s., LAMZA, s. r. o., a podnikateľovi R..

Ţalobkyňa namieta, ţe správne orgány ako i krajský súd sa vôbec nevysporiadali so

skutočnosťou pôvodu nadobudnutia ďalej predaného tovaru, pričom dosiaľ nikto

nespochybnil vlastnícke právo ţalobkyne k tomuto tovaru.

Podľa ţalobkyne nie je spravodlivé od nej ďalej poţadovať, aby iným spôsobom

ako predloţením daňových dokladov preukázala, ţe postupovala v súlade so zákonom o DPH

a vznikol jej nárok na odpočítanie DPH.

Ţalobkyňa namieta porušenie princípu individuálnej zodpovednosti za porušenie

právneho predpisu, nakoľko ona nemôţe zodpovedať za porušenie povinností súvisiacich

s vedením účtovníctva a právnych predpisov treťou osobou, t. j. konanie jej dodávateľov

jej nemôţe byť na ťarchu. Ţalobkyňa uvádza, ţe v čase realizácie sporných obchodov nemala

vedomosť o tom, ţe dodávateľské subjekty sú problémovými daňovými subjektmi.

Skutočnosť, ţe sa správcovi dane nepodarilo preukázať uskutočnenie sporných zdaniteľných

plnení preverením účtovníctva predmetných dodávateľov, nemôţe mať vplyv na vznik nároku

ţalobkyne na odpočet DPH.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 18. júla 2011 navrhol, aby odvolací súd

rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne právny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (

v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho

5

pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s

veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne proti rozsudku

krajského súdu priznať úspech nie je moţné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada,

len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom

konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

6

Podľa § 15 ods. 1 prvé dve vety zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec

správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo

na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý

je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

Za daňovú kontrolu sa povaţuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,

alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia

tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu

dane právo:

a) na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia

zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr

v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu

v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu

k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

7

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých

vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho

tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových

priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného

daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa § 15b ods. 2 zákona o správe daní na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú

ustanovenia § 15.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie

správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky

skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako

aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov

vedených daňovým subjektom.

8

Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie

obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a pouţitie

právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH účinného do 31. decembra 2006

daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci

nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania

ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči

nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú

byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môţe

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2

písm. a/, c/ alebo d/ v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo

v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom právo

na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania

za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku

1 písm. a/, c/, alebo d/; ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá

doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/, alebo d/, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom

období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/, alebo d/. Platiteľ vykoná

odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol

v záznamoch podľa § 70.

9

Podľa § 51 ods. 3 zákona o DPH odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, ţe od celkovej

výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane

za príslušné zdaňovacie obdobie.

Podľa § 71 ods. 1 veta prvá zákona o DPH pri kaţdom dodaní tovaru a dodaní sluţby

v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou,

je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať:

a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva

tovar alebo sluţbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,

b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu

tovaru alebo sluţby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,

c) poradové číslo faktúry,

d) dátum, keď bol tovar alebo sluţba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1

prijatá, ak tento dátum moţno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,

e) dátum vyhotovenia faktúry,

f) mnoţstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej sluţby,

g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej

cene,

h) sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v slovenských korunách.

Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného

hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť

dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené

čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených

skutkových okolnosti urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia

a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţené daňové doklady a dôkazy

na preukázanie deklarovaného nákupu tovarov od dodávateľov Ria spol. s r. o., PGP. Š,

s. r. o., a Ľ., ĽP SLOVAKIA s miestom podnikania J., vo svetle výsledkov dokazovania

nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti oprávnenosti nároku na odpočítanie

10

DPH podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH ako i vierohodnosti účtovnej

evidencie ţalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).

Vo vzťahu k tvrdenému splneniu si dôkaznej povinnosti ţalobkyňou predloţením

faktúr, pokladničných dokladov a dodacích listov, ktorými mala osvedčiť riadne dodanie

tovaru, moţno poukázať na zásadu materiálnej pravdy premietnutú do povinnosti správcu

dane preveriť základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo

vznik daňovej povinnosti (§ 15 ods. 1 zákona o správe daní) v spojení so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov správcom dane (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní) a dôkazným bremenom

daňového subjektu, ktoré ho v daňovom konaní zaťaţuje mierou v závislosti na nároky

kladené hmotnoprávnymi predpismi upravujúcimi tú ktorú preverovanú daňovú povinnosť.

Ak sa správcovi dane pri hodnotení obsahu listinných dôkazov javí potrebné preveriť

ich vierohodnosť, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe,

aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu

a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí,

a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré

uţ má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Je pochopiteľné a beţnou praxou,

ţe preverenie nákupu tovaru daňovým subjektom uplatňujúcim si nárok na vrátenie DPH

a splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH,

správca dane preveruje u dodávateľa tovaru kontrolou ním vedeného účtovníctva a iných

skutočností, ktoré potom správca dane vyhodnotí kaţdú zvlášť a všetky vo vzájomnej

súvislosti. K vierohodnosti predkladaných dôkazov neprispeli skutočnosti, ţe konateľmi

dodávateľských obchodných spoločností ako i dodávateľom ako fyzickej osoby boli

bezdomovci, u ktorých doplneným dokazovaním vyšlo najavo, ţe napr. Ľ. bol v čase

zisťovania jeho pobytu správcom dane uţ vyše desať rokov bezdomovcom, teda i v čase

realizácie sporného nákupu tovaru ţalobkyňou od obchodnej spoločnosti, ktorej bol

konateľom alebo od neho samého ako podnikateľa. Taktieţ vierohodnosť obsahu ţalobkyňou

predkladaných daňových dokladov nepodporí skutočnosť, ţe konateľ obchodnej spoločnosti

PGP. Š, s. r. o. M. je taktieţ bezdomovcom, pričom je evidovaný ako konateľ vo viacerých

obchodných spoločnostiach, ktoré, rovnako ako všetci spochybnení dodávatelia ţalobkyne, si

neplnia oznamovacie a daňové povinnosti, s príslušnými správcami daní nekomunikujú a ako

fyzické osoby nie sú k zastihnutiu pre účely doručenia úradných zásielok z dôvodu

zabezpečenia ich účasti na výsluchu v rámci správy daní, príp. daňového konania. Vo svetle

11

týchto skutočností sa výpoveď ţalobkyne ohľadne dodania kupovaného tovaru vyššie

uvedenými osobami prostredníctvom motorových vozidiel javí ako nepresvedčivá, nemajúca

oporu vo vyššie uvedených zisteniach ako i v zistení, ţe uvedení dodávatelia v čase dodania

tovaru nemali na seba evidované ţiadne motorové vozidlá.

o účtovníctve v znení neskorších predpisov upravuje

povinnosti uchovávania a ochrany účtovnej dokumentácie (§ 35 a 36 uvedeného zákona),

pričom podľa § 35 ods. 5 zákona citovaného zákona účtovná jednotka je povinná pred svojím

zánikom alebo pred skončením podnikania alebo inej zárobkovej činnosti zabezpečiť

uchovanie účtovných záznamov. Absencia splnenia si tejto povinnosti troma dodávateľmi

ţalobkyne v dvoch štvrťročných zdaňovacích obdobiach DPH taktieţ spôsobuje pochybnosti

o dôveryhodnosti daňových dokladov vystavených týmito podnikateľmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov dospel k záveru, ţe námietky ţalobkyne vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto

rozhodol podľa v spojení s druhá veta tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko o orgánoch štátnej správy v oblasti daní

a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo

s účinnosťou od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom

v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli

na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,

t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská

Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s

na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného

ţalovaného.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s vety prvej a ,

12

keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému

v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková