Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/158/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva

po poručiteľovi F. M., na návrh F. M.M., zastúpeného JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou

v Poprade, Štefánikova 882/39, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 6 D

814/2011, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z 23. decembra

2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Ţiline z 23. decembra

2011 sp.zn. a uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 11. októbra

2011 č.k. -25 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 11. októbra 2011 č.k. -25

zamietol návrh na konanie o dedičstve v zmysle po poručiteľovi F. M..

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe pre posúdenie návrhu navrhovateľa sa oboznámil so

spisom bývalého Štátneho notárstva v Liptovskom Mikuláši sp.zn.

D 1006/1971, ktorým bolo vykonané základné (pôvodné) dedičské konanie po menovanom

poručiteľovi, z obsahu ktorého zistil, ţe dedičmi zo zákona po poručiteľovi boli v prvej

dedičskej skupine E. M. a I. M., pričom obaja dedičstvo prijali. Poručiteľ závet nezanechal.

Podľa zákona účinného v čase smrti poručiteľa ( ) sú na základe

zisteného skutkového a právneho stavu dedičmi len vyššie menované fyzické osoby

(manţelka a syn). Iba týmto patrí postavenie dedičov v konaní po uvedenom poručiteľovi

a len oni sú oprávnení

na podanie návrhu na začatie konania o novoobjavenom majetku. Keďţe, vychádzajúc

zo záverov skončeného základného dedičského konania, navrhovateľ nie je v postavení dediča

2

poručiteľa, potom nie je osobou oprávnenou na podanie takéhoto návrhu na dodatočné

dedičské konanie. V závere odôvodnenia („na okraj veci“) prvostupňový súd dodal, ţe pokiaľ

je poručiteľ otcom navrhovateľa, potom si môţe (navrhovateľ) svoje práva ako dediča

uplatňovať uţ len v civilnom, sporovom konaní podaním ţaloby v zmysle § 485 Občianskeho

zákonníka.

Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 23. decembra 2011 sp.zn.

uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch

rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a v zmysle

skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, navrhol

ho spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. S odkazom na dôvody zamietnutia jeho návrhu prvostupňovým súdom dovolateľ

poukázal na to, ţe uţ v návrhu uviedol, ţe v pôvodnom konaní štátne notárstvo uviedlo údaje

dedičov bez relevantných dokladov, uviedlo ich nesprávne, a preto sú údaje dedičov

povrchné, nepresné a neidentifikovateľné, k čomu priloţil aj relevantné dôkazy a ţiadal, aby

v novom konaní boli údaje dedičov opravené v súlade s ich presnou identifikáciou, čo podľa

názoru dovolateľa vyţadovalo vytýčiť pojednávanie a vec riadne preskúmať s účastníkmi

konania. Tým, ţe súd prvého stupňa také pojednávanie nevytýčil, odňal navrhovateľovi

moţnosť konať pred súdom, preukázať svoju identitu, teda svoj pôvod, z akých rodičov

pochádza, prečo sa nakopilo toľko chýb v jeho identifikácii, atď. Ide totiţ o to, ţe navrhovateľ

má vo svojich dokladoch aj nesprávne uvedené priezvisko, keď ešte pri vydávaní preukazu

totoţnosti (keď mal 15 rokov, t.j. v roku 1960) mu do dokladov uviedli priezvisko „M.“ a uţ

vo všetkých nasledujúcich úradných dokladoch má takto uvádzané priezvisko. Z toho

vyplýva, ţe navrhovateľ nemá inú moţnosť nápravy chýb vtedajších štátnych a súdnych

orgánov v jeho identifikácii, ako konanie pred súdom a táto moţnosť mu postupom tak

prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu bola odobratá a tým bolo porušené aj

Slovenskej republiky garantované jeho právo na dedenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), prejednal dovolanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

3

) skúmajúc najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu ( )

alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/

) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je

dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239

ods. 2 písm. a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto rozhodnutí,

prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,

ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnene povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

z 13. novembra , z 5. apríla 2007).

Ako vyplýva z obsahu spisu (a je uvedené uţ vyššie v odôvodnení tohto uznesenia),

súd prvého stupňa návrh na konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa F. M. (ďalej len

„poručiteľ“) zamietol s odôvodnením, ţe vychádzajúc zo záverov skončeného základného

dedičského konania

po poručiteľovi, vedeného na bývalom Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši pod sp.zn.

D 1006/1971, navrhovateľ nie je v postavení dediča poručiteľa, a preto nie je osobou

oprávnenou na podanie návrhu na dodatočné dedičské konanie. S týmto záverom súdu prvého

stupňa sa v celom rozsahu stotoţnil aj odvolací súd. Z odôvodnení prvostupňového, ani

odvolacieho rozhodnutia sa však nedá zistiť, ako sa oba súdy niţšieho stupňa vysporiadali

s navrhovateľovým vysvetlením súvisiacim s nezrovnalosťou ohľadne jeho mena

a priezviska, ktoré vyplynuli z porovnania identifikácie navrhovateľa v návrhu na začatie

konania podľa a v pôvodnom dedičskom konaní vedenom na bývalom

Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši pod sp.zn. D 1006/1971. Skutočnosť, ţe súd

prvého stupňa, i odvolací súd (ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia odcitoval prakticky

celú relevantnú časť odvolania navrhovateľa) sa uvedeným vysvetlením navrhovateľa

nezaoberali, navodzuje dojem, ţe ho odignorovali a zrejme sa ani dôsledne neoboznámili

s obsahom pripojeného spisu sp.zn. D 1006/1971 bývalého Štátneho notárstva v Liptovskom

Mikuláši. Tomuto názoru dovolacieho súdu nasvedčuje skutočnosť, ţe aj keď je v uvedenom

spise štátneho notárstva v prevaţnej väčšine ako (jediný) syn poručiteľa označovaný „I.“

Melo (M.), narodený X., bytom Jalovec č.d. 40, v písomnom oznámení Miestneho národného

výboru Jalovec, okr. Liptovský Mikuláš z 30. novembra 1971 (č.l. 8 dedičského spisu) MNV

navrhol za preberateľov majetku (hnuteľného i nehnuteľného) poručiteľa určiť v ½ vdovu E.

M. a v ½ syna „F.“ M. (aj keď

bez uvedenia dátumu narodenia – pozn. dovolacieho súdu). Ide tak o skutočnosť

nasvedčujúcu pravdivosti tvrdenia navrhovateľa, ţe „I.“ Melo (M.) a F. Melo (M.) nar. 10.

marca 1945 (podľa údajov v spise pôvodného dedičského konania narodený X.) je jednou

a tou istou osobou, čomu podporne nasvedčuje aj výpis z Listu vlastníctva č.82 (zaloţený na

č.l. 31 spisu), v ktorom je ako polovičný vlastník (v LV uvedeného nehnuteľného majetku)

uvedený F. M., narodený 10. marca 1945, bytom Jalovec 78 a ako druhý polovičný vlastník je

uvedený I. M., narodený 10. marca 1945, bytom Jalovec 78 s uvedením titulu nadobudnutia

„D 1006/71“. Tento výpis z listu vlastníctva navrhovateľ pripojil k odvolaniu. V neposlednom

rade ďalším z dôkazov, podporujúcim tvrdenie navrhovateľa o tom, ţe je oprávneným

dedičom poručiteľovho majetku (ktorým bol aj v čase pôvodného dedičského konania), je

fotokópia rodného listu navrhovateľa (č.l. 41 spisu). K posledne uvedenému listinnému

dôkazu však treba dodať, ţe tento zrejme ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu (t.j. 23.

decembra 2011) odvolací súd nemal k dispozícii. Vychádzajúc totiţ z obsahu spisu spis bol

6

predloţený súdom prvého stupňa odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa

9. novembra 2011 (č.l. 36 spisu). Podľa ţurnalizácie spisu, ako č.l. 41 je zaloţená uvedená

fotokópia rodného listu navrhovateľa, ktorá tvorila prílohu dokladu o zaplatení súdneho

poplatku za odvolanie (č.l. 40 – aj keď v spise toto číselné označenie uvedené nie je – pozn.

dovolacieho súdu), ktoré boli súdu prvého stupňa doručené poštou 22. novembra 2011, t.j. aţ

po predloţení spisu odvolaciemu súdu. Nakoľko sa v spise nenachádza úprava

prvostupňového súdu

na doposlanie posledne uvedených listín za spisom skôr predloţeným odvolaciemu súdu

a dovolaním napadnuté rozhodnutie je v spise zaloţené na č.l. 37-39, moţno prijať záver

o tom, ţe o predmetnom listinnom dôkaze odvolací súd vedomosť v čase svojho

rozhodovania nemal.

Vzhľadom na vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe pokiaľ mal súd prvého

stupňa pochybnosti o aktívnej legitimácii navrhovateľa, resp. podľa názoru prvostupňového

súdu podanie navrhovateľa, ktoré podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie

konania, nespĺňalo náleţitosti návrhu v zmysle a ,

následne dôsledne nepostupoval v zmysle a návrh zamietol napriek

vysvetleniu navrhovateľa pri súčasnej existencii listinných dôkazov preukazujúcich

s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, ţe syn poručiteľa označený v pôvodnom

dedičskom konaní ako „I. M.“ a v tomto konaní navrhovateľ „F. M.“ je jednou a tou istou

osobou, a teda osobou oprávnenou na podanie návrhu podľa , ktoré

tvrdenie navrhovateľa a dôkazy nebral na vedomie a ani nevysvetlil, prečo na ne neprihliadol,

resp. ako ich vyhodnotil, pričom odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa bez toho, ţe by sa uvedenými skutočnosťami zaoberal, došlo takýmto

postupom súdu k odňatiu moţnosti navrhovateľovi konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/

Skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa , je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne. Keďţe aj uznesenie súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré bolo

potrebné v dovolacom konaní zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesenie tak odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová