Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/169/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. H.H..

zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad

Váhom, dieťa rodičov, matky Mgr. Z. H. a otca S. K., zastúpeného JUDr. Máriou Cagalovou,

advokátkou v Novom Meste nad Váhom, Poľovnícka 10, o úpravu práv a povinností

rodičov k maloletému dieťaťu, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod

sp.zn. , o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne

z 21. marca 2012, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom z 26. januára 2011 č.k.

-59 zveril maloletú A. H. do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ju

bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletej 130 € mesačne od 1. septembra 2010, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk

matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1. septembra 2010

do 31. januára 2011 vo výške 450 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 30 €,

spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, do zaplatenia, pod stratou

výhody splátok. Súčasne upravil styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s ňou

každý párny týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka pripraví a odovzdá

2

maloletú otcovi v mieste svojho trvalého bydliska a otec vráti maloletú matke v mieste

trvalého bydliska matky. V prípade nepredvídaných udalostí, ktoré by znemožnili realizáciu

styku otca s maloletou, sa vzájomne budú rodičia maloletej minimálne 24 hodín vopred

informovať. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vec právne

posúdil podľa ustanovení § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1 a § 63 ods. 3 Zákona

o rodine a rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že

maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu, jej rodičia pôvodne žili v Írsku, odkiaľ sa

matka aj s maloletou vrátili späť na Slovensko v júni 2010, kde matka býva u svojich rodičov

a zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú, pričom v tejto starostlivosti neboli zistené

žiadne nedostatky. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa zohľadnil potreby

maloletej, mieru osobnej starostlivosti matky o dieťa, ako aj schopnosti, možnosti

a majetkové pomery rodičov maloletej, vychádzajúc z príjmu matky 256 € mesačne

(rodičovský príspevok) a z príjmu otca dosahovaného v Írsku (podľa jeho vlastného tvrdenia)

od 800 do 1200 € mesačne. S poukazom na uvedené kritériá, ako aj návrh kolízneho

opatrovníka maloletej potom otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 130 €

mesačne od 1. septembra 2010. Zročné výživné za obdobie od 1. septembra 2010

do 31. januára 2011 ustálil po započítaní otcom uhradenej sumy 200 €, vo výške 450 €

a o podmienkach jeho splatnosti rozhodol podľa Pri úprave styku

s maloletou bral prvostupňový súd do úvahy, na jednej strane, vek maloletej a jej citovú

viazanosť na matku, na druhej strane, záujem otca o stretávanie sa s maloletou, avšak

za podmienok nemožnosti pravidelného stretávania sa z dôvodu pobytu otca v zahraničí.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie otca maloletej rozsudkom z 21. marca 2012

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa

vyživovacej povinnosti otca na maloletú, vrátane nedoplatku na zročnom výživnom, potvrdil.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch

rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a v zmysle

skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. S poukazom

na znenie ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd dodal, že otec svoje právo

zúčastniť sa pojednávania nevyužil, doklady o výške svojho príjmu napriek prísľubu

nepredložil súdu prvého stupňa, tieto nedoložil ani pri rozhodovaní odvolacieho súdu, a preto

súd vychádzal z jeho vyjadrenia o výške jeho príjmu. Poukázal na to, že otec si musí byť

3

vedomý toho, že jeho vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami, ktoré je

nutné na jeho strane vynaložiť, a preto z týchto údajov vychádzal aj odvolací súd pri svojom

rozhodovaní.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletej a navrhol

ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa v časti výroku o výživnom zrušiť a v rozsahu

zrušenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že mu ako účastníkovi

konania bola postupom tak prvostupňového, ako i odvolacieho súdu odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle a to tým, že aj napriek ospravedlneniu svojej

neúčasti na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 26. januára 2011 a žiadosti

o odročenie pojednávania, na ktorom chcel byť prítomný, súd prvého stupňa v jeho

neprítomnosti vec prejednal a rozhodol. Odvolací súd mal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť

v zmysle , Namiesto toho však odvolací súd napadnutý prvostupňový

rozsudok ako vecne správny potvrdil, avšak bez nariadenia pojednávania, hoci s poukazom

na ustanovenie (dovolateľ mal zrejme na mysli ustanovenie

písm. a/ – pozn. dovolacieho súdu)pojednávanie v tejto veci bolo potrebné nariadiť.

K nedoloženiu dokladov ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu uviedol, že nakoľko odvolací

súd žiadal zrušiť prvostupňový rozsudok a bol presvedčený o tom, že tak odvolací súd urobí

už i vzhľadom na to, že mu súdom prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom,

doklady o svojom príjme a výdavkoch odvolaciemu súdu nepredkladal, pričom sám odvolací

súd od neho ani predloženie dokladov o príjme a výdavkoch nepožadoval. Je tak evidentné, že

súdy rozhodli aj na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Matka maloletej vo vyjadrení navrhla dovolanie otca zamietnuť.

Kolízny opatrovník sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene

a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských

práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení otcovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení

( )

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorý nielen že

nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí uvedených v až 3 , ale proti

ktorému ustanovenie dovolanie výslovne vylučuje, je nepochybné, že

prípustnosť dovolania otca maloletej z nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,

ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci

v prípade otca maloletej nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ , nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

V prvom rade dovolací súd poukazuje na to, že podmienka prípustnosti dovolania podľa

nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konať

pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj

vplyv na výsledok konania, napríklad tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol

riadne doručený, odvolanie (R 39/1993). V danom prípade to potom znamená, že pokiaľ otec

maloletej bol súdom prvého stupňa zápisnične k návrhu na začatie konania vypočutý dňa

21. januára 2011, t.j. pred pojednávaním uskutočneným 26. januára 2011, svoju neúčasť

na ktorom ospravedlnil a požiadal aj o jeho odročenie, ktorú žiadosť však prvostupňový súd

neakceptoval a na pojednávaní 26. januára 2011 vec meritórne prejednal a vo veci rozhodol,

pričom proti riadne doručenému prvostupňovému rozsudku mal možnosť, ktorú možnosť aj

využil, podať odvolanie, nebola mu postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom

v zmysle

Pokiaľ ide o ďalšiu výhradu otca maloletej v dovolaní, k tejto dovolací súd uvádza, že

zákon č , ktorým sa mení a dopĺňa , s účinnosťou od

15. októbra 2008 zmenil obsah predošlého znenia ustanovenia tým, že inak

vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania

pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Následne

k ďalšej novelizácii O.s.p, došlo s účinnosťou od 1. januára

2012.

6

Podľa v znení účinnom od 1. januára 2012 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania

( v znení účinnom od 1. januára 2012).

Podľa s názvom „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným

od 1. januára 2012“, na konanie začaté do 31. decembra 2011 sa použijú predpisy účinné

od 1. januára 2012.

V prejednávanej veci bolo rozhodnuté odvolacím súdom 21. marca 2012, teda už

za účinnosti uvedenej novely . Na danú vec v súvislosti

s postupom odvolacieho súdu bolo preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012.

Keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

podľa (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval

ani nezopakoval, nejde o konanie v o veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania

a nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem), odvolací súd v súlade

s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p,. rozhodol o odvolaní otca maloletej bez nariadenia

pojednávania. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 nemohlo preto dôjsť k odňatiu

možnosti otcovi maloletej pred súdom konať. Dovolateľ preto neopodstatnene namietal, že

konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou uvedenou v

V konečnom dôsledku k odňatiu možnosti otcovi maloletej konať pred súdom

v zmysle nedošlo ani tým, že tak súd prvého stupňa, ako i odvolací súd

rozhodli o určení výživného na maloletú iba na základe vyjadrenia otca o výške ním

dosahovaného mesačného príjmu bez toho, aby disponovali relevantným dokladom

preukazujúcim skutočnú výšku zárobku otca maloletej. V tejto súvislosti, podľa názoru

dovolacieho súdu, nemožno nechať bez povšimnutia, že sám otec maloletej sa pred súdom

prvého stupňa zaviazal, že predloží doklady o svojich príjmoch a výdavkoch v lehote 30 dní,

čo však neurobil ani do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu. Pritom od rozhodnutia

prvostupňového súdu, do rozhodnutia odvolacieho súdu uplynul viac ako rok. Otcom

maloletej v dovolaní uvádzané dôvody (spomenuté už vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia), pre ktoré odvolaciemu súdu nepredložil doklady preukazujúce jeho príjmy

a výdavky, vyznievajú účelovo. Totiž, ak aj tieto doklady nemohol predložiť prvostupňovému

súdu (súd prvého stupňa vo veci rozhodol pred uplynutím lehoty, v ktorej sa otec maloletej

zaviazal doklady predložiť), nič mu nebránilo pripojiť ich k odvolaniu a práve na ich základe

preukazovať nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v časti určenia výživného. Pokiaľ

tak neurobil, odvolaciemu súdu nič nebránilo v tom, aby pri posudzovaní vecnej správnosti

rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádzal iba z tvrdenia samotného otca

o výške jeho príjmu. Pokiaľ by toto tvrdenie nekorešpondovalo so skutočnosťou, následkom

by mohlo byť iba nesprávne určenie výšky výživného v súvislosti so schopnosťami,

možnosťami a s majetkovými pomermi povinného (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), teda

nesprávne právne posúdenie veci ( ), ktoré síce môže byť

odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je dovolanie prípustné, nie však dôvodom jeho

prípustnosti podľa a nasl.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ,

nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vedy konania v zmysle § 237 písm. f/

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie otca maloletej podľa v spojení s písm.

c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová