Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/40/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra

Melichera, v právnej veci žalobkyne: M. , Č., K., IČO: X., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou U., s.r.o., S., B., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej

republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica (pôvodne Daňovému riaditeľstvu

Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. I/224/2406-25411/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, konajúc o odvolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. -72 zo dňa 1.marca 2011,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Nitre, č. k. -72 zo dňa 1. marca 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa

domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného:

- č. I/224/2406-25411/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

2

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl

zo dňa 23.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 v sume 3.573,52 eura,

- č. I/224/2411-27261/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl zo

dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 9.524,99 eura,

- č. I/224/2412-27266/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl

zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v sume 7.920,46 eura,

- č. I/224/2413-27447/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl

zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2006 v sume 15.939,50 eura,

- č. I/224/2415-27530/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

3

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl

zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2006 v sume 17.045,50 eura,

- č. I/224/2416-27605/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl

zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2006 v sume 18.322,37 eura,

- č. I/224/2417-27624/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl

zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2006 v sume 20.151,23 eura,

- č. I/224/2418-27648/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl

zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2006 v sume 22.174,73 eura,

- č. I/224/2419-27674/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl

4

zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006 v sume

5.765,41 eura,

- č. I/224/2420-27831/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl zo

dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2006 v sume 18.060,64 eura,

- č. I/224/2421-27837/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. /Gl

zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2

písm. a) a o DPH bol vyrubený rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2006 v sume 15.710,38

eura.

O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozsudku konštatoval, že správca dane vykonal v predmetnej veci

rozsiahle dokazovanie, vrátane šetrenia u správcov dane príslušných pre spoločnosti,

s ktorými mala žalobkyňa obchodovať, teda nakupovať kovový odpad, a to od spoločností S.

spol. s.r.o., O. spol. s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. Uviedol, že účtovné doklady a z nich

vyplývajúce účtovné záznamy sú v rozpore so skutočnosťou z hľadiska časového aj vecného.

Predmetné faktúry, ktoré sa týkali jednotlivých zdaňovacích období roku 2006 boli vystavené

bez reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení jednotlivými dodávateľmi na nich uvedenými

a preto nespĺňali atribúty transakcií podľa o DPH, nakoľko nebola

preukázaná kauza právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. K uskutočneniu dodávky

5

kovového odpadu od týchto spoločností žalobkyňa nevedela reálne preukázať a jednoznačne

neuniesla dôkazné bremeno v zmysle Súd poukázal na to,

že predloženie účtovných dokladov – faktúr, ktoré mali zároveň slúžiť ako dodací list, ešte

neznamená, že jej tovar bol skutočne vyššie označenými spoločnosti a v deklarovanom

množstve i dodaný; predovšetkým nebol preukázaný pôvod kovového odpadu a jeho skutočné

dodanie žalobkyni, ktorá podľa vlastného vyjadrenia nemá výkupné ani skladové priestory.

Poukázal na to, že dodávky deklarovaného množstva kovového odpadu zo strany vyššie

označených spoločností neboli preukázané ani výsluchom svedkov – J. B., N. K., V. M.

(zomrel X.) a M. T., keďže J. B., ktorý mal za žalobkyňu dojednávať obchody so

spoločnosťami S. spol. s. r. o. , O. spol. s. r. o., G. s.r.o., uviedol, že jednal so S. Ď. a na

obchody so spoločnosťou N. spol. s.r.o. sa nepamätá; S. Ď. zomrel dňa X., teda ešte pred

začatím daňovej kontroly u žalobkyne, a preto ho nebolo možné vypočuť. Krajský súd ďalej

konštatoval, že podľa výpisu z obchodného registra spoločností S. spol. s.r.o., O. spol. s.r.o. ,

G. s.r.o., bol v roku 2006 ich konateľom V. M., ktorý zomrel dňa X., teda tiež pred začatím

daňovej kontroly u žalobkyne, a nemohol byť preto v predmetnej veci vypočutý a logicky

nebolo možné vykonať ani konfrontáciu, avšak z jeho výpovede uskutočnenej v marci 2007

za účelom získania informácií o ekonomickej činnosti týchto spoločností vyplynulo, že

spoločnosti, ktorých je konateľom, nepozná, v ich mene nevykonával ani žiadnu obchodnú

činnosť a nevyhotovoval žiadne doklady. Krajský súd ďalej uviedol, že svedok N. K. poprel

uzatváranie obchodných transakcií v mene vyššie označených spoločností a dodanie tovaru

žalobkyni zo strany týchto spoločností nebolo preukázané ani výpoveďou svedka M. T.

Krajský súd preto uzavrel, že na základe takto zisteného skutkového stavu dospel

k rovnakému záveru ako správca dane, a to že žalobkyňa v rámci daňového konania

nepreukázala reálne dodávky deklarovaného množstva kovového odpadu, ktorý jej mali podľa

predložených faktúr dodať vyššie uvedené spoločnosti. Keďže vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané skutočné (reálne) dodanie tovaru žalobkyni podľa § 19 ods. 1 zákona

o DPH, teda skutočné dodanie vo faktúrach uvedeného tovaru a od tam uvedených

dodávateľov, podľa názoru krajského súdu nebolo možné ani uplatniť odpočet DPH podľa §

49 ods. 1 a § 51 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH a faktúra nebola vystavená od reálneho

dodávateľa podľa § 71 zákona o DPH. Krajský súd dôvodil, že doklady o realizácii

obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky podľa účtovných dokladov musia byť

vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je

možné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi

6

za účastníkov obchodného vzťahu, čo znamená, že musia byť vystavené na materiálnom

základe, teda na podklade preukázateľného dodania a prevzatia tovaru, citujúc ustanovenie §

19 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Krajský súd vyslovil ďalej názor,

že daňové orgány poskytli žalobkyni dostatočný priestor a opakovane ju vyzývali na to, aby

preukázala, že ňou predložené listinné doklady boli vystavené na základe skutočného plnenia,

v dostatočnom rozsahu vykonali i potrebné zistenia, a to výsluchom svedkov a dožiadaním na

správcu dane príslušného podľa sídla spoločností, s ktorými mala žalobkyňa obchodovať, na

základe čoho žalovaný nespochybnil tú skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2006 vykupovala

a následne i predávala kovový odpad, ale s poukazom na zistený skutkový stav dostatočne

nepreukázala, že kovový odpad a v deklarovanom množstve nakúpila od vyššie označených

spoločností. K námietke žalobkyne, že správne orgány nepostupovali podľa zákona č.

o správnom konaní poukázal na ust. , podľa

ktorého sa na daňové konanie nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zdôraznil,

že daňové konanie je upravené a daňové orgány vo vzťahu

k žalobkyni podľa tohto zákona po procesnej stránke i postupovali a v ich postupe krajský súd

nevzhliadol žiadne pochybenie. Vychádzal pritom zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania

napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, že správca dane

postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobkyni dodatočne vyrubil rozdiel dane

z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2006 a správne postupoval

i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane – dodatočný platobný výmer potvrdil. Krajský súd

dospel k záveru, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu

a záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach,

zodpovedá podľa jeho názoru zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi

ustanoveniami zákona o DPH, stotožniac sa so závermi daňových orgánov preto žalobu ako

nedôvodnú podľa (ďalej len „OSP“) zamietol.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na a neúspešnej žalobkyni

náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa

z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Konštatovala, že si

splnila zákonom stanovenú povinnosť, nakoľko poskytovala správcovi dane svoju súčinnosť,

predložila správnemu orgánu všetky jej dostupné listinné dôkazy, ako aj návrhy

7

na vykonanie dokazovania tak, aby čo najviac eliminovala riziko nesprávneho určenia

daňovej povinnosti zo strany správcu dane. Podľa žalobkyne správca dane nevykonal

dokazovanie v rozsahu požadovanom v o správe dani, pričom

vydaním dodatočného platobného výmeru došlo k bezdôvodnému poškodeniu navrhovateľa ,

nakoľko svojim konaním nijako neporušil právne predpisy upravujúce daň z príjmov

a správny súd skonštatoval dostatočné vykonanie dokazovania. Tento postup odporuje

judikatúre NS SR, ktoré mali napomôcť k objasneniu rozhodujúcich okolností, bolo potrebné,

aby boli vykonané dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca. Žalobkyňa poukázala na obdobný

prípad, kedy správny orgán vykonal daňovú kontrolu jednému zo subjektov, podnikateľa V.

B. – Z., B., ktorý od žalobkyne odoberal sporný tovar – šrot, a u ktorého bola riadne vykonaná

daňová kontrola, pričom v jeho účtovníctve sa nachádzajú faktúry od žalobkyne, ktorých

pravosť nik nespochybnil. Poukázala i na to, že jej odberatelia odvážali tovar napríklad

prostredníctvom Železníc SR, pričom o nákladkach tohto tovaru sú v ich účtovníctvach

nákladné listy a iné dôkazy. Žalobkyňa namietala, že tieto skutočnosti správny orgán ani

krajský súd nebrali vo svojom rozhodovaní do úvahy. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu

na tú skutočnosť, že ak daňový úrad považuje obchody daňového subjektu za simulované, ako

je potom možné, že daňový subjekt reálne odovzdal šrot ďalšiemu subjektu, o čom aj existujú

dôkazy v účtovníctve predmetného subjektu. Žalobkyňa mala za to, že v jej prípade došlo zo

strany správcu dane k porušeniu ust. Namietala, že krajský súd

sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadali s dôkazmi, ktoré svedčili v prospech tvrdení

žalobkyne a tieto dôkazy odignorovali. Uviedla, že krajský súd sa nevysporiadal so

žalobkyňou opakovane navrhovaným dokazovaním, ktoré by dostatočným spôsobom

preukázalo skutkový stav, a to nevykonaním riadnej daňovej kontroly u predmetných

obchodných spoločností, nedošlo k predvolaniu svedka N. K., ktorého bolo potrebné

konfrontovať so svedkami J. B. a M. T., a K. D., nedošlo k vykonaniu dokazovania

prostredníctvom znalca z odboru grafológie a vystavených daňových dokladov od

dodávateľov daňového subjektu a tieto porovnal s podpismi konateľov uvedených

spoločností, čím by jednoznačne preukázal, že predmetné faktúry boli vydané

dodávateľskými firmami, nedošlo k dožiadaniu odberateľov daňového subjektu žalobkyne

ohľadne odobraného tovaru – kovového šrotu žalobkyne, nedošlo k pripojeniu vyšetrovacieho

spisu ÚJKP v Leviciach, ktorým bola vyšetrovaná celá obchodná transakcia, pričom v tomto

vyšetrovacom spise bol objasnený celý skutkový stav transakcie.

8

Žalobkyňa bola toho názoru, že samotná skutočnosť, že výpovede svedkov, ktoré boli

odlišné, napriek čomu ich správny orgán odmietol vzájomne konfrontovať, a ktoré svedčili

v neprospech žalobkyne, nemôže byť bez ďalšieho vyhodnotenia správcom dane výlučne na

ťarchu žalobkyne. Poukázala na to, že opakovane navrhla, aby daňový úrad vykonal

dokazovanie, ktoré by dostatočným spôsobom preukázalo žalovaným spochybňovaný

skutkový stav, a to vykonaním riadnej daňovej kontroly u predmetných obchodných

spoločností. Na základe uvedených skutočností mala žalobkyňa za to, že správca dane

nevykonal dokazovanie v rozsahu požadovanom v ust. , ktoré by

postačovalo pre rozhodnutie vo veci s konečnou platnosťou. Pokiaľ správca dane pri

dokazovaní neobjasnil zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to

podľa žalobkyne o tom, že skutočnosti rozhodné pre správne určenie daňovej povinnosti

neboli zistené čo najúplnejšie. Namietla, že skutkový záver správcu dane a s tým súvisiaci

záver Krajského súdu v Nitre, ktorý sa opiera o výpovede svedkov zástupcov dodávateľských

spoločností, nemožno považovať za dôkaz zodpovedajúci zákonu, pokiaľ sa neopiera o iné

riadne vykonané a konkretizované dôkazy. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu zrušil, resp. ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie

a žalobkyni prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu

pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 11.6.2010 k žalobe, keďže odvolanie

neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa nevyjadril, stotožňuje sa tiež

s vysloveným právnym názorom krajského súdu v napadnutom rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu

( , veta prvá ), postupom podľa veta prvá

a následne po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli

súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, vyhlásil

vo veci rozsudok, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k.

-72 zo dňa 1.3.2011, ako vecne správny podľa , v spojení

s veta druhá .

9

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti

do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do

katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej

zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)

je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je

povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa

vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca

dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je

pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

10

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na

výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri

preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala

vyhodnotenia dôkazov – dodania tovaru (kovový šrot) spoločnosťami S. spol. s.r.o., O. spol.

s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. žalobkyni , nakoľko práve na základe faktúr vystavených

týmito spoločnosťami si žalobkyňa uplatnila právo na odpočet DPH.

Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil dodanie kovového

odpadu spoločnosťami S. spol. s.r.o., O. spol. s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. žalobkyni, preto

žalobkyňa ak tvrdila, že tovar nakúpila od uvedených spoločností, mala povinnosť toto svoje

tvrdenie aj reálne preukázať. Žalobkyňa nepredložila relevantný dôkaz o tom, že tovar

nadobudla od uvedených spoločností, práve naopak, správca dane jednoznačne spochybnil

a to aj na základe svedeckých výpovedí , že k reálnemu uzavretiu obchodov medzi

spoločnosťami S. spol. s.r.o., O. spol. s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. a žalobkyňou nedošlo.

Správca dane nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť

preukázať dodanie tovaru osobou uvedenou v predkladaných daňových dokladoch.

Ak nie je reálne preukázané, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ

v daňových dokladoch, reálne dodala tovar žalobkyni, potom nejde o dodanie tovaru v zmysle

o DPH.

11

Správca dane v danom prípade zohľadnil a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré počas

konania vyšli najavo. So zisteniami správcu dane bola žalobkyňa oboznámená a mala

možnosť predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Z odôvodnenia rozhodnutia

žalovaného vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na

strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pričom tieto úvahy a hodnotenia nie sú

v logickom rozpore s výrokom samotného rozhodnutia žalovaného.

Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si

žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. služby,

ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri

posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen

z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom

neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, ktorý iný dodávateľ

žalobcovi služby poskytol, alebo akým spôsobom boli predmetné práce vykonané, pokiaľ

skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetné tovary boli dodané

spoločnosťami S. spol. s.r.o., O. spol. s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. Žalobkyňa však nevedela

preukázať žiadnymi inými dôkazmi, že k reálnemu uzavretiu obchodov s predmetným

spoločnosťami skutočne došlo.

Odvolací súd sa stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom

rozsahu a na jeho doplnenie považuje za potrebné uviesť len toľko, že žalobca nepredložil

jediný dôkaz, ktorý by preukazoval opak.

Naopak, jeho tvrdenia boli spochybnené viacerými skutočnosťami, ktoré v priebehu

daňového konania vyšli najavo (napr. výpovede svedkov V. M., N. K., T. a a pod.), ktoré sa

mu nepodarilo žiadnymi dôkazmi vyvrátiť.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,

je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal

so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom

administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite

vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil

12

právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na

zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru

odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych

orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho

orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor

považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli vo veľkej časti totožné

s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, a žalovanému náhrada trov konania

zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. 5. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

13

V Bratislave dňa 28. júna 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová