Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
03b/385226.3d5b2d.pdf
PDF · 205.68 KB
No categories available
8Sžf/40/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 8Sžf/40/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra
Melichera, v právnej veci žalobkyne: M. , Č., K., IČO: X., zastúpenej Advokátskou
kanceláriou U., s.r.o., S., B., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica (pôvodne Daňovému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. I/224/2406-25411/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, konajúc o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/53/2010-72 zo dňa 1.marca 2011,
jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Nitre, č. k. 11S/53/2010-72 zo dňa 1. marca 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného:
- č. I/224/2406-25411/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/43367/09/Gl
zo dňa 23.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2006 v sume 3.573,52 eura,
- č. I/224/2411-27261/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44102/09/Gl zo
dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2006 v sume 9.524,99 eura,
- č. I/224/2412-27266/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44103/09/Gl
zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2006 v sume 7.920,46 eura,
- č. I/224/2413-27447/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44105/09/Gl
zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2006 v sume 15.939,50 eura,
- č. I/224/2415-27530/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44107/09/Gl
zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2006 v sume 17.045,50 eura,
- č. I/224/2416-27605/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44109/09/Gl
zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2006 v sume 18.322,37 eura,
- č. I/224/2417-27624/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44111/09/Gl
zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2006 v sume 20.151,23 eura,
- č. I/224/2418-27648/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44112/09/Gl
zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2006 v sume 22.174,73 eura,
- č. I/224/2419-27674/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44114/09/Gl
zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2006 v sume
5.765,41 eura,
- č. I/224/2420-27831/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44123/09/Gl zo
dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2006 v sume 18.060,64 eura,
- č. I/224/2421-27837/2010/992117-r zo dňa 8. marca 2010, ktorým podľa ust. § 44
ods. 6 písm. b) bod 1. zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Levice č. 623/230/44120/09/Gl
zo dňa 28.9.2009, ktorým žalobkyni ako daňovému subjektu v zmysle § 49 ods. 1 a 2
písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH bol vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2006 v sume 15.710,38
eura.
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal.
V odôvodnení rozsudku konštatoval, že správca dane vykonal v predmetnej veci
rozsiahle dokazovanie, vrátane šetrenia u správcov dane príslušných pre spoločnosti,
s ktorými mala žalobkyňa obchodovať, teda nakupovať kovový odpad, a to od spoločností S.
spol. s.r.o., O. spol. s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. Uviedol, že účtovné doklady a z nich
vyplývajúce účtovné záznamy sú v rozpore so skutočnosťou z hľadiska časového aj vecného.
Predmetné faktúry, ktoré sa týkali jednotlivých zdaňovacích období roku 2006 boli vystavené
bez reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení jednotlivými dodávateľmi na nich uvedenými
a preto nespĺňali atribúty transakcií podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, nakoľko nebola
preukázaná kauza právneho úkonu podľa prezentovaného zámeru. K uskutočneniu dodávky
kovového odpadu od týchto spoločností žalobkyňa nevedela reálne preukázať a jednoznačne
neuniesla dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Súd poukázal na to,
že predloženie účtovných dokladov – faktúr, ktoré mali zároveň slúžiť ako dodací list, ešte
neznamená, že jej tovar bol skutočne vyššie označenými spoločnosti a v deklarovanom
množstve i dodaný; predovšetkým nebol preukázaný pôvod kovového odpadu a jeho skutočné
dodanie žalobkyni, ktorá podľa vlastného vyjadrenia nemá výkupné ani skladové priestory.
Poukázal na to, že dodávky deklarovaného množstva kovového odpadu zo strany vyššie
označených spoločností neboli preukázané ani výsluchom svedkov – J. B., N. K., V. M.
(zomrel X.) a M. T., keďže J. B., ktorý mal za žalobkyňu dojednávať obchody so
spoločnosťami S. spol. s. r. o. , O. spol. s. r. o., G. s.r.o., uviedol, že jednal so S. Ď. a na
obchody so spoločnosťou N. spol. s.r.o. sa nepamätá; S. Ď. zomrel dňa X., teda ešte pred
začatím daňovej kontroly u žalobkyne, a preto ho nebolo možné vypočuť. Krajský súd ďalej
konštatoval, že podľa výpisu z obchodného registra spoločností S. spol. s.r.o., O. spol. s.r.o. ,
G. s.r.o., bol v roku 2006 ich konateľom V. M., ktorý zomrel dňa X., teda tiež pred začatím
daňovej kontroly u žalobkyne, a nemohol byť preto v predmetnej veci vypočutý a logicky
nebolo možné vykonať ani konfrontáciu, avšak z jeho výpovede uskutočnenej v marci 2007
za účelom získania informácií o ekonomickej činnosti týchto spoločností vyplynulo, že
spoločnosti, ktorých je konateľom, nepozná, v ich mene nevykonával ani žiadnu obchodnú
činnosť a nevyhotovoval žiadne doklady. Krajský súd ďalej uviedol, že svedok N. K. poprel
uzatváranie obchodných transakcií v mene vyššie označených spoločností a dodanie tovaru
žalobkyni zo strany týchto spoločností nebolo preukázané ani výpoveďou svedka M. T.
Krajský súd preto uzavrel, že na základe takto zisteného skutkového stavu dospel
k rovnakému záveru ako správca dane, a to že žalobkyňa v rámci daňového konania
nepreukázala reálne dodávky deklarovaného množstva kovového odpadu, ktorý jej mali podľa
predložených faktúr dodať vyššie uvedené spoločnosti. Keďže vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané skutočné (reálne) dodanie tovaru žalobkyni podľa § 19 ods. 1 zákona
o DPH, teda skutočné dodanie vo faktúrach uvedeného tovaru a od tam uvedených
dodávateľov, podľa názoru krajského súdu nebolo možné ani uplatniť odpočet DPH podľa §
49 ods. 1 a § 51 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH a faktúra nebola vystavená od reálneho
dodávateľa podľa § 71 zákona o DPH. Krajský súd dôvodil, že doklady o realizácii
obchodného vzťahu a tvrdenia o realizovaní dodávky podľa účtovných dokladov musia byť
vo vzájomnej súvislosti a musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje je
možné preveriť a osvedčiť samotným dodávateľom a odberateľom alebo osobami konajúcimi
za účastníkov obchodného vzťahu, čo znamená, že musia byť vystavené na materiálnom
základe, teda na podklade preukázateľného dodania a prevzatia tovaru, citujúc ustanovenie §
19 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Krajský súd vyslovil ďalej názor,
že daňové orgány poskytli žalobkyni dostatočný priestor a opakovane ju vyzývali na to, aby
preukázala, že ňou predložené listinné doklady boli vystavené na základe skutočného plnenia,
v dostatočnom rozsahu vykonali i potrebné zistenia, a to výsluchom svedkov a dožiadaním na
správcu dane príslušného podľa sídla spoločností, s ktorými mala žalobkyňa obchodovať, na
základe čoho žalovaný nespochybnil tú skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2006 vykupovala
a následne i predávala kovový odpad, ale s poukazom na zistený skutkový stav dostatočne
nepreukázala, že kovový odpad a v deklarovanom množstve nakúpila od vyššie označených
spoločností. K námietke žalobkyne, že správne orgány nepostupovali podľa zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní poukázal na ust. § 101 zákona č. 511/1992 Zb., podľa
ktorého sa na daňové konanie nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zdôraznil,
že daňové konanie je upravené zákonom č. 511/1992 Zb. a daňové orgány vo vzťahu
k žalobkyni podľa tohto zákona po procesnej stránke i postupovali a v ich postupe krajský súd
nevzhliadol žiadne pochybenie. Vychádzal pritom zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania
napadnutého rozhodnutia. Na základe uvedeného krajský súd uzavrel, že správca dane
postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobkyni dodatočne vyrubil rozdiel dane
z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2006 a správne postupoval
i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane – dodatočný platobný výmer potvrdil. Krajský súd
dospel k záveru, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu
a záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach,
zodpovedá podľa jeho názoru zásadám logického myslenia a je v súlade s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zákona o DPH, stotožniac sa so závermi daňových orgánov preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 250k OSP a neúspešnej žalobkyni
náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa
z dôvodu, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Konštatovala, že si
splnila zákonom stanovenú povinnosť, nakoľko poskytovala správcovi dane svoju súčinnosť,
predložila správnemu orgánu všetky jej dostupné listinné dôkazy, ako aj návrhy
na vykonanie dokazovania tak, aby čo najviac eliminovala riziko nesprávneho určenia
daňovej povinnosti zo strany správcu dane. Podľa žalobkyne správca dane nevykonal
dokazovanie v rozsahu požadovanom v § 29 zákona č. 511/1992 Zb. o správe dani, pričom
vydaním dodatočného platobného výmeru došlo k bezdôvodnému poškodeniu navrhovateľa ,
nakoľko svojim konaním nijako neporušil právne predpisy upravujúce daň z príjmov
a správny súd skonštatoval dostatočné vykonanie dokazovania. Tento postup odporuje
judikatúre NS SR, ktoré mali napomôcť k objasneniu rozhodujúcich okolností, bolo potrebné,
aby boli vykonané dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca. Žalobkyňa poukázala na obdobný
prípad, kedy správny orgán vykonal daňovú kontrolu jednému zo subjektov, podnikateľa V.
B. – Z., B., ktorý od žalobkyne odoberal sporný tovar – šrot, a u ktorého bola riadne vykonaná
daňová kontrola, pričom v jeho účtovníctve sa nachádzajú faktúry od žalobkyne, ktorých
pravosť nik nespochybnil. Poukázala i na to, že jej odberatelia odvážali tovar napríklad
prostredníctvom Železníc SR, pričom o nákladkach tohto tovaru sú v ich účtovníctvach
nákladné listy a iné dôkazy. Žalobkyňa namietala, že tieto skutočnosti správny orgán ani
krajský súd nebrali vo svojom rozhodovaní do úvahy. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu
na tú skutočnosť, že ak daňový úrad považuje obchody daňového subjektu za simulované, ako
je potom možné, že daňový subjekt reálne odovzdal šrot ďalšiemu subjektu, o čom aj existujú
dôkazy v účtovníctve predmetného subjektu. Žalobkyňa mala za to, že v jej prípade došlo zo
strany správcu dane k porušeniu ust. § 29 zákona č. 511/1992 Z. z. Namietala, že krajský súd
sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadali s dôkazmi, ktoré svedčili v prospech tvrdení
žalobkyne a tieto dôkazy odignorovali. Uviedla, že krajský súd sa nevysporiadal so
žalobkyňou opakovane navrhovaným dokazovaním, ktoré by dostatočným spôsobom
preukázalo skutkový stav, a to nevykonaním riadnej daňovej kontroly u predmetných
obchodných spoločností, nedošlo k predvolaniu svedka N. K., ktorého bolo potrebné
konfrontovať so svedkami J. B. a M. T., a K. D., nedošlo k vykonaniu dokazovania
prostredníctvom znalca z odboru grafológie a vystavených daňových dokladov od
dodávateľov daňového subjektu a tieto porovnal s podpismi konateľov uvedených
spoločností, čím by jednoznačne preukázal, že predmetné faktúry boli vydané
dodávateľskými firmami, nedošlo k dožiadaniu odberateľov daňového subjektu žalobkyne
ohľadne odobraného tovaru – kovového šrotu žalobkyne, nedošlo k pripojeniu vyšetrovacieho
spisu ÚJKP v Leviciach, ktorým bola vyšetrovaná celá obchodná transakcia, pričom v tomto
vyšetrovacom spise bol objasnený celý skutkový stav transakcie.
Žalobkyňa bola toho názoru, že samotná skutočnosť, že výpovede svedkov, ktoré boli
odlišné, napriek čomu ich správny orgán odmietol vzájomne konfrontovať, a ktoré svedčili
v neprospech žalobkyne, nemôže byť bez ďalšieho vyhodnotenia správcom dane výlučne na
ťarchu žalobkyne. Poukázala na to, že opakovane navrhla, aby daňový úrad vykonal
dokazovanie, ktoré by dostatočným spôsobom preukázalo žalovaným spochybňovaný
skutkový stav, a to vykonaním riadnej daňovej kontroly u predmetných obchodných
spoločností. Na základe uvedených skutočností mala žalobkyňa za to, že správca dane
nevykonal dokazovanie v rozsahu požadovanom v ust. § 29 zákona č. 511/1992 Zb., ktoré by
postačovalo pre rozhodnutie vo veci s konečnou platnosťou. Pokiaľ správca dane pri
dokazovaní neobjasnil zjavné nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to
podľa žalobkyne o tom, že skutočnosti rozhodné pre správne určenie daňovej povinnosti
neboli zistené čo najúplnejšie. Namietla, že skutkový záver správcu dane a s tým súvisiaci
záver Krajského súdu v Nitre, ktorý sa opiera o výpovede svedkov zástupcov dodávateľských
spoločností, nemožno považovať za dôkaz zodpovedajúci zákonu, pokiaľ sa neopiera o iné
riadne vykonané a konkretizované dôkazy. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil, resp. ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie
a žalobkyni prizná náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo dňa 11.6.2010 k žalobe, keďže odvolanie
neobsahuje žiadne nové relevantné skutočnosti, ku ktorým by sa nevyjadril, stotožňuje sa tiež
s vysloveným právnym názorom krajského súdu v napadnutom rozsudku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 veta prvá OSP), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá
OSP a následne po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, vyhlásil
vo veci rozsudok, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k.
11S/53/2010-72 zo dňa 1.3.2011, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení
s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c)
je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 29 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca
dane, ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane dbá, aby skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je
pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
10 8Sžf/40/2011
Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na
výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.
Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri
preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala
vyhodnotenia dôkazov – dodania tovaru (kovový šrot) spoločnosťami S. spol. s.r.o., O. spol.
s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. žalobkyni , nakoľko práve na základe faktúr vystavených
týmito spoločnosťami si žalobkyňa uplatnila právo na odpočet DPH.
Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil dodanie kovového
odpadu spoločnosťami S. spol. s.r.o., O. spol. s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. žalobkyni, preto
žalobkyňa ak tvrdila, že tovar nakúpila od uvedených spoločností, mala povinnosť toto svoje
tvrdenie aj reálne preukázať. Žalobkyňa nepredložila relevantný dôkaz o tom, že tovar
nadobudla od uvedených spoločností, práve naopak, správca dane jednoznačne spochybnil
a to aj na základe svedeckých výpovedí , že k reálnemu uzavretiu obchodov medzi
spoločnosťami S. spol. s.r.o., O. spol. s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. a žalobkyňou nedošlo.
Správca dane nie je povinný dokazovať pôvod tovaru, ale daňový subjekt musí vedieť
preukázať dodanie tovaru osobou uvedenou v predkladaných daňových dokladoch.
Ak nie je reálne preukázané, že osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ
v daňových dokladoch, reálne dodala tovar žalobkyni, potom nejde o dodanie tovaru v zmysle
§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.
11 8Sžf/40/2011
Správca dane v danom prípade zohľadnil a zhodnotil všetky skutočnosti, ktoré počas
konania vyšli najavo. So zisteniami správcu dane bola žalobkyňa oboznámená a mala
možnosť predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Z odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, pričom tieto úvahy a hodnotenia nie sú
v logickom rozpore s výrokom samotného rozhodnutia žalovaného.
Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si
žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary, resp. služby,
ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri
posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen
z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom
neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, ktorý iný dodávateľ
žalobcovi služby poskytol, alebo akým spôsobom boli predmetné práce vykonané, pokiaľ
skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetné tovary boli dodané
spoločnosťami S. spol. s.r.o., O. spol. s.r.o., G. s.r.o. a N. spol. s.r.o. Žalobkyňa však nevedela
preukázať žiadnymi inými dôkazmi, že k reálnemu uzavretiu obchodov s predmetným
spoločnosťami skutočne došlo.
Odvolací súd sa stotožnil s preskúmavaným rozhodnutím krajského súdu v celom
rozsahu a na jeho doplnenie považuje za potrebné uviesť len toľko, že žalobca nepredložil
jediný dôkaz, ktorý by preukazoval opak.
Naopak, jeho tvrdenia boli spochybnené viacerými skutočnosťami, ktoré v priebehu
daňového konania vyšli najavo (napr. výpovede svedkov V. M., N. K., T. a a pod.), ktoré sa
mu nepodarilo žiadnymi dôkazmi vyvrátiť.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného,
je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal
so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite
vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil
12 8Sžf/40/2011
právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na
zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru
odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu.
Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych
orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavanými rozhodnutiami žalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor
považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli vo veľkej časti totožné
s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd
náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobkyne
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu
nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, a žalovanému náhrada trov konania
zo zákona neprináleží.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 1. 5. 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
13 8Sžf/40/2011
V Bratislave dňa 28. júna 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Kráľová