Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/15/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ Z. S., O. Z., B., X., 2/

L. B., S., X. S., 3/ RNDr. K. B., Š., X., 4/ Ing. L. B., X., 5/ M. B., H., X., 6/ Ing. L. B., H.,

X., 7/ B., O. Z., H., X., 8/ Ing. Ľ. B., P., X., 9/ M. Č., D., X., 10/ M. Č., R., X., 11/ Mgr. Art.

P. Č., D., X., 12/ Ing. L. Č., D., X., 13/ P. D., Š., X., 14/ S. D., Š., X., 15/ D. E. S., O. Z., J.,

X., 16/ RNDr. J. G., S., B. X., 17/ Ing. M. H., P., X., 18/ D. H., A., X., 19/ Bc. V. H., A., X.,

20/ MUDr. V. H., A., X., 21/ Ing. K. H. CSc., D., X., 22/ B. H., M., X., 23/ Ing. J. H., P.,

X., 24/ J. J., A., X., 25/ M. J., K., X., 26/ D. K., N., X., 27/ V. K., B., X., 28/ M. K., N., X.,

29/ L. Z. V. V. K., O. Z., K., X., 30/ R. M., N., X., 31/ H. M., D., X., 32/ P. M., X., 33/ Ing.

J. M., N., X., 34/ R. M., N., X., 35/ V. M., M., X.. S., 36/ B. M., N., X., 37/ M. M., M., X.

S., 38/ M. M., N., X., 39/ Mgr. L. N., K., B. X., 40/ O. Z. T., O. Z., K., X., 41/ A. O., Ľ., X.,

42/ Z. O., M., K., 43/ R. O., P., X., 44/ Mgr. R. P., K., X. – P., 45/ M. P., N., X., 46/ Š. P.,

Č., X., 47/ Š. P., N., X., 48/ A. P., Č., X., 49/ G. P., N., X., 50/ K. P., P., X., 51/ Ing. M. P.,

S., X., 52/ J. P., M., X. S., 53/ Ing. arch. Mgr. art. E. P., Š., B., 54/ J. P., Ľ., X., 55/ Š. P.,

K., X., 56/ Ing. K. P. D., Š., X., 57/ R. P., X., X., 58/ P. Z. - C., O. Z., P., X., 59/ J. P., N.,

B., 60/ V. R., L., X., 61/ Ing. R. S., T., B .X., 62/ Ing. A. S., T., B. X., 63/ Ing. M. S., M., X.,

64/ Mgr. K. S., V., X., 65/ P. S., M., X. S., 66/ S., O. Z., Z., X., 67/ S. P. S., O. Z., P., X., 68/

Ing. M. S., D., X., 69/ Ing. A.. S., V., X. K., 70/ Ing. K. S., V., X. K., 71/ V. S., Z., X.,

72/ Ing. Z. Š., M., X., 73/ M. Š., P., X., 74/ M. Š., Ú., X., 75/ Ľ. T., B., B., 76/ Ing. P. U.,

X., 77/ Z. V., B., X., 78/ Ing. A. V., K., X., 79/ JUDr. J. V., J., X., 80/ Mgr. P. V., J., X., 81/

A. V., J., X., 82/ S. V., A., X., 83/ T. V., T., X., 84/ Z. V., T., X., 85/ Z. K., O. Z., V., X.,

všetci zast. JUDr. E. K., advokátkou, so sídlom K., B., proti ţalovanému: Ministerstvo

životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti záverečného stanoviska ţalovaného č. 693/2009-3.4/mv zo dňa 25.11.2009,

o odvolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -152 zo dňa

08.04.2011 jednohlasne, takto

2

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -152 zo dňa 08.04.2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením s poukazom na § 250d ods. 3

v znení neskorších predpisov (ďalej

v texte uznesenia len „“) zastavil konanie o ţalobe, v ktorej sa ţalobcovia domáhali

zrušenia záverečného stanoviska ţalovaného č. 693/2009-3.4/mv zo dňa 25.11.2009

alternatívne určenia, ţe proces posudzovania vplyvov Vodného diela S. na ţivotné prostredia

je nezákonný a uloţenia zákazu ţalovanému pokračovať v porušovaní práv ţalobcov

a prikázať mu obnoviť stav pred zásahom.

Krajský súd uviedol, ţe uznesením zo dňa 16.03.2010 vyzval ţalobcov na opravu –

špecifikáciu ţalobného petitu, aby nebol alternatívne vymedzený, na ktorú výzvu ţalobcovia

nereagovali, a teda krajský súd postupoval v rozsahu obsahu ţaloby, pre ktorú je vymedzená

vecná príslušnosť krajského súdu /podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti /.

Citujúc relevantné zákonné ustanovenia krajský súd dospel k záveru, ţe záverečné

stanovisko je jedným z podkladov slúţiacich pre následné vydanie rozhodnutia vo veci, nie

je rozhodnutím vydaným v správnom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej

v texte uznesenia len „Správny poriadok“). Záverečné stanovisko obsahujúce posúdenie

vplyvov stavby na ţivotné prostredie nezakladá pre ţalobcov ani pre ţiadny iný zo subjektov

dotknutých posudzovanou činnosťou ţiadne práva a povinnosti. Nemá teda za následok

ukrátenie práv ţalobcov, a preto ho nemoţno povaţovať za rozhodnutie podliehajúce

súdnemu prieskumu, jedná sa len o „rozhodnutie“ predbeţnej povahy.

3

Proti tomuto uzneseniu podali ţalobcovia v zákonnej lehote dňa 03.05.2011 odvolanie,

v ktorom sa domáhali jeho zmeny tak, ţe odvolací súd vydá rozsudok, ktorým vysloví,

ţe ţalovaný svojim postupom vo veci posudzovania vplyvom Vodného diela S. vo vzťahu

k ţalobcom porušil , , , SR a zruší záverečné

stanovisko č. 693/2009-3.4/mv zo dňa 25.11.2009 ako nezákonné. Zároveň ţiadali o priznanie

náhrady trov konania.

Uviedli, ţe o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte

uznesenia len „zák. o EIA“) garantuje verejnosti konkrétne práva, predovšetkým právo

na informácie, právo vyjadrovať sa k dokumentom v jednotlivých štádiách procesu EIA,

právo zúčastniť sa verejného prerokovania. Práva verejnosti v procese environmentálneho

konania sú garantované aj smernicou Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých

verejných a súkromných projektov na ţivotné prostredie (ďalej v texte uznesenia len

„smernica o EIA“) a Dohovorom o prístupe k informáciám, účasti verejnosti

na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia,

ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov oznámením Ministerstva ţivotného prostredia SR

pod č. (ďalej v texte uznesenia len „Aarhuský dohovor“). Zák. o EIA detailne

upravuje procesný postup pri posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a tomu

zodpovedajúce povinnosti príslušných orgánov. Verejnosť teda môţe dôvodne očakávať

konkrétne vopred predvídateľné správanie sa štátnych orgánov. V procese EIA má verejnosť

garantované presne špecifikované práva a povinnosťou príslušných štátnych orgánov

je postupovať v zmysle zákona tak, aby verejnosť mohla svoje práva v plnej miere uplatniť,

odmietnutie preskúmať proces posudzovania vplyvov na ţivotné prostredia a záverečné

stanovisko znamená aj odmietnutie poskytnúť ochranu týmto právam.

Ţalobcovia ďalej namietali aplikáciu , keď krajský súd na jednej

strane označil záverečné stanovisko za jeden z podkladov slúţiacich pre následné vydanie

rozhodnutia vo veci a následne za rozhodnutie predbeţnej povahy. Proces EIA má presne

stanovené štádiá, lehoty a procesné postupy, presne špecifikované miesto verejnosti

a moţnosti jej zasahovania do procesu a tieţ presne určené povinnosti príslušných štátnych

orgánov. Podkladom sú pritom aj mnohé špecifické analýzy a štúdie týkajúce sa jednotlivých

zloţiek ţivotného prostredia a ľudského zdravia. Do procesu EIA sú okrem verejnosti

aj mnohé odborné organizácie a špecializované štátne orgány. V priebehu procesu

je vypracovaných niekoľko dokumentov, výsledkom je záverečné stanovisko, ktoré

predstavuje zhrnutie a vyhodnotenie zistených vplyvov. Je jediným a neopomenuteľným

podkladom pre vydanie potrebných povolení na realizáciu posudzovanej činnosti.

Posudzovanie vplyvov na ţivotné prostredie nie je súčasťou územného konania, či iného

povoľovacieho konania, je to samostatný, ucelený a uzavretý postup. Vzhľadom na jeho

charakter, procesný postup a miesto v právnom systéme nie je moţné záverečné stanovisko

povaţovať za rozhodnutie predbeţnej povahy, akými sú napríklad rozhodnutia o zadrţaní

vodičského preukazu alebo odňatí zbrojného preukazu.

Tieţ uviedli, ţe záverečné stanovisko je výsledkom procesu, ktorý sa spravidla

v budúcnosti neopakuje, čo svedčí o jeho relatívne trvalom charaktere. Jeho úlohou nie je len

predbeţne a dočasne upraviť nejaký stav, ale vytvoriť podklad pre sériu ďalších rozhodnutí,

ktorá zvyčajne nasleduje po vydaní záverečného stanoviska. V povoľovacom konaní nie

je moţné preskúmať záverečné stanovisko, keďţe príslušný správny orgán nemá kompetenciu

preskúmavať zákonnosť procesu EIA. Záverečné stanovisko nie je ţiadnym z rozhodnutí

uvedených v , keďţe sa nejedná o rozhodnutie a podľa ustálenej aplikačnej praxe

musí byť výklad rozhodnutí uvedených v reštriktívny, pretoţe ide o výnimky

z generálnej klauzuly.

V ďalšom obsahu odvolania ţalobcovia namietali arbitrárnosť a nedostatok dôvodov

uznesenia krajského súdu, poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR, keď

sa nevysporiadal s argumentáciou ohľadne právomoci súdu konať vo veci. Ďalej citovali

rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , ktorý sa týkal aj interpretácie a aplikácie

Aarhuského dohovoru.

Záverom ţalobcovia uviedli, ţe krajský súd ignoroval práva ţalobcov, ktorých

porušenie namietali, v rozpore so zákonom hodnotil záverečné stanovisko ako rozhodnutie

procesnej povahy a odmietol preskúmať jeho zákonnosť, nedostatočne a nedôsledne

sa zaoberal argumentmi ţalobcov a v rozpore s medzinárodnými záväzkami Slovenskej

republiky ignoroval a neaplikoval ustanovenia Aarhuského dohovoru.

K podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 08.06.2011 vyjadril ţalovaný

tak, ţe napadnuté uznesenie navrhol potvrdiť.

Uviedol, ţe dôvodom na zastavenie konania bolo, ţe neboli naplnené základné

podmienky na preskúmanie rozhodnutia v zmysle , nakoľko sa nejedná

o rozhodnutie, ktorým by ţalobcovia mohli byť ukrátení na svojich právach ako

aj to, ţe ţalobcovia neodstránili vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránili

vecnému vybaveniu ţaloby, nakoľko krajský súd nebol vecne príslušný na konanie podľa

piatej hlavy piatej časti Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva,

ţe aj ak by záverečné stanovisko bolo posúdené ako rozhodnutie, ktorým by ţalobcovia mohli

byť ukrátení na právach, nebolo by takéto rozhodnutie preskúmateľné, nakoľko by malo

charakter predbeţného rozhodnutia. Túto skutočnosť krajský súd zdôraznil tým, ţe záverečné

stanovisko označil za „rozhodnutie“ predbeţnej povahy (v úvodzovkách).

Ţalovaný ďalej poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. , z ktorého

rovnako vyplýva, ţe záverečné stanovisko moţno preskúmať aţ v rámci končeného

rozhodnutia. Pokiaľ ţalobcovia odkazovali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS

180/2010, túto interpretáciu povaţoval ţalovaný za zavádzajúcu, keďţe Ústavný súd SR

sa podrobne nezaoberal skúmaním procesu EIA, ani charakterom a právnou povahou

záverečného stanoviska, ale vychádzal najmä zo skutočnosti, ţe ţalobcovia súčasne

s podaním ústavnej sťaţnosti podali aj ţalobu príslušnému všeobecnému súdu. K odmietnutiu

ústavnej sťaţnosti došlo najmä z dôvodu, ţe o rovnakej veci by rozhodovali paralelne dva

orgány súdneho typu a v dôsledku toho by mohlo dôjsť k vydaniu dvoch rozdielnych

rozhodnutí.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej ) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 vety prvej

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa vety prvej rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú

rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,

6

menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo

ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo

právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 zák. o EIA účelom zákona je najmä

a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ţivotného prostredia a prispieť

k integrácii E. aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na

podporu trvalo udrţateľného rozvoja,

b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického

dokumentu a navrhovanej činnosti na ţivotné prostredie,

c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu

a navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,

d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu ţivotného prostredia, zmiernia

znečisťovanie ţivotného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu ţivotného prostredia,

e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie

rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 37 ods. 1 zák. o EIA príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu

zdravia vypracuje a predloţí záverečné stanovisko k činnosti do 20 dní od doručenia

odborného posudku podľa § 36.

Podľa § 37 ods. 2 zák. o EIA v záverečnom stanovisku k činnosti príslušný orgán

okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti uvedie, či odporúča, alebo

neodporúča jej realizáciu, prípadne za akých podmienok, ako aj poţadovaný rozsah jej

sledovania a vyhodnocovania podľa § 39.

Podľa § 38 ods. 1 zák. o EIA pri rozhodovaní o povolení navrhovanej činnosti sa musí

prihliadať na obsah záverečného stanoviska k činnosti podľa § 37.

Podľa čl. 1 Aarhuského dohovoru kaţdá Strana zaručí práva na prístup k informáciám,

účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záleţitostiach

ţivotného prostredia v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru s cieľom prispieť k ochrane

práva kaţdého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, ţiť v ţivotnom prostredí, ktoré

je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu.

Podľa čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru kaţdá Strana v rámci svojho vnútroštátneho

práva zabezpečí, aby členovia zainteresovanej verejnosti

a) majúci dostatočný záujem, alebo alternatívne,

b) ak pretrváva porušovanie ich práva v prípadoch, kde to právne predpisy Strany

upravujúce správne konanie poţadujú ako predbeţnú podmienku, mali prístup k procesu

preskúmania pred súdom a/alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným

na základe zákona na účely napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia,

úkonu alebo opomenutia podliehajúcemu článku 6 a v prípadoch ustanovených vnútroštátnym

právom a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 3, iným relevantným ustanoveniam

tohto dohovoru.

Podľa čl. 11 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady 2011/92/EÚ

z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov

na ţivotné prostredie {predtým čl. 10a smernice Rady 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov

určitých verejných a súkromných projektov na ţivotné prostredie (ďalej v texte uznesenia len

„smernica o EIA“)}, členské štáty zaistia, aby v súlade s príslušným vnútroštátnym právnym

systémom, dotknutá verejnosť:

a) ktorá má dostatočný záujem, alebo

b) ak pretrváva porušovanie práva v prípadoch, kde to právne predpisy členského štátu

upravujúce správne konanie poţadujú ako predbeţnú podmienku, mala prístup k opravným

prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným orgánom ustanoveným

na základe zákona s cieľom napadnúť vecnú a procesnú zákonnosť akéhokoľvek rozhodnutia,

skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení tejto smernice o účasti verejnosti.

Podľa čl. 11 ods. 2 smernice o EIA členské štáty určia, v akom štádiu možno

napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť.

Posudzujúc podané odvolanie podľa obsahu, najvyšší súd ustálil, ţe ţalobcovia

namietajú zastavenie konania a doţadujú sa vydania meritórneho rozhodnutia.

Podstatou právneho posúdenia je tak moţnosť súdneho prieskumu záverečného

stanoviska z navrhovanej činnosti č. 693/2009-3.4/mv, ktoré vydal ţalovaný dňa 25.11.2009

v samostatnom súdnom konaní.

Vzhľadom na odvolacie dôvody, sa najvyšší súd primárne zaoberal námietkou

nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia.

Krajský súd napadnuté uznesenie odôvodnil síce stručne a zaoberal sa len

vnútroštátnou úpravou, avšak z odôvodnenia je zrejmé, na základe akých úvah dospel

k záveru, ţe konanie o ţalobe je potrebné zastaviť. Nakoľko najvyšší súd nepovaţoval záver

vyslovený krajským súdom za svojvoľný, arbitrárny, túto námietku vyhodnotil ako

nedôvodnú.

Súdnemu prieskumu na základe podanej ţaloby primárne v zmysle

podliehajú rozhodnutia, ktoré moţno podradiť pod legálnu definíciu rozhodnutí v zmysle

, teda, ţe sa jedná o úkony, na základe ktorých došlo v právnej sfére ich

adresátov k zmene právneho stavu alebo môţu priamo ovplyvniť ich právne postavenie.

Aţ ak napadnuté rozhodnutie spĺňa podmienku v zmysle , je nutné skúmať,

či nie je zo súdneho prieskumu vylúčené ( ).

Najvyšší súd sa nestotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe pri záverečnom

stanovisku ide o rozhodnutie predbeţnej povahy v zmysle , tento akt

nemá totiţ charakter rozhodnutia. Vychádzajúc z povahy záverečného stanoviska pri

posudzovaní navrhovanej činnosti sa jedná len o podklad pre ďalšie povoľovacie konanie

(na ktorého obsah je povoľujúci orgán povinný prihliadať, avšak nie je ním viazaný), ktorý

moţno preskúmať aţ v prípadnom konaní o preskúmanie zákonnosti následne vydaného

rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti.

Výsledok procesu posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie nezakladá pre ţalobcov

vo vzťahu k posudzovanej činnosti ţiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, nie

je spôsobilé ukrátiť ţalobcov na ich právach, tzn. ani na základných právach a slobodách.

9

Záverečné stanovisko je nevyhnutný podkladový dokument pre ďalšie správne konanie

(napríklad o umiestnení stavby), a aţ výsledkom tohto administratívneho konania

(tzn. vydaním individuálneho správneho aktu s externými účinkami) by mohli byť dotknuté

práva jednotlivcov v oblasti ţivotného prostredia. Tento právny názor bol uţ v skoršej

rozhodovacej činnosti judikovaný (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ,

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ) a senát najvyššieho súdu nevzhliadol

dôvody, pre ktoré by sa mal v prejednávanej veci od neho odchýliť.

Pre podporu tohto záveru je potrebné uviesť, ţe pokiaľ by sa navrhovateľ rozhodol,

ţe nebude realizovať činnosť, ktorá bola predmetom posúdenia, súdny prieskum záverečného

stanoviska by bol irelevantný.

Pokiaľ ţalobcovia odvodzovali preskúmateľnosť záverečného stanoviska s poukazom

na články Aarhuského dohovoru, najvyšší súd uvádza, ţe neodporuje čl. 9 ods. 2 taký výklad

vnútroštátnych noriem, ţe členovia dotknutej verejnosti sa súdneho prieskumu môţu domáhať

aţ v štádiu po vydaní rozhodnutia, ktorým sa povoľuje posudzovaná činnosť. Čl. 9 nie

je moţné vykladať tak, ţe akékoľvek rozhodnutie, akt alebo opomenutie je potrebné

bezprostredne preskúmať v samostatnom súdnom konaní. Cieľom čl. 9 je poskytnúť

verejnosti prístup k spravodlivosti vo veciach ţivotného prostredia, avšak je na jednotlivých

štátoch akým spôsobom sa tento cieľ zaistí.

Zásada prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi podľa

Slovenskej republiky znamená, ţe v prípade rozporu medzi obsahom platnej medzinárodnej

zmluvy, ktorú schválila Národná rada Slovenskej republiky a ktorá bola riadne ratifikovaná

a vyhlásená predpísaným spôsobom a zákonom, nepouţije orgán aplikujúci právo zákon, ale

medzinárodnú zmluvu. Keďţe záverečné stanovisko je možné preskúmať ako jeden

z podkladov pre vydanie rozhodnutia o povolení navrhovanej činnosti, nemoţno hovoriť

nesúlade s vnútroštátnej úpravy s Aarhuským dohovorom a z tohto dôvodu neaplikovať

ustanovenia vnútroštátneho predpisu.

Pre podporu uvedeného výkladu je potrebné poukázať na čl. 10a smernice o EIA

(teraz čl. 11), ktorý bol do smernice vloţený na základe novelizácie smernicou Európskeho

parlamentu a Rady 2003/35/ES, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých

plánov a programov týkajúcich sa ţivotného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú

10

s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS

a 96/61/ES, práve v súvislosti s prístupom k spravodlivosti v zmysle čl. 9 Aarhuského

dohovoru. Uvedené ustanovenie smernice o EIA naviac obsahuje pre členské štáty

oprávnenie určiť, v akom štádiu moţno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť.

Uvedené ustanovenie je obsahom aj súčasného čl. 11 v jeho druhom odseku.

Členské štáty disponujú na základe procesnej autonómie, pričom musia dodrţiavať

zásady ekvivalencie (konania nesmú byť menej priaznivé ako tie, ktoré sa týkajú obdobných

opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy) a efektivity (nesmú prakticky znemožňovať

alebo nadmerne sťažovať výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie), manévrovacím

priestorom pri vykonávaní čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru a čl. 10a smernice o EIA.

Predovšetkým im náleţí, aby určili, ktorý súdny alebo nezávislý a nestranný orgán

ustanovený na základe zákona je príslušný rozhodovať o ţalobách, na ktoré sa vzťahujú tieto

ustanovenie, a podľa ktorých procesných spôsobov (rozsudok Súdneho dvora v spojených

veciach C-128/09 aţ C-131/09, C-134/09 a C-135/09 zo dňa 18.10.2011, bod 52).

Uvedené moţno aplikovať aj na otázku, či záverečné stanovisko EIA moţno

preskúmavať v rámci prieskumu následne vydaného rozhodnutia, alebo je členský štát

povinný umoţniť resp. zaviesť pre jeho prieskum samostatné konanie.

Vychádzajúc z procesnej autonómie je podľa právneho poriadku SR umoţnené

iniciovať zainteresovanej verejnosti (ktorá podala písomné stanovisko v priebehu procesu

EIA, a teda má následne v povoľovacom konaní postavenie účastníka konania) súdne konanie

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bola posudzovaná činnosť povolená a v rámci

tohto konania uplatniť svoje námietky týkajúce sa pochybení v priebehu posudzovania

vplyvov na ţivotné prostredie, čo je plne v súlade s poţiadavkami Aarhuského dohovoru

a práva Únie.

V súvislosti s odkazom na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.

prezentovaným ţalobcami v odvolaní, výklad, ktorý zaujal senát najvyššieho súdu

v prejednávanej veci nie je v rozpore so závermi z neho plynúcimi, nakoľko v označenej veci

bola predmetom riešenia otázka aktívnej legitimácie pre podanie správneho opravného

prostriedku alebo ţaloby, keď aplikáciou vnútroštátnej právnej úpravy by došlo prakticky

aţ k odopretiu prístupu k spravodlivosti pre nedostatok aktívnej legitimácie, avšak

11

v prejednávanej veci ţalobcovia nie sú zo súdneho prieskumu vylúčení, keď záverečné

stanovisko moţno preskúmať, avšak aţ v rámci preskúmania meritórneho rozhodnutia

týkajúceho sa navrhovanej činnosti.

Na základe uvedených dôvodov najvyšší senát dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobcov nemoţno priznať úspech a uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 O.s.p v spojení

s a tak, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28.06.2012

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková