Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/43/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej PhD. a JUDr. Petra

Paludu, v právnej veci ţalobcu: J. B., T., zastúpeného JUDr. J. F., advokátom so sídlom

na Š., M., proti ţalovanému: Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach,

Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, Košice, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRP-19/DI-1-2010 zo 16. februára 2010,

o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

34 zo 4. novembra 2010 v spojení s opravným uznesením č. k. -50

zo 7. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -34 zo 4. novembra 2010 v spojení s opravným uznesením

č. k. -50 zo 7. novembra 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

2

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Michalovce, ODI rozhodnutím zo dňa

15. januára 2010 č. ORP-358/DI-S-2009 uznalo ţalobcu vinným zo spáchania priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. l písm. a/ a j/ zákona

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil

porušením ustanovenia o cestnej premávke,

a to na tom skutkovom základe, ţe v obci T. dňa 11. júna 2009 v čase o 22:40 hod.

viedol osobné motorové vozidlo zn. P., evidenčného čísla M. na parkovisku pri

miestnom pohostinstve, kde po spozorovaní k nemu sa pribliţujúceho sluţobného

motorového vozidla s označením Polícia s vozidlom zastavil a presadol sa na miesto

spolujazdca, následne pri kontrole policajnou hliadkou odmietol vykonať dychovú

skúšku a po poučení hliadkou vyšetrenie odberom krvi neţiadal a odmietol predloţiť

doklady potrebné k vedeniu vozidla. Ţalobcovi bola podľa § 22 ods. 2 zákona č.

v znení neskorších predpisov uloţená pokuta vo výške 800 € a zákaz

činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 48 mesiacov. Ţalovaný v odvolacom konaní

rozhodnutím zo 16. februára 2010 č. KRP-19/DI-1-2009 z dôvodu neúplnej právnej

kvalifikácie skutku zmenil výrok tak, ţe vypustil pôvodný výrok a nahradil ho novým,

ktorý bol odlišný len o doplnenie porušenia a

Z.z. o cestnej premávke. Ostatné časti výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého

stupňa ostali nezmenené. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 2 písm.

c/ o cestnej premávke, podľa ktorého je účastník cestnej premávky

povinný poslúchnuť pokyn, výzvu, príkaz policajta, ako aj na ustanovenie § 137 ods. 2

písm. b/ a j/ tohto zákona, podľa ktorých neuposlúchnutie takéhoto príkazu

a nepodrobenie sa vyšetreniu na zistenie alkoholu sú kvalifikované ako porušenie

pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom. Pri svojom rozhodovaní o odvolaní

ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaný vychádzal z obsahu záznamu

o podaní vysvetlenia členov hliadky 00 PZ V., v ktorom je podrobne opísaný priebeh

skutkového deja. Výpovede svedkov M. M., R. Š. a P. B. ţalovaný vyhodnotil ako

účelové v snahe pomôcť obvinenému vyhnúť sa trestu za spáchaný priestupok.

V súvislosti s vyjadreniami ţalobcu v rámci prvostupňového konania o tom, ţe

3

v predmetnom čase bola tma a pršalo, z miesta kde policajti vychádzali, nebola priama

viditeľnosť na vozidlo ţalobcu, a taktieţ ţe nepoţíval alkoholické nápoje, pretoţe ráno

išiel do práce a dychovú skúšku vykonáva kaţdé ráno v práci, ţalovaný poukázal na

vyjadrenie Obce T., podľa ktorého verejné osvetlenie bolo zapnuté asi od 20:30 hod. do

23:00 hod. a podľa vyjadrenia zamestnávateľa ţalobcu tento dňa 12.6.2009 čerpal

náhradné voľno a dňa 13.6.2009 odpracoval zmenu od 17:45 hod. Pri posudzovaní

uloţenej sankcie ţalovaný konštatoval, ţe bolo prihliadnuté na to, ţe odmietnutie

dychovej skúšky je váţne porušenie zákona a správny orgán bral do úvahy, ţe ţalobca

odmietol predloţiť doklady potrebné k vedeniu vozidla, ako aj svojím konaním na

mieste priestupku sa snaţil zmariť objasňovanie priestupku. Od roku 2005 je to uţ šiesty

dopravný priestupok ţalobcu, čo svedčí o jeho nedisciplinovanosti v cestnej premávke.

Krajský súd v Košiciach o ţalobe podanej J. B. v zákonnej lehote rozhodol tak,

ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného Krajského riaditeľstva PZ, Krajský dopravný

inšpektorát Košice zo 16. februára 2010 č. KRP-19/DI-1-2010, ako aj rozhodnutie

Okresného riaditeľstva PZ Michalovce, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 15.

januára 2010 č. ORP-358/DI-S-2009 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe postup správneho orgánu prvého stupňa spočívajúci

v tom, ţe po prerušení konania podľa § 69 zabezpečoval dôkazy vo forme vyjadrenia

svedkov a nevypočul ich ako svedkov na ústnom pojednávaní za prítomnosti ţalobcu,

ktorý by sa tak mohol oboznámiť s ich výpoveďou a mal by moţnosť klásť im otázky,

predstavuje takú chybu správneho konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

rozhodnutia o postihu ţalobcu za priestupok. Z týchto dôvodov súd bez meritórneho

preskúmania veci z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) zrušil ţalobou napadnuté rozhodnutia a vec vrátil

ţalovanému na ďalšie konanie.

Proti predmetnému rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote

odvolanie ţalovaný. V odôvodnení v podstate uviedol, ţe napriek výsluchom svedkov

počas prerušeného správneho konania neboli upreté ţiadne práva ţalobcu v správnom

4

konaní, pretoţe sa po skončení prerušenia konania a na ďalšom ústnom pojednávaní

mohol oboznámiť s celým spisovým materiálom zahrňujúcim aj sporné výpovede, mohol

sa k nim vyjadriť, namietať, či ţiadať ich doplnenie alebo opravu, avšak ţalobca toto

svoje právo nevyuţil a nie je preto namieste tvrdiť, ţe prvostupňový správny orgán

sa dopustil chyby, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia o priestupku.

Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie

a rozhodnutie.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe s ním nesúhlasí, nakoľko povaţuje

napadnutý rozsudok krajského súdu za správny a navrhuje, aby ho odvolací súd potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré

mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. )

a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez

pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie od volania

nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní

prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 4. novembra 2010,

na ktorom sa zúčastnil právny zástupca ţalobcu, ktorý mal moţnosť sa vyjadriť

k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovaţoval preto za potrebné na prejednanie veci

nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. júla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

5

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojeného spisu, súčasťou ktorého je aj spis administratívny, odvolací súd

zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného zo 16. februára 2010

č. KRP-19/DI-1-2010, ako aj rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ Michalovce, Okresného

dopravného inšpektorátu zo dňa 15. januára 2010 č. ORP-358/DI-S-2009, ktorými bol ţalobca

uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/ a j/ zákona

o priestupkoch na tom skutkovom základe, ako uţ bolo uvedené.

Podľa o správnom konaní, správny orgán konanie

preruší, ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke alebo ak bol účastník konania

vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania

nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo

ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Uznesenie Okresného dopravného inšpektorátu v Michalovciach z 18. septembra

2009 bolo podľa jeho odôvodnenia vydané z dôvodu, ţe pre objektívne meritórne

rozhodnutie v danej veci správny orgán vypočuje svedkov navrhovaných J. B., a to R.

Š., nar.X., bytom T. a P. B., nar. X., bytom T., ako aj dopočuje v danej veci M. M. Toto

rozhodnutie je samo osebe v rozpore so zákonom a zakladá v konečnom dôsledku

krajským súdom správne vytknuté nedostatky rezultujúce aţ do porušenia základného

práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

6

Prerušenie správneho konania slúţi primárne len na odstránenie nedostatkov,

ktoré bránia vykonaniu správneho konania, nie na samotné vykonávanie úkonov

v správnom konaní. Práve naopak prerušenie konania bráni jeho vykonaniu. Podobne

ako v trestnom konaní ani v správnom konaní nemoţno vypočúvať počas prerušenia

správneho konania svedkov alebo vykonávať iné dôkazy, pretoţe v tomto štádiu konania

nie sú splnené podmienky na jeho vykonanie v súlade so zákonom, a tým sa odníma

stranám konania uplatniť svoje práva v plnom rozsahu, z toho napríklad v prerokúvanom

prípade klásť svedkom otázky a vôbec byť prítomný pri ich vypočutí. Z tohto dôvodu

je chybný postup Okresného dopravného inšpektorátu vo veci ţalovaného, ak namiesto

odročenia ústneho pojednávania na nový termín zamenil odročenie s prerušením

a prerušil konanie bez toho, aby na to boli zákonné dôvody, a vypočúval počas

prerušenia konania svedkov. Ţalobca mal síce následne moţnosť sa s výpoveďami

svedkov, ktorých vypočutie sám navrhol, oboznámiť na nasledujúcom ústnom

pojednávaní, avšak tým nebolo moţné konvalidovať procesnú chybu správneho orgánu

a prihliadať na tak vykonané úkony ako na úkony vykonané lege artis – v súlade

s právom – podľa zákona. Je preto nevyhnutné tieto výsluchy zopakovať v riadnom

ústnom konaní a dať moţnosť ţalobcovi v súlade s Dohovorom o ochrane základných

ľudských práv a slobôd, , ale aj nekonajúc v rozpore

s ustanovením § 29 Správneho poriadku, vyjadriť sa v predpísanom konaní

k vykonávaným dôkazom a navrhnúť prípadne ďalšie a neodňať mu tak právo

na spravodlivý proces.

Aţ následne bude prípadne moţné preskúmať vec aj v jej merite, pretoţe

doterajšie konanie trpí tak závaţnou procesnou vadou, pre ktorú nie je moţné

prihliadnuť na všetky doposiaľ vykonané úkony; z týchto dôvodov nebol doposiaľ ani

náleţite zistený skutkový stav a nie je moţné objektívne vyhodnotiť ani správnosť

právneho posúdenia konania ţalobcu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti

sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil so závermi krajského súdu.

7

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa ustanovenia v spojení s a a ods.

1 vety prvej tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keď ţalobcovi, ktorý mal

úspech vo veci, vznikli trovy len z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si však

v zákonnej lehote nevyčíslil a ţalovaný na ich náhradu nemá zákonný nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 4. júla 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Emília Čičková