Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sži/1/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci ţalobcu JUDr. Ing. K. M., bytom S. zastúpeného

JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti ţalovanému

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova č. 2, Bratislava,

o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. Ei 164/10-5 zo 7.10.2010, o odvolaní

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. – 39

z 20. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č. k. – 39 z 20. októbra 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie ţalovaného č. Ei 164/10-5

zo dňa 7.10.2010, ako i rozhodnutie Krajskej prokuratúry v Košiciach č. Ei 60/10-2 zo dňa

2

13.8.2010 podľa a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.

Zároveň ţalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 369,31 €, ktoré je ţalovaný povinný

zaplatiť ţalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca svojím podaním označeným ako „ţiadosť

o sprístupnenie informácií nahliadnutím do existujúcej agendy podaní alebo zaslaním výpisu

z evidencie doručenej pošty“ zo dňa 6.8.2010 a doručeným Krajskej prokuratúre v Košiciach

dňa 9.8.2010, ţiadal v nadväznosti na ust. a

o sprístupnenie informácií nahliadnutím do existujúcej agendy podaní a výpisom z existujúcej

agendy podaní – evidencie doručenej pošty za roky 2002 aţ 2010. Informácie sa mali týkať

všetkých podaní ţiadateľa (oprávnenej osoby) za uvedené obdobie, ktoré doručil povinnej

osobe v daňových veciach, pričom ţiadal poskytnúť tieto informácie v rozsahu – 1) dátum

doručenia podnetov oprávnenou osobou povinnej osobe, 2) názov podania (označenie

podania) a 3) pridelená spisová značka. Vo svojej ţiadosti ţalobca zároveň poukázal

na skutočnosť, ţe na ním poţadované informácie sa nevzťahujú obmedzenia ustanovené

v aţ v spojení s aţ 5 SR a nález ÚS SR

zo dňa 16.6.1999. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe

oprávnená osoba si len uplatnila svoje právo na informácie vyplývajúce z Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (, 2) a SR (, 2)

a nehodnotil jeho konanie tak, ţe by sa ako ţiadateľ svojou ţiadosťou domáhal spracovania

údajov v agende Krajskej prokuratúry v Košiciach a ani toho, ţe povinná osoba mala

na základe jeho ţiadosti realizovať vyhodnocovaciu činnosť tak, ako to odôvodňuje

prvostupňový správny orgán. Podľa názoru krajského súdu takýto dôvod odmietnutia

sprístupnenia informácie nepozná a skutočnosť, ţe registre

a evidenčné pomôcky sú určené pre vnútornú potrebu prokuratúry, ešte neznamená, ţe nie je

moţné poskytovať určité informácie z nich vyplývajúce. Krajský súd tieţ dôvodil, ţe

charakter poţadovaných informácií nenasvedčuje tomu, ţe by pre povinnú osobu nebolo

moţné určitým spôsobom tieto informácie poskytnúť, najmä ak sa v ţalovanom rozhodnutí

uvádza: „Iná je situácia na krajskej prokuratúre, kde sa došlá pošta eviduje iba písomne rukou

spolu so všetkými doručenými podaniami a aţ následne je evidovaná v jednotlivých

registroch po pridelení na konkrétne oddelenie krajskej prokuratúry. V danej veci by musela

KP v Košiciach poţadovanú informáciu vytvoriť, pretoţe informáciou v poţadovanom

členení povinná osoba nedisponuje, pretoţe takáto informácia ani neexistuje a je zrejmé, ţe

ţalobcom poţadované informácie vychádzajú práve z týchto skutočností.“ Podľa krajského

súdu argument krajskej prokuratúry, ţe ţiadosť o poskytnutie informácie, na základe ktorej by

3

povinná osoba musela spracovávať údaje do inej podoby ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, by

sa týmto zmenila na pokyn, neobstojí, pretoţe práve pre tieto situácie, kedy povinná osoba

nemá technické moţnosti, aby sprístupnila informáciu v poţadovanom stave, jej zákon

č. ukladá povinnosť dohodnúť sa so ţiadateľom na inom vhodnom spôsobe

sprístupnenia informácie, avšak túto zákonnú povinnosť si správne orgány nesplnili. Správne

orgány si preto dostatočne nesplnili povinnosť preskúmať, či v tomto prípade existovali

príčiny pre obmedzenie jeho práva na informácie, tak aby nezmarili jeho práva ako občana

zaručené mu , 2 SR. Tento nesprávny postup správnych orgánov sa

následne premietol aj do ich rozhodnutí, ktoré krajský súd za týchto okolností povaţoval

za potrebné vyhodnotiť ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie ţalovaný a ţiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie. Namietal, ţe krajský súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne a toto nesprávne

právne posúdenie veci spočíva najmä v nedostatku pasívnej legitimácie na strane ţalovaného.

Ţalobca označil za ţalovaného Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a napriek tomu

krajský súd ţalobe vyhovel, hoci celé konanie trpelo procesnou vadou v rozsahu nedostatku

pasívnej legitimácie. Podľa „o odvolaní proti rozhodnutiu

povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala

rozhodnúť“. Proti rozhodnutiu krajskej prokuratúry bolo moţné v súlade s § 19 ods. 1 podať

odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na nadriadený orgán povinnej osoby.

V súlade s ust. „na účely konania podľa tohto zákona alebo

osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny

prokurátor, ak ide o krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry“.

V druhom stupni o ţiadosti rozhodovala Krajská prokuratúra v Košiciach a nadriadeným

orgánom sa rozumie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţalovaným mal byť preto

generálny prokurátor SR, ktorý vydal rozhodnutie Ei 164/10-5 zo dňa 7.10.2010, ktoré

ţalobca ţalobou napáda. Keďţe v danom prípade ide o nedostatok pasívnej legitimácie

na strane ţalovaného, mal krajský súd zamietnuť ţalobu ţalobcu a poukázal ţalovaný

na rozhodnutie NS SR .

Ţalobca sa písomne k odvolaniu ţalovaného správneho orgánu nevyjadril.

4

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa osobami povinnými podľa tohto zákona

sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné

celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc

rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti

verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia povinnými osobami sú ďalej právnické osoby

zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom

alebo obcou podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby

zaloţené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.

Podľa ods. 4 uvedeného ustanovenia osobitý zákon môţe ustanoviť povinnosť

sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.

Podľa generálny prokurátor má postavenie vedúceho

ústredného štátneho orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona ak generálny prokurátor nie je

vymenovaný, funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností

vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora. Inak prvý námestník generálneho

prokurátora zastupuje generálneho prokurátora v rozsahu, ktorý určí generálny prokurátor.

Ţalovaný vo svojom odvolaní poukazuje na ust. § 54 ods. 2 zákona o prokuratúre,

v zmysle ktorého na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona

a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny prokurátor, ak ide

o krajského prokurátora alebo prokurátora krajskej prokuratúry.

Zákon o prokuratúre neobsahuje vlastnú právnu úpravu o tom, za akých podmienok

a ktorým orgánom prokuratúry majú byť príslušné informácie poskytované.

5

Samotný základ právnej úpravy „poskytovanie informácií“ či „práca s informáciami“

v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje Listina základných práv a slobôd, ktorá

právo na informácie spoločne so slobodou prejavu vymedzuje meritórne vo svojom čl. 17, kde

je zakotvené, ţe „štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným

spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti“.

Výklad pasívnej legitimácie, ktorý vo svojom odvolaní zastáva ţalovaný správny

orgán je zrejme problematický z hľadiska ust. , ale

predovšetkým zrejme tento výklad nemá oporu v čl. 17 ods. 5 Listiny základných práv

a slobôd, ktorý pouţíva formuláciu o štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy.

K problému, na ktorý ţalovaný správny orgán poukazuje je potrebné uviesť, ţe ak

je povinným subjektom štátny orgán, resp. vyšší územný celok ako taký môţe prirodzene

konať len prostredníctvom svojich orgánov.

Vzhľadom na zastávaný názor ţalovaného správneho orgánu z hľadiska pasívnej

legitimácie by zrejme napr. Generálna prokuratúra SR nemohla zamietnuť ţiadosť

o informáciu, resp. by nebola oprávnená takúto ţiadosť odloţiť s odôvodnením, ţe sa

nevzťahuje k jej pôsobnosti v prípade, ak by sa dotýkala napr. samotného generálneho

prokurátora.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR by právny názor ţalovaného správneho orgánu

zakladal prílišný formalizmus a vzhľadom k tomu, ţe právo na informácie vyplýva z čl. 17

Listiny, tak potom je potrebné mať za to, ţe tento výklad by bol v rozpore s maximálnou

realizáciou ústavného práva na informácie tým, ţe by neakceptoval základný zmysel zákona

o slobodnom prístupe k informáciám a preto postup pre určenie pasívnej legitimácie v konaní

o ţalobe v konkrétnom danom prípade pokiaľ ţalobca ţaloval ţalovaný správny orgán moţno

pokladať za súladný so zákonom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského

súdu ako súladný so zákonom podľa , potvrdil, a to za pouţitia

ust. veta prvá

Ţalobca mal v odvolacom konaní úspech, trovy konania mu však v odvolacom konaní

nevznikli a nakoľko ţalovaný správny orgán zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania,

6

rozhodol potom odvolací súd o trovách konania v zmysle ust.

a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 4. júla 2012

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth