Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a00/384979.431012.pdf
PDF · 172.15 KB
No categories available
10Sžr/155/2011
Najvyšší súd 10Sžr/155/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu
v právnej veci navrhovateľky: U., P., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Senci,
Hurbanova 21, Senec, za účasti účastníkov konania: 1/ JUDr. D. K., bytom O. zastúpený
advokátom JUDr. Z. D., AK so sídlom v B., 2/ S., B., 3/ T., s.r.o., L., zastúpený advokátom
JUDr. Z. D., AK so sídlom v B., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
č.j.: 2536-1/1992/724/Ko zo dňa 23. júla 2009, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave č. k. 8 Sp 26/2009-91 zo dňa 21. júna 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 8 Sp 26/2009-91 zo dňa 21. júna 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom č. k. 8 Sp 26/2009-91 zo dňa 21. júna 2011 Krajský súd v Bratislave
potvrdil napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 23. júla 2009, č.j.: 2536-1/1992/724/Ko,
ktorým odporca rozhodol o reštitučnom nároku JUDr. D. K., syna pôvodného vlastníka A. K.
uplatnenom podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) vo vzťahu k nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. N. L. vedenej na LV č. X. v PK vl. č. X. ako parc. č. X., ostatná
plocha tak, že tento spĺňa podmienky zákona na vydanie nehnuteľnosti uvedené v § 6 ods. 1
písm. p/ zákona o pôde a preto mu k uvedenej nehnuteľnosti priznal vlastnícke právo.
Zároveň v bode III. výrokovej časti zriadil vecné bremeno prechodu cez parc. č. X.
v prospech spoločnosti T., s.r.o. k vodovodnej šachte s meracím zariadením po dobu zriadenia
novej šachty s meracím zariadením na pozemku, ktorý je vo vlastníctve uvedenej spoločnosti.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal
napadnuté rozhodnutie odporcu a postup tomuto predchádzajúci a v kontexte námietky
navrhovateľky uplatnenej v zákonnej lehote dospel k záveru, že tomuto opravnému
prostriedku navrhovateľky nie je možno priznať úspech.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom posudzovanej veci
je rozhodnutie odporcu zo dňa 23. júla 2009, č.j.: 2536- 1/1992/724/Ko, ktorým tento
u oprávnenej osoby JUDr. D. K. ako syna pôvodného vlastníka A. K. uznal splnenie
podmienok zákona na vydanie nehnuteľnosti uvedených v § 6 ods. 1 písm. p/ zákona
č. 229/1991 Zb. a potom mu priznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
území N. L. podľa prídelovej listiny vo vzťahu k LV X. PK vl. X. parc. č. X. ostatná plocha
o výmere 6 396 m² v celosti (II. výrokovej časti) a v bode III. výrokovej časti uložil vecné
bremeno prechodu cez parc. č. X. pre spoločnosť T., s.r.o. L. k vodovodnej šachte s meracím
zariadením po dobu zriadenia novej šachty s meracím zariadením na pozemku, ktorý je
vo vlastníctve tejto spoločnosti, a to, či toto rozhodnutie v zmysle námietky právneho
predchodcu navrhovateľky treba považovať za zmätočné vo vzťahu k druhu pozemku
vzhľadom na zmenený druh pozemku, a to ostatná plocha a potom, či z tohto dôvodu bolo
povinnosťou odporcu navrátiť vlastnícke právo k uvedenému pozemku, alebo len priznať
právo na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona č. 229/1991 Zb..
Z predloženého administratívneho spisu odporcu na vec sa vzťahujúceho súd zistil, že
dňa 31.12.1992 bola pozemkovému úradu doručená reštitučná žiadosť D. K. uplatnená podľa
zákona č. 229/1991 Zb. vo vzťahu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území N. L.,
vrátane parc. č. X., roľa o výmere 7 222 m² vedená vo vl. č. X., ktoré všetky nehnuteľnosti
tam uvedené mal právny predchodca oprávnenej osoby A. K. nadobudnúť Výmerom
č. 2902/48-1 zo dňa 18.10.1948.
Z výpisu pozemkovej knihy vložka č. X. pre kat. úz. N. L., časť A. majetkovej
podstaty súd zistil, že v tejto je pod položkou 1 zapísaná parcela č. X., roľa o výmere
7 222 m² a zároveň v časti B pod položkou 1 je vyznačená konfiškácia u vlastníka H. M.,
ktorý záznam bol vykonaný dňa 7.1.1942. Pod položkou 3 časti B je zapísané vlastnícke
právo podľa zákona č. 104/1945 Zb. pre čsl. štát - K. v celosti, keď tento záznam bol
prevedený 12.5.1954 a zároveň pod položkou 4 bola vymazaná poznámka o konfiškácii
majetku H. M. pod položkou l, čo vyplynulo z prídelovej listiny ONV v Šamoríne
zn.: IX-614-27/3-1954/62 zo dňa 27.3.1954.
Prídelom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
č. 19640/46-I/B bolo osvedčené, že právnemu predchodcovi D. K., A. K. bola uvedená
nehnuteľnosť pridelená, pričom sa jednalo o pozemok pred pridelením skonfiškovaný podľa
zákona č. 104/1945 Zb. SNR H. M.
Konfiškáciu majetku H. M. potvrdzuje tiež upovedomenie Povereníctva a Pozemkovej
reformy, sekcia "B" č. 19.640/46-I/B zo dňa 22.5.1946.
V spise je obsiahnutá aj písomná dokumentácia osvedčujúca, že A. K., roľník v N. L.
odovzdal pozemky nachádzajúce sa v N. L. o výmere 14 hektárov 35 árov ako ich vlastník
do bezplatného užívania ČSŠM, keď vzhľadom na svoj vysoký vek nebol schopný fyzickej
práce (napr. zápisnica zo dňa 8.3.1950, 24.5.1950) i keď v spise sa tiež nachádza rozhodnutie
odboru poľnohospodárstva a lesnej hospodárskej rady ONV v Šamoríne, č. Pôd-8-4818/58
zo dňa 29.7.1958 o odňatí prídelu A. K. pre neplnenie prídelových podmienok.
O uplatnenom reštitučnom nároku odporca rozhodol vo vzťahu k parc. č. X. najprv
v časti o výmere 826 m² právoplatným rozhodnutím zo dňa 5.8.2009, č.j. 2536-
3/1992/724/Ko a o zvyšujúcej časti výmery 6 396 m² po zrušení pôvodného rozhodnutia
č.j. 2536/1992/724/Ko zo dňa 5.6.2007 rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.12.2008,
č. k. 5Sp 26/2007-28, právoplatného dňa 5.6.2009, opätovne dňa 23.7.2009 napadnutým
rozhodnutím tak, že uznal splnenie podmienok zákona na vydanie nehnuteľnosti uvedených
v § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde oprávnenou osobou D. K. a preto mu priznal vlastnícke
právo k uvedenej nehnuteľnosti v celosti.
Zároveň v bode III. výrokovej časti zriadil vecné bremeno prechodu cez parc. č. X.
v prospech spoločnosti T., s.r.o. k vodovodnej šachte s meracím zariadením po dobu zriadenia
novej šachty s meracím zariadením na pozemku, ktorý je vo vlastníctve uvedenej spoločnosti.
Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v pokračujúcom reštitučnom konaní
po zrušení predchádzajúcich rozhodnutí doplnením dokazovania o ohliadku predmetnej
nehnuteľnosti mal za preukázané, že parc. č. X., u ktorej na žiadosť povinnej osoby v tom
čase F. so sídlom R. došlo k zmene druhu pozemku zo záhrady na ostatnú plochu, mal
za preukázané, že pozemok napriek uvedenému je naďalej neudržiavanou záhradou a
s odstupom rokov (rok 2004) napriek zmene druhu pozemku na tejto nebol zrealizovaný
zámer, pre ktorý bola uvedená zmena vykonaná.
Opierajúc sa ako o samotný zákon a tiež judikatúru Najvyššieho súdu SR
napr. rozsudok vo veci sp. zn. MSždov 13/02 odporca dospel k záveru, že reštitučný nárok,
ktorý bol uplatnený v zákonnej lehote, tento je uplatnený opodstatnene a navráteniu
vlastníctva k parc. č. X. nebránia žiadne zákonné prekážky, keď správnemu orgánu nie je
uložená povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako je pozemok v prítomnosti označený v katastri
nehnuteľnosti, ale akému účelu v čase rozhodovania skutočne slúži.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 2501 ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa
primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250h ods. l O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia
správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.
Podľa § 32 ods. l Správneho poriadku, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať podklady potrebné pre rozhodnutie. Podľa
§ 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy a čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne
známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov určuje správny orgán.
Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byt' v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1 a 3 cit. zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom
konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona č. 229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú
nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia
nehnuteľností bez právneho dôvodu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 229/1991 Zb. pozemky alebo ich časti nemožno
vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu
alebo lesnému využitiu pozemku.
Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. v prípade uvedenom v odseku 1 sa
oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu
v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to
a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok
alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný
pozemok,
b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo
c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená
osoba súhlasí, Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej
náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol
rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel
k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m², a ak nárok
v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie
nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.
V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia len v kontexte
námietky navrhovateľky uplatnenej v zákonnej lehote na vznesenie opravného prostriedku
podľa § 2501 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s § 250h ods. 1 O.s.p., čo je iba v tomto rozsahu súd
oprávnený rozhodnutie preskúmať, t.j. v danom prípade po preskúmaní, či sa jedná skutočne
o zmätočné rozhodnutie odporcu vo vzťahu k navráteniu vlastníctva k pôvodnému pozemku
vzhľadom na jeho terajší druh pozemku ostatná plocha, pod ktorým je pozemok v prítomnosti
vedený, keď na prípadné ďalšie námietky je povinný prihliadať len, že sa jedná o dôvod
ex offo, keď tu súd po preskúmaní dospel k záveru, že predmetná námietka navrhovateľky
neobstojí už aj vzhľadom na ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v jeho
konštantnej judikatúre, napr. i v rozsudku MSždov 13/02 citovaného zúčastnenou osobou
v l. a 3. rade, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pre konajúci správny orgán nie je
rozhodujúci druh pozemku v čase rozhodovania správneho orgánu, ale v čase jeho prechodu
na štát. Faktický stav predmetného pozemku bol osvedčený aj ostatnou ohliadkou vykonanou
konajúcim správnym orgánom na mieste samom dňa 9.6.2009, ktorou bolo zistené, že
pozemok je neudržiavaný, jedná sa naďalej o záhradu s viac ako 12 ovocnými stromami,
nepokosenú, pričom k vykonaniu zmeny druhu pozemku v roku 2004 zo záhrady na ostatnú
plochu, teda počas reštitučného konania došlo na návrh navrhovateľa, keď prípadné dôvody,
pre ktoré mohol súd napadnuté rozhodnutie zrušiť z úradnej povinnosti, súd v danej
povinnosti takéto nevzhliadol.
S poukazom na vyššie uvedené potom súd námietke navrhovateľky uplatnenej
v zákonnej lehote nemohol priznať úspech a potom rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2
O.s.p. potvrdil, keď neprináležalo súdu s poukazom na ust. § 2501 ods. 2 a § 250h ods. l
O.s.p. zaoberať sa nad rámec vznesených námietok argumentáciou prenesenou
navrhovateľom zo stanoviska Slovenského pozemkového fondu.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie považujúc napadnuté
rozhodnutie súdu za nesprávne.
Uviedla, že napriek tomu, že bol krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi
navrhovateľkou podaného opravného prostriedku, má navrhovateľka za to, že pokiaľ vyšli
v priebehu konania pred súdom samotným najavo (boli namietané SPF, ku ktorým sa pridala
aj navrhovateľka) iné skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu mať, pokiaľ budú preskúmané,
za následok rozdielne rozhodnutie vo veci samej, mal konajúci súd, podľa právneho názoru
navrhovateľky podľa ustanovenia § 250 j ods. 3 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie správneho
orgánu zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie s poukazom na nepreskúmateľnosť
v nadväznosti na námietky resp. výhrady SPF pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov,
pričom v týchto prípadoch nie je súd viazaný medzami (rozsahom a dôvodmi) opravného
prostriedku.
Opätovne zopakovala dôvody uvedené v opravnom prostriedku.
Účastník konania S. vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zotrval na vznesených
námietkach voči preskúmavanému rozhodnutiu odporcu a z toho dôvodu navrhol
odvolaciemu súdu, aby odvolaniu navrhovateľky proti napadnutému rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 8 Sp 26/2009-91 zo dňa 21.6.2011 vyhovel.
Odporca a účastník konania D. K. navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to v medziach podaného
odvolania a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť. O odvolaní
súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250j ods. 2 O.s.p. a o termíne
vyhlásenia bolo dané oznámenie podľa § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu a bolo
zverejnené tiež na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 4. júla 2012.
Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie obvodného
pozemkového úradu o reštitučnom nároku podľa zákona č. 229/1991 Z. z..
Zákon č. 229/1991 Z. z. je jedným z reštitučných zákonov. Pri aplikácii jeho
ustanovení treba postupovať veľmi citlivo, aby nedochádzalo k ďalším krivdám.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho priebehu
konania súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu
č.j.: 2536-1/1992/724/Ko zo dňa 23. júla 2009 týkajúce sa reštitučného nároku oprávnenej
osoby D. K. Zo žiadosti navrhovateľa zo dňa 31.12.1992 je zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil
nárok na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 229/1991 Zb. ako syn pôvodného vlastníka.
Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že A. K., otec oprávnenej osoby,
získal uvedenú nehnuteľnosť Výmerom o vlastníctve pôdy č.j. 2902/48-1 vydaným
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 18.10.1948. Vyššie
uvedená nehnuteľnosť spolu s ostatnými nehnuteľnosťami prešla do vlastníctva čsl. štátu
na základe rozhodnutia ONV v Šamoríne, Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
č. Pôd.-8-4818/58 dňa 29.7.1958. Pôsobnosť Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 22 ods. 2 nár. SNR č. 104/1945 Sb. na odňatie majetku prídelcovi a na jeho
pridelenie inej osobe neprešlo na Okresné národné výbory. Rozhodnutie o odňatí prídelu
ONV Bratislava – vidiek, bolo vydané nad rámec jeho právomoci, čím je naplnený reštitučný
titul prechodu nehnuteľnosti na čsl. štát podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona č. 229/1991 Zb.
Správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v zmysle identifikácie
parciel č.j. 320-91/2003 zo dňa 7.4.2003 je parcela vedená na LV X. v prospech
SR - N.
V konaní bolo preukázané, že povinná osoba koncom roka 2004 požiadala o zmenu
druhu pozemku zo záhrady na ostatnú plochu. Skutočnosť, že predmetný pozemok spadá
pod reštitučný zákon a má byť predmetom vydania, povinná osoba zatajila
pred pracovníčkou, ktorá má v referáte agendu o ochrane poľnohospodárskej pôdy.
Vykonanou obhliadkou na pozemku v mesiaci marec 2005 bolo zistené, že všetky budovy
nachádzajúce sa v areáli bývalého N. boli predmetom privatizácie spoločnosti T., s.r.o., L.,
okrem dotknutej záhrady, na ktorej sa nachádza vodovodná šachta s meracím zariadením.
Stav v tom čase zarastenej, neudržiavanej záhrady nezodpovedal tvrdeniu povinnej osoby
o využívaní pozemku na plnenie predmetu činnosti ústavu, nakoľko tento zanikol dňa
31.12.2004.
Obvodný pozemkový úrad v Senci zvolal obhliadku pozemku parc. č. X. na deň
9.6.2009 za účasti všetkých dotknutých účastníkov. Nakoľko práve na žiadosť povinnej osoby
bola vykonaná Obvodným pozemkovým úradom v Senci zmena druhu pozemku v roku 2004
z kultúry záhrada na ostatnú plochu, bolo potrebné druh pozemku preskúmať v teréne.
Samotnou obhliadkou bolo preukázané, že pozemok je naďalej neudržiavaná nepokosená
tráva s rodiacimi ovocnými stromami.
Správny orgán znovu preskúmal všetky predložené doklady a dospel k názoru, že
zmena druhu pôvodného pozemku zo záhrady na ostatnú plochu povinnou osobou počas
reštitučného konania nie je prekážkou na vydanie pozemku. Zákon o pôde pri rozhodovaní
správneho orgánu o vydaní resp. nevydaní pozemku oprávneným osobám neukladá
správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako je pozemkom označený v katastri
nehnuteľností. Potvrdzuje to aj vyslovený právny názor v rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. M-Sždov 13/02.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenej právnej veci konštatuje, že právny
názor krajského súdu je správny. Krajský súd sa v plnom rozsahu vysporiadal s dôvodmi
opravného prostriedku. Dôvody uvedené v odôvodnení rozsudku krajského súdu odvolací súd
považuje za úplné a presvedčivé. Nevidí na nich nič doplňovať ani na základe odvolania
navrhovateľky, keďže len zopakovala svoje tvrdenia uvedené v opravnom prostriedku.
Taktiež sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že správny súd preskúmava rozhodnutie len
v medziach opravného prostriedku, preto na ďalšie námietky navrhovateľky, ktoré ako
uviedla sú totožné s námietkami uvedenými vo vyjadrení účastníka konania Slovenského
pozemkového fondu, nemohol prihliadať s poukazom na ustanovenie § 250l ods. 2 O.s.p. a
ustanovenie § 250h ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku krajského
súdu a tieto si osvojuje ako svoje vlastné.
Odvolací súd len zdôrazňuje, že podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zákon o pôde pri rozhodovaní správneho orgánu o vydaní, resp. nevydaní pozemku
oprávneným osobám, neukladá správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť podľa toho, ako
je pozemok označený v katastri nehnuteľností. Správny orgán v čase rozhodovania správne
zobral do úvahy, že pozemok v čase uplatnenia oprávnenou osobou a tiež v čase odňatia
vlastníckeho práva bol druhom kultúry – záhrada, ktorý priamo tvorí poľnohospodársku pôdu.
Podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán dôsledne postupoval v dôkaznom
konaní pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v súvislosti s preukázaním prechodu
vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na štát.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto potvrdil
rozsudok krajského súdu ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku),
keď sa stotožnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite
odôvodnil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
neúspešnej navrhovateľke nepriznal ich náhradu. Odporca nemá zo zákona nárok na ich
náhradu a účastníci konania si nárok na ich náhradu neuplatnili.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave, dňa 4. júla 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth