Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/127/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci ţalobkyne: M. H., bytom W., zastúpenej JUDr. A. B., advokátom so sídlom B., proti ţalovanému: Krajský pozemkový úrad v Bratislave, so sídlom Trenčianska 55, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 543/38/2010 zo dňa 19.4.2010, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -19 zo dňa 7. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -19 zo dňa 7. júna 2011 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 543/38/2010 zo dňa 19. apríla 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania z titulu

trov právneho zastúpenia vo výške 462,95 € na účet jej právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol ţalobu, ktorou sa

ţalobkyňa domáha zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 543/38/2010 zo dňa 19.4.2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 19.1.2010 č. 2720/2004, zn. /MPO

2

o zastavení konania podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, ţe neboli zistené

ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutých rozhodnutí. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobkyňa si dňa 9.8.2004 uplatnila nárok na vrátenie vlastníctva k pozemkom v zmysle Vzhľadom na neúplnosť podania vyzval Obvodný pozemkový úrad v Bratislave listom zo dňa 1.8.2005 ţalobkyňu, aby v lehote do 14.12.2005 odstránila nedostatky svojho podania a aby doloţila nasledovné doklady: úradne preloţený doklad o vlastníctve z maďarského jazyka – pozemnokniţná vloţka č. X. k. ú. R., doklady preukazujúce, ţe nehnuteľnosti, ktoré uviedla vo svojej ţiadosti, v dobe od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešli do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby podľa a čestné prehlásenie, ţe na predmetné pozemky nebol uplatnený reštitučný nárok podľa Podaním zo dňa 1.8.2005 správny orgán prvého stupňa z vyššie uvedených dôvodov prerušil správne konanie. Tri týţdne pred skončením lehoty dňa 23.11.2005 ţalobkyňa poţiadala správny orgán o predĺţenie lehoty. Ţalobkyňa poţadované doklady nepredloţila ani do rozhodnutia o zastavení konania, a to do 19.1.2010. Je pravdou, ţe správny orgán prvého stupňa bol vo veci nečinný štyri roky, ale tento čas mohla ţalobkyňa vyuţiť, aby predmetné doklady doloţila. Nedoloţila ich ani v odvolacom konaní.

V ţalobe ţalobkyňa uviedla, ţe podľa § 32 správneho poriadku správny orgán

mal presne a úplne zistiť skutkový stav veci a za tým účelom si obstarať príslušné doklady. Správny orgán si ich chcel zabezpečiť prostredníctvom ţalobkyne, vyzval ju na ich doloţenie, avšak ţalobkyňa doklady nedoloţila. S poukazom na § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určitej lehote neodstráni nedostatky svojho podania a bol o moţnosti zastavenia konania poučený, správny orgán nemá inú moţnosť, ako konanie zastaviť. Preto rozhodnutia správnych orgánov Krajský súd v Bratislave posúdil ako správne po právnej aj vecnej stránke.

Voči rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolala ţalobkyňa podaním zo dňa

25.7.2011. Namietala, ţe súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec. Súd uviedol, ţe dôvodom zastavenia konania správnym orgánom bolo nepredloţenie úradne preloţeného dokladu o vlastníctve z maďarského jazyka a doklady, ţe nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu. Tieto skutočnosti sa však nezakladajú na pravde, pretoţe ţalobkyňa v stanovenej lehote zaloţila do spisu úradne preloţený preklad územnokniţnej vloţky č. X. pre k. ú. R., ako aj čestné prehlásenie. Problém bol so zabezpečením konfiškačnej listiny označenej vo vloţke pod B 25, pretoţe v archíve sa ju nepodarilo nájsť. Ţalobkyňa ďalej uviedla, ţe poţiadala o predĺţenie lehoty na predloţenie dokladov podaním zo dňa 23.11.2005. Napriek tomu súd rozhodnutím zmenil skutkový stav a uviedol, ţe ţiadateľka nepoţiadala

3

tunajší úrad o predĺţenie lehoty určenej na doloţenie chýbajúcich dokladov. Namietala tieţ, ţe rozhodnutia pozemkového úradu aj ţalovaného sú nepreskúmateľné, pretoţe z nich nie je zrejmé, predloţenie ktorých dokladov bolo dôvodom pre zastavenie konania. Ţalovaný poţadoval predloţenie listiny preukazujúcej prechod nehnuteľnosti na štát. Ţalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, ţe si reštitučným návrhom uplatnila reštitučný dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona, t.j. prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu. Tento sám o sebe obnáša, ţe nebude existovať listina, v ktorej bude právny titul prechodu vlastníctva. Bude potrebné preukazovať iba samotný prechod vlastníctva, a ten v tomto prípade vyplýva z dokladov z pozemkovej knihy. Namietala tieţ, ţe súd nesprávne interpretoval ustanovenie § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku. Ţalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. 543/38/2010 zo dňa 19.4.2010 odvolací súd zruší a vec mu vráti na nové konanie.

K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný podaním zo dňa 18.8.2011 tak, ţe navrhol

odvolanie ţalobkyne zamietnuť. Ako dôvod uviedol, ţe účastníčka aţ do vydania rozhodnutia nedoloţila doklady preukazujúce, ţe nehnuteľnosť v čase od 25.2.1948 do 1.1.1990 prešla do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania ( veta prvá a ) bez nariadenia pojednávania podľa a v spojení s veta prvá a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a rozhodnutie ţalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa

Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu,

ktorým zamietol ţalobu proti rozhodnutiu Krajského pozemkového úradu v Bratislave, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania podľa v platnom znení.

v platnom znení je jedným zo zákonov reštitučného

charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť zmiernenie niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne stanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku.

Najvyšší súd k interpretácii uvádza, ţe aj v tomto

prípade ide o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaţí aspoň čiastočne zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských slobôd a práv zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad

4

vychádza zo skutočnosti, ţe zmyslom všetkých reštitučných zákonov je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd nie je reálne a ţe sa v niektorých prípadoch musí uspokojiť s čiastočnou náhradou.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia

znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť podania opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Je potrebné konštatovať, ţe v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnili účastníci konania. Takýmto postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom.

Podľa , oprávneným osobám sa

navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie je potrebné sa stotoţniť

s odvolacím dôvodom ţalobkyne, ktorá namietala, ţe podľa tohto reštitučného dôvodu nie je logické vyţadovať od reštituenta doklady preukazujúce, ţe nehnuteľnosť prešla do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia príp. kúpnej zmluvy alebo konfiškačného rozhodnutia. Vyššie uvedený reštitučný dôvod v sebe logicky obsahuje skutočnosť, ţe nebude existovať listina, predstavujúca právny titul prechodu vlastníctva, pretoţe vlastníctvo prešlo bez právneho dôvodu. V takom prípade moţno preukázať iba tzv. faktický prechod na štát, čo je evidentné z predloţených dokladov z pozemkovej knihy a katastra nehnuteľností.

Z tohto pohľadu je potrebné konštatovať aj skutočnosť, ţe správny orgán

v napadnutom rozhodnutí v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. V rozhodnutí neboli uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie v súvislosti s tým, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov správny orgán a ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. A napokon ani neuviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Z tohto pohľadu je rozhodnutie správneho orgánu absolútne nepreskúmateľné.

Podľa názoru najvyššieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa, ale aj

povinnosťou konajúcich správnych orgánov bolo dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia aplikovaných zákonov iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči ţalobkyni, ktorej základné práva boli porušené bez akéhokoľvek jej zavinenia. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné konštatovať, ţe aplikácia § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku sa v prejednávanej

5

veci javí ako formalistická a neprípustná, pretoţe opomína samotný účel v platnom znení.

Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, ţe správne orgány, ale ani súd prvého

stupňa, sa nevyporiadali so skutočnosťou, ţe ţalobkyňa dňa 23.11.2005 poţiadala o predĺţenie lehoty na doloţenie dokladov a o ktorej ţiadosti pozemkový úrad dodnes nerozhodol.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru, ţe napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave je potrebné podľa zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

podľa v spojení s a tak, ţe procesne úspešnej ţalobkyni priznal ich náhradu, a to z titulu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 462,95 € podľa vyhlášky č. za 3 úkony právnej sluţby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie ţaloby a podanie odvolania) 2x 120,23 €, 1x 123,50 € vrátane reţijného paušálu 2x 7,21 € a 1x 7,41€, všetko zvýšené o 20% DPH.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 4. júla 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth