Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/30/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci žalobkyne M., P., zastúpenej JUDr. Z., advokátom so sídlom

na H., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach,

Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-72/DI-I-2010 zo 16. apríla 2010, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. – 61

z 31. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. – 61 zo dňa 31. marca 2011 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. – 61 z 31. marca 2011

vyhovel žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného

č. KRP-72/DI-I-2010 zo 16. apríla 2010, ktorým tento zamietol odvolanie žalobkyne a

potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného

dopravného inšpektorátu sp. zn. ORP-P-129/1-ODI z 2. februára 2010 a rozhodnutie

žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil

žalovanému na ďalšie konanie.

Týmto rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bola žalobkyňa uznaná

za vinnú z priestupku podľa ods. l písm. l) o priestupkoch

v znení neskorších predpisov (ďalej iba ) z dôvodu porušenia ustanovenia

písm. c), o premávke na pozemných komunikáciách

v znení neskorších predpisov (ďalej iba PPK), za čo jej bola uložená pokuta vo výške

66,- Eur a povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.

Priestupku sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že 4. septembra 2008

v čase o 20:30 hod. viedla osobné motorové vozidlo továrenskej značky Toyota Yaris

ev. č. X., pričom ako vodič iného vozidla bola povinná vozidlám s právom prednostnej

jazdy umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné aj zastaviť vozidlo

na takom mieste, aby im neprekážalo, a to tak, že uvedené vozidlo viedla v Košiciach

po ulici Toryskej v smere jazdy od ulice Popradskej, kde v križovatke s ulicou Trieda

SNP po rozsvietení zeleného signálu na svetelnej signalizácii sa z hranice križovatky

z ľavého jazdného pruhu s vozidlom v poradí ako prvá pohla, vošla do križovatky a

pokračovala v jazde priamo smerom na ulicu Toryskú k Obchodnému centru Galéria,

kde po prejdení električkového pásu vošla do jazdnej dráhy z jej pravej strany idúcemu

služobnému osobnému motorovému vozidlu Polície SR továrenskej značky KIA Ceed,

ev. č. X., ktorého vodič L. toto viedol so zapnutým výstražným svetelným a zvukovým

znamením po hlavnej ceste ulice Trieda SNP v smere jazdy od ulici Moldavskej smerom

k ulici Laboreckej v strednom jazdnom pruhu a križovatkou s ulicou Toryskou

prechádzal v čase, keď na svetelnej signalizácii pre jeho smer jazdy svietilo červené

3

svetlo, následkom čoho došlo ku zrážke vozidiel, a tým k spôsobeniu dopravnej nehody,

pričom po dopravnej nehode vozidlo vodičky M. bolo odklonené zo smeru jazdy,

následkom čoho vyšlo na deliaci ostrovček, kde zadnou pravou časťou narazilo

do dopravného značenia. Pri dopravnej nehode vodička M. utrpela ľahký úraz s dobou

liečenia do 4 týždňov podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a

farmácie. Požitie alkoholických nápojov u vodičov nebolo zistené.

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že rozhodnutie

žalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. Rozsudok odôvodnil tým, že postup správneho orgánu prvého stupňa

spočívajúci v tom, že nevypočul svedkov na ústnom pojednávaní, predovšetkým znalca

z odboru cestnej premávky za prítomnosti žalobkyne, ktorá by sa tak mohla oboznámiť

s ich výpoveďou a mala možnosť im klásť otázky, je takou chybou správneho konania,

ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia o postihu žalobkyne za priestupok.

V dôsledku toho súd nepovažuje zistenie skutkového stavu za dostačujúce na posúdenie

veci, pretože správny orgán bezvýhradne vychádzal iba z dôkazov vykonaných

v trestnom konaní a všetky námietky a tvrdenia žalobkyne považoval za účelové.

Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že vo výhľade jej okrem vedľa stojaceho vozidla

bránila aj stojaca električka na zastávke, a preto nevidela prichádzajúce policajné

vozidlo, sa javí potreba prinajmenšom vypočuť znalca na ústnom pojednávaní

za prítomnosti žalobkyne, kladením otázok by bolo možné určité skutočnosti a rozpory

odstrániť, alebo sa o to aspoň pokúsiť, prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie,

ktoré navrhla žalobkyňa. Táto potreba sa javí aj z toho dôvodu, že ani výpovede svedkov

v trestnom konaní ohľadom použitia zvukového signálu policajného vozidla nie sú

zhodné, a tiež to, že aj vodič policajného vozidla neuvádzal vo výpovedi, že pri príchode

na križovatku videl prichádzať vozidlo žalobkyne, ale registroval iba cestujúcich ,

ktorí vychádzali z električky a motorové vozidlo, ktoré stálo vedľa vozidla žalobkyne

z pravej strany. Rovnako sa javí opodstatnená námietka žalobkyne, že znalec vo svojom

znaleckom posudku sa nezaoberal tou skutočnosťou, či električka stojaca na zastávk e

bránila výhľadu žalobkyni, a preto nezbadala prichádzajúce policajné vozidlo. Z týchto

dôvodov súd preto napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého

4

stupňa z dôvodu uvedeného v , zrušil a vec vrátil žalovanému

na ďalšie konanie. Žalobkyni ako úspešnej v konaní priznal aj právo na náhradu trov

konania.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný.

Uviedol, že má námietky voči právnemu názoru krajského súdu, pretože podľa jeho

názoru nevypočutím svedkov a znalca na ústnom pojednávaní nedošlo zo strany

prvostupňového správneho orgánu k chybe, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť

rozhodnutia o priestupku. Prvostupňový správny orgán využil dôkazy, ktoré boli

vykonané v trestnom konaní, nakoľko tieto dôkazy boli vykonané za účelom objasnenia

dopravnej nehody, ktorá v počiatkoch bola kvalifikovaná ako trestný čin. Teda tieto

dôkazy nepochádzali z iného prípadu. Prvostupňový správny orgán pri využití týchto

dôkazov prihliadol na zásadu hospodárnosti konania, ako aj na to, že prvé ústne

pojednávanie vo veci priestupku sa konalo dňa 15. mája 2009, t. j. 8 mesiacov

po dopravnej nehode, a teda výpovedná hodnota dôkazov – svedeckých výpovedí

vykonaných na ústnom pojednávaní by bola podstatne nižšia než výpovedí, ktoré boli

urobené dva mesiace po nehode. Navyše tieto výpovede svedkov podľa názoru

žalovaného nie sú v rozpore (na rozdiel od názoru krajského súdu), nakoľko zo všetkých

štyroch výpovedí vyplýva, že policajti mali zapnuté svetelné výstražné znamenia,

ktoré boli dostatočne viditeľné, nakoľko bola večerná doba. Taktiež dvaja svedkovia

potvrdili, že policajti mali zapnuté aj zvukové výstražné znamenia. Ďalší dvaja

svedkovia nevedeli s istotou potvrdiť túto skutočnosť, ale ani rezolútne netvrdili, že by

zvukové znamenie zapnuté nebolo. Tieto tvrdenia nepovažuje žalovaný za rozporné,

nakoľko svedok vníma javy subjektívne a následne ich takto aj reprodukuje. Podľa jeho

názoru skutočnosť, že vozidlo polície malo zapnuté svetelné a zvukové výstražné

znamenia, je okrem týchto výpovedí potvrdená aj konaním vodičov motorových vozidiel

na križovatke ulíc Toryská a Trieda SNP, ako je to zrejmé z kamerového záznamu.

Vzhľadom k tomu, že ústne pojednávanie o priestupku sa konalo dňa 15. mája 2009 a

9. septembra 2009 za prítomnosti obvinenej, žalovaný vyslovil názor, že bola

oboznámená s obsahom spisového materiálu, týkajúceho sa priestupku proti bezpečnosti

5

a plynulosti cestnej premávky. Z uvedeného je teda zrejmé, že prvostupňový správny

orgán neuprel obvinenej právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sa jej kladú za vinu a

k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy

a opravné prostriedky, ako mu to stanovuje ustanovenie v znení

neskorších predpisov. Na týchto pojednávaniach navrhoval právny zástupca obvinenej

vykonanie vyšetrovacieho pokusu, resp. rekonštrukcie, k čomu sa vyjadril odvolací

správny orgán vo svojom rozhodnutí o odvolaní, kde dostatočným spôsobom zdôvodnil

ich nevykonanie (viď str. 5, 6 rozhodnutia o odvolaní).

K tvrdeniu súdu, že správny orgán považoval všetky tvrdenia menovanej

za účelové žalovaný zdôraznil, že odvolací správny orgán neponechal takéto tvrdenie

bez zdôvodnenia. Každé takéto tvrdenie bolo aj odôvodnené a podložené dôkazmi.

Žalovaný po preštudovaní rozsudku Krajského súdu v Košiciach dospel k záveru,

že krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia nepreskúmal aj priložený

kamerový záznam, nakoľko tento by do značnej miery odpovedal na námietky súdu,

ktoré uvádza na str. 8 svojho rozsudku. Teda má za to, že krajský súd nemohol

dostatočným spôsobom posúdiť, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným

skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Z tohto záznamu je jednoznačne

zrejmé, že električka nezakrývala bezprostredne výhľad na priestor križovatky zo smeru,

odkiaľ prichádzalo policajné vozidlo a taktiež v čase, keď žalobkyňa so svojim

motorovým vozidlom vošla do križovatky, chodci vystupujúci z tejto električky netvorili

súvislú prekážku, ktorá by zabraňovala výhľadu. Taktiež výhľad žalobkyne nebol krytý

ani motorovým vozidlom idúcim v pravom jazdnom pruhu. Uvedené skutočnosti sú

bez pochybností zrejmé z kamerového záznamu a žalovaný nepovažoval za nevyhnutné

doplňovanie dokazovania výpoveďou znalca, resp. rekonštrukciou. Na základe

uvedeného vyslovil názor, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo

k porušeniu čl. 6 ods. 3 Dohovoru, ktorý je citovaný v rozsudku, kde podľa písm. d)

tohto ustanovenia obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať

svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech

za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

6

V závere považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že správne konanie je

ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Správny orgán nie je viazaný žiadnym

poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov. Správny orgán v konaní

vychádzal zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti správny orgán

rešpektoval a určil ich vzájomný vzťah. V odôvodnení rozhodnutia o odvolaní uviedol

všetky podstatné výsledky vykonaných dôkazov, a to vo vzájomných súvislostiach,

ktoré preukázateľne odôvodňovali výsledok obsiahnutý vo výrokovej časti rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného preto žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu Košice č. k. – 61

zo dňa 31. marca 2011 tak, že žalobu zamietne.

K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa s tým, že považuje napadnutý rozsudok

za správny a v súlade s objektívne zisteným stavom veci. Prvostupňový súd v zásade

akceptoval jej dôvody žaloby na preskúmanie rozhodnutia žalovaného a s jeho závermi

sa v plnom rozsahu stotožňuje. Navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného v plnom

rozsahu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a

jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla

bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania

nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd v prvostupňovom konaní

prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 31. marca 2011,

na ktorom sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a mal možnosť sa vyjadriť

k prejednávanej veci. Odvolací súd nepovažoval preto za potrebné na prejednanie veci

nariaďovať pojednávanie a takýto postup nie je v rozpore s verejným záujmom.

7

Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4. júla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje

záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,

ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo

o trestný čin.

Podľa , priestupku sa dopustí ten, kto porušením uvedeným

v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky alebo

spôsobí dopravnú nehodu. Podľa písmena k/ uvedeného ustanovenia priestupku podľa tohto

písmena sa dopustí ten, kto iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší

všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 3d).

Podľa o premávke na pozemných

komunikáciách (ďalej len „PPK“), vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a

sledovať situáciu v cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať

pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Podľa § 37 ods. 6 PPK, vodič iného vozidla je povinný vozidlám s právom prednostnej

jazdy a vozidlám, ktoré sprevádzajú, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné,

aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny tvorenej vozidlami

8

s právom prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie

zaraďovať.

Podľa o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu

veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ods. l o správnom konaní v znení neskorších

predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov.

Podľa , ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené

inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací,

zistil, že orgány objasňujúce priestupok správne a úplne zistili skutkový stav veci a správne

ho právne posúdili. Krajský súd v Košiciach preceňujúc právo účastníka na rovnaké

postavenie ako má iný účastník či účastníci, zrušil správne a zákonné rozhodnutia správnych

orgánov a prikázal im o veci ďalej konať.

Krajský súd v Košiciach ako základný argument pre zrušenie rozhodnutí správnych

orgánov uviedol nedodržanie zásady rovnosti účastníkov v konaní a odcitoval príslušné

ustanovenia SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V ďalšom

texte však už podporne uvádzal i nedostatočne zistený skutkový stav – najmä nevypočutie

znalca k tomu, či žalobkyňa mohla zo svojej pozície vodičky vidieť a počuť policajné vozidlo,

do ktorého neskôr narazila, a predísť tak zrážke.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, po preskúmaní na vec sa

vzťahujúcich spisov zistil, že právo na rovnosť v konaní porušené nebolo, nakoľko žalobkyňa

mala na dvoch pojednávaniach 15. mája 2009 a 9. septembra 2009 navyše za prítomnosti

právneho zástupcu zákonnú možnosť navrhovať dôkazy, klásť svedkom otázky a namietať

dôkazy, a robiť iné právne dovolené úkony, ktoré považovala zo svojho pohľadu

9

za nevyhnutné. Len na ostatnom pojednávaní 2. februára 2010 nebola prítomná a nechala sa

zastupovať právnym zástupcom JUDr. Z.

Všetky dôkazy vykonané v konaní o priestupku pochádzali z konania, ktoré mu

predchádzalo – o trestnom čine ublíženia na zdraví vo veci, ktoré bolo uznesením sp. zn.

ORP-199/DI-KE-2008 z 21. decembra 2008 podľa postúpené

na prerokovanie ako priestupok Okresnému dopravnému inšpektorátu v Košiciach.

Podľa podkladom na začatie konania o priestupku je správa o výsledku

objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana

o priestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom

činným v trestnom konaní.

Ak okrem podkladu na začatie - uznesenia o postúpení veci, obsahuje spis z trestného

konania aj úkony vykonané príslušným policajným orgánom v konaní o trestnom čine,

je možné ich v súlade so zákonom po postúpení veci považovať za dôkazy, ktoré by inak

vykonal orgán objasňujúci priestupok, dokonca majú vyššiu kvalitu ako keby ich vykonal

orgán objasňujúci priestupok. Aj v tomto prípade nielenže boli úkony vykonané v lehote

do dvoch až štyroch mesiacov od skutku, ale na rozdiel od priestupkového konania napríklad

odborné otázky boli spracované vo forme znaleckých posudkov na rozdiel od odborných

vyjadrení, ktoré by bolo možné požadovať v priestupkovom konaní ( ).

Úkony vykonané správnymi orgánmi (najmä prvostupňovým) v konaní o priestupku

boli teda vykonané zákonným spôsobom a spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti o tom,

že obvinená z priestupku – žalobkyňa mala dostatok možností uplatniť všetky zákonné práva,

ktoré jej prináležia v konaní o priestupku vo vzťahu k dôkazom a dokazovaniu.

Ak správny orgán prvého, či druhého stupňa neakceptoval niektorý z návrhov

žalobkyne – výsluch znalca, nestalo sa tak pre svojvôľu tohto orgánu, ktorý nemal inak

v prerokúvanej veci dostatok dôkazov, ale z dôvodu, že vykonanie navrhovaného dôkazu bolo

v danom konaní nadbytočné a už i bez vykonania takého dôkazu bolo možné

bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že skutok sa stal, bol priestupkom a je možné

jednoznačne určiť páchateľa priestupku, resp. páchateľov.

V prerokúvanej veci je jednoznačné a vyplýva to z vykonaných dôkazov, že L.

pri využití práva výsostnej jazdy pri plnení špeciálnych úloh nedbal povinnosti potrebnej

opatrnosti a dostatočne neprispôsobil rýchlosť služobného vozidla pri vchádzaní

10

do križovatky, keď pre jeho smer svietilo červené svetlo, prechádzali chodci a kolmo na smer

jeho jazdy vchádzali na zelenú osobné motorové vozidlá. Podľa znalca z odboru cestnej

dopravy Ing. I. primeranou by bola rýchlosť vozidla 18,2 až 22,2 km/hod. Ppráp. L. jazdil

však rýchlosťou 53,6 až 60 km/hod. a preto po spozorovaní žalobkyne nestihol zastaviť

vozidlo na takú vzdialenosť, aby predišiel zrážke vozidiel.

Toto konštatovanie však nemôže vyviniť žalobkyňu, ktorá po vjazde do križovatky

napriek tomu, že počula zvukové výstražné znamenie, čo potvrdila vo svojom výsluchu

na č. l. 8 vyšetrovacieho spisu zn. ORP-199/DI-KE-2008, ktorý tvorí súčasť priestupkového

spisu, jazdila na svojom vozidle tak, že i po zabrzdení vedľa nej jazdiaceho vozidla, ktoré jej

pri rozjazde do križovatky bránilo vo výhľade vpravo, avšak po vojdení na električkový pás

už nie a vo výhľade jej nemohla brániť ani električka stojaca na zastávke, pretože žalobkyňa

už bola na jej úrovni – pred vjazdom na koľaje, a vzhľadom na to, že žalobkyňa narazila

do policajného vozidla (do ľavého predného blatníka prednou časťou jej vozidla a nie naopak,

ako tvrdila, pričom po vozidle polície boli zreteľné brzdné stopy, kdežto po vozidle žalobkyne

neboli žiadne, napriek tvrdeniu žalobkyne, že vozidlo polície nebrzdilo) a nie naopak,

ako mylne tvrdila, je bez akýchkoľvek pochybností možné konštatovať v zhode s kamerovým

záznamom, že žalobkyňa od momentu, kedy jej už nebránilo vo výhľade vpravo ani vedľa nej

jazdiace vozidlo, ani električka, ani chodci, ak by pozerala aj vpravo, mala najmenej po dobu

troch sekúnd možnosť vidieť a aj počuť (už dlhšie predtým) prichádzajúce policajné vozidlo.

Ak by namiesto pridávania rýchlosti bola čo len mierne znížila rýchlosť, nedošlo by k stretu

vozidiel. K tomu však bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa neporušila ustanovenie § 4 ods. 2

písm. c) PPK, podľa ktorého vodič je povinný venovať sa plne

vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný

dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a tiež § 37 ods. 6 PPK,

podľa ktorého vodič iného vozidla je povinný vozidlám s právom prednostnej jazdy a

vozidlám, ktoré sprevádzajú, umožniť bezpečný a plynulý prejazd, a ak je to potrebné,

aj zastaviť vozidlo na takom mieste, aby im neprekážalo. Do skupiny tvorenej vozidlami

s právom prednostnej jazdy a vozidlami, ktoré sprevádzajú, sa vodič iného vozidla nesmie

zaraďovať.

Žalobkyňa podľa výhľadových pomerov zreteľných z kamerového záznamu (napriek

tomu, že je zabezpečovaný z vyššej úrovne než je úroveň rozhľadu sediaceho vodiča), mohla

a mala bezpečne, ak by bola sledovala situáciu v cestnej premávke nielen pred sebou,

ale i vpravo a vľavo, najmenej pri vjazde na električkové koľaje nielen počuť, ale i vidieť

policajné vozidlo prichádzajúce sprava s právom prednostnej jazdy. Jej neustále zrýchľovanie

11

až do momentu zrážky vozidiel svedčí bez pochýb o tom, že policajné vozidlo prosto

prehliadla a jeho existenciu si uvedomila až v momente, keď do neho narazila.

Z týchto všetkých dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že žalobu zamietol konštatujúc zároveň, že aj

uložená sankcia 66 Eur je primeraná miere zavinenia žalobkyne na spôsobenej nehode a je

tiež v súlade so zákonom.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s a a

vety prvej tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania,

pretože žalobkyňa nemala vo veci úspech a žalovaný nemá na náhradu trov konania

zákonný nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 4. júla 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková