Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/175/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci navrhovateľa: L., bytom S., zastúpeného JUDr. Jánom Kukučkom, bytom Hrobákova č.

1663/1, Bratislava, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Žiline, Andreja Kmeťa č.

17, Žilina, za účasti: 1/ D., bytom P., 2/ E., bytom R., obe zastúpené JUDr. Jánom Kukučkom,

bytom Hrobákova č. 1663/1, Bratislava, 3/ Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor

Žilina, Sad SNP č. 667/10, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.

-88 dňa 12.4.2011, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline č. k. -40 zo dňa 21.10.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -40 zo dňa 21.10.2011 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi a vedľajším účastníkom náhradu trov odvolacieho konania

nepriznáva.

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie č. -88 zo dňa 12.4.2011, ktorým

odporca podľa ustanovení o navrátení vlastníctva k pozemkom

a o zmene a doplnení

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) rozhodol o reštitučnom nároku oprávnených

osôb – navrhovateľa a účastníčok 1/ a 2/. O trovách konania rozhodol krajský súd tak,

že navrhovateľovi ani ostatným účastníkom ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

odporcu bolo zrozumiteľné a odôvodnené a odporca sa riadne vysporiadal so všetkými

dôkazmi a skutočnosťami. Krajský súd nepovažoval námietky navrhovateľa za relevantné,

pretože pre posúdenie nároku oprávnenej osoby podľa je

rozhodujúci pre posudzovanie charakteru pozemku jeho charakter ku dňu prechodu na štát

alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností vymedzených v § 3 tohto zákona

a následne po preukázaní dôvodnosti reštitučného nároku oprávnenej osoby je povinnosťou

správneho orgánu zistiť charakter tohto pozemku ku dňu účinnosti

pre posúdenie, či sa oprávnenej osobe navráti vlastníctvo alebo jej vzniklo právo na náhradu

za pozemok. Tento názor vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 5.5.2009.

Krajský súd ďalej poukázal na to, že pôvodne evidovaná pkn. parcela č. X. – humno

a dvor v intraviláne o výmere 283m² bola vedená na G.; pozemok bol prededený a vlastníkmi

sa stali súrodenci M., rod. S., v ½ a J.S. v ½. Následne došlo k prechodu pozemku J. (½) na

štát a to na základe trestného výmeru z 24.4.1953. V roku 1964 bola parcela č. X. rozdelená

na parcely č. X./1 - dvor, 101m², X./2 - dvor, 101m² a X./3 - humno, 81m² a pozemky parc. č.

X./2 a X./3 boli zapísané ako vlastníctvo M.. Krajský súd súhlasil so zisteniami odporcu, že

v čase prechodu pozemku na štát bol tento evidovaný ako dvor a humno, teda nejednalo sa

3

o pozemok tvoriaci poľnohospodársky pôdny fond (ďalej len „PPF“) a preto neboli splnené

podmienky na vydanie predmetného pozemku s poukazom na

Námietku navrhovateľa, že išlo o pozemok patriaci do poľnohospodárskej usadlosti

predchodcu navrhovateľa, nepovažoval krajský súd za dôvodnú, pretože právny predpis

č. 307/1992 (§ 9 ods. 2) už na daný prípad nebolo možné aplikovať z dôvodu jeho zrušenia.

Tiež uviedol, že na rozdiel od neobsahuje

ustanovenie, v zmysle ktorého sa za vydávaný majetok považoval aj taký, ktorý sa v čase

odňatia vlastníckeho práva na poľnohospodárske účely využíval.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie a žiadal ho zmeniť a rozhodnutie

odporcu zrušiť a vrátiť mu vec na nové konanie. Tvrdil, že zápis v PK knihe nie je

postačujúcim ani rozhodujúcim dôkazom o charaktere pozemku v čase jeho prechodu na štát.

Súdu vytýkal nesprávne posúdenie toho, aké pozemky treba na reštitučné účely považovať

za patriace do PPF, ako aj nesprávnu aplikáciu novšieho namiesto

, na ktorý priamo odkazuje. Trval na svojom

názore, že žiadaný pozemok je pozemok patriaci do PPF, pretože išlo o súčasť

poľnohospodárskej usadlosti a tento pozemok slúžil na zabezpečenie účelu využívania

ďalších poľnohospodárskych pozemkov tak, ako to malo na mysli ustanovenie § 9 zákona

č.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok krajského

súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že ani samotní navrhovatelia pôvodne

nepovažovali predmetný pozemok za súčasť PPF, pretože nepožiadali o jeho vydanie podľa

spolu s prevažnou časťou majetku J., ale až podľa ustanovení zákona

č. Tiež dodal, že tento pozemok právny predchodca navrhovateľa v čase jeho

prechodu na štát nevyužíval a nemohol teda slúžiť ani na zabezpečenie využívania

poľnohospodárskej pôdy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (,

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja

4

ods. 2 a jednomyseľne ( ) dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.7.2012 po tom,

čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1

a 3 ).

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu,

vyplýva, že navrhovateľ a účastníčky 1/ a 2/ si dňa 14.7.2004 uplatnili u odporcu reštitučný

nárok k pozemkom po ich právnom predchodcovi J. a to konkrétne parc. č. X., X./2, X. a X..

Samostatnými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o nárokoch žiadateľov k väčšine pozemkov

a v zmysle žiadosti navrhovateľov ostalo doriešiť už len pkn. parc. č. X./2 – dvor, 101m²,

nachádzajúcu sa v k.ú. V.

Odporca preskúmavaným rozhodnutím žiadateľom nepriznal vlastnícke právo

k predmetnému pozemku ani právo na náhradu z dôvodu nepreukázania naplnenia podmienky

podľa , pretože v konaní nebolo preukázané, že tento

pozemok tvoril PPF alebo do neho patril ( ). V odôvodnení

rozhodnutia konštatoval, že v čase prechodu žiadanej nehnuteľnosti na štát táto neslúžila

poľnohospodárstvu, nešlo o pozemok tvoriaci PPF alebo do neho patriaci tak, ako to

vyžadoval a to s ohľadom na ako aj

na vyhlášku č. 79 Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. K spochybňovanému

nadobudnutiu vlastníckeho práva l parc. č. X./2 M.M. odporca uviedol, že nie je orgánom

oprávneným na posudzovanie platnosti či neplatnosti právneho úkonu a po zistení, že pre

vydanie požadovaného pozemku nie sú splnené predpoklady v zmysle § 1 zákona č.

žiadne ďalšie skutočnosti a podmienky v zmysle

ani neskúmal.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 12.5.2011 poukazoval na ustanovenie § 2

ods. 1 a na skutočnosť, že pozemok pôvodne vedený ako parc. č. X.

bol v čase prechodu jednoznačne súčasťou poľnohospodárskej usadlosti tak, ako ju definuje §

9 ods. 2

5

Zo zápisnice z pojednávania pred krajským súdom zo dňa 30.9.2011 (č. l. 35) vyplýva,

že navrhovateľ nežiadal 101m², ale 40,5m², čo je polovica z toho, čo sa nevydalo. Poukázal

pri tom na uznesenie z roku 1953, kde sa hovorilo o PK parc. č. X. s výmerou 283m²; podľa

dedičského rozhodnutia z roku 1943 bola táto PK parc. zdedená v prospech jeho otca J.

a v prospech M., každý v ½.

Podľa § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré

tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže

uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej

území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára

1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení

§ 3 (ods. 1).

V zmysle § 3 ods. 1 zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,

ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku dôvodov tam taxatívne

vymenovaných.

Podľa , na ktorý v ustanovení

§ 1 odkazuje, poľnohospodársky pôdny fond tvoria poľnohospodárske pozemky, ktoré sú

v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady

a trvalé trávne porasty. Do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky, ktoré

slúžia na zabezpečenie účelu využívania jednotlivých druhov pozemkov; ustanovenia

osobitných predpisov zostávajú nedotknuté.

Podľa poľnohospodársku usadlosť tvoria

pozemky a súbor obytných stavieb a hospodárskych stavieb, ktoré slúžia

na zabezpečovanie poľnohospodárskej prvovýroby vykonávanej samostatne

hospodáriacim roľníkom s cieľom získať trvalý zdroj príjmov. Zastavaná plocha obytných

stavieb môže tvoriť najviac tretinu zo zastavanej plochy hospodárskych stavieb.

6

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o nevyhovení

opravnému prostriedku navrhovateľa a potvrdení rozhodnutia odporcu č. -88

zo dňa 12.4.2011, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne

v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,

najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa

a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami navrhovateľa a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a dôvody opravného prostriedku neboli

relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil, keď

vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup

odporcu ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s rozhodnutím krajského súdu, avšak

odôvodneniu súdu prvého stupňa treba vytknúť nesprávnu úvahu v súvislosti s aplikáciou

, keď tento tvrdil, že uvedený zákon stratil účinnosť a na daný prípad

preto treba aplikovať Podľa odvolacieho súdu treba pri aplikácii

v zmysle odkazu v vychádzať zo stavu, aký tu bol v čase

nadobudnutia účinnosti , to znamená – keď tento zákon odkazoval

na v súvislosti s vymedzením, čo považovať za PPF, nie je

prípustné zmeniť tento odkaz a vychádzať z novšieho právneho predpisu. Zároveň však

odvolací súd konštatuje, že táto nesprávnosť neodôvodňuje zmenu rozsudku krajského súdu,

pretože tento je vo výroku vecne správny ( ).

Odvolací súd považoval za správne odôvodnenie odporcu, že žiadanú nehnuteľnosť

nemožno vydať, pretože v čase prechodu na štát netvorila PPF a ani doňho nepatrila. Treba

zdôrazniť, že navrhovatelia žiadali vydať nehnuteľnosť parc. č. X./2 – tak ako to vyplýva,

z ich žiadosti z roku 2004. Táto nehnuteľnosť bola pôvodne súčasťou pozemku vedeného ako

7

parc. č. X. – humno a dvor v intraviláne o rozlohe 283m², na G.. V roku 1944 bola

nehnuteľnosť prededená a vlastníkmi sa stali J.S. a M.S., rod. B., každý v ½. V roku 1953

došlo k prechodu vlastníckeho práva J. na štát v dôsledku trestného výmeru. V rokoch 1963-

1964 bol pozemok parc. č. X. rozdelený na tri diely a to parc. č. X./1 – dvor (101m²), X./2

dvor (101m²) a X./3 – humno (81m²). V katastri bola ako vlastníčka parc. č. X./2 a X./3

vedená M. a parc. č. X./1 štát. Prepadnutý majetok bol neskôr vrátený a v prospech J. bolo

zavkladované vlastnícke právo k pozemku parc. č. X./1 (reálne v katastri až v roku 1980).

V zmysle vyššie uvedeného bola sporná nehnuteľnosť v čase prechodu na štát

vedená ako „humno a dvor“, ktoré ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať

za pozemky tvoriace PPF alebo do neho patriace. Argumentácia, o ktorú navrhovateľ

v konaní opieral svoj názor, že tieto pozemky patria do PPF, spočívala v tvrdení, že v zmysle

išlo o súčasť poľnohospodárskej usadlosti a teda slúžili

na zabezpečenie využívania poľnohospodárskej pôdy a na poľnohospodársku výrobu.

Ustanovenie však definuje „poľnohospodársku usadlosť“

a nie „poľnohospodársky pôdny fond“ - nemožno ho preto vykladať ako akúsi bližšiu

špecifikáciu ustanovenia , alebo ním toto ustanovenie

rozširovať. Humno a dvor (hoci ako súčasť poľnohospodárskej usadlosti) nemožno vzhľadom

na ich druh považovať za pozemky tvoriace PPF, ktorý je špecifikovaný v § 2 zákona

č. a v katastrálnom zákone. No nemožno ich zaradiť ani medzi pozemky doň

patriace z dôvodu, že by slúžili na využívanie iných druhov pozemkov v PPF – takýmito

pozemkami mal zákonodarca na mysli napr. pozemky, na ktorých sú vodné zdroje alebo

meliorizačné zariadenia a pod.

Otázka platnosti vkladu vlastníckeho práva T. k predmetnej nehnuteľnosti z roku

1995, ani nadobudnutie vlastníctva k parc. č. X./2 a X./3 M.B., ktoré navrhovateľ v konaní

spochybňoval, nemôžu byť riešené v správnom konaní – v konaní o reštitučných nárokoch

podľa a teda ani v preskúmavacom súdnom konaní. Túto otázku

možno riešiť len v občianskoprávnom konaní na príslušnom okresnom súde.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa

potvrdil.

8

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z v spojení

s a , keď navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, lebo nebol v tomto konaní úspešný. Vedľajší účastníci odvolanie nepodali

a odporcovi zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. júla 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová