Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
48f/384691.3bc721.pdf
PDF · 197.52 KB
No categories available
1Sžd/2/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/2/2012
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.
v právnej veci ţalobkyne: D., nar. X., bytom B., zastúpená JUDr. Milošom Kvasňovským,
advokátom, Mestská 2/A, Bratislava, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-P-207/DI-BCP-2010 zo dňa
3.1.2011, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S/31/2011-58 zo dňa 19. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/31/2011-58 zo dňa 19. októbra 2011 p o t v r d z u j e .
Ţalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
I.
PREDMET VECI
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia ako nedôvodnú zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-P-207/DI-BCP-2010 zo dňa 3.1.2011, ktorým
bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného
2
inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V
zo dňa 26.10.2010 ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb.
a bola jej uloţená pokuta 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu
na dobu 12 mesiacov.
Krajský súd vo svojom odôvodnení skonštatoval, ţe ţalobné dôvody neboli spôsobilé
privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia pre vytýkanú nezákonnosť. Uviedol, ţe správne
orgány v danom prípade postupovali v zmysle Správneho poriadku a pri jeho aplikácii
vychádzali zo základných zásad konania. Presne zistili skutočný stav veci a tento zodpovedá
reálnej skutočnosti. Podľa krajského súdu správne orgány sa nedopustili ani ţiadnych
procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Správne orgány zistili, ţe došlo k spáchaniu priestupku, ţe ho spáchala ţalobkyňa
a riadne odôvodnili sankciu, ktorú jej bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uloţiť.
Krajský súd uviedol, ţe nezistil ţiadne také dôvodné pochybnosti o spáchanom
skutku, ktoré by sa mohli vykladať v prospech obvinenej. Správne orgány objasnili
priestupok, t.j. spoľahlivo zistili a ustálili všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej
podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka a na odôvodnenie správnych
rozhodnutí krajský súd v celom rozsahu poukázal.
V danom prípade bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22
ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny
predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná
nehoda.
Krajský súd poukázal na § 15 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
v ustanovení ktorého je pod písm. b/ vodičovi zakázané predchádzať, ak by sa nemohol
bezpečne zaradiť pred vozidlo, alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, pod písm. c/ ak by
ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere alebo ohrozil iného účastníka cestnej
premávky. V ustanovení § 16 ods. 1 zákona je vodičovi uloţená povinnosť prispôsobiť
3
rýchlosť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným
podmienkam a stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré môţe predvídať. Vodič
smie jazdiť len priemernou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,
na ktorú má rozhľad.
Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov krajský súd zistil,
ţe prvostupňový správny orgán vydal dňa 26.10.2010 rozhodnutie o priestupku, v ktorom
rozhodol, ţe ţalobkyňa dňa 18.12.2010 o 6.40 hod na ceste I./50 v km 128/03 v smere
od Trenčína do Prievidze viedla motorové vozidlo zn. M., pričom neprispôsobila rýchlosť
jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, v mierne pravotočivej zákrute
predchádzala pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo ev. č. T., ktoré viedol vodič K.,
napriek tomu, ţe nemohla bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a čelne narazila do
protiidúceho nákladného motorového vozidla ev. č. R., ktoré viedol vodič F.. Po náraze bolo
vozidlo ţalobkyne odrazené do predchádzaného vozidla ev. č. T., ktoré v dôsledku nárazu
vytvorilo náhlu prekáţku pre ďalšie motorové vozidlo ev. č. X., vodiča L., idúceho v tom
istom smere, následkom čoho došlo k zráţke, pričom pri dopravnej nehode utrpela ţalobkyňa
zranenie a vznikla škoda na zúčastnených vozidlách.
Ţalobkyňa týmto konaním porušila § 15 ods. 5 písm. b/, c/, § 16 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo bola
uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch,
a bola jej uloţená podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch pokuta vo výške 300 Eur
a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov.
Podľa krajského súdu bolo nesporné, ţe v čase nehody bol na vozovke sneh, čo bolo
zistené aj z ohliadky miesta dopravnej nehody a tieţ to vyplýva z meteorologického posudku,
podľa ktorého bolo v čase nehody v uvedenej oblasti teplota -3,0 C a celková výška snehovej
prikrývky bola 6 cm. Ţalobkyňa v ţalobe sama uviedla, ţe nakoľko pred ňou jazdilo nákladné
motorové vozidlo, rozhodla sa ho z bezpečnostných dôvodov predísť a zvýšila rýchlosť
motorového vozidla na 75 km/h, ktorá bola rýchlosť jej vozidla v čase vzniku dopravnej
nehody, o čom svedčí fotografia predmetného vozidla so zaseknutým tachometrom
z momentu nehody.
K námietke ţalobkyne, ţe v dôsledku poveternostnej situácie nebolo moţné rozoznať
vodorovné dopravné značenie na vozovke a k námietke spochybňujúcej fotografiu č. 4
4
zobrazujúcu vodorovné dopravné značenie, keďţe táto nebola urobená v rozhodnom čase
a nezodpovedal vrstve snehu na vozovke v čase nehody ako aj viditeľnosti, krajský súd
uviedol, ţe nezdieľa názor ţalobkyne o potrebe predísť pred ňou jazdiace nákladné motorové
vozidlo z bezpečnostných dôvodov, keď jednak ţalobkyňa nevzala do úvahy vlastnosti svojho
vozidla so zadným náhonom, poveternostné podmienky, stav a povahu vozovky a napokon
tieţ skutočnosť, ţe nerešpektovala vodorovné dopravné značenie ako aj zvislé dopravné
značenie (značka B29 a Zákaz predchádzania), ktorá zakazuje vodičovi predchádzať
motorové vozidlo vľavo a napriek týmto značkám ţalobkyňa v nepriehľadnej zákrute
predbiehala pred ňou idúce motorové vozidlo.
Tvrdenia ţalobkyne krajský súd povaţoval za účelové v snahe vyhnúť sa svojej
zodpovednosti, pričom si nebolo moţné nevšimnúť, ţe samotná ţalobkyňa vo svojom
vysvetlení uviedla, ţe jazdila po zasneţenej vozovke a do Prievidze sa ponáhľala, nakoľko ju
tam čakali známi, s ktorými mala pokračovať v jazde do Popradu, pričom tieţ uviedla,
ţe v uvedený deň mala strach jazdiť, lebo videla, ţe na ceste je sneh a má ľahké auto so
zadným náhonom.
Krajský súd poukázal aj na vyjadrenie ţalobkyne, ktorá na pojednávaní uviedla,
ţe cestu dobre poznala, nakoľko v tom čase ţila v Trenčíne a často chodievala do Prievidze.
Jej tvrdenie, ţe zvislú dopravnú značku nevidela, nakoľko predbiehala kamión s prívesom,
pričom na pojednávaní dokonca spochybnila existenciu tejto značky v januári 2010, keďţe
fotografia so značkou je aţ z mája 2010, krajský súd uviedol, ţe tieto tvrdenia ţalobkyne
neobstoja a sú v rozpore s tým, ţe ţalobkyňa cestu dobre poznala, keďţe po nej často jazdila
a tvrdenie, ţe zvislá dopravná značka sa v mieste a v čase nehody nenachádzala a túto tam
mohli dať aţ neskôr, súd povaţoval za výslovne účelovú konštrukciu. V priestupkovom
konaní totiţ podľa krajského súdu bolo preukázané, ţe ţalobkyňa neprispôsobila rýchlosť
jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla ako aj poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky, pričom nešlo o náhlu a nečakanú zmenu poveternostných
podmienok, keďţe snehová prikrývka bola v tejto oblasti uţ deň predtým a za takýchto
podmienok je aj rýchlosť cca 75km/h, ako to uviedla samotná ţalobkyňa, výslovne
neprimeraná s ohľadom na vlastnosti ľahkého vozidla s pohonom zadnej nápravy.
Podľa krajského súdu skutočnosť, ţe ţalobkyňa predchádzala nákladné motorové
vozidlo a nestihla sa včas zaradiť pred predchádzané vozidlo, čím ohrozila protiidúce vozidlo,
bola jednoznačne preukázaná výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej nehody,
5
pričom toto viac menej potvrdila aj ţalobkyňa a jej právny zástupca na ústnom pojednávaní
dňa 26.10.2010, kde uvádzali, ţe predchádzané vozidlo predišla, viac menej sa zaradila
do pruhu pred toto vozidlo a následne po niekoľkých sekundách dostala šmyk, v dôsledku
čoho ju vychýlilo z jazdného pruhu a tak narazila do protiidúceho vozidla.
Krajský súd uviedol, ţe keby aj prijal konštrukciu skutkového stavu tak, ako to tvrdila
ţalobkyňa v ţalobe, t.j. ţe po vykonaní predbiehajúceho manévru sa úspešne vrátila do svojho
jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých poveternostných
podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil, v dôsledku čoho došlo k vychýleniu
z vlastného jazdného pruhu a k zráţke s oproti idúcim vozidlom ev. č. R., nič to nemení na
tom, ţe je to práve ţalobkyňa a len ţalobkyňa, ktorá spôsobila dopravnú nehodu tým, ţe
neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, pričom
porušila povinnosti uvedené v § 15 ods. 5 písm. b/, c/ a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
Krajský súd poukázal na to, ţe správne orgány správne uviedli, ţe ţalobkyňa v danom
úseku predbiehala pred ňou idúce vozidlo aj napriek zákazovej dopravnej značke, ktorú
nerešpektovala a v dôsledku jej jazdy došlo k zráţke s oproti idúcim motorovým vozidlom,
keď nevychádzali len z výpovedí účastníkov dopravnej nehody, ale aj z dôkazov
obsiahnutých v spisovom materiáli - fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody,
poškodených častí vozidiel, náčrtku a plánu z miesta udalosti, pričom spontánne výpovede
účastníkov nehody urobené v relevantnom čase sú prejavom obrazu objektívnej reality, ktoré
ako stopy ostali v ich vedomí na základe reálneho zmyslového vnímania udalosti dopravnej
nehody.
Krajský súd napokon zdôraznil, ţe ţalobkyňa si v konaní viackrát protirečila, pričom
aj na pojednávaní dňa 19.10.2011 uviedla, ţe sa časom rozpamätala na to, ţe kamión
predbiehala asi 2 km pred dopravnou nehodou, čo znamená, ţe v čase nehody bola zaradená
pred týmto kamiónom. Na túto skutočnosť si údajne spomenula aţ v marci 2011 preto ju
do ţaloby neuviedla. Toto tvrdenie je však podľa krajského súdu v rozpore s ostatnými
tvrdeniami, či uţ ţalobkyne, jej právneho zástupcu ako aj ostatných účastníkov dopravnej
nehody. Okrem toho, ţe krajský súd povaţoval toto tvrdenie za účelové a nepravdivé, nemá
podľa krajského súdu ţiaden vplyv na to, ţe jedinou vinníčkou dopravnej nehody bola práve
ţalobkyňa, ktorá svojou nezodpovednou jazdou mohla ohroziť ţivoty a zdravie aj ostatných
6
účastníkov cestnej premávky. Uloţená sankcia bola podľa krajského súdu náleţite
odôvodnená a nepochybne spĺňa tak preventívny ako aj represívny účel.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci krajský súd podľa § 250j ods. 1 OSP
ţalobu ţalobkyne zamietol.
II.
Stručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov žalobkyne
Proti uvedenému rozsudku podala ţalobkyňa včas odvolanie, ktorým ţiadala
napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného navrhla zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Zotrvala na svojich dôvodoch uvedených v ţalobe a vyjadrila
presvedčenie, ţe zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu, potvrdené rozhodnutím ţalovaného, je v rozpore s obsahom spisu.
Vyjadrila presvedčenie, ţe v konaní správnych orgánov došlo k vadám, ktoré
v konečnom dôsledku mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.
Ţalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, ţe
- skutočnosť, ţe by sa ţalobkyňa čelne zrazila s protiidúcim nákladným motorovým
vozidlom, ktoré viedol vodič F., spôsobom, ako sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného,
a tak ako to uvádzali svedkovia dopravnej nehody, je v rozpore s konečným
postavením motorového vozidla zn. M. ev. č. P.P., ktoré sa, ako vyplýva najmä
z fotografie č. 35, v čase ohliadky dopravnej nehody nachádzalo pred predchádzaným
motorovým vozidlom,
- je technicky neprijateľné, aby sa motorové vozidlo zn. M. ev. č. P., ktoré viedla
ţalobkyňa a ktoré sa čelne zrazilo s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom,
následne odrazilo do ľavého boku predchádzaného motorového vozidla a skončilo
pred ním,
- pri čelnom náraze do protiidúceho podstatne ťaţšieho nákladného motorového
vozidla, by vozidlo, ktoré viedla ţalobkyňa, muselo byť po určitú dobu tlačené
v smere jazdy tohto protiidúceho motorového vozidla,
7
- ak by aj došlo k odrazeniu sa motorového vozidla ţalobkyne od protiidúceho
motorového vozidla spôsobom ako sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného, nie je moţné,
aby skončilo pred ním, nakoľko v takomto prípade by neexistoval dôvod, prečo by
predchádzané vozidlo ako aj vozidlo za ním idúce nemohlo plynule pokračovať
v smere jazdy a vo svojom jazdnom pruhu, ak by skutočne došlo k nárazu do ľavého
boku predchádzaného motorového vozidla, tak ako sa uvádza v rozhodnutí
ţalovaného, zostalo by vozidlo ţalobkyne zakliesnené medzi oboma nákladnými
vozidlami a ak by aj nezostalo zakliesnené, po takomto náraze by bolo podstatne
poškodené aj v zadnej časti vozidla, čomu však rozsah škody na vozidle ţalobkyne
nezodpovedal.
Podľa ţalobkyne odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného i prvostupňového správneho
orgánu nemoţno za daných skutočností povaţovať za správne a logické, nakoľko vychádza
z nedostatočných informácií a odporujúcich si výpovedí účastníkov dopravnej nehody, ktoré
mohli byť naviac v dôsledku psychického napätia spôsobeného dopravnou nehodou skreslené.
Za nesprávny ţalobkyňa označila najmä záver o čelnej zráţke vozidla ţalobkyne
s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom a jeho následné odrazenie sa v zmysle vyššie
uvedeného.
Ţalobkyňa tvrdila, ţe riadne ukončila predbiehací manéver a aţ následne v dôsledku
zlých poveternostných podmienok dostala šmyk, čím sa jej vozidlo vychýlilo z jej jazdného
pruhu a zrazilo sa s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom. Po odrazení sa vozidla
ţalobkyne späť do jej jazdného pruhu, bol vodič predchádzaného vozidla ako aj ostatní
vodiči jazdiaci v smere jazdy ţalobkyne nútení prudko brzdiť, avšak vzhľadom
na poveternostné podmienky, rozmery a náklad vozidiel nebolo moţné, aby tieto ihneď
zastavili.
Podľa ţalobkyne jej tvrdenie potvrdzuje nielen konečné postavenie vozidiel, ale aj
samotné poškodenie vozidla ţalobkyne (ľavá časť vozidla).
III.
Stručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobkyne
8
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobkyne vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok
krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.
Vyjadril presvedčenie, ţe postupoval v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb.,
pri vyslovení viny vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a napadnuté rozhodnutie
obsahovalo všetky náleţitosti.
Uviedol, ţe zhodnotil všetky dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôleţitosti
pre rozhodnutie vo veci.
K odvolacím námietkam ţalobkyne týkajúcim sa technickej neprijateľnosti toho, aby
sa jej motorové vozidlo čelne zrazilo s protiidúcim nákladným vozidlom a následne odrazilo
do ľavého boku predchádzaného vozidla a skončilo pred ním uviedol, ţe tvrdenia ţalobkyne
povaţuje za neopodstatnené v snahe sa vyhnúť postihu za priestupok. Uviedol,
ţe v priestupkovom konaní bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobkyňa neprispôsobila rýchlosť
jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla ako aj poveternostným podmienkam,
stavu a povahe vozovky, pričom nešlo o náhlu a nečakanú zmenu poveternostných
podmienok. Rýchlosť, ktorou išla bola neprimeraná s ohľadom na vlastnosti vozidla
s pohonom zadnej nápravy. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa predbiehala nákladné motorové vozidlo
bola jednoznačne preukázaná výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej nehody,
pričom toto potvrdila aj ţalobkyňa. Pri rozhodovaní ţalovaný vychádzal okrem výpovedí
účastníkov dopravnej nehody z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, poškodených
častí vozidiel, náčrtku a plániku z miesta nehody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru,
ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
9
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. júla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku).
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobkyne proti rozhodnutiu
ţalovaného č. p. KRP-P-207/DI-BCP-2010 zo dňa 3.1.2011, ktorým bolo zamietnuté jej
odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného
riaditeľstva PZ Bratislava II č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V zo dňa 26.10.2010 ktorým
bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola jej uloţená pokuta
300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov.
Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, najmä
z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne
uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe dňa 6.10.2010 prvostupňový správny
orgán začal konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky, zo spáchania
ktorého bola podozrivá ţalobkyňa na základe správy o výsledku objasňovania priestupku,
ktoré objasňoval ODN Trenčín č. p.: ORP-N-42/DI-TN-2010Lk.
IV.
Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ
Bratislava č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V zo dňa 26.10.2010 bola ţalobkyňa uznaná
vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22
ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a bola jej uloţená pokuta 300 Eur a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov.
10
V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, ţe pri rozhodovaní
vychádzal z výpovede ţalobkyne (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 26.10.2010,
jej právneho zástupcu, lekárskej správy, záznamu o podaní vysvetlenia ţalobkyne, F., K., K.,
P., Ť. a ţalobkyne, fotografií, meteorologického posudku, správy o výsledku objasňovania
priestupku, záznamu dopravnej nehody, plánika, fotodokumentácie, zápisu o dychovej
skúške, výpisu z evidencie vodičov a osôb.
Na základe vykonaných dôkazov, keď prvostupňový správny orgán vychádzal
zo zistenia, ţe v čase nehody bol na vozovke sneh a z meteorologického posudku vyplynulo,
ţe v čase nehody v uvedenej oblasti bola teplota -3,0 C, celková výška snehovej prikrývky
6 cm bolo podľa prvostupňového správneho orgánu jednoznačne preukázané, ţe ţalobkyňa
neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla,
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky. Podľa meteorologického posudku
nešlo pritom o náhlu zmenu poveternostných podmienok, v uvedenej oblasti bola snehová
prikrývka uţ deň pred tým. Za týchto poveternostných podmienok je aj rýchlosť cca 75 km/h
(ako uvádzala ţalobkyňa) zrejme neprimeraná s ohľadom na vlastnosti ľahkého vozidla
s pohonom zadnej nápravy.
Podľa prvostupňového správneho orgánu to, ţe ţalobkyňa predchádzala nákladné
motorové vozidlo a nestihla sa včas zaradiť pred predchádzané vozidlo a ohrozila protiidúce
vozidlo bolo jednoznačne preukázané výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej
nehody ako aj výpoveďami ţalobkyne (ako obvinenej) a jej právneho zástupcu na ústnom
pojednávaní dňa 26.10.2010.
K námietke ţalobkyne týkajúcej sa nárazovej zóny prvostupňový správny orgán
uviedol, ţe z konečného postavenia vozidla R., ktoré viedol vodič F. je zrejmé, ţe k stretu
došlo prednou časťou vozidla R. a pravou prednou časťou vozidla P.P.. Vozidlo R. zostalo po
dopravnej nehode natočené prednou časťou vpravo, čo korešponduje s tým, ţe na vozidle
P.P. je značne viac poškodená pravá predná časť vozidla. Prvostupňový správny orgán
uviedol, ţe má za to, ţe vozidlá po dopravnej nehode zostali v pôvodnom postavení, nebolo
s nimi manipulované. Ako vyplynulo z ohliadky vozidlá X. a R. zostali po nehode
nepojazdné a vozidlo X. zostalo zakliesnené s vozidlom T..
11
Na základe vykonaných dôkazov bolo podľa prvostupňového správneho orgánu
preukázané, ţe ţalobkyňa svojim konaním spáchala priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. a preto bolo rozhodnuté
tak, ako sa uvádza vo výroku rozhodnutia.
V.
Odvolacie námietky žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu
Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala ţalobkyňa
odvolanie, v ktorom namietala, ţe ak sa čelne zrazila s nákladným automobilom (R.), tak ako
to uvádza prvostupňový správny orgán, nielenţe by nehodu najskôr nepreţila, ale ostala by
zakliesnená pod predmetným nákladným vozidlom, ktoré by ju najskôr niekoľko metrov pred
sebou tlačilo. Preto povaţuje tvrdenie prvostupňového správneho orgánu o jej čelnej zráţke za
nesprávne a nezodpovedajúce realite. Ak by došlo k čelnej zráţke neexistoval dôvod, prečo
by predchádzané vozidlo ako aj vozidlo za ním idúce nemohlo plynule pokračovať v smere
jazdy.
Ţalobkyňa poukázala na fotodokumentáciu (na obrázok č. 35), z ktorého je zrejmé,
ţe jej motorové vozidlo sa nachádzalo pri ohliadke miesta dopravnej nehody
pred predchádzaným vozidlom. To vylučuje tvrdenie prvostupňového správneho orgánu,
ţe auto navyše po čelnej zráţke s nákladným autom R. sa odrazilo do ľavej strany
predchádzaného vozidla. Je logicky neprípustné, aby sa jednak po čelnej zráţke auto odrazilo
do boku a navyše do ľavého boku predchádzaného vozidla a odtiaľ by sa odrazilo
pred predchádzané vozidlo.
Nakoľko sa jej vozidlo nachádzalo v čase ohliadky miesta dopravnej nehody
pred predchádzaným vozidlom, je nepochybné, ţe po vykonaní predbiehajúceho manévru sa
úspešne vrátila do svojho jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých
poveternostných podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil v dôsledku čoho
došlo k vychýleniu sa z vlastného jazdného pruhu a k zráţke s protiidúcim vozidlom R.
a následným kontaktom s automobilom idúcim za ňou.
Správnemu orgánu ţalobkyňa vyčítala, ţe si neobstaral všetky doklady a dôkazy
potrebné na zistenie presného a úplného skutočného stavu veci a a vychádzal zo svedectiev
12
účastníkov nehody, ktoré mohli byť skreslené vzájomnou komunikáciou po dopravnej
nehode.
Navrhla preto, aby odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil.
V.
Argumentácia rozhodnutia žalovaného
Ţalovaný v rozhodnutí zo dňa 3.1.2011, ktorým odvolanie ţalobkyne zamietol
a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil uviedol, ţe preskúmavaním
napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, neboli zistené ţiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.
K námietke ţalobkyne, týkajúcej sa spochybnenia jej čelného nárazu (pretože
pri čelnom náraze by musela zostať zakliesnená pod nákladným vozidlom a toto by ju muselo
tlačiť pred sebou) ţalovaný uviedol, ţe z fotodokumentácie vyhotovenej na mieste dopravnej
nehody a z rozsahu poškodenia vozidiel jednoznačne vyplýva, ţe príčinou dopravnej nehody
bolo neprispôsobenie rýchlosti jazdy a stavu vozovky ako aj svojim schopnostiam, v dôsledku
čoho sa nemohla ţalobkyňa bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a čelne sa zrazila
s nákladným vozidlom. V dôsledku zráţky s oproti idúcim vozidlom a vzhľadom na povrch
vozovky, ktorá bola pokrytá súvislou vrstvou snehu bolo vozidlo ţalobkyne odrazené
do predchádzaného nákladného vozidla, pričom bola poškodená jeho ľavá časť. Ten
v dôsledku situácie začal náhle brzdiť so svojim vozidlom. Rovnako reagovali aj ostatní
vodiči, avšak vzhľadom na poveternostné podmienky, rozmery a náklad vozidiel nebolo
moţné, aby tieto ihneď zastavili. Toto tvrdenie podporuje aj svedectvo všetkých účastníkov
dopravnej nehody ako aj fotodokumentácia, preto odvolací správny orgán námietku týkajúcu
sa toho, ţe predchádzané vozidlo ako aj vozidlá za ním idúce mohli ďalej pokračovať plynule
v cestnej premávke povaţoval za irelevantnú.
K námietke ţalobkyne týkajúcej sa spochybnenia hodnovernosti výpovedí ostatných
účastníkov dopravnej nehody uviedol, ţe pri určovaní zavinenia spôsobenej nehody, správny
orgán nevychádzal len z výpovedí účastníkov predmetnej nehody ale aj z dôkazov, ktoré sú
súčasťou spisového materiálu, pričom spontánne výpovede účastníkov nehody sú prejavom
13
obrazu objektívnej reality, ktoré ako stopy ostali v ich vedomí na základe reálneho
zmyslového vnímania udalosti dopravnej nehody.
VI.
Právny názor Najvyššieho súdu SR
Rozsudok krajského súdu, ktorým bola ţaloba voči rozhodnutiu ţalovaného
zamietnutá, sa podrobne zaoberal všetkými námietkami ţalobkyne a k ich vyhodnoteniu nemá
odvolací súd ţiadne výhrady.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými závermi krajského
súdu, ktorý správne poukázal na to, ţe v priestupkovom konaní bolo preukázané spáchanie
priestupku ţalobkyňou podľa 15 ods. 5 písm. b/, c/ a § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke, na tom skutkovom základe ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.
Z administratívneho spisu je zjavné, ţe prvostupňový správny orgán vykonal vo veci
náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to správou o výsledku objasňovania
priestupku, zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 8.4.2010, predbeţnou lekárskou
správou zo dňa 4.2.2010, záznamom o podaní vysvetlenia ţalobkyne zo dňa 8.2.2010,
záznamom o podaní vysvetlenia Z.F. zo dňa 18.1.2010, záznamom o podaní vysvetlenia M.K.
zo dňa 18.1.2010, záznamom o podaní vysvetlenia L. zo dňa 27.1.2010, záznamom o podaní
vysvetlenia J.P. zo dňa 16.2.2010, záznamom o podaní vysvetlenia L.Ť. zo dňa 16.2.2010,
záznamom dopravnej nehody zo dňa 18.1.2010, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej
nehody zo dňa 18.1.2010, záznamom dopravnej nehody zo dňa 17.2.2010, náčrtkom miesta
dopravnej nehody, plánom, fotodokumentáciou, meteorologickým posudkom, zápisom
o dychovej skúške, výpisu z evidencie vodičov a osôb.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní správny
orgán vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,
ţe prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne
zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku ţalobkyne.
Podľa odvolacieho súdu krajský súd sa dôvodne stotoţnil so závermi ţalovaného,
ktorý povaţoval odvolacie námietky ţalobkyne proti rozhodnutiu o priestupku za nespôsobilé
spochybniť skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu.
14
Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd krajský, ţe v správnom konaní bolo
v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom.
Odvolací súd sa stotoţnil so závermi ţalovaného, ţe vykonané dôkazy postačovali na to, aby
bolo ţalobkyni spoľahlivo preukázané spáchanie predmetného priestupku. Stotoţňuje sa aj
s názorom ţalovaného, ţe získané dôkazy sú dôveryhodné, boli získané zákonným spôsobom,
navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci a právne posúdenie konanie
ţalobkyne zodpovedá zákonu.
Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobkyňou uvádza, ţe napadnuté
rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47
Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne
zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací
súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v správnom konaní
o tom, ţe konanie ţalobkyne naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle
§ 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb.
K námietke ţalobkyne, ktorá spochybňovala zistenie správnych orgánov, ţe sa čelne
zrazila s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom, ktoré viedol vodič F., spôsobom, ako
sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného, (nakoľko toto zistenie je podľa žalobkyne v rozpore
s konečným postavením motorového vozidla zn. M. ev. č. P.P., ktoré sa, ako vyplýva najmä
z fotografie č. 35, v čase ohliadky dopravnej nehody nachádzalo pred predchádzaným
motorovým vozidlom), odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe táto námietka nebola
spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Správne orgány totiţ
vychádzali nielen z výpovedí ostatných troch účastníkov dopravnej nehody, ktorí zhodne
uviedli, ţe vozidlo ţalobkyne predchádzalo v mierne pravotočivej zákrute pred ňou idúce
nákladné motorové vozidlo ev. č. T., ktoré viedol vodič K., nestihla sa bezpečne zaradiť pred
predchádzané vozidlo a čelne sa zrazilo s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom ev.
č. R., ale zhodne tieţ tvrdili, ţe po náraze bolo vozidlo ţalobkyne odrazené do
predchádzaného vozidla ev. č. T., ktoré v dôsledku nárazu vytvorilo náhlu prekáţku pre
ďalšie motorové vozidlo ev. č. X., vodiča L., idúceho v tom istom smere, následkom čoho
došlo k zráţke.
15
Odvolací súd nepovaţuje na rozdiel od ţalobkyne za technicky neprijateľné, aby sa
motorové vozidlo zn. M. ev. č. P., ktoré viedla ţalobkyňa a ktoré sa čelne zrazilo
s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom, následne odrazilo do ľavého boku
predchádzaného motorového vozidla a skončilo pred ním, ale naopak takúto konštrukciu
skutkového stavu tak, ako uvádzajú správne orgány povaţuje za technicky moţnú
a aj spoľahlivo preukázanú (práve zhodnými výpoveďami účastníkov dopravnej nehody ako
aj fotodokumentáciou), ktorá jednoznačne potvrdzuje priebeh dopravnej nehody tak, ako
uvádzajú správne orgány.
Ţalobkyňa v priebehu administratívneho ani súdneho konania nepredloţila ţiaden
relevantný dôkaz, ktorý by jej tvrdenie o technickej neprijateľnosti konštrukcie skutkového
stavu veci ustáleného správnymi orgánmi potvrdil a vykonania dôkazu odborným znaleckým
posudkom sa nedomáhala v administratívnom ani v súdnom konaní.
Námietky ţalobkyne vzťahujúce sa k spochybneniu výpovedí účastníkov, ktoré
ţalobkyňa povaţovala pre psychické napätie spôsobeného dopravnou nehodou za skreslené,
odvolací súd vyhodnotil za ničím nepodloţené a nepreukázané.
Naopak tvrdenia ţalobkyne, ţe po vykonaní predbiehajúceho manévru sa úspešne
vrátila do svojho jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých
poveternostných podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil, v dôsledku čoho
došlo k vychýleniu z vlastného jazdného pruhu a k zráţke s oproti idúcim vozidlom
ev. č. R., je nepresvedčivé nielen pre rozpor jej tvrdenia s výpoveďami všetkých ostatných
účastníkov dopravnej nehody, ale zjavne takéto jej tvrdenie o priebehu dopravnej nehody
nemá vplyv na samotnú skutočnosť, ktorá je nespochybniteľná, ţe ţalobkyňa spôsobila
dopravnú nehodu tým, ţe neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako
i svojim schopnostiam, pričom porušila povinnosti uvedené v § 15 ods. 5 písm. b/, c/ a §
16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
Podľa § 15 ods. 5 písm. b/ vodič nesmie predchádzať, ak by sa nemohol bezpečne
zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť,
ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka
cestnej premávky (písm. c/).
16
Podľa § 16 ods. 1 vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu
a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť
len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú
má rozhľad.
Bolo nesporné, ţe v čase nehody bol na vozovke sneh, čo bolo zistené aj z ohliadky
miesta dopravnej nehody a tieţ to vyplýva z meteorologického posudku, podľa ktorého bola
v čase nehody v uvedenej oblasti teplota -3,0 C a celková výška snehovej prikrývky bola
6 cm.
Ţalobkyňa v snahe predísť pred ňou jazdiace nákladné motorové vozidlo, zvýšila
rýchlosť motorového vozidla na 75 km/h (túto skutočnosť uvádza ţalobkyňa v ţalobe), ktorá
bola rýchlosť jej vozidla v čase vzniku dopravnej nehody, o čom svedčí fotografia
predmetného vozidla so zaseknutým tachometrom z momentu nehody.
Na tomto mieste povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe takýto spôsob jazdy
ţalobkyne najmä čo sa týka rýchlosti vozidla za podmienok a stavu vozovky, keď ţalobkyňa
nevzala navyše do úvahy vlastnosti svojho vozidla so zadným náhonom poveternostné
podmienky, napokon keď nerešpektovala vodorovné dopravné značenie ako aj zvislé
dopravné značenie (značka B29 a Zákaz predchádzania), ktorá zakazuje vodičovi predchádzať
motorové vozidlo vľavo a napriek týmto značkám ţalobkyňa v nepriehľadnej zákrute
predbiehala pred ňou idúce motorové vozidlo, jednoznačne nasvedčuje tomu, ţe ţalobkyňa
naplnila skutkovú podstatu priestupku tak, ako to ustálili správne orgány.
Najvyšší súd SR sa nestotoţnil s názorom ţalobkyne, ţe zistený skutkový stav,
z ktorého vychádzalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, potvrdené rozhodnutím
ţalovaného, je v rozpore s obsahom spisu, naopak odvolací súd má za to, ţe rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z obsahu spisu a vyhodnotenie dôkazov
správnym orgánom bolo jednoznačne vykonané v duchu zásady kaţdý dôkaz jednotlivo
a všetky vo vzájomnej súvislosti.
Z kontextu obsahu rozhodnutia správnych orgánov je napokon dostatočne zrejmé,
ţe tieto na úvod svojho hodnotenia vykonali rozbor, akým spôsobom všeobecne pristúpili
k hodnoteniu materiálnej stránky priestupku a ďalej sa uţ konkrétne zaoberali posúdením
17
materiálneho znaku konania, ktorého sa dopustila ţalobkyňa. Svoje hodnotenia pritom opreli
o skutkové okolnosti prípadu, k zisteniu ktorých nemá odvolací súd ţiadne výhrady
a prakticky ich spojili s hodnotením skutkovej podstaty spáchaného priestupku. Navyše
rozhodnutie ţalovaného dalo odpoveď na všetky námietky uplatnené ţalobkyňou.
Vzhľadom k tomu, ţe ţalobkyňa vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku
krajského súdu uviedla v podstate tie isté námietky, ako uţ uviedla v ţalobe proti rozhodnutiu
druhostupňového správneho orgánu a rovnako predtým v odvolaní proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu, a odvolací súd je toho názoru, ţe krajský súd sa týmito
námietkami dostatočne zaoberal a správne sa s nimi vysporiadal, v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu.
Odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného
rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení
s § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci nepriznal náhradu trov
konania.
POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. júla 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová