Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/2/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.

v právnej veci ţalobkyne: D., nar. X., bytom B., zastúpená JUDr. Milošom Kvasňovským,

advokátom, Mestská 2/A, Bratislava, proti ţalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného

zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-P-207/DI-BCP-2010 zo dňa

3.1.2011, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-58 zo dňa 19. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -58 zo dňa 19. októbra 2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

I.

PREDMET VECI

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia ako nedôvodnú zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. KRP-P-207/DI-BCP-2010 zo dňa 3.1.2011, ktorým

bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného

2

inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V

zo dňa 26.10.2010 ktorým bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa

a bola jej uloţená pokuta 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu

na dobu 12 mesiacov.

Krajský súd vo svojom odôvodnení skonštatoval, ţe ţalobné dôvody neboli spôsobilé

privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia pre vytýkanú nezákonnosť. Uviedol, ţe správne

orgány v danom prípade postupovali v zmysle Správneho poriadku a pri jeho aplikácii

vychádzali zo základných zásad konania. Presne zistili skutočný stav veci a tento zodpovedá

reálnej skutočnosti. Podľa krajského súdu správne orgány sa nedopustili ani ţiadnych

procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Správne orgány zistili, ţe došlo k spáchaniu priestupku, ţe ho spáchala ţalobkyňa

a riadne odôvodnili sankciu, ktorú jej bolo potrebné ako páchateľovi priestupku uloţiť.

Krajský súd uviedol, ţe nezistil ţiadne také dôvodné pochybnosti o spáchanom

skutku, ktoré by sa mohli vykladať v prospech obvinenej. Správne orgány objasnili

priestupok, t.j. spoľahlivo zistili a ustálili všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej

podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka a na odôvodnenie správnych

rozhodnutí krajský súd v celom rozsahu poukázal.

V danom prípade bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22

ods. 1 písm. g/ o priestupkoch, podľa ktorého sa priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny

predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná

nehoda.

Krajský súd poukázal na o cestnej premávke,

v ustanovení ktorého je pod písm. b/ vodičovi zakázané predchádzať, ak by sa nemohol

bezpečne zaradiť pred vozidlo, alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť, pod písm. c/ ak by

ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere alebo ohrozil iného účastníka cestnej

premávky. V ustanovení § 16 ods. 1 zákona je vodičovi uloţená povinnosť prispôsobiť

3

rýchlosť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným

podmienkam a stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré môţe predvídať. Vodič

smie jazdiť len priemernou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,

na ktorú má rozhľad.

Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov krajský súd zistil,

ţe prvostupňový správny orgán vydal dňa 26.10.2010 rozhodnutie o priestupku, v ktorom

rozhodol, ţe ţalobkyňa dňa 18.12.2010 o 6.40 hod na ceste I./50 v km 128/03 v smere

od Trenčína do Prievidze viedla motorové vozidlo zn. M., pričom neprispôsobila rýchlosť

jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, v mierne pravotočivej zákrute

predchádzala pred ňou idúce nákladné motorové vozidlo ev. č. T., ktoré viedol vodič K.,

napriek tomu, ţe nemohla bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a čelne narazila do

protiidúceho nákladného motorového vozidla ev. č. R., ktoré viedol vodič F.. Po náraze bolo

vozidlo ţalobkyne odrazené do predchádzaného vozidla ev. č. T., ktoré v dôsledku nárazu

vytvorilo náhlu prekáţku pre ďalšie motorové vozidlo ev. č. X., vodiča L., idúceho v tom

istom smere, následkom čoho došlo k zráţke, pričom pri dopravnej nehode utrpela ţalobkyňa

zranenie a vznikla škoda na zúčastnených vozidlách.

Ţalobkyňa týmto konaním porušila § 15 ods. 5 písm. b/, c/, § 16 ods. 1 zákona

č. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo bola

uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch,

a bola jej uloţená podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch pokuta vo výške 300 Eur

a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov.

Podľa krajského súdu bolo nesporné, ţe v čase nehody bol na vozovke sneh, čo bolo

zistené aj z ohliadky miesta dopravnej nehody a tieţ to vyplýva z meteorologického posudku,

podľa ktorého bolo v čase nehody v uvedenej oblasti teplota -3,0 C a celková výška snehovej

prikrývky bola 6 cm. Ţalobkyňa v ţalobe sama uviedla, ţe nakoľko pred ňou jazdilo nákladné

motorové vozidlo, rozhodla sa ho z bezpečnostných dôvodov predísť a zvýšila rýchlosť

motorového vozidla na 75 km/h, ktorá bola rýchlosť jej vozidla v čase vzniku dopravnej

nehody, o čom svedčí fotografia predmetného vozidla so zaseknutým tachometrom

z momentu nehody.

K námietke ţalobkyne, ţe v dôsledku poveternostnej situácie nebolo moţné rozoznať

vodorovné dopravné značenie na vozovke a k námietke spochybňujúcej fotografiu č. 4

4

zobrazujúcu vodorovné dopravné značenie, keďţe táto nebola urobená v rozhodnom čase

a nezodpovedal vrstve snehu na vozovke v čase nehody ako aj viditeľnosti, krajský súd

uviedol, ţe nezdieľa názor ţalobkyne o potrebe predísť pred ňou jazdiace nákladné motorové

vozidlo z bezpečnostných dôvodov, keď jednak ţalobkyňa nevzala do úvahy vlastnosti svojho

vozidla so zadným náhonom, poveternostné podmienky, stav a povahu vozovky a napokon

tieţ skutočnosť, ţe nerešpektovala vodorovné dopravné značenie ako aj zvislé dopravné

značenie (značka B29 a Zákaz predchádzania), ktorá zakazuje vodičovi predchádzať

motorové vozidlo vľavo a napriek týmto značkám ţalobkyňa v nepriehľadnej zákrute

predbiehala pred ňou idúce motorové vozidlo.

Tvrdenia ţalobkyne krajský súd povaţoval za účelové v snahe vyhnúť sa svojej

zodpovednosti, pričom si nebolo moţné nevšimnúť, ţe samotná ţalobkyňa vo svojom

vysvetlení uviedla, ţe jazdila po zasneţenej vozovke a do Prievidze sa ponáhľala, nakoľko ju

tam čakali známi, s ktorými mala pokračovať v jazde do Popradu, pričom tieţ uviedla,

ţe v uvedený deň mala strach jazdiť, lebo videla, ţe na ceste je sneh a má ľahké auto so

zadným náhonom.

Krajský súd poukázal aj na vyjadrenie ţalobkyne, ktorá na pojednávaní uviedla,

ţe cestu dobre poznala, nakoľko v tom čase ţila v Trenčíne a často chodievala do Prievidze.

Jej tvrdenie, ţe zvislú dopravnú značku nevidela, nakoľko predbiehala kamión s prívesom,

pričom na pojednávaní dokonca spochybnila existenciu tejto značky v januári 2010, keďţe

fotografia so značkou je aţ z mája 2010, krajský súd uviedol, ţe tieto tvrdenia ţalobkyne

neobstoja a sú v rozpore s tým, ţe ţalobkyňa cestu dobre poznala, keďţe po nej často jazdila

a tvrdenie, ţe zvislá dopravná značka sa v mieste a v čase nehody nenachádzala a túto tam

mohli dať aţ neskôr, súd povaţoval za výslovne účelovú konštrukciu. V priestupkovom

konaní totiţ podľa krajského súdu bolo preukázané, ţe ţalobkyňa neprispôsobila rýchlosť

jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla ako aj poveternostným podmienkam,

stavu a povahe vozovky, pričom nešlo o náhlu a nečakanú zmenu poveternostných

podmienok, keďţe snehová prikrývka bola v tejto oblasti uţ deň predtým a za takýchto

podmienok je aj rýchlosť cca 75km/h, ako to uviedla samotná ţalobkyňa, výslovne

neprimeraná s ohľadom na vlastnosti ľahkého vozidla s pohonom zadnej nápravy.

Podľa krajského súdu skutočnosť, ţe ţalobkyňa predchádzala nákladné motorové

vozidlo a nestihla sa včas zaradiť pred predchádzané vozidlo, čím ohrozila protiidúce vozidlo,

bola jednoznačne preukázaná výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej nehody,

5

pričom toto viac menej potvrdila aj ţalobkyňa a jej právny zástupca na ústnom pojednávaní

dňa 26.10.2010, kde uvádzali, ţe predchádzané vozidlo predišla, viac menej sa zaradila

do pruhu pred toto vozidlo a následne po niekoľkých sekundách dostala šmyk, v dôsledku

čoho ju vychýlilo z jazdného pruhu a tak narazila do protiidúceho vozidla.

Krajský súd uviedol, ţe keby aj prijal konštrukciu skutkového stavu tak, ako to tvrdila

ţalobkyňa v ţalobe, t.j. ţe po vykonaní predbiehajúceho manévru sa úspešne vrátila do svojho

jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých poveternostných

podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil, v dôsledku čoho došlo k vychýleniu

z vlastného jazdného pruhu a k zráţke s oproti idúcim vozidlom ev. č. R., nič to nemení na

tom, ţe je to práve ţalobkyňa a len ţalobkyňa, ktorá spôsobila dopravnú nehodu tým, ţe

neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako i svojim schopnostiam, pričom

porušila povinnosti uvedené v , a

Krajský súd poukázal na to, ţe správne orgány správne uviedli, ţe ţalobkyňa v danom

úseku predbiehala pred ňou idúce vozidlo aj napriek zákazovej dopravnej značke, ktorú

nerešpektovala a v dôsledku jej jazdy došlo k zráţke s oproti idúcim motorovým vozidlom,

keď nevychádzali len z výpovedí účastníkov dopravnej nehody, ale aj z dôkazov

obsiahnutých v spisovom materiáli - fotodokumentácia z miesta dopravnej nehody,

poškodených častí vozidiel, náčrtku a plánu z miesta udalosti, pričom spontánne výpovede

účastníkov nehody urobené v relevantnom čase sú prejavom obrazu objektívnej reality, ktoré

ako stopy ostali v ich vedomí na základe reálneho zmyslového vnímania udalosti dopravnej

nehody.

Krajský súd napokon zdôraznil, ţe ţalobkyňa si v konaní viackrát protirečila, pričom

aj na pojednávaní dňa 19.10.2011 uviedla, ţe sa časom rozpamätala na to, ţe kamión

predbiehala asi 2 km pred dopravnou nehodou, čo znamená, ţe v čase nehody bola zaradená

pred týmto kamiónom. Na túto skutočnosť si údajne spomenula aţ v marci 2011 preto ju

do ţaloby neuviedla. Toto tvrdenie je však podľa krajského súdu v rozpore s ostatnými

tvrdeniami, či uţ ţalobkyne, jej právneho zástupcu ako aj ostatných účastníkov dopravnej

nehody. Okrem toho, ţe krajský súd povaţoval toto tvrdenie za účelové a nepravdivé, nemá

podľa krajského súdu ţiaden vplyv na to, ţe jedinou vinníčkou dopravnej nehody bola práve

ţalobkyňa, ktorá svojou nezodpovednou jazdou mohla ohroziť ţivoty a zdravie aj ostatných

6

účastníkov cestnej premávky. Uloţená sankcia bola podľa krajského súdu náleţite

odôvodnená a nepochybne spĺňa tak preventívny ako aj represívny účel.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci krajský súd podľa

ţalobu ţalobkyne zamietol.

II.

Stručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov žalobkyne

Proti uvedenému rozsudku podala ţalobkyňa včas odvolanie, ktorým ţiadala

napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného navrhla zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Zotrvala na svojich dôvodoch uvedených v ţalobe a vyjadrila

presvedčenie, ţe zistený skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu, potvrdené rozhodnutím ţalovaného, je v rozpore s obsahom spisu.

Vyjadrila presvedčenie, ţe v konaní správnych orgánov došlo k vadám, ktoré

v konečnom dôsledku mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného.

Ţalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na to, ţe

- skutočnosť, ţe by sa ţalobkyňa čelne zrazila s protiidúcim nákladným motorovým

vozidlom, ktoré viedol vodič F., spôsobom, ako sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného,

a tak ako to uvádzali svedkovia dopravnej nehody, je v rozpore s konečným

postavením motorového vozidla zn. M. ev. č. P.P., ktoré sa, ako vyplýva najmä

z fotografie č. 35, v čase ohliadky dopravnej nehody nachádzalo pred predchádzaným

motorovým vozidlom,

- je technicky neprijateľné, aby sa motorové vozidlo zn. M. ev. č. P., ktoré viedla

ţalobkyňa a ktoré sa čelne zrazilo s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom,

následne odrazilo do ľavého boku predchádzaného motorového vozidla a skončilo

pred ním,

- pri čelnom náraze do protiidúceho podstatne ťaţšieho nákladného motorového

vozidla, by vozidlo, ktoré viedla ţalobkyňa, muselo byť po určitú dobu tlačené

v smere jazdy tohto protiidúceho motorového vozidla,

7

- ak by aj došlo k odrazeniu sa motorového vozidla ţalobkyne od protiidúceho

motorového vozidla spôsobom ako sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného, nie je moţné,

aby skončilo pred ním, nakoľko v takomto prípade by neexistoval dôvod, prečo by

predchádzané vozidlo ako aj vozidlo za ním idúce nemohlo plynule pokračovať

v smere jazdy a vo svojom jazdnom pruhu, ak by skutočne došlo k nárazu do ľavého

boku predchádzaného motorového vozidla, tak ako sa uvádza v rozhodnutí

ţalovaného, zostalo by vozidlo ţalobkyne zakliesnené medzi oboma nákladnými

vozidlami a ak by aj nezostalo zakliesnené, po takomto náraze by bolo podstatne

poškodené aj v zadnej časti vozidla, čomu však rozsah škody na vozidle ţalobkyne

nezodpovedal.

Podľa ţalobkyne odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného i prvostupňového správneho

orgánu nemoţno za daných skutočností povaţovať za správne a logické, nakoľko vychádza

z nedostatočných informácií a odporujúcich si výpovedí účastníkov dopravnej nehody, ktoré

mohli byť naviac v dôsledku psychického napätia spôsobeného dopravnou nehodou skreslené.

Za nesprávny ţalobkyňa označila najmä záver o čelnej zráţke vozidla ţalobkyne

s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom a jeho následné odrazenie sa v zmysle vyššie

uvedeného.

Ţalobkyňa tvrdila, ţe riadne ukončila predbiehací manéver a aţ následne v dôsledku

zlých poveternostných podmienok dostala šmyk, čím sa jej vozidlo vychýlilo z jej jazdného

pruhu a zrazilo sa s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom. Po odrazení sa vozidla

ţalobkyne späť do jej jazdného pruhu, bol vodič predchádzaného vozidla ako aj ostatní

vodiči jazdiaci v smere jazdy ţalobkyne nútení prudko brzdiť, avšak vzhľadom

na poveternostné podmienky, rozmery a náklad vozidiel nebolo moţné, aby tieto ihneď

zastavili.

Podľa ţalobkyne jej tvrdenie potvrdzuje nielen konečné postavenie vozidiel, ale aj

samotné poškodenie vozidla ţalobkyne (ľavá časť vozidla).

III.

Stručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobkyne

8

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobkyne vyjadril tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdiť ako vecne správny.

Vyjadril presvedčenie, ţe postupoval v súlade s ,

pri vyslovení viny vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci a napadnuté rozhodnutie

obsahovalo všetky náleţitosti.

Uviedol, ţe zhodnotil všetky dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôleţitosti

pre rozhodnutie vo veci.

K odvolacím námietkam ţalobkyne týkajúcim sa technickej neprijateľnosti toho, aby

sa jej motorové vozidlo čelne zrazilo s protiidúcim nákladným vozidlom a následne odrazilo

do ľavého boku predchádzaného vozidla a skončilo pred ním uviedol, ţe tvrdenia ţalobkyne

povaţuje za neopodstatnené v snahe sa vyhnúť postihu za priestupok. Uviedol,

ţe v priestupkovom konaní bolo dostatočne preukázané, ţe ţalobkyňa neprispôsobila rýchlosť

jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla ako aj poveternostným podmienkam,

stavu a povahe vozovky, pričom nešlo o náhlu a nečakanú zmenu poveternostných

podmienok. Rýchlosť, ktorou išla bola neprimeraná s ohľadom na vlastnosti vozidla

s pohonom zadnej nápravy. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa predbiehala nákladné motorové vozidlo

bola jednoznačne preukázaná výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej nehody,

pričom toto potvrdila aj ţalobkyňa. Pri rozhodovaní ţalovaný vychádzal okrem výpovedí

účastníkov dopravnej nehody z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, poškodených

častí vozidiel, náčrtku a plániku z miesta nehody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a jednomyseľne ( ) dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia , s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

9

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. júla 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku).

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobkyne proti rozhodnutiu

ţalovaného č. p. KRP-P-207/DI-BCP-2010 zo dňa 3.1.2011, ktorým bolo zamietnuté jej

odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného

riaditeľstva PZ Bratislava II č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V zo dňa 26.10.2010 ktorým

bola ţalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky podľa a bola jej uloţená pokuta

300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov.

Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, najmä

z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne

uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe dňa 6.10.2010 prvostupňový správny

orgán začal konanie o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti premávky, zo spáchania

ktorého bola podozrivá ţalobkyňa na základe správy o výsledku objasňovania priestupku,

ktoré objasňoval ODN Trenčín č. p.: ORP-N-42/DI-TN-2010Lk.

IV.

Argumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu

Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ

Bratislava č. p.: ORP-P-603/II-OBCP-2010-V zo dňa 26.10.2010 bola ţalobkyňa uznaná

vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22

ods. 1 písm. g/ a bola jej uloţená pokuta 300 Eur a zákaz činnosti

viesť motorové vozidlo akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov.

10

V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, ţe pri rozhodovaní

vychádzal z výpovede ţalobkyne (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 26.10.2010,

jej právneho zástupcu, lekárskej správy, záznamu o podaní vysvetlenia ţalobkyne, F., K., K.,

P., Ť. a ţalobkyne, fotografií, meteorologického posudku, správy o výsledku objasňovania

priestupku, záznamu dopravnej nehody, plánika, fotodokumentácie, zápisu o dychovej

skúške, výpisu z evidencie vodičov a osôb.

Na základe vykonaných dôkazov, keď prvostupňový správny orgán vychádzal

zo zistenia, ţe v čase nehody bol na vozovke sneh a z meteorologického posudku vyplynulo,

ţe v čase nehody v uvedenej oblasti bola teplota -3,0 C, celková výška snehovej prikrývky

6 cm bolo podľa prvostupňového správneho orgánu jednoznačne preukázané, ţe ţalobkyňa

neprispôsobila rýchlosť jazdy najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla,

poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky. Podľa meteorologického posudku

nešlo pritom o náhlu zmenu poveternostných podmienok, v uvedenej oblasti bola snehová

prikrývka uţ deň pred tým. Za týchto poveternostných podmienok je aj rýchlosť cca 75 km/h

(ako uvádzala ţalobkyňa) zrejme neprimeraná s ohľadom na vlastnosti ľahkého vozidla

s pohonom zadnej nápravy.

Podľa prvostupňového správneho orgánu to, ţe ţalobkyňa predchádzala nákladné

motorové vozidlo a nestihla sa včas zaradiť pred predchádzané vozidlo a ohrozila protiidúce

vozidlo bolo jednoznačne preukázané výpoveďami ostatných troch účastníkov dopravnej

nehody ako aj výpoveďami ţalobkyne (ako obvinenej) a jej právneho zástupcu na ústnom

pojednávaní dňa 26.10.2010.

K námietke ţalobkyne týkajúcej sa nárazovej zóny prvostupňový správny orgán

uviedol, ţe z konečného postavenia vozidla R., ktoré viedol vodič F. je zrejmé, ţe k stretu

došlo prednou časťou vozidla R. a pravou prednou časťou vozidla P.P.. Vozidlo R. zostalo po

dopravnej nehode natočené prednou časťou vpravo, čo korešponduje s tým, ţe na vozidle

P.P. je značne viac poškodená pravá predná časť vozidla. Prvostupňový správny orgán

uviedol, ţe má za to, ţe vozidlá po dopravnej nehode zostali v pôvodnom postavení, nebolo

s nimi manipulované. Ako vyplynulo z ohliadky vozidlá X. a R. zostali po nehode

nepojazdné a vozidlo X. zostalo zakliesnené s vozidlom T..

11

Na základe vykonaných dôkazov bolo podľa prvostupňového správneho orgánu

preukázané, ţe ţalobkyňa svojim konaním spáchala priestupok proti bezpečnosti a plynulosti

cestnej premávky podľa a preto bolo rozhodnuté

tak, ako sa uvádza vo výroku rozhodnutia.

V.

Odvolacie námietky žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu

Proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala ţalobkyňa

odvolanie, v ktorom namietala, ţe ak sa čelne zrazila s nákladným automobilom (R.), tak ako

to uvádza prvostupňový správny orgán, nielenţe by nehodu najskôr nepreţila, ale ostala by

zakliesnená pod predmetným nákladným vozidlom, ktoré by ju najskôr niekoľko metrov pred

sebou tlačilo. Preto povaţuje tvrdenie prvostupňového správneho orgánu o jej čelnej zráţke za

nesprávne a nezodpovedajúce realite. Ak by došlo k čelnej zráţke neexistoval dôvod, prečo

by predchádzané vozidlo ako aj vozidlo za ním idúce nemohlo plynule pokračovať v smere

jazdy.

Ţalobkyňa poukázala na fotodokumentáciu (na obrázok č. 35), z ktorého je zrejmé,

ţe jej motorové vozidlo sa nachádzalo pri ohliadke miesta dopravnej nehody

pred predchádzaným vozidlom. To vylučuje tvrdenie prvostupňového správneho orgánu,

ţe auto navyše po čelnej zráţke s nákladným autom R. sa odrazilo do ľavej strany

predchádzaného vozidla. Je logicky neprípustné, aby sa jednak po čelnej zráţke auto odrazilo

do boku a navyše do ľavého boku predchádzaného vozidla a odtiaľ by sa odrazilo

pred predchádzané vozidlo.

Nakoľko sa jej vozidlo nachádzalo v čase ohliadky miesta dopravnej nehody

pred predchádzaným vozidlom, je nepochybné, ţe po vykonaní predbiehajúceho manévru sa

úspešne vrátila do svojho jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých

poveternostných podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil v dôsledku čoho

došlo k vychýleniu sa z vlastného jazdného pruhu a k zráţke s protiidúcim vozidlom R.

a následným kontaktom s automobilom idúcim za ňou.

Správnemu orgánu ţalobkyňa vyčítala, ţe si neobstaral všetky doklady a dôkazy

potrebné na zistenie presného a úplného skutočného stavu veci a a vychádzal zo svedectiev

12

účastníkov nehody, ktoré mohli byť skreslené vzájomnou komunikáciou po dopravnej

nehode.

Navrhla preto, aby odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie zrušil.

V.

Argumentácia rozhodnutia žalovaného

Ţalovaný v rozhodnutí zo dňa 3.1.2011, ktorým odvolanie ţalobkyne zamietol

a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil uviedol, ţe preskúmavaním

napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, neboli zistené ţiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

K námietke ţalobkyne, týkajúcej sa spochybnenia jej čelného nárazu (pretože

pri čelnom náraze by musela zostať zakliesnená pod nákladným vozidlom a toto by ju muselo

tlačiť pred sebou) ţalovaný uviedol, ţe z fotodokumentácie vyhotovenej na mieste dopravnej

nehody a z rozsahu poškodenia vozidiel jednoznačne vyplýva, ţe príčinou dopravnej nehody

bolo neprispôsobenie rýchlosti jazdy a stavu vozovky ako aj svojim schopnostiam, v dôsledku

čoho sa nemohla ţalobkyňa bezpečne zaradiť pred predchádzané vozidlo a čelne sa zrazila

s nákladným vozidlom. V dôsledku zráţky s oproti idúcim vozidlom a vzhľadom na povrch

vozovky, ktorá bola pokrytá súvislou vrstvou snehu bolo vozidlo ţalobkyne odrazené

do predchádzaného nákladného vozidla, pričom bola poškodená jeho ľavá časť. Ten

v dôsledku situácie začal náhle brzdiť so svojim vozidlom. Rovnako reagovali aj ostatní

vodiči, avšak vzhľadom na poveternostné podmienky, rozmery a náklad vozidiel nebolo

moţné, aby tieto ihneď zastavili. Toto tvrdenie podporuje aj svedectvo všetkých účastníkov

dopravnej nehody ako aj fotodokumentácia, preto odvolací správny orgán námietku týkajúcu

sa toho, ţe predchádzané vozidlo ako aj vozidlá za ním idúce mohli ďalej pokračovať plynule

v cestnej premávke povaţoval za irelevantnú.

K námietke ţalobkyne týkajúcej sa spochybnenia hodnovernosti výpovedí ostatných

účastníkov dopravnej nehody uviedol, ţe pri určovaní zavinenia spôsobenej nehody, správny

orgán nevychádzal len z výpovedí účastníkov predmetnej nehody ale aj z dôkazov, ktoré sú

súčasťou spisového materiálu, pričom spontánne výpovede účastníkov nehody sú prejavom

13

obrazu objektívnej reality, ktoré ako stopy ostali v ich vedomí na základe reálneho

zmyslového vnímania udalosti dopravnej nehody.

VI.

Právny názor Najvyššieho súdu SR

Rozsudok krajského súdu, ktorým bola ţaloba voči rozhodnutiu ţalovaného

zamietnutá, sa podrobne zaoberal všetkými námietkami ţalobkyne a k ich vyhodnoteniu nemá

odvolací súd ţiadne výhrady.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými závermi krajského

súdu, ktorý správne poukázal na to, ţe v priestupkovom konaní bolo preukázané spáchanie

priestupku ţalobkyňou podľa 15 ods. 5 písm. b/, c/ a

o cestnej premávke, na tom skutkovom základe ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.

Z administratívneho spisu je zjavné, ţe prvostupňový správny orgán vykonal vo veci

náleţité dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to správou o výsledku objasňovania

priestupku, zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 8.4.2010, predbeţnou lekárskou

správou zo dňa 4.2.2010, záznamom o podaní vysvetlenia ţalobkyne zo dňa 8.2.2010,

záznamom o podaní vysvetlenia Z.F. zo dňa 18.1.2010, záznamom o podaní vysvetlenia M.K.

zo dňa 18.1.2010, záznamom o podaní vysvetlenia L. zo dňa 27.1.2010, záznamom o podaní

vysvetlenia J.P. zo dňa 16.2.2010, záznamom o podaní vysvetlenia L.Ť. zo dňa 16.2.2010,

záznamom dopravnej nehody zo dňa 18.1.2010, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej

nehody zo dňa 18.1.2010, záznamom dopravnej nehody zo dňa 17.2.2010, náčrtkom miesta

dopravnej nehody, plánom, fotodokumentáciou, meteorologickým posudkom, zápisom

o dychovej skúške, výpisu z evidencie vodičov a osôb.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní správny

orgán vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru,

ţe prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne

zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku ţalobkyne.

Podľa odvolacieho súdu krajský súd sa dôvodne stotoţnil so závermi ţalovaného,

ktorý povaţoval odvolacie námietky ţalobkyne proti rozhodnutiu o priestupku za nespôsobilé

spochybniť skutkové zistenia prvostupňového správneho orgánu.

14

Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd krajský, ţe v správnom konaní bolo

v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, ktoré viedlo k správnym právnym záverom.

Odvolací súd sa stotoţnil so závermi ţalovaného, ţe vykonané dôkazy postačovali na to, aby

bolo ţalobkyni spoľahlivo preukázané spáchanie predmetného priestupku. Stotoţňuje sa aj

s názorom ţalovaného, ţe získané dôkazy sú dôveryhodné, boli získané zákonným spôsobom,

navzájom si neodporujú a potvrdzujú skutkový stav veci a právne posúdenie konanie

ţalobkyne zodpovedá zákonu.

Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobkyňou uvádza, ţe napadnuté

rozhodnutie odporcu má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47

Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne

zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací

súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v správnom konaní

o tom, ţe konanie ţalobkyne naplnilo všetky znaky skutkovej podstaty priestupku v zmysle

K námietke ţalobkyne, ktorá spochybňovala zistenie správnych orgánov, ţe sa čelne

zrazila s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom, ktoré viedol vodič F., spôsobom, ako

sa uvádza v rozhodnutí ţalovaného, (nakoľko toto zistenie je podľa žalobkyne v rozpore

s konečným postavením motorového vozidla zn. M. ev. č. P.P., ktoré sa, ako vyplýva najmä

z fotografie č. 35, v čase ohliadky dopravnej nehody nachádzalo pred predchádzaným

motorovým vozidlom), odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe táto námietka nebola

spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Správne orgány totiţ

vychádzali nielen z výpovedí ostatných troch účastníkov dopravnej nehody, ktorí zhodne

uviedli, ţe vozidlo ţalobkyne predchádzalo v mierne pravotočivej zákrute pred ňou idúce

nákladné motorové vozidlo ev. č. T., ktoré viedol vodič K., nestihla sa bezpečne zaradiť pred

predchádzané vozidlo a čelne sa zrazilo s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom ev.

č. R., ale zhodne tieţ tvrdili, ţe po náraze bolo vozidlo ţalobkyne odrazené do

predchádzaného vozidla ev. č. T., ktoré v dôsledku nárazu vytvorilo náhlu prekáţku pre

ďalšie motorové vozidlo ev. č. X., vodiča L., idúceho v tom istom smere, následkom čoho

došlo k zráţke.

15

Odvolací súd nepovaţuje na rozdiel od ţalobkyne za technicky neprijateľné, aby sa

motorové vozidlo zn. M. ev. č. P., ktoré viedla ţalobkyňa a ktoré sa čelne zrazilo

s protiidúcim nákladným motorovým vozidlom, následne odrazilo do ľavého boku

predchádzaného motorového vozidla a skončilo pred ním, ale naopak takúto konštrukciu

skutkového stavu tak, ako uvádzajú správne orgány povaţuje za technicky moţnú

a aj spoľahlivo preukázanú (práve zhodnými výpoveďami účastníkov dopravnej nehody ako

aj fotodokumentáciou), ktorá jednoznačne potvrdzuje priebeh dopravnej nehody tak, ako

uvádzajú správne orgány.

Ţalobkyňa v priebehu administratívneho ani súdneho konania nepredloţila ţiaden

relevantný dôkaz, ktorý by jej tvrdenie o technickej neprijateľnosti konštrukcie skutkového

stavu veci ustáleného správnymi orgánmi potvrdil a vykonania dôkazu odborným znaleckým

posudkom sa nedomáhala v administratívnom ani v súdnom konaní.

Námietky ţalobkyne vzťahujúce sa k spochybneniu výpovedí účastníkov, ktoré

ţalobkyňa povaţovala pre psychické napätie spôsobeného dopravnou nehodou za skreslené,

odvolací súd vyhodnotil za ničím nepodloţené a nepreukázané.

Naopak tvrdenia ţalobkyne, ţe po vykonaní predbiehajúceho manévru sa úspešne

vrátila do svojho jazdného pruhu, kde však v dôsledku zlého stavu vozovky a zlých

poveternostných podmienok najskôr nedokázala ovládnuť svoj automobil, v dôsledku čoho

došlo k vychýleniu z vlastného jazdného pruhu a k zráţke s oproti idúcim vozidlom

ev. č. R., je nepresvedčivé nielen pre rozpor jej tvrdenia s výpoveďami všetkých ostatných

účastníkov dopravnej nehody, ale zjavne takéto jej tvrdenie o priebehu dopravnej nehody

nemá vplyv na samotnú skutočnosť, ktorá je nespochybniteľná, ţe ţalobkyňa spôsobila

dopravnú nehodu tým, ţe neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky ako

i svojim schopnostiam, pričom porušila povinnosti uvedené v § 15 ods. 5 písm. b/, c/ a §

16 ods. 1

Podľa § 15 ods. 5 písm. b/ vodič nesmie predchádzať, ak by sa nemohol bezpečne

zaradiť pred vozidlo alebo pred vozidlá, ktoré chce predísť,

ak by ohrozil alebo obmedzil vodiča jazdiaceho v protismere, alebo ohrozil iného účastníka

cestnej premávky (písm. c/).

16

Podľa § 16 ods. 1 vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim

schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu

a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť

len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú

má rozhľad.

Bolo nesporné, ţe v čase nehody bol na vozovke sneh, čo bolo zistené aj z ohliadky

miesta dopravnej nehody a tieţ to vyplýva z meteorologického posudku, podľa ktorého bola

v čase nehody v uvedenej oblasti teplota -3,0 C a celková výška snehovej prikrývky bola

6 cm.

Ţalobkyňa v snahe predísť pred ňou jazdiace nákladné motorové vozidlo, zvýšila

rýchlosť motorového vozidla na 75 km/h (túto skutočnosť uvádza ţalobkyňa v ţalobe), ktorá

bola rýchlosť jej vozidla v čase vzniku dopravnej nehody, o čom svedčí fotografia

predmetného vozidla so zaseknutým tachometrom z momentu nehody.

Na tomto mieste povaţuje odvolací súd za dôleţité zdôrazniť, ţe takýto spôsob jazdy

ţalobkyne najmä čo sa týka rýchlosti vozidla za podmienok a stavu vozovky, keď ţalobkyňa

nevzala navyše do úvahy vlastnosti svojho vozidla so zadným náhonom poveternostné

podmienky, napokon keď nerešpektovala vodorovné dopravné značenie ako aj zvislé

dopravné značenie (značka B29 a Zákaz predchádzania), ktorá zakazuje vodičovi predchádzať

motorové vozidlo vľavo a napriek týmto značkám ţalobkyňa v nepriehľadnej zákrute

predbiehala pred ňou idúce motorové vozidlo, jednoznačne nasvedčuje tomu, ţe ţalobkyňa

naplnila skutkovú podstatu priestupku tak, ako to ustálili správne orgány.

Najvyšší súd SR sa nestotoţnil s názorom ţalobkyne, ţe zistený skutkový stav,

z ktorého vychádzalo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, potvrdené rozhodnutím

ţalovaného, je v rozpore s obsahom spisu, naopak odvolací súd má za to, ţe rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu vychádzalo z obsahu spisu a vyhodnotenie dôkazov

správnym orgánom bolo jednoznačne vykonané v duchu zásady kaţdý dôkaz jednotlivo

a všetky vo vzájomnej súvislosti.

Z kontextu obsahu rozhodnutia správnych orgánov je napokon dostatočne zrejmé,

ţe tieto na úvod svojho hodnotenia vykonali rozbor, akým spôsobom všeobecne pristúpili

k hodnoteniu materiálnej stránky priestupku a ďalej sa uţ konkrétne zaoberali posúdením

17

materiálneho znaku konania, ktorého sa dopustila ţalobkyňa. Svoje hodnotenia pritom opreli

o skutkové okolnosti prípadu, k zisteniu ktorých nemá odvolací súd ţiadne výhrady

a prakticky ich spojili s hodnotením skutkovej podstaty spáchaného priestupku. Navyše

rozhodnutie ţalovaného dalo odpoveď na všetky námietky uplatnené ţalobkyňou.

Vzhľadom k tomu, ţe ţalobkyňa vo svojom odvolaní proti napadnutému rozsudku

krajského súdu uviedla v podstate tie isté námietky, ako uţ uviedla v ţalobe proti rozhodnutiu

druhostupňového správneho orgánu a rovnako predtým v odvolaní proti rozhodnutiu

prvostupňového správneho orgánu, a odvolací súd je toho názoru, ţe krajský súd sa týmito

námietkami dostatočne zaoberal a správne sa s nimi vysporiadal, v podrobnostiach odkazuje

na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu.

Odvolacie námietky ţalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť

napadnutého rozsudku, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného

rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení

s tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci nepriznal náhradu trov

konania.

POUČENIE : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. júla 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová