Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b5e/384685.2eaf6d.pdf
PDF · 129.68 KB
No categories available
1Sžd/37/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžd/37/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci ţalobcu: JUDr. P., bytom S., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Okenica
Šula & Co., s.r.o., so sídlom Zámocká č. 30, Bratislava, proti ţalovanému: Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru Trenčín, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického č.
1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRP-KDI-P-172/2010 zo
dňa 17.12.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.
13S/18/2011-47 zo dňa 19.7.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 13S/18/2011-47 zo dňa 19.7.2011 p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho
rozhodnutia zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-KDI-P-172/2010 zo dňa
17.12.2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové
2
rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Novom Meste nad Váhom č. p. ORP-OPDP-ODINM-58/2010 zo dňa 27.9.2010 o uznaní
ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e/ zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uloţení
pokuty podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 60 eur. O trovách konania krajský
súd rozhodol tak, ţe ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup
správneho orgánu bol v medziach zákona. Podľa krajského súdu bolo nepochybné, ţe miesto,
na ktorom ţalobca odstavil vozidlo, je chodníkom a keďţe šírka chodníka je 1,1 metra, bolo
bezpečne preukázané, ţe priestor medzi vozidlom a plotom bol menší ako 1,5 metra,
čo vyplynulo aj z fotodokumentácie. Námietku ţalobcu, ţe meradlo nebolo certifikované,
vyhodnotil krajský súd ako nepodstatnú. Ďalej uviedol, ţe ţalobca sám opakovane uvádzal,
ţe pokutu chcel zaplatiť na mieste samom, čo značí, ţe si bol vedomý spáchania dopravného
priestupku. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe ţalobca priestupok spáchal a z výpovedí
svedkov vyplynulo, ţe na miesto priestupku prišiel aţ potom, keď vozidlo uţ bolo naloţené
a domáhal sa jeho zloţenia tvrdiac, ţe je jeho vodičom a ţiadneho priestupku sa nedopustil.
Súd konštatoval, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky, aby priestupok bol
vybavený v blokovom konaní, pretoţe ţalobca ani na výzvu policajta P. nepreukázal spojitosť
medzi ním a vozidlom.
Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského
súdu zmenil tak, ţe sa rozhodnutia ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušujú
a vracajú na ďalšie konanie. Rozhodnutie krajského súdu povaţoval za arbitrárne
a nepreskúmateľné, pretoţe súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe ţalobcovi bolo
znemoţnené riešiť priestupok v blokovom konaní, nezaoberal sa rozpormi vo svedeckých
výpovediach a pripustil pouţitie nezákonne získaných dôkazov; zároveň nepreskúmal,
či rozhodnutie vydal na to príslušný orgán a či miestom státia bol chodník.
Ţalobca tvrdil, ţe na riešenie priestupku v blokovom konaní boli splnené zákonné
podmienky, pretoţe priestupok bol spoľahlivo zistený a on sám bol ochotný pokutu zaplatiť.
Ak krajský súd tvrdil, ţe vyhlásenie ţalobcu policajtovi, ţe je vodičom vozidla, nebolo
3
dostatočným dôkazom jeho vzťahu k vozidlu, tak rozhodnutie ţalovaného malo byť zrušené,
lebo v celom ďalšom konaní nebol predloţený ţiadny iný dôkaz o tom, ţe vodičom vozidla
bol ţalobca. Ďalej tvrdil, ţe nevybavením veci v blokovom konaní sa jeho postavenie výrazne
zhoršilo a došlo aj k zásahu do vlastníckeho práva v podobe odťahu motorového vozidla.
Krajskému súd ţalobca vytýkal, ţe sa nevysporiadal s rozpormi vo svedeckých
výpovediach, keď z nich len účelovo vybral niektoré časti. Tvrdil, ţe v konaní predloţil ako
dôkaz fotografiu zachytávajúcu auto, ako opúšťa Partizánsku ulicu a smeruje preč na ulicu
Svoradovu – z fotografie je zrejmé, ţe auto vôbec nesmeruje po ulici Palisády smerom
k hradu, ako uviedol policajt P. a tieţ aj to, ţe auto necúva, ako to uviedol pracovník
odťahovej sluţby B.. Zdôraznil, ţe táto fotografia jednoznačne preukazuje, ţe on sa nachádzal
na mieste spáchania priestupku, ako aj to, ţe policajt P. a pracovník odťahovej sluţby
neuviedli vo výpovediach pravdu.
Ţalobca ďalej tvrdil pouţitie nezákonne získaných dôkazov, keď namietal,
ţe na meranie vzdialenosti sa malo pouţiť len na to určené meradlo v zmysle § 8 ods. 2
písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z., a to meradlo typovo schválené s platným overením
Slovenského metrologického ústavu. V danom prípade však meranie bolo vykonané
necertifikovanými meradlami a snahu správnych orgánov ignorovať túto skutočnosť napriek
upozorneniu povaţoval ţalobca nebezpečnejšiu ako priestupok samotný.
Namietal, ţe v konaní nebolo preskúmané, ţe miestom státia bol chodník. Tvrdil,
ţe na mieste, kde zaparkoval vozidlo, bola značka C16 – „prejdite na druhú stranu“ –
posunutá o pár metrov bliţšie k priechodu pre chodcov a preto bolo zrejmé, ţe vyvýšený
a obrubníkom od cesty oddelený asfaltový pás, ktorý sa za ňou nachádzal, nebol určený
pre pohyb chodcov a nemôţe teda byť podľa definície uvedenej v § 2 písm. g/ zákona
o cestnej premávke chodníkom. Uviedol, ţe pokuta mu bola uloţená za to, ţe svojim
vozidlom bránil pohybu chodcov – čo však povaţoval za nelogické, keďţe chodci mali podľa
značky C 16 povinnosť prejsť na druhú stranu a to po priechode pre chodcov, ktorý sa
nachádzal pred zaparkovaným vozidlom.
4
Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku
o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť
ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení
s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP
a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu
nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.7.2012 po tom, čo deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis
ţalovaného vyplýva, ţe ORPZ v Novom Meste nad Váhom rozhodnutím č. ORP-OPDP-
ODINM-58/2010 zo dňa 27.9.2010 uznalo ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa
§ 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť ţalobca tým, ţe dňa
14.1.2010 v čase o 11.20 hod. na Partizánskej ulici v Bratislave parkoval s vozidlom T. EČV
N. tak, ţe vozidlo ostalo stáť ľavou časťou na chodníku pre chodcov, pri čom nezostala voľná
šírka chodníka najmenej 1,5m, ale len 52cm, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 25 ods. 1
písm. q/ v spojení s § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“). Za tento skutok mu bola
podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch uloţená pokuta v sume 60 eur.
V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca uviedol v podstate
totoţné dôvody ako v ţalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.
Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ţe k spáchaniu priestupku došlo tak,
ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní. V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe miesto, kde
odstavil svoje vozidlo, nebolo chodníkom, lebo nebolo určené na pohyb chodcov, poukázal
na odborné vyjadrenie Odboru dopravného inţinierstva KDI KR PZ Bratislava, v zmysle
ktorého bol úsek, kde stálo ţalobcovo vozidlo, označený ako jednosmerný v smere od Palisád
po Hlavatého ulicu. Na pravej strane komunikácie bola značka B34 „zákaz zastavenia“
5
a na ľavej strane značky IP15b „parkovisko – parkovacie miesta s pozdĺţnym státím
na chodníku“, E8a „začiatok úseku“ a C16 „prejdite na druhú stranu“. Podľa § 2 ods. 2
písm. g/ zákona č. 8/2009 Z.z. je chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená
pre chodcov, spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. Chodníky
na Partizánskej sú zvýšené a od cesty oddelené obrubníkom. Pouţívanie chodníka, kde stálo
vozidlo, nebolo ţiadnym dopravným značením ani zariadením vylúčené z vyuţívania
chodcami. Ţalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z.
a na skutočnosť, ţe ţalobca vozidlo jednoznačne zaparkoval tak, ţe neostala voľná šírka
chodníka 1,5m (zameranie šírky chodníka a fotodokumentácia boli doplnené na základe
námietok ţalobcu). Šírka chodníka je asi 1,1m, a teda ak ţalobca zastal s vozidlom na tomto
mieste, je logické, ţe neostala voľná šírka chodníka 1,5m.
K námietke ţalobcu, ţe z preskúmavaného rozhodnutia nebolo zrejmé, či ho vydal
na to príslušný správny orgán, poukázal ţalovaný na § 52 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb.,
ktorý stanovuje vecnú príslušnosť orgánov PZ, pokiaľ ide o prejednanie priestupkov na úseku
bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy a na § 55 ods. 1 tohto zákona, upravujúceho miestnu
príslušnosť. Vecne príslušnými orgánmi sú okresné a krajské riaditeľstvá PZ pôsobiace
v administratívnych obvodoch zriadených zákonom č. 221/1996 Z.z. Funkčne príslušnými
na prejednávanie týchto priestupkov sú pritom dopravné inšpektoráty ako organizačné útvary
okresných a krajských riaditeľstiev PZ.
Ţalovaný k tvrdenému odopretiu riešiť priestupok v blokovom konaní uviedol,
ţe zo správania ţalobcu po zastavení odťahového vozidla nebolo zrejmé, ţe bol ochotný
pokutu zaplatiť.
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby
ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým ţalovaný potvrdil prvostupňové
rozhodnutie o uznaní ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/
zákona o priestupkoch a o uloţení pokuty vo výške 60 €, preto odvolací súd preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci
odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho
6
pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe
a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého
rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník cestnej premávky je povinný
dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 25 ods. 1 písm. q/ zákona č. 8/2009 Z.z. vodič nesmie zastaviť a stáť
na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2.
Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. iní účastníci cestnej premávky neţ chodci
nesmú chodník pouţívať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je
určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka
chodníka najmenej 1,5 m.
Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách
a) aţ j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.
Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uloţiť pokutu
v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný
pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.
V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu
správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy,
z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých
pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,
či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán
dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
7
Odvolací súd nezistil ţiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré
mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď ţalobcu uznali
vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákon o priestupkoch, za čo mu
bola uloţená pokuta podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 60 €.
Rovnako nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými
ţalobnými námietkami, ktoré sú totoţné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu
názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv
a chránených záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil,
aj náleţitým spôsobom odôvodnil.
V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca dňa 14.1.2010 v čase o 11.20 hod. v Bratislave
na Partizánskej ulici zastavil a stál so svojim vozidlom značky T., EČV N. na úseku miestnej
komunikácie tak, ţe ľavou časťou zastal na zvýšenom a od vozovky obrubníkom oddelenom
mieste, pričom medzi plotom a vozidlom neostala šírka minimálne 1,5 metra.
Ţalobca počas konania namietal, ţe svojim vozidlom nestál na chodníku, pretoţe úsek,
kde vozidlo odparkoval, nebolo moţné povaţovať za chodník určený pre pohyb chodcov.
Podľa názoru odvolacieho súdu zo značenia daného úseku v čase, kedy sa mal ţalobca
priestupku dopustiť, nemoţno vyvodiť iný záver ako ten, ţe uvedený úsek bol chodníkom.
V tomto sa odvolací súd v plnej miere stotoţňuje so záverom ţalovaného ako aj krajského
súdu a v ďalšom odkazuje na ich argumentáciu. Skutočnosť, ţe ţalobca odstavil vozidlo
na úseku v podstate ohraničenom z jednej strany priechodom pre chodcov a z druhej značkou
prikazujúcou chodcom prejsť na druhú stranu a označujúcou začiatok úseku, na ktorom sú
parkovacie miesta s pozdĺţnym státím na chodníku, je zrejmá podľa odvolacieho súdu
aj z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise. A aj z tohto vyplýva, ţe miesto, na ktorom
ţalobca nechal vozidlo, nebolo určené na parkovanie vozidiel; v opačnom prípade by bolo
vyššie uvedené dopravné značenie umiestnené hneď na začiatku ulice. Miesto, kde ţalobca
vozidlo nechal, bolo v tom čase jednoznačne chodníkom – bolo výškovo a obrubníkom
oddelené od vozovky, nebolo označené ako „parkovisko – parkovacie miesto s pozdĺţnym
státím na chodníku“ a nebolo ţiadnym iným značením vylúčené z vyuţívania chodcami, preto
8
podliehalo reţimu vyplývajúcemu z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q/ v spojení s § 52 ods. 2
zákona č. 8/2009 Z.z. - to znamená, ţe ţalobca tu mohol vozidlo zaparkovať
len za podmienky, ţe by ostal voľný chodník o šírke 1,5m, čo bez akýchkoľvek pochybností
splnené nebolo.
Námietky ţalobcu o nevykonaní merania certifikovaným meradlom
a o nejednoznačnosti určenia vecnej príslušnosti rozhodujúceho orgánu nepovaţoval
ani odvolací súd za relevantné.
Na meranie bolo pouţité beţne dostupné meradlo, pričom povinnosť pouţiť
certifikované dĺţkové meradlo nevyplýva zo zákona. Navyše z fotodokumentácie je
aj voľným okom zrejmé, ţe šírka medzi oplotením a vozidlom ţalobcu bola nepochybne
menšia ako 1,5m.
Argumentácia ţalobcu je podľa odvolacieho súdu nekonzistentná a jednotlivé
námietky si protirečia. Ţalobca tvrdí, ţe bol ukrátený na svojich právach postupom správneho
orgánu, ktorý neprejednal priestupok na mieste v blokovom konaní napriek jeho naliehaniu
a (tvrdenej) ochote pokutu za priestupok na mieste zaplatiť a zároveň tvrdí, ţe sa priestupku
nedopustil, pretoţe parkoval správne. Zákon v ustanovení § 84 neuloţil správnemu orgánu
povinnosť prejednať priestupok za daných podmienok v blokovom konaní – dáva orgánu
len moţnosť tak urobiť. Preto keď mestská polícia nevyriešila priestupok ţalobcu na mieste,
ale postúpila ho príslušnému orgánu PZ SR na priestupkové konanie, nemoţno konštatovať,
ţe postupovala v rozpore so zákonom a ţe svojim konaním zasiahla do práv ţalobcu. Bol
dôvodný záver, ţe ţalobca sa priestupku dopustil, ak zastavil vozidlo na chodníku tak,
ţe neostal priestor o šírke minimálne 1,5m, preto bolo jeho vozidlo odtiahnuté a príslušný
orgán začal konanie o priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb.; správne orgány v konaní
vykonali potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ţalobca mal moţnosť vyuţiť
všetky svoje procesné práva. Jeho tvrdenia o postupe mestskej polície a pracovníkov
odťahovej sluţby pri odťahu vozidla (ţe na miesto dorazil ešte pred naloţením vozidla,
doţadoval sa jeho zloţenia a tvrdil, ţe chcel pokutu zaplatiť, hoci podľa jeho názoru parkoval
správne, tvrdené rozpory vo výpovediach pracovníkov odťahovej sluţby) boli predmetom
9
sťaţnosti bez relevantného vplyvu na záver o tom, ţe postup a rozhodnutia ţalovaných
správnych orgánov boli v súlade so zákonom.
Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti
rozhodnutí a postupov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej
republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne
správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech
v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému priznanie trov konania
zákon neumoţňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 10. júla 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová