Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/37/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: JUDr. P., bytom S., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Okenica

Šula & Co., s.r.o., so sídlom Zámocká č. 30, Bratislava, proti ţalovanému: Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru Trenčín, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického č.

1, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. KRP-KDI-P-172/2010 zo

dňa 17.12.2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.

-47 zo dňa 19.7.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -47 zo dňa 19.7.2011 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku toho

rozhodnutia zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia č. KRP-KDI-P-172/2010 zo dňa

17.12.2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové

2

rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru

v Novom Meste nad Váhom č. p. ORP-OPDP-ODINM-58/2010 zo dňa 27.9.2010 o uznaní

ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a uloţení

pokuty podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 60 eur. O trovách konania krajský

súd rozhodol tak, ţe ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup

správneho orgánu bol v medziach zákona. Podľa krajského súdu bolo nepochybné, ţe miesto,

na ktorom ţalobca odstavil vozidlo, je chodníkom a keďţe šírka chodníka je 1,1 metra, bolo

bezpečne preukázané, ţe priestor medzi vozidlom a plotom bol menší ako 1,5 metra,

čo vyplynulo aj z fotodokumentácie. Námietku ţalobcu, ţe meradlo nebolo certifikované,

vyhodnotil krajský súd ako nepodstatnú. Ďalej uviedol, ţe ţalobca sám opakovane uvádzal,

ţe pokutu chcel zaplatiť na mieste samom, čo značí, ţe si bol vedomý spáchania dopravného

priestupku. Prvostupňový súd mal za preukázané, ţe ţalobca priestupok spáchal a z výpovedí

svedkov vyplynulo, ţe na miesto priestupku prišiel aţ potom, keď vozidlo uţ bolo naloţené

a domáhal sa jeho zloţenia tvrdiac, ţe je jeho vodičom a ţiadneho priestupku sa nedopustil.

Súd konštatoval, ţe v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky, aby priestupok bol

vybavený v blokovom konaní, pretoţe ţalobca ani na výzvu policajta P. nepreukázal spojitosť

medzi ním a vozidlom.

Proti rozsudku podal ţalobca odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského

súdu zmenil tak, ţe sa rozhodnutia ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu zrušujú

a vracajú na ďalšie konanie. Rozhodnutie krajského súdu povaţoval za arbitrárne

a nepreskúmateľné, pretoţe súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe ţalobcovi bolo

znemoţnené riešiť priestupok v blokovom konaní, nezaoberal sa rozpormi vo svedeckých

výpovediach a pripustil pouţitie nezákonne získaných dôkazov; zároveň nepreskúmal,

či rozhodnutie vydal na to príslušný orgán a či miestom státia bol chodník.

Ţalobca tvrdil, ţe na riešenie priestupku v blokovom konaní boli splnené zákonné

podmienky, pretoţe priestupok bol spoľahlivo zistený a on sám bol ochotný pokutu zaplatiť.

Ak krajský súd tvrdil, ţe vyhlásenie ţalobcu policajtovi, ţe je vodičom vozidla, nebolo

3

dostatočným dôkazom jeho vzťahu k vozidlu, tak rozhodnutie ţalovaného malo byť zrušené,

lebo v celom ďalšom konaní nebol predloţený ţiadny iný dôkaz o tom, ţe vodičom vozidla

bol ţalobca. Ďalej tvrdil, ţe nevybavením veci v blokovom konaní sa jeho postavenie výrazne

zhoršilo a došlo aj k zásahu do vlastníckeho práva v podobe odťahu motorového vozidla.

Krajskému súd ţalobca vytýkal, ţe sa nevysporiadal s rozpormi vo svedeckých

výpovediach, keď z nich len účelovo vybral niektoré časti. Tvrdil, ţe v konaní predloţil ako

dôkaz fotografiu zachytávajúcu auto, ako opúšťa Partizánsku ulicu a smeruje preč na ulicu

Svoradovu – z fotografie je zrejmé, ţe auto vôbec nesmeruje po ulici Palisády smerom

k hradu, ako uviedol policajt P. a tieţ aj to, ţe auto necúva, ako to uviedol pracovník

odťahovej sluţby B.. Zdôraznil, ţe táto fotografia jednoznačne preukazuje, ţe on sa nachádzal

na mieste spáchania priestupku, ako aj to, ţe policajt P. a pracovník odťahovej sluţby

neuviedli vo výpovediach pravdu.

Ţalobca ďalej tvrdil pouţitie nezákonne získaných dôkazov, keď namietal,

ţe na meranie vzdialenosti sa malo pouţiť len na to určené meradlo v zmysle § 8 ods. 2

písm. d/ , a to meradlo typovo schválené s platným overením

Slovenského metrologického ústavu. V danom prípade však meranie bolo vykonané

necertifikovanými meradlami a snahu správnych orgánov ignorovať túto skutočnosť napriek

upozorneniu povaţoval ţalobca nebezpečnejšiu ako priestupok samotný.

Namietal, ţe v konaní nebolo preskúmané, ţe miestom státia bol chodník. Tvrdil,

ţe na mieste, kde zaparkoval vozidlo, bola značka C16 – „prejdite na druhú stranu“ –

posunutá o pár metrov bliţšie k priechodu pre chodcov a preto bolo zrejmé, ţe vyvýšený

a obrubníkom od cesty oddelený asfaltový pás, ktorý sa za ňou nachádzal, nebol určený

pre pohyb chodcov a nemôţe teda byť podľa definície uvedenej v § 2 písm. g/ zákona

o cestnej premávke chodníkom. Uviedol, ţe pokuta mu bola uloţená za to, ţe svojim

vozidlom bránil pohybu chodcov – čo však povaţoval za nelogické, keďţe chodci mali podľa

značky C 16 povinnosť prejsť na druhú stranu a to po priechode pre chodcov, ktorý sa

nachádzal pred zaparkovaným vozidlom.

4

Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojom stanovisku

o zákonnosti správneho rozhodnutia a navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť

ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s

a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu

nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.7.2012 po tom, čo deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis

ţalovaného vyplýva, ţe ORPZ v Novom Meste nad Váhom rozhodnutím č. ORP-OPDP-

ODINM-58/2010 zo dňa 27.9.2010 uznalo ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa

§ 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť ţalobca tým, ţe dňa

14.1.2010 v čase o 11.20 hod. na Partizánskej ulici v Bratislave parkoval s vozidlom T. EČV

N. tak, ţe vozidlo ostalo stáť ľavou časťou na chodníku pre chodcov, pri čom nezostala voľná

šírka chodníka najmenej 1,5m, ale len 52cm, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 25 ods. 1

písm. q/ v spojení s o cestnej premávke a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Za tento skutok mu bola

podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch uloţená pokuta v sume 60 eur.

V odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ţalobca uviedol v podstate

totoţné dôvody ako v ţalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.

Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, ţe k spáchaniu priestupku došlo tak,

ako bolo ustálené v prvostupňovom konaní. V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe miesto, kde

odstavil svoje vozidlo, nebolo chodníkom, lebo nebolo určené na pohyb chodcov, poukázal

na odborné vyjadrenie Odboru dopravného inţinierstva KDI KR PZ Bratislava, v zmysle

ktorého bol úsek, kde stálo ţalobcovo vozidlo, označený ako jednosmerný v smere od Palisád

po Hlavatého ulicu. Na pravej strane komunikácie bola značka B34 „zákaz zastavenia“

5

a na ľavej strane značky IP15b „parkovisko – parkovacie miesta s pozdĺţnym státím

na chodníku“, E8a „začiatok úseku“ a C16 „prejdite na druhú stranu“. Podľa § 2 ods. 2

písm. g/ je chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená

pre chodcov, spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. Chodníky

na Partizánskej sú zvýšené a od cesty oddelené obrubníkom. Pouţívanie chodníka, kde stálo

vozidlo, nebolo ţiadnym dopravným značením ani zariadením vylúčené z vyuţívania

chodcami. Ţalovaný ďalej poukázal na ustanovenie

a na skutočnosť, ţe ţalobca vozidlo jednoznačne zaparkoval tak, ţe neostala voľná šírka

chodníka 1,5m (zameranie šírky chodníka a fotodokumentácia boli doplnené na základe

námietok ţalobcu). Šírka chodníka je asi 1,1m, a teda ak ţalobca zastal s vozidlom na tomto

mieste, je logické, ţe neostala voľná šírka chodníka 1,5m.

K námietke ţalobcu, ţe z preskúmavaného rozhodnutia nebolo zrejmé, či ho vydal

na to príslušný správny orgán, poukázal ţalovaný na ,

ktorý stanovuje vecnú príslušnosť orgánov PZ, pokiaľ ide o prejednanie priestupkov na úseku

bezpečnosti a plynulosti cestnej dopravy a na § 55 ods. 1 tohto zákona, upravujúceho miestnu

príslušnosť. Vecne príslušnými orgánmi sú okresné a krajské riaditeľstvá PZ pôsobiace

v administratívnych obvodoch zriadených Funkčne príslušnými

na prejednávanie týchto priestupkov sú pritom dopravné inšpektoráty ako organizačné útvary

okresných a krajských riaditeľstiev PZ.

Ţalovaný k tvrdenému odopretiu riešiť priestupok v blokovom konaní uviedol,

ţe zo správania ţalobcu po zastavení odťahového vozidla nebolo zrejmé, ţe bol ochotný

pokutu zaplatiť.

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby

ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým ţalovaný potvrdil prvostupňové

rozhodnutie o uznaní ţalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/

zákona o priestupkoch a o uloţení pokuty vo výške 60 €, preto odvolací súd preskúmal

rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci

odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ako aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania im predchádzajúce, najmä z toho

6

pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe

a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého

rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Podľa účastník cestnej premávky je povinný

dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.

Podľa vodič nesmie zastaviť a stáť

na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2.

Podľa iní účastníci cestnej premávky neţ chodci

nesmú chodník pouţívať; to neplatí, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je

určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie vozidla, pri ktorom ostane voľná šírka

chodníka najmenej 1,5 m.

Podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách

a) aţ j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej

premávky.

Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uloţiť pokutu

v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný

pokutu (§ 13 ods. 2) zaplatiť.

V správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu v konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy,

z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých

pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku,

či vykonané dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán

dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

7

Odvolací súd nezistil ţiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré

mu predchádzalo. Správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď ţalobcu uznali

vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákon o priestupkoch, za čo mu

bola uloţená pokuta podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch vo výške 60 €.

Rovnako nemoţno nič vyčítať krajskému súdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými

ţalobnými námietkami, ktoré sú totoţné s námietkami odvolacími a dospel k správnemu

názoru, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv

a chránených záujmov ţalobcu, pričom svoj právny záver, s ktorým sa odvolací súd stotoţnil,

aj náleţitým spôsobom odôvodnil.

V konaní nebolo sporné, ţe ţalobca dňa 14.1.2010 v čase o 11.20 hod. v Bratislave

na Partizánskej ulici zastavil a stál so svojim vozidlom značky T., EČV N. na úseku miestnej

komunikácie tak, ţe ľavou časťou zastal na zvýšenom a od vozovky obrubníkom oddelenom

mieste, pričom medzi plotom a vozidlom neostala šírka minimálne 1,5 metra.

Ţalobca počas konania namietal, ţe svojim vozidlom nestál na chodníku, pretoţe úsek,

kde vozidlo odparkoval, nebolo moţné povaţovať za chodník určený pre pohyb chodcov.

Podľa názoru odvolacieho súdu zo značenia daného úseku v čase, kedy sa mal ţalobca

priestupku dopustiť, nemoţno vyvodiť iný záver ako ten, ţe uvedený úsek bol chodníkom.

V tomto sa odvolací súd v plnej miere stotoţňuje so záverom ţalovaného ako aj krajského

súdu a v ďalšom odkazuje na ich argumentáciu. Skutočnosť, ţe ţalobca odstavil vozidlo

na úseku v podstate ohraničenom z jednej strany priechodom pre chodcov a z druhej značkou

prikazujúcou chodcom prejsť na druhú stranu a označujúcou začiatok úseku, na ktorom sú

parkovacie miesta s pozdĺţnym státím na chodníku, je zrejmá podľa odvolacieho súdu

aj z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise. A aj z tohto vyplýva, ţe miesto, na ktorom

ţalobca nechal vozidlo, nebolo určené na parkovanie vozidiel; v opačnom prípade by bolo

vyššie uvedené dopravné značenie umiestnené hneď na začiatku ulice. Miesto, kde ţalobca

vozidlo nechal, bolo v tom čase jednoznačne chodníkom – bolo výškovo a obrubníkom

oddelené od vozovky, nebolo označené ako „parkovisko – parkovacie miesto s pozdĺţnym

státím na chodníku“ a nebolo ţiadnym iným značením vylúčené z vyuţívania chodcami, preto

8

podliehalo reţimu vyplývajúcemu z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q/ v spojení s § 52 ods. 2

- to znamená, ţe ţalobca tu mohol vozidlo zaparkovať

len za podmienky, ţe by ostal voľný chodník o šírke 1,5m, čo bez akýchkoľvek pochybností

splnené nebolo.

Námietky ţalobcu o nevykonaní merania certifikovaným meradlom

a o nejednoznačnosti určenia vecnej príslušnosti rozhodujúceho orgánu nepovaţoval

ani odvolací súd za relevantné.

Na meranie bolo pouţité beţne dostupné meradlo, pričom povinnosť pouţiť

certifikované dĺţkové meradlo nevyplýva zo zákona. Navyše z fotodokumentácie je

aj voľným okom zrejmé, ţe šírka medzi oplotením a vozidlom ţalobcu bola nepochybne

menšia ako 1,5m.

Argumentácia ţalobcu je podľa odvolacieho súdu nekonzistentná a jednotlivé

námietky si protirečia. Ţalobca tvrdí, ţe bol ukrátený na svojich právach postupom správneho

orgánu, ktorý neprejednal priestupok na mieste v blokovom konaní napriek jeho naliehaniu

a (tvrdenej) ochote pokutu za priestupok na mieste zaplatiť a zároveň tvrdí, ţe sa priestupku

nedopustil, pretoţe parkoval správne. Zákon v ustanovení § 84 neuloţil správnemu orgánu

povinnosť prejednať priestupok za daných podmienok v blokovom konaní – dáva orgánu

len moţnosť tak urobiť. Preto keď mestská polícia nevyriešila priestupok ţalobcu na mieste,

ale postúpila ho príslušnému orgánu PZ SR na priestupkové konanie, nemoţno konštatovať,

ţe postupovala v rozpore so zákonom a ţe svojim konaním zasiahla do práv ţalobcu. Bol

dôvodný záver, ţe ţalobca sa priestupku dopustil, ak zastavil vozidlo na chodníku tak,

ţe neostal priestor o šírke minimálne 1,5m, preto bolo jeho vozidlo odtiahnuté a príslušný

orgán začal konanie o priestupku podľa ; správne orgány v konaní

vykonali potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, ţalobca mal moţnosť vyuţiť

všetky svoje procesné práva. Jeho tvrdenia o postupe mestskej polície a pracovníkov

odťahovej sluţby pri odťahu vozidla (ţe na miesto dorazil ešte pred naloţením vozidla,

doţadoval sa jeho zloţenia a tvrdil, ţe chcel pokutu zaplatiť, hoci podľa jeho názoru parkoval

správne, tvrdené rozpory vo výpovediach pracovníkov odťahovej sluţby) boli predmetom

9

sťaţnosti bez relevantného vplyvu na záver o tom, ţe postup a rozhodnutia ţalovaných

správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Ţalobca neuviedol v odvolaní ţiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

rozhodnutí a postupov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa potvrdil ako vecne

správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s a tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech

v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému priznanie trov konania

zákon neumoţňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. júla 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová