Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/40/2012

Identifikačné číslo spisu: 8010200537 Dátum vydania rozhodnutia: 18.07.2012 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:8010200537.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: JUDr. N., správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárskej družstvo „Poľana" v Duplíne, Duplín, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1741/2010-430 zo dňa 17.5.2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. -42 zo dňa 3.2.2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -42 zo dňa 3.2.2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa zastavil konanie z dôvodu, že ju podala neoprávnená osoba a smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie nezaložilo, nezmenilo ani nezrušilo žiadne právo žalobcu. Jeho postavenie sa nezmenilo po tom, ako došlo k zastaveniu konania o reštitučných nárokoch a nezmenilo sa ani následne po zrušení predmetného rozhodnutia. Nebola preto splnená podmienka aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, rozhodnutie nezasiahlo do sféry subjektívnych práv žalobcu, a preto nie je spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmavania podľa druhej hlavy piatej časti .

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie v celom rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru ide nepochybne o rozhodnutie správneho orgánu, ktoré podlieha preskúmaniu súdom, žaloba bola podaná včas a spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Ak aj súd konštatoval, že žalobca nebol ukrátený na svojich subjektívnych právach a teda že nie je v spore aktívne legitimovaný, tak je žalobca toho názoru, že aj eventuálny nedostatok týkajúci sa porušenia subjektívnych práv žalobcu je potrebné posudzovať podľa ustanovenia a na nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu mal súd prvého stupňa prihliadať ex offo. Úvahou súdu o

nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Ak súd dospel k záveru, že žalobca náležite nezdôvodnil porušenie svojich subjektívnych práv, mal podľa žalobcu, žalobu zamietnuť a nie konanie zastaviť. Preto navrhoval uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne ( ) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Podľa v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa môže byť predmetom preskúmania za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť (). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Zo spisu krajského súdu je zrejmé, že žalobca sa žalobou zo dňa 9.7.2010 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1741/2010-430 zo dňa 17.5.2010, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu Prešov č. j.: zo dňa 19.2.2010 a zamietol odvolanie. Krajský pozemkový úrad Prešov uvedeným rozhodnutím zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Stropkov č. j.: KV zo dňa 13.8.2008. Obvodný pozemkový úrad Stropkov uvedeným rozhodnutím konanie vo veci uplatneného spoločného návrhu, na vrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva Svidník v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov v katastrálnom území E. zastavil z dôvodu, že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom Najvyšší súd uvádza, že nezistil pochybenie zo strany krajského súdu v tomto smere.

Najvyšší súd sa primárne zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie žalovaného je spôsobilým predmetom konania podľa piatej časti - Správne súdnictvo.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ). Za správne orgány sa považujú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie

právnické osoby, ako aj fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (ods. 3).

Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení SR a v Listiny základných práv a slobôd; však negatívnou enumeráciou v ustanovení kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Zároveň treba mať pri preskúmavaní rozhodnutí na pamäti aj charakteristiku rozhodnutí správnych orgánov, ktoré súd predmetom preskúmavania súdom, vyjadrenú v ustanoveniach a . Musí ísť o rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom súdnictve je fyzická alebo právnická osoby, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu; pričom takého rozhodnutie správneho orgánu zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto rozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (, ).

Rozhodnutie, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Krajského pozemkového úradu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu o zastavení konania vo veci uplatneného spoločného návrhu na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva Jednotného roľníckeho družstva Svidník v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa , nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby ani sa priamo ich právom alebo právom chránených záujmov alebo povinností nedotýka. Nezasiahlo do sféry subjektívnych práv žalobcu, nebolo preto spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmavania v rámci správneho súdnictva (druhá hlava piatej časti ).

Krajský súd v Bratislave postupoval správne, keď konanie o žalobe zastavil podľa ustanovenia z dôvodu absencie príčinnej súvislosti medzi napadnutým rozhodnutím žalovaného správneho orgánu a zásahom do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Vychádzajú z uvedeného Najvyšší súd SR napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a s poukazom na veta prvá a , keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.