Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e25/384649.6dfa59.pdf
PDF · 113.26 KB
No categories available
3Tdo/39/2012
N a j v y š š í s ú d 3 Tdo 39/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí v Bratislave 18. júla 2012 v trestnej veci obvineného P. Š.
pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. b/
Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 2T 140/2009, o dovolaní,
ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. G. P., advokáta v Prievidzi, proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2. júna 2011, sp. zn. 2To 31/2011, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. Š. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 29. septembra 2010, sp. zn. 2T 140/2009, bol
obvinený P. Š. po tom, čo podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. bol zrušený výrok o vine, treste
a nároku na náhradu škody rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T 26/2008,
z 15. mája 2008, právoplatný 15. mája 2008 uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v bodoch 1/,
2/, 3/, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného
prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. v bode 2/ a pokračovacieho
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v bodoch 4/,
5/, 6/, 7/ na skutkových základoch, uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa.
Ďalej bol obvinený tým istým rozsudkom po tom, čo podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. bol
zrušený výrok o vine, treste a náhrade škody rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 4T 139/2008, zo 16. septembra 2009, právoplatný 7. októbra 2009, výrok o vine
a treste rozsudku Okresného súdu Povaţská Bystrica, sp. zn. 2T 4/2008, zo 4. novembra 2008,
právoplatný 4. novembra 2008, rozsudok Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 22T 101/2008,
z 10. októbra 2008, právoplatný toho istého dňa, pod bodom 1/, 4/ rozsudku uznaný vinným
z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. f/,
odsek 3 písm. b/ Tr. zák. v bodoch 8/, 9/, 10/ 11/, 12/, prečinu neoprávneného vyrobenia
a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219
ods. 1 Tr. zák. v bode 10/, zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v bode 13/ a zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v bode 14/
na skutkových základoch, uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa.
Okresný súd obvinenému P. Š. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 37 písm. h/,
písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 42 ods. 1
Tr. zák. uloţil spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov
a 7 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku
Okresného súdu Ţilina, sp. zn. 22T 101/2008, z 10. októbra 2008, právoplatný 10. októbra
2008, za skutky pod bodom 2/ a 3/ rozsudku, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Okresný súd súčasne zaviazal obvineného P. Š. podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
na náhradu škody poškodeným, ktorú presne vymedzil vo svojom rozhodnutí. So zvyškom
nároku odkázal poškodených podľa § 288 ods. 2 Tr. por. na občianske súdne konanie.
Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd
v Trenčíne uznesením z 2. júna 2011, sp. zn. 2To 31/2011, ako nedôvodné podľa § 319
Tr. por. zamietol.
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., teda ţe rozhodnutie
je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por., teda ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného
skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia a § 371 ods. 1
písm. j/ Tr. por., teda ţe odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 319 Tr. por., hoci na to
neboli splnené zákonné dôvody (podľa obsahu dovolania malo byť správne písm. l/, obhajca
zrejme vychádzal zo znenia zákona účinného do 31. augusta 2011).
Obvinený zastával názor, ţe rozsudok Okresného súdu Prievidza nemá oporu
vo vykonaných dôkazoch, nakoľko dôkazy boli vyhodnotené v rozpore so základnými
zásadami trestného práva. Namietal, ţe vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, ţe by došlo
k násiliu voči maloletému J. K. ani k vyhráţkam voči poškodeným M. Š. a J. K., aby zostali
sedieť na lavičke, inak im vpáli guľku do hlavy, a teda nemohol naplniť svojim konaním
skutkovú podstatu trestného činu lúpeţe a trestného činu vydierania. Ďalej obvinený
poukazoval na to, ţe nebola splnená ani subjektívna stránka jeho konania, keďţe vykonaným
dokazovaním nebol preukázaný jeho úmysel niektorému z poškodených ublíţiť. Súd pri
svojom rozhodovaní vyhodnotil dôkazy jednostranne v neprospech obvineného, a preto
navrhol, aby Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona a napadnuté uznesenie Krajského súdu
v Ţiline zo dňa 2. júna 2011, sp. zn. 2To 31/2011, ako aj rozsudok Okresného súdu Prievidza
z 29. septembra 2010, sp. zn. 2T 140/2009, zrušil.
Obvinený vlastnými podaniami z 31. januára 2012 (č.l. 491 - 498), 2. apríla 2012
(č.l. 512 – 518) a podaním z 25. júna 2012, doručené Najvyššiemu súdu 27. júna 2012 dopĺňal
dovolanie podané prostredníctvom ustanoveného obhajcu. V uvedených doplneniach
sa podrobne zaoberal jednotlivými dôkazmi vykonanými v priebehu trestného konania, najmä
výpoveďami poškodených J. K. a M. Š. a namietal spôsob, akým súdy tieto výpovede
vyhodnotili v jeho neprospech. Obvinený tieţ namietal, ţe nebola vykonaná konfrontácia
medzi poškodenými M. Š. a J. K., hoci o to predsedníčku senátu okresného súdu ţiadal.
K dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi, ktorá bola
toho názoru, ţe okresný súd na základe vykonaných dôkazov, správne posúdil konanie
obvineného, keď skutok pod bodom 13/ rozsudku vyhodnotil ako zločin lúpeţe voči
maloletému podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. a skutok pod bodom 14/ rozsudku ako zločin vydierania voči maloletému podľa
§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom
na uvedené ţiadala, aby Najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
ako nedôvodné odmietol.
Najvyšší súd, ako súd dovolací primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné (§ 368
ods. 1 Tr. por.), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (§ 369 ods. 2 písm. b/
Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.);
dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/,
písm. j/ Tr. por.
Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, ţe obvinený namieta predovšetkým zistený
skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní
vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech.
Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania
pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní
o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný
vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav
zváţiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého stupňa nemôţe
meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania, ako ani v závislosti
na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Mimoriadny
opravný prostriedok môţe viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené
Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie
dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je moţné uplatniť
ako dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. (nezákonne vykonané dôkazy),
ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený
skutkový stav) v jeho prospech.
Keďţe Okresný súd v Prievidzi vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu
postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd
v Trenčíne, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol akceptovať obvineným uvádzaný
dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
Pokiaľ ide o dovolateľovu námietku ohľadne nedostatočného vyhodnotenia dôkazov
a nevykonania konfrontácie medzi poškodenými, povaţuje Najvyšší súd za potrebné uviesť,
ţe je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto následne vyhodnotí podľa svojho
vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní
alebo niektorá zo strán.
Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,
ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,
kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov
dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôţe určiť
konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení
rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti.
Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená
v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.
Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 písm. i/ Tr. por. je, ţe rozhodnutie
je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôţe skúmať a meniť.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom
konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný
(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,
ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených
ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. n/ Tr. por. Mimoriadny
opravný prostriedok - dovolanie - neslúţi k revízii skutkových zistení urobených súdmi
prvého a druhého stupňa.
Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové
závery môţe dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5
Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie
všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení
nemôţe posudzovať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať
vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní
o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných
na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie
v obmedzenom rozsahu podľa § 379 ods. 2 Tr. por. Preto moţnosti podania dovolania musia
byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku
nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci, ako ho zistil a ustálil
okresný súd. V predmetnej trestnej veci to znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie, podľa ktorého obvinený P. Š. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutkov potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov jednotlivých trestných činov, zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný vinným.
Pokiaľ obvinený odôvodňuje tento dovolací dôvod aj poukazom na nepreukázanie
subjektívnej stránky trestného činu lúpeţe a vydierania, dovolací súd konštatuje nasledovné: Subjektívna stránka trestného činu nepredstavuje nič iné ako vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu. Tento vzťah nemoţno skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavil v jeho konaní, ktoré je v konečnom dôsledku obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Takţe ani poukaz na to, ţe nebola v predmetnom konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu, nemôţe napĺňať uvedený dovolací dôvod.
Ďalším dovolacím dôvodom, ktorý obvinený vo svojom podaní uviedol, bolo
ustanovenie § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por., teda ţe odvolací súd zamietol podľa § 319
odvolanie, hoci na to neboli splnené dôvody. Tu Najvyšší súd povaţuje za potrebné
pripomenúť, ţe novelou Trestného poriadku č. 262/2011 Z. z. účinnou od 1. septembra 2011
došlo k rozšíreniu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por.
Obvineným namietaný dovolací dôvod pôvodne uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. j/
Tr. por. (ţe dovolanie moţno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1
Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody) bol po uvedenej novele zaradený
pod ustanovenie § 371 ods. 1 písm. l/ Tr. por. a jeho obsah bol doplnený.
Podľa § 371 ods. 1 písm. l/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak odvolací súd zamietol
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por., hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral
na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek
tomu, ţe obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.
V danej súvislosti treba pripomenúť, ţe podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne
odvolanie, ako bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci uţ predtým výslovne vzala späť.
Obvinený však v dovolaní namietal, ţe odvolanie bolo zamietnuté podľa § 319 Tr. por.
(podľa ktorého odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, ţe nie je dôvodné). Uvedenú námietku obvineného nemoţno zaradiť pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania
veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania
uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júla 2012
JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová