Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/39/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 18. júla 2012 v trestnej veci obvineného P. Š.

pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. b/

Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , o dovolaní,

ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. G. P., advokáta v Prievidzi, proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 2. júna 2011, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného P. Š. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 29. septembra 2010, sp. zn. , bol

obvinený P. Š. po tom, čo podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. bol zrušený výrok o vine, treste

a nároku na náhradu škody rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. ,

z 15. mája 2008, právoplatný 15. mája 2008 uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v bodoch 1/,

2/, 3/, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného

prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. v bode 2/ a pokračovacieho

prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b/, písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v bodoch 4/,

5/, 6/, 7/ na skutkových základoch, uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa.

Ďalej bol obvinený tým istým rozsudkom po tom, čo podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. bol

zrušený výrok o vine, treste a náhrade škody rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica,

sp. zn. , zo 16. septembra 2009, právoplatný 7. októbra 2009, výrok o vine

a treste rozsudku Okresného súdu Povaţská Bystrica, sp. zn. , zo 4. novembra 2008,

právoplatný 4. novembra 2008, rozsudok Okresného súdu Ţilina, sp. zn. ,

z 10. októbra 2008, právoplatný toho istého dňa, pod bodom 1/, 4/ rozsudku uznaný vinným

z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, písm. f/,

odsek 3 písm. b/ Tr. zák. v bodoch 8/, 9/, 10/ 11/, 12/, prečinu neoprávneného vyrobenia

a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219

ods. 1 Tr. zák. v bode 10/, zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v bode 13/ a zločinu vydierania podľa § 189

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v bode 14/

na skutkových základoch, uvedených v rozsudku súdu prvého stupňa.

Okresný súd obvinenému P. Š. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 37 písm. h/,

písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 42 ods. 1

Tr. zák. uloţil spoločný, úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov

a 7 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu

zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku

Okresného súdu Ţilina, sp. zn. , z 10. októbra 2008, právoplatný 10. októbra

2008, za skutky pod bodom 2/ a 3/ rozsudku, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd súčasne zaviazal obvineného P. Š. podľa

na náhradu škody poškodeným, ktorú presne vymedzil vo svojom rozhodnutí. So zvyškom

nároku odkázal poškodených podľa na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd

v Trenčíne uznesením z 2. júna 2011, sp. zn. , ako nedôvodné podľa § 319

zamietol.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v , teda ţe rozhodnutie

je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, § 371 ods. 1

písm. i/ , teda ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia a § 371 ods. 1

písm. j/ , teda ţe odvolací súd zamietol odvolanie podľa , hoci na to

neboli splnené zákonné dôvody (podľa obsahu dovolania malo byť správne písm. l/, obhajca

zrejme vychádzal zo znenia zákona účinného do 31. augusta 2011).

Obvinený zastával názor, ţe rozsudok Okresného súdu Prievidza nemá oporu

vo vykonaných dôkazoch, nakoľko dôkazy boli vyhodnotené v rozpore so základnými

zásadami trestného práva. Namietal, ţe vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, ţe by došlo

k násiliu voči maloletému J. K. ani k vyhráţkam voči poškodeným M. Š. a J. K., aby zostali

sedieť na lavičke, inak im vpáli guľku do hlavy, a teda nemohol naplniť svojim konaním

skutkovú podstatu trestného činu lúpeţe a trestného činu vydierania. Ďalej obvinený

poukazoval na to, ţe nebola splnená ani subjektívna stránka jeho konania, keďţe vykonaným

dokazovaním nebol preukázaný jeho úmysel niektorému z poškodených ublíţiť. Súd pri

svojom rozhodovaní vyhodnotil dôkazy jednostranne v neprospech obvineného, a preto

navrhol, aby Najvyšší súd vyslovil porušenie zákona a napadnuté uznesenie Krajského súdu

v Ţiline zo dňa 2. júna 2011, sp. zn. , ako aj rozsudok Okresného súdu Prievidza

z 29. septembra 2010, sp. zn. , zrušil.

Obvinený vlastnými podaniami z 31. januára 2012 (č.l. 491 - 498), 2. apríla 2012

(č.l. 512 – 518) a podaním z 25. júna 2012, doručené Najvyššiemu súdu 27. júna 2012 dopĺňal

dovolanie podané prostredníctvom ustanoveného obhajcu. V uvedených doplneniach

sa podrobne zaoberal jednotlivými dôkazmi vykonanými v priebehu trestného konania, najmä

výpoveďami poškodených J. K. a M. Š. a namietal spôsob, akým súdy tieto výpovede

vyhodnotili v jeho neprospech. Obvinený tieţ namietal, ţe nebola vykonaná konfrontácia

medzi poškodenými M. Š. a J. K., hoci o to predsedníčku senátu okresného súdu ţiadal.

K dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi, ktorá bola

toho názoru, ţe okresný súd na základe vykonaných dôkazov, správne posúdil konanie

obvineného, keď skutok pod bodom 13/ rozsudku vyhodnotil ako zločin lúpeţe voči

maloletému podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. a skutok pod bodom 14/ rozsudku ako zločin vydierania voči maloletému podľa

§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Vzhľadom

na uvedené ţiadala, aby Najvyšší súd dovolanie obvineného podľa

ako nedôvodné odmietol.

Najvyšší súd, ako súd dovolací primárne konštatoval, ţe dovolanie je prípustné (§ 368

ods. 1 ), ţe bolo podané oprávneným procesným subjektom (

), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (, );

dospel však k záveru, ţe nie sú splnené dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/,

písm. j/

Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, ţe obvinený namieta predovšetkým zistený

skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní

vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech.

Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania

pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní

o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd je v konaní o dovolaní zásadne povinný

vychádzať zo skutkových zistení súdu prvého stupňa a v nadväznosti na tento skutkový stav

zváţiť hmotnoprávne posúdenie skutku, pričom skutkové zistenia súdu prvého stupňa nemôţe

meniť, a to ani na základe prípadného doplňovania dokazovania, ako ani v závislosti

na prípadne inom hodnotení v predchádzajúcom konaní vykonaných dôkazov. Mimoriadny

opravný prostriedok môţe viesť len k skúmaniu, či boli splnené dôvody vyjadrené

v ustanovení

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie

dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je moţné uplatniť

ako dôvod dovolania podľa (nezákonne vykonané dôkazy),

ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený

skutkový stav) v jeho prospech.

Keďţe Okresný súd v Prievidzi vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu

postačujúcom na ustálenie skutkových okolností, čo následne potvrdil aj Krajský súd

v Trenčíne, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol akceptovať obvineným uvádzaný

dôvod dovolania podľa

Pokiaľ ide o dovolateľovu námietku ohľadne nedostatočného vyhodnotenia dôkazov

a nevykonania konfrontácie medzi poškodenými, povaţuje Najvyšší súd za potrebné uviesť,

ţe je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto následne vyhodnotí podľa svojho

vnútorného presvedčenia zaloţeného na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní

alebo niektorá zo strán.

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,

kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov

dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôţe určiť

konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení

rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti.

Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená

v ustanovení , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, ţe rozhodnutie

je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití

iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôţe skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v .

Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených

ako dovolacie dôvody v ustanovení aţ písm. n/ Mimoriadny

opravný prostriedok - dovolanie - neslúţi k revízii skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa.

Ťaţisko dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové

závery môţe dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5

). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie

všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení

nemôţe posudzovať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných

na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie

v obmedzenom rozsahu podľa Preto moţnosti podania dovolania musia

byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku

nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci, ako ho zistil a ustálil

okresný súd. V predmetnej trestnej veci to znamená, ţe pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie, podľa ktorého obvinený P. Š. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutkov potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov jednotlivých trestných činov, zo spáchania ktorých bol obvinený uznaný vinným.

Pokiaľ obvinený odôvodňuje tento dovolací dôvod aj poukazom na nepreukázanie

subjektívnej stránky trestného činu lúpeţe a vydierania, dovolací súd konštatuje nasledovné: Subjektívna stránka trestného činu nepredstavuje nič iné ako vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu. Tento vzťah nemoţno skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak, ako sa navonok prejavil v jeho konaní, ktoré je v konečnom dôsledku obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Takţe ani poukaz na to, ţe nebola v predmetnom konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu, nemôţe napĺňať uvedený dovolací dôvod.

Ďalším dovolacím dôvodom, ktorý obvinený vo svojom podaní uviedol, bolo

ustanovenie , teda ţe odvolací súd zamietol podľa

odvolanie, hoci na to neboli splnené dôvody. Tu Najvyšší súd povaţuje za potrebné

pripomenúť, ţe novelou č. účinnou od 1. septembra 2011

došlo k rozšíreniu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení

Obvineným namietaný dovolací dôvod pôvodne uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. j/

(ţe dovolanie moţno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa

, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody) bol po uvedenej novele zaradený

pod ustanovenie a jeho obsah bol doplnený.

Podľa dovolanie moţno podať, ak odvolací súd zamietol

odvolanie podľa , hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral

na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek

tomu, ţe obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.

V danej súvislosti treba pripomenúť, ţe podľa odvolací súd zamietne

odvolanie, ako bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci uţ predtým výslovne vzala späť.

Obvinený však v dovolaní namietal, ţe odvolanie bolo zamietnuté podľa

(podľa ktorého odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, ţe nie je dôvodné). Uvedenú námietku obvineného nemoţno zaradiť pod dovolací dôvod podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky na tomto základe, bez meritórneho preskúmania

veci, na neverejnom zasadnutí konštatoval, ţe je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania

uplatnených obvineným, a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa § 382 písm. c/

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júla 2012

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová