Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/36/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana

Rumanu, v právnej veci žalobcu: M., s.r.o., so sídlom N. S. A. č. X./X., T., IČO: X.,

v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. D. B., s.r.o., zast. JUDr. M. K., advokátom

a konateľom, so sídlom P. č.X., T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul.

63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

I/224/12429-115328/2010/992128-r zo dňa 25. novembra 2010, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. - 74 zo dňa 23. marca 2011,

jednomyseľne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. - 74 zo dňa 23. marca 2011 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. - 74 zo dňa 23.3.2011, podľa

ust. Občianskeho právneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“)

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/224/12429-115328/2010/992128-r zo dňa 25.11.2010, ktorým žalovaný podľa ust. § 48

ods. 5 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo

„zákon o správe daní“), potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Zámky

č. /Mt zo dňa 19.5.2010, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák.

č. vo výške 32.625,30 €. O trovách konania rozhodol súd poukazom

na ust. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho

neúspechu v konaní nepriznal.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobca neuniesol

v konaní dôkazné bremeno poukazom na ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní, podľa ktorého,

ak vznikne u správcu dane pochybnosť, je žalobca povinný preukázať vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov. Žalobcovi sa však počas celého konania

nepodarilo preukázať hodnovernosť faktúry vystavenej spoločnosťou S.E P. spol. s r.o. za

sprostredkovanie obchodov a montážnych prác, na základe ktorej si žalobca uplatnil

odpočet dane. Faktúra sa odvoláva na zmluvu o dielo č. R-02-01-2007 a v prílohe faktúry

sú uvedení konkrétni odberatelia stavebných činností (N. Y., K. S., P. s., atď.). Krajský súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní však bola predložená len rámcová

zmluva o stavebných prácach č. R-02-01-2007 zo dňa 31.7.2007, ktorú uzatvorili S.E P. spol.

s r.o. ako sprostredkovateľ a žalobca ako záujemca. V tejto zmluve sa sprostredkovateľ

zaviazal v dobe od 1.8.2007 do 31.12.2007 vyvíjať činnosť smerujúcu k zabezpečeniu

stavebnej činnosti, maliarskych prác, montáži, atď. pre žalobcu za dohodnutú províziu (10 %

z predaja, 20 % zo služieb), s tým, že konečné vyúčtovanie bude k poslednému dňu v mesiaci

a platené v hotovosti a sprostredkovateľ bude uschovávať doklady. Žalobca potvrdil

vykonanie úspešného sprostredkovania, ale relevantný dôkaz o tom nepredložil. Vtedajší

jediný spoločník a konateľ S.E P. spol. s.r.o., E. S. tiež potvrdil výkon sprostredkovateľskej

3

činnosti s tým, že doklady nemá, pretože spoločnosť predal (predtým zmenil názov na L.,

zmenil aj sídlo) a odovzdal doklady novému konateľovi. Nový konateľ R. C. nesídli na adrese

firmy, na adrese bydliska je neznámy, takže s ním kontakt bol znemožnený (napriek tomu, že

je konateľom aj iných firiem). E. S. potvrdil aj vyhotovenie predmetnej faktúry a prevzatie

provízie, ale sprostredkovateľskú činnosť nekonkretizoval, neuviedol ako ju realizoval, ako

získaval informácie o firmách a ako ich oznamoval žalobcovi a nepredložil o tom žiaden

doklad. Podobne aj žalobca, hoci viackrát vypovedal u správcu dane, neuviedol ani jednu

konkrétnu informáciu alebo dôkaz o tom, ako prebiehala sprostredkovateľská činnosť.

Nepotvrdilo sa tvrdenie žalobcu o spolupráci, dlhšej než bola uvedená doba v rámcovej

zmluve, keďže zmluva bola uzavretá 31.7.2007 a E. S. bol vo výkone trestu od 18.10.2007.

Správca dane v záujme zistenia skutkového stavu vypočul zástupcov firiem uvedených v

prílohe faktúry a zistil, že nedošlo k uzavretiu zmlúv ako následku sprostredkovateľskej

činnosti S.E P. s.r.o. Zástupcovia odberateľov potvrdili, že so žalobcom spolupracovali už

v predchádzajúcich rokoch, že konali priamo so žalobcom bez akéhokoľvek

sprostredkovateľa a najmä, že oni oslovili žalobcu, teda aktivita pre vznik obchodnej činnosti

bola na ich strane a nie opačne, ako tvrdil žalobca (že na základe informácií

od sprostredkovateľa oslovoval odberateľov). Závažnou skutočnosťou je aj to, že zmluvy

s odberateľmi, až na jeden prípad, boli uzavreté pred 1.8.2007 (odkedy platila rámcová

zmluva). Daňové orgány, podľa názoru krajského súdu, dostatočne a spoľahlivo zistili

skutkový stav a vyvodili správny právny záver, na základe ktorého dospeli k rozhodnutiu

o potrebe dodatočného vyrubenia dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu

podľa ust. a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

krajského súdu v zmysle ust. zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň

si uplatnil trovy konania, ktorých výšku vyčíslil s presnou špecifikáciou. Žalobca vo svojom

odvolaní spochybnil závery súdu a považoval ich za mylné, keď súd rovnako ako správca

dane dospel k záveru, že rozhodujúcim obdobím je doba od 1.8.2007 do 31.8.2007 a z tejto

mylnej premisy potom vyplývajú ďalšie mylné závery. Uviedol, že k podpísaniu zmluvy

došlo až po určitom čase vzájomnej spolupráce medzi daňovým subjektom M. s.r.o.

a spoločnosťou S.E P. spol. s r.o. a keďže bola jediným písomným dokumentom, sporná

faktúra sa odvoláva na predmetnú písomnú zmluvu. Podľa presvedčenia žalobcu vyjadrenia

tretích společnosti, s ktorými žalobca uzatváral sprostredkované zmluvy, nemajú žiadny vplyv

na dôvodnosť spornej faktúry, pretože nárok na fakturovanú províziu spoločnosti S.E P. spol.

4

s r.o. vznikol na základe obstarania príležitosti, nie na základe toho, či o tomto obstaraní

príležitosti majú tretie osoby vedomosť. Žalobca taktiež namietal zneužívanie zákonného

postavenia správcom dane, ktorý podľa jeho názoru tým, že jednému subjektu nárok

na vrátenie DPH neuznáva, od druhého subjektu povinnosť platiť DPH z tej istej faktúry

na výstupe požaduje, vnáša medzi subjekty nerovnováhu (žalobca platí DPH na vstupe,

nakoľko nie je správcom dane uznaná a rovnako ju platí na výstupe na faktúru

spol. S.E P. spol. s r.o.). Podľa jeho názoru žalobca ako aj spoločnosť S.E P. spol. s r.o.

potvrdili vykonanie úspešného sprostredkovania, avšak závery súdu sú napriek tomu dôkazu

opačné. Za nesprávne považoval aj závery súdu o tom, že sa nepreukázalo trvanie spolupráce

v dlhšom časovom období, ako na ktoré bola uzatvorená rámcová zmluva, opak preukazuje

príloha k predloženej rámcovej zmluve, v ktorej sú uvedené zákazky zo širšieho časového

obdobia.

Z písomného vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu je zrejmé, že sa pridržiava

svojho písomného vyjadrenia k žalobe, nakoľko podľa jeho názoru odvolanie podané

žalobcom neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už žalovaný vyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach

podaného odvolania ( s použitím vety prvej )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a

v spojení s vetou prvou a ) a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy.

Podľa ust. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

5

Podľa ust. , , , , o správe daní a poplatkov,

v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi

a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich

najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo

najavo.

Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy

skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo

vybratie dane.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať

so správcom dane v daňovom konaní.

Podľa ust. veta prvá a druhá, daňovou kontrolou sa

zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel

kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom

daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo

druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa

vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona

alebo osobitného predpisu.

Podľa ust. , , dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie.

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa ust. , , ako dôkaz možno použiť všetky

prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

6

daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede

na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné

záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa ust. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom

v rozhodnom čase, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď

pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa ust. , platiteľ môže odpočítať od dane,

ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi

dodané.

Podľa ust. , právo na odpočítanie dane podľa

§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru

od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného súdneho spisu, súčasť

kterého tvoril administratívny spis preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu

za zdaňovacie obdobie august roku 2007 kontrolu dane z pridanej hodnoty podľa zák.

č. , o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. /Tá, Cá zo dňa

21.4.2010. V nadväznosti na to 19.5.2010 vydal dodatočný platobný výmer

č. /Mt, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty

v sume 32.625,30 €, podľa ust. V rámci jeho

odôvodnenia správca dane skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno v zmysle

ust. a a na výzvu správcu dane

nepredložil žiadne dôkazy a nepreukázal reálne uskutočnenie sprostredkovania obchodu

7

a montážnych prác deklarovaných faktúrou č. 0243-07/2007 zo dňa 31.8.2007 vyhotovenou

spoločnosťou S.E P., spol. s r.o. a tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno správca dane

na základe výsledkov dokazovania skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienku pre

odpočítanie dane platiteľom a porušil ust. Na základe

odvolania podaného žalobcom, žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.11.2010, č. I/224/12429-

115328/2010/992128-r dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Zámky potvrdil.

Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal náležité dokazovanie - dožiadaním na príslušné

daňové úrady, žiadosťou o súčinnosť tretích osôb a vo vzťahu k daňovému subjektu ústnym

pojednávaním a výzvou na splnenie dôkaznej povinnosti - z ktorého nevyplynulo, že sporná

služba bola dodaná. Tým, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili zistenia správcu

dane o tom, že k dodaniu služby nedošlo a neponúkol správcovi dane vykonanie dôkazov

o skutočnostiach, o ktorých mal správca dane pochybnosť - celú svoju dôkaznú povinnosť

obmedzil len na predloženie zmluvy o sprostredkovaní, daňových dokladov vystavených

na jej základe (faktúra a jej príloha) a ničím nepodloženom tvrdení o realizácii služby -

neuniesol dôkazné bremeno v konaní. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyššie uvedeného

rozhodnutia žalovaného ako aj príslušného daňového úradu sú predmetom tohto konania

podľa druhej hlavy piatej časti

Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s administratívnym ako aj

súdnym spisom zhodne s názorom krajského súdu považuje odvolaním napadnuté

rozhodnutie za vecne správne a plne sa stotožňuje s jeho odôvodnením, na ktoré v súlade

s ust. plne poukazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako

nedôvodné, nakoľko krajský súd vec posúdil po právnej stránke správne a na náležite zistený

skutkový stav aplikoval správny právny predpis. V rámci daňového konania bolo zistené

a je nesporné, že žalobca za zdaňovacie obdobie august 2007 uplatnil právo odpočtu dane

z dodávateľskej faktúry č. 0243-07/2007 od spoločnosti S.E P. spol. s r.o. s dátumom

vyhotovenia a dodania 31.8.2007 za sprostredkovanie obchodu a montážnych prác v celkovej

výške 6.155.870,--Sk. Uvedená faktúra sa odvoláva na zmluvu o dielo č. R-02-01-2007

a má prílohu, zmluva o dielo však nebola predložená, bola predložená iba rámcová zmluva

o stavebných prácach č. R-02-01-2007 zo dňa 31.7.2007, ktorú podľa ust. § 642 a nasl.

uzatvorila spoločnosť S.E P. spol. s r.o. so žalobcom, t.j. so

spoločnosťou M. s.r.o. Predmetom zmluvy bol záväzok S.E P. spol. s r.o., že v dobe určitej od

8

1.8.2007 do 31.12.2007 bude vyvíjať činnosť smerujúcu k zabezpečeniu stavebných činností,

maliarskych a natieračských prác a montáže sadrokartónu pre žalobcu a to všetko za vopred

dohodnutých podmienok. Žalobca okrem toho, že v rámci odvolania spochybnil záver súdu

ako aj správcu dane, že rozhodným obdobím je obdobie od 1.8.2007 do 31.8.2007, na

podporu svojho tvrdenia nepoukázal na žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za

následok rozpornosť zistení správcu dane ako aj krajského súdu. Skutočnosť, že k podpisu

zmluvy došlo až po určitom čase vzájomnej spolupráce, podľa názoru odvolacieho súdu,

nemá vplyv na závery krajského súdu a správcu dane o rozpätí rozhodného obdobia, nakoľko

vychádzajúc zo spornej faktúry (kde je deň dodania služby 31.8.2007 totožný s dňom

vyhotovenia faktúry) a relevantné znenie zákonných ustanovení zákona o DPH, daňová

povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby a platiteľ je povinný vyhotoviť

faktúru pri každom dodaní tovaru a služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú

osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti.

Tým, že dôkazné bremeno spočíva najmä na daňovníkovi, je - v rámci preukázania ním

tvrdených skutočností vo vzťahu k zneniu príslušných zákonných ustanovení a povinností

z nich vyplývajúcich ako i zmluvnej voľnosti - potrebná dostatočná miera snahy o objasnenie

rozhodných skutočností. Žalobca napriek tomu dostatočne hodnoverne nepreukázal, že

k zdaniteľnému plneniu skutočne aj došlo a pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočet,

musí preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákonodarca stanovil,

t.j. musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.

Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu v odvolaní o tom, že vyjadrenia tretích

spoločností, s ktorými žalobca uzatváral sprostredkované zmluvy, nemajú žiadny vplyv

na dôvodnosť spornej faktúry, práve naopak odvolací súd zastáva názor, že tým, že správca

dane v rámci zisťovania skutočného stavu zistil, že práve tieto spoločnosti ako odberatelia

diela (uvedení v prílohe spornej faktúry) potvrdili a preukázali zmluvné vzťahy so žalobcom

spochybnil tvrdenie sprostredkovateľa (bývalého konateľa spoločnosti S.E P. spol.

s r.o.) a žalobcu o zrealizovaní sprostredkovania – zdaniteľného plnenia, a toto spochybnenie

správcom dane sa žalobcovi nepodarilo v rámci daňového konania vyvrátiť.

Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada

voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej správca dane

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V súlade

s touto zásadou správca dane vyhodnotil dôkazy, na základe ktorých dospel k správnemu

a logickému záveru, ktorý vo svojom rozhodnutí dostatočne jasne a presvedčivo zdôvodnil.

9

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že už samotné obstaranie príležitosti malo vplyv

na dôvodnosť spornej faktúry odvolací súd konštatuje, že je síce pravdou, že predmetom

zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej podľa ust. a nasl. je aj

vyvíjanie činnosti smerujúcej k vytvoreniu príležitosti záujemcu k uzatvoreniu zmluvy, avšak

uvedené nič nemení na tom, že žalobca takto tvrdenú dôvodnosť v kontexte zistení správcu

dane - že zmluvy o dielo boli podpísané už pred obdobím, v ktorom mal sprostredkovateľ

vyvíjať činnosť na základe zmluvy o sprostredkovaní a navyše bez toho, žeby musel žalobca

prípadne sprostredkovateľ vyvíjať činnosť, pretože aktivita vždy vychádzala zo strany

objednávateľa diela - nijako nepreukázal a poukazovanie na samotnú dikciu relevantných

ustanovení nie je dostačujúce.

Neobstojí ani námietka žalobcu, že správca dane zneužíva svoje postavenie a vnáša

medzi subjekty nerovnováhu tým, že jednému subjektu nárok na vrátenie dane neuznáva

a od druhého subjektu povinnosť platiť DPH z tej istej faktúry na výstupe požaduje, pretože

vo vzťahu k predmetu veci nie je právne významná. Predmetom kontroly a kontrolované

zdaňovacie obdobie je daň z pridanej hodnoty - obdobie august 2007, vo vzťahu k žalobcovi

ako platiteľovi a nie vo vzťahu k inému daňovému subjektu a to spoločnosti S.E P. spol. s r.o.

(po zmene obchodného mena L. s.r.o.). Hoci obchodná spoločnosť S.E P. spol. s r.o. daňové

priznanie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie podala a priznala daň vyššiu, než je daň

uvedená na preverovanej faktúre, treba dať za pravdu správcovi dane, že to nedokazuje, že

preverovaná faktúra bola touto spoločnosťou vedená v povinných záznamoch DPH a následne

uvedená v priznaní DPH a teda, že daň deklarovaná na faktúre bola sprostredkovateľom aj

priznaná a odvedená. Uvedené je vecou osobitného šetrenia správcu dane v rámci výkonu

svojej pôsobnosti.

Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj

právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2

v celom rozsahu stotožnil, vychádzajúc pritom zároveň z rozsahu a dôvodov odvolania,

ako aj z rozsahu a dôvodov podanej žaloby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s

ods. 1 a s , potvrdil.

10

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s s použitím vety prvej

tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3

ods. 9 veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 18. júla 2012

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Peter Szimeth