Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8ed/384902.56327b.pdf
PDF · 199.55 KB
No categories available
6Sžf/36/2011
Najvyšší súd 6Sžf/36/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Ivana
Rumanu, v právnej veci žalobcu: M., s.r.o., so sídlom N. S. A. č. X./X., T., IČO: X.,
v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. D. B., s.r.o., zast. JUDr. M. K., advokátom
a konateľom, so sídlom P. č.X., T., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná ul.
63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
I/224/12429-115328/2010/992128-r zo dňa 25. novembra 2010, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 11S/7/2011 - 74 zo dňa 23. marca 2011,
jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 11S/7/2011 - 74 zo dňa 23. marca 2011 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 11S/7/2011 - 74 zo dňa 23.3.2011, podľa
ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“)
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/224/12429-115328/2010/992128-r zo dňa 25.11.2010, ktorým žalovaný podľa ust. § 48
ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných
finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“ alebo
„zákon o správe daní“), potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Zámky
č. 631/230/33927/10/Mt zo dňa 19.5.2010, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák.
č. 511/1992 Zb. vo výške 32.625,30 €. O trovách konania rozhodol súd poukazom
na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania z dôvodu jeho
neúspechu v konaní nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval, že žalobca neuniesol
v konaní dôkazné bremeno poukazom na ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní, podľa ktorého,
ak vznikne u správcu dane pochybnosť, je žalobca povinný preukázať vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov. Žalobcovi sa však počas celého konania
nepodarilo preukázať hodnovernosť faktúry vystavenej spoločnosťou S.E P. spol. s r.o. za
sprostredkovanie obchodov a montážnych prác, na základe ktorej si žalobca uplatnil
odpočet dane. Faktúra sa odvoláva na zmluvu o dielo č. R-02-01-2007 a v prílohe faktúry
sú uvedení konkrétni odberatelia stavebných činností (N. Y., K. S., P. s., atď.). Krajský súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní však bola predložená len rámcová
zmluva o stavebných prácach č. R-02-01-2007 zo dňa 31.7.2007, ktorú uzatvorili S.E P. spol.
s r.o. ako sprostredkovateľ a žalobca ako záujemca. V tejto zmluve sa sprostredkovateľ
zaviazal v dobe od 1.8.2007 do 31.12.2007 vyvíjať činnosť smerujúcu k zabezpečeniu
stavebnej činnosti, maliarskych prác, montáži, atď. pre žalobcu za dohodnutú províziu (10 %
z predaja, 20 % zo služieb), s tým, že konečné vyúčtovanie bude k poslednému dňu v mesiaci
a platené v hotovosti a sprostredkovateľ bude uschovávať doklady. Žalobca potvrdil
vykonanie úspešného sprostredkovania, ale relevantný dôkaz o tom nepredložil. Vtedajší
jediný spoločník a konateľ S.E P. spol. s.r.o., E. S. tiež potvrdil výkon sprostredkovateľskej
činnosti s tým, že doklady nemá, pretože spoločnosť predal (predtým zmenil názov na L.,
zmenil aj sídlo) a odovzdal doklady novému konateľovi. Nový konateľ R. C. nesídli na adrese
firmy, na adrese bydliska je neznámy, takže s ním kontakt bol znemožnený (napriek tomu, že
je konateľom aj iných firiem). E. S. potvrdil aj vyhotovenie predmetnej faktúry a prevzatie
provízie, ale sprostredkovateľskú činnosť nekonkretizoval, neuviedol ako ju realizoval, ako
získaval informácie o firmách a ako ich oznamoval žalobcovi a nepredložil o tom žiaden
doklad. Podobne aj žalobca, hoci viackrát vypovedal u správcu dane, neuviedol ani jednu
konkrétnu informáciu alebo dôkaz o tom, ako prebiehala sprostredkovateľská činnosť.
Nepotvrdilo sa tvrdenie žalobcu o spolupráci, dlhšej než bola uvedená doba v rámcovej
zmluve, keďže zmluva bola uzavretá 31.7.2007 a E. S. bol vo výkone trestu od 18.10.2007.
Správca dane v záujme zistenia skutkového stavu vypočul zástupcov firiem uvedených v
prílohe faktúry a zistil, že nedošlo k uzavretiu zmlúv ako následku sprostredkovateľskej
činnosti S.E P. s.r.o. Zástupcovia odberateľov potvrdili, že so žalobcom spolupracovali už
v predchádzajúcich rokoch, že konali priamo so žalobcom bez akéhokoľvek
sprostredkovateľa a najmä, že oni oslovili žalobcu, teda aktivita pre vznik obchodnej činnosti
bola na ich strane a nie opačne, ako tvrdil žalobca (že na základe informácií
od sprostredkovateľa oslovoval odberateľov). Závažnou skutočnosťou je aj to, že zmluvy
s odberateľmi, až na jeden prípad, boli uzavreté pred 1.8.2007 (odkedy platila rámcová
zmluva). Daňové orgány, podľa názoru krajského súdu, dostatočne a spoľahlivo zistili
skutkový stav a vyvodili správny právny záver, na základe ktorého dospeli k rozhodnutiu
o potrebe dodatočného vyrubenia dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
krajského súdu v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Zároveň
si uplatnil trovy konania, ktorých výšku vyčíslil s presnou špecifikáciou. Žalobca vo svojom
odvolaní spochybnil závery súdu a považoval ich za mylné, keď súd rovnako ako správca
dane dospel k záveru, že rozhodujúcim obdobím je doba od 1.8.2007 do 31.8.2007 a z tejto
mylnej premisy potom vyplývajú ďalšie mylné závery. Uviedol, že k podpísaniu zmluvy
došlo až po určitom čase vzájomnej spolupráce medzi daňovým subjektom M. s.r.o.
a spoločnosťou S.E P. spol. s r.o. a keďže bola jediným písomným dokumentom, sporná
faktúra sa odvoláva na predmetnú písomnú zmluvu. Podľa presvedčenia žalobcu vyjadrenia
tretích společnosti, s ktorými žalobca uzatváral sprostredkované zmluvy, nemajú žiadny vplyv
na dôvodnosť spornej faktúry, pretože nárok na fakturovanú províziu spoločnosti S.E P. spol.
s r.o. vznikol na základe obstarania príležitosti, nie na základe toho, či o tomto obstaraní
príležitosti majú tretie osoby vedomosť. Žalobca taktiež namietal zneužívanie zákonného
postavenia správcom dane, ktorý podľa jeho názoru tým, že jednému subjektu nárok
na vrátenie DPH neuznáva, od druhého subjektu povinnosť platiť DPH z tej istej faktúry
na výstupe požaduje, vnáša medzi subjekty nerovnováhu (žalobca platí DPH na vstupe,
nakoľko nie je správcom dane uznaná a rovnako ju platí na výstupe na faktúru
spol. S.E P. spol. s r.o.). Podľa jeho názoru žalobca ako aj spoločnosť S.E P. spol. s r.o.
potvrdili vykonanie úspešného sprostredkovania, avšak závery súdu sú napriek tomu dôkazu
opačné. Za nesprávne považoval aj závery súdu o tom, že sa nepreukázalo trvanie spolupráce
v dlhšom časovom období, ako na ktoré bola uzatvorená rámcová zmluva, opak preukazuje
príloha k predloženej rámcovej zmluve, v ktorej sú uvedené zákazky zo širšieho časového
obdobia.
Z písomného vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu je zrejmé, že sa pridržiava
svojho písomného vyjadrenia k žalobe, nakoľko podľa jeho názoru odvolanie podané
žalobcom neobsahuje žiadne nové skutočnosti ako tie, ku ktorým sa už žalovaný vyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.
Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy.
Podľa ust. § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa ust. § 2 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov,
v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi
a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich
najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo.
Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo
vybratie dane.
Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať
so správcom dane v daňovom konaní.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. veta prvá a druhá, daňovou kontrolou sa
zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel
kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom
daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo
druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa
vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu.
Podľa ust. § 29 ods. 1, 2 zák. č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane,
ktorý vedie daňové konanie.
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.
Podľa ust. § 29 ods. 4, 8 zák. č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede
na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné
záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení platnom
v rozhodnom čase, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa ust. § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane,
ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané.
Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru
od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného súdneho spisu, súčasť
kterého tvoril administratívny spis preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu
za zdaňovacie obdobie august roku 2007 kontrolu dane z pridanej hodnoty podľa zák.
č. 222/2004 Z. z., o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 631/320/23445/10/Tá, Cá zo dňa
21.4.2010. V nadväznosti na to 19.5.2010 vydal dodatočný platobný výmer
č. 631/230/33927/10/Mt, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty
v sume 32.625,30 €, podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. V rámci jeho
odôvodnenia správca dane skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazne bremeno v zmysle
ust. § 29 ods. 8 a § 15 ods. 6 písm. e) zák. č. 511/1992 Zb. a na výzvu správcu dane
nepredložil žiadne dôkazy a nepreukázal reálne uskutočnenie sprostredkovania obchodu
a montážnych prác deklarovaných faktúrou č. 0243-07/2007 zo dňa 31.8.2007 vyhotovenou
spoločnosťou S.E P., spol. s r.o. a tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno správca dane
na základe výsledkov dokazovania skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienku pre
odpočítanie dane platiteľom a porušil ust. § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. Na základe
odvolania podaného žalobcom, žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.11.2010, č. I/224/12429-
115328/2010/992128-r dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nové Zámky potvrdil.
Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal náležité dokazovanie - dožiadaním na príslušné
daňové úrady, žiadosťou o súčinnosť tretích osôb a vo vzťahu k daňovému subjektu ústnym
pojednávaním a výzvou na splnenie dôkaznej povinnosti - z ktorého nevyplynulo, že sporná
služba bola dodaná. Tým, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili zistenia správcu
dane o tom, že k dodaniu služby nedošlo a neponúkol správcovi dane vykonanie dôkazov
o skutočnostiach, o ktorých mal správca dane pochybnosť - celú svoju dôkaznú povinnosť
obmedzil len na predloženie zmluvy o sprostredkovaní, daňových dokladov vystavených
na jej základe (faktúra a jej príloha) a ničím nepodloženom tvrdení o realizácii služby -
neuniesol dôkazné bremeno v konaní. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vyššie uvedeného
rozhodnutia žalovaného ako aj príslušného daňového úradu sú predmetom tohto konania
podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s administratívnym ako aj
súdnym spisom zhodne s názorom krajského súdu považuje odvolaním napadnuté
rozhodnutie za vecne správne a plne sa stotožňuje s jeho odôvodnením, na ktoré v súlade
s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. plne poukazuje.
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako
nedôvodné, nakoľko krajský súd vec posúdil po právnej stránke správne a na náležite zistený
skutkový stav aplikoval správny právny predpis. V rámci daňového konania bolo zistené
a je nesporné, že žalobca za zdaňovacie obdobie august 2007 uplatnil právo odpočtu dane
z dodávateľskej faktúry č. 0243-07/2007 od spoločnosti S.E P. spol. s r.o. s dátumom
vyhotovenia a dodania 31.8.2007 za sprostredkovanie obchodu a montážnych prác v celkovej
výške 6.155.870,--Sk. Uvedená faktúra sa odvoláva na zmluvu o dielo č. R-02-01-2007
a má prílohu, zmluva o dielo však nebola predložená, bola predložená iba rámcová zmluva
o stavebných prácach č. R-02-01-2007 zo dňa 31.7.2007, ktorú podľa ust. § 642 a nasl.
Obchodného zákonníka uzatvorila spoločnosť S.E P. spol. s r.o. so žalobcom, t.j. so
spoločnosťou M. s.r.o. Predmetom zmluvy bol záväzok S.E P. spol. s r.o., že v dobe určitej od
1.8.2007 do 31.12.2007 bude vyvíjať činnosť smerujúcu k zabezpečeniu stavebných činností,
maliarskych a natieračských prác a montáže sadrokartónu pre žalobcu a to všetko za vopred
dohodnutých podmienok. Žalobca okrem toho, že v rámci odvolania spochybnil záver súdu
ako aj správcu dane, že rozhodným obdobím je obdobie od 1.8.2007 do 31.8.2007, na
podporu svojho tvrdenia nepoukázal na žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za
následok rozpornosť zistení správcu dane ako aj krajského súdu. Skutočnosť, že k podpisu
zmluvy došlo až po určitom čase vzájomnej spolupráce, podľa názoru odvolacieho súdu,
nemá vplyv na závery krajského súdu a správcu dane o rozpätí rozhodného obdobia, nakoľko
vychádzajúc zo spornej faktúry (kde je deň dodania služby 31.8.2007 totožný s dňom
vyhotovenia faktúry) a relevantné znenie zákonných ustanovení zákona o DPH, daňová
povinnosť pri dodaní služby vzniká dňom dodania služby a platiteľ je povinný vyhotoviť
faktúru pri každom dodaní tovaru a služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú
osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti.
Tým, že dôkazné bremeno spočíva najmä na daňovníkovi, je - v rámci preukázania ním
tvrdených skutočností vo vzťahu k zneniu príslušných zákonných ustanovení a povinností
z nich vyplývajúcich ako i zmluvnej voľnosti - potrebná dostatočná miera snahy o objasnenie
rozhodných skutočností. Žalobca napriek tomu dostatočne hodnoverne nepreukázal, že
k zdaniteľnému plneniu skutočne aj došlo a pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočet,
musí preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákonodarca stanovil,
t.j. musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.
Nemožno súhlasiť ani s argumentáciou žalobcu v odvolaní o tom, že vyjadrenia tretích
spoločností, s ktorými žalobca uzatváral sprostredkované zmluvy, nemajú žiadny vplyv
na dôvodnosť spornej faktúry, práve naopak odvolací súd zastáva názor, že tým, že správca
dane v rámci zisťovania skutočného stavu zistil, že práve tieto spoločnosti ako odberatelia
diela (uvedení v prílohe spornej faktúry) potvrdili a preukázali zmluvné vzťahy so žalobcom
spochybnil tvrdenie sprostredkovateľa (bývalého konateľa spoločnosti S.E P. spol.
s r.o.) a žalobcu o zrealizovaní sprostredkovania – zdaniteľného plnenia, a toto spochybnenie
správcom dane sa žalobcovi nepodarilo v rámci daňového konania vyvrátiť.
Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada
voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane
hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V súlade
s touto zásadou správca dane vyhodnotil dôkazy, na základe ktorých dospel k správnemu
a logickému záveru, ktorý vo svojom rozhodnutí dostatočne jasne a presvedčivo zdôvodnil.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že už samotné obstaranie príležitosti malo vplyv
na dôvodnosť spornej faktúry odvolací súd konštatuje, že je síce pravdou, že predmetom
zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej podľa ust. § 642 a nasl. Obchodného zákonníka je aj
vyvíjanie činnosti smerujúcej k vytvoreniu príležitosti záujemcu k uzatvoreniu zmluvy, avšak
uvedené nič nemení na tom, že žalobca takto tvrdenú dôvodnosť v kontexte zistení správcu
dane - že zmluvy o dielo boli podpísané už pred obdobím, v ktorom mal sprostredkovateľ
vyvíjať činnosť na základe zmluvy o sprostredkovaní a navyše bez toho, žeby musel žalobca
prípadne sprostredkovateľ vyvíjať činnosť, pretože aktivita vždy vychádzala zo strany
objednávateľa diela - nijako nepreukázal a poukazovanie na samotnú dikciu relevantných
ustanovení Obchodného zákonníka nie je dostačujúce.
Neobstojí ani námietka žalobcu, že správca dane zneužíva svoje postavenie a vnáša
medzi subjekty nerovnováhu tým, že jednému subjektu nárok na vrátenie dane neuznáva
a od druhého subjektu povinnosť platiť DPH z tej istej faktúry na výstupe požaduje, pretože
vo vzťahu k predmetu veci nie je právne významná. Predmetom kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie je daň z pridanej hodnoty - obdobie august 2007, vo vzťahu k žalobcovi
ako platiteľovi a nie vo vzťahu k inému daňovému subjektu a to spoločnosti S.E P. spol. s r.o.
(po zmene obchodného mena L. s.r.o.). Hoci obchodná spoločnosť S.E P. spol. s r.o. daňové
priznanie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie podala a priznala daň vyššiu, než je daň
uvedená na preverovanej faktúre, treba dať za pravdu správcovi dane, že to nedokazuje, že
preverovaná faktúra bola touto spoločnosťou vedená v povinných záznamoch DPH a následne
uvedená v priznaní DPH a teda, že daň deklarovaná na faktúre bola sprostredkovateľom aj
priznaná a odvedená. Uvedené je vecou osobitného šetrenia správcu dane v rámci výkonu
svojej pôsobnosti.
Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj
právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. v celom rozsahu stotožnil, vychádzajúc pritom zároveň z rozsahu a dôvodov odvolania,
ako aj z rozsahu a dôvodov podanej žaloby.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
10 6Sžf/36/2011
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 246c ods.1 vety prvej O.s.p.
tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3
ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 18. júla 2012
JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Peter Szimeth