Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
33a/385289.31df67.pdf
PDF · 142.42 KB
No categories available
7Cdo/96/2012
Najvyšší súd 7 Cdo 96/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu L., a.s., so sídlom v H.,
zastúpeného JUDr. J. B., advokátom v K., proti ţalovanému J. B., bývajúcemu v H.H.,
zastúpenému Mgr. M. L., advokátom v H., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na
Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3 C 101/2003, o dovolaní ţalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. apríla 2011 sp. zn. 17 Co 18/2011, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením zo 7. júna 2006 č. k. 3 C 101/2003-134
konanie z dôvodu späťvzatia ţaloby zastavil (§ 96 ods. 2 O.s.p.) a ţalobcovi uloţil povinnosť
zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 860,-- Sk - 28,55 € (780,-- Sk - 25,89 €
na adresu ţalovaného a 380,-- Sk - 12, 66 € na adresu jeho právneho zástupcu) do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., lebo
ţalobca tým, ţe zobral ţalobu späť zavinil, ţe konanie sa muselo zastaviť.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu (vo výroku o trovách konania) a ţalovaného
(vo výroku, ktorým bolo konanie zastavené) uznesením z 12. decembra 2006 sp. zn.
4 Co 273/2006 uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania ako vecne
správne potvrdil (§ 219 O.s.p.) a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol, ţe prvostupňový súd pri rozhodnutí o trovách konania podľa § 146 ods. 2
O.s.p. vôbec nevyhodnotil, z akého dôvodu došlo k späťvzatiu ţaloby, t. j. ktorý z účastníkov
zavinil, ţe konanie muselo byť zastavené.
Okresný súd Vranov nad Topľou (v poradí druhým) uznesením z 11. apríla 2008 č. k.
3 C 101/2003-168 určil, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takto
rozhodol podľa § 150 O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, ţe
účastníci nepreukázali spôsob, akým chceli splniť jednak povinnosť vypratať prenajaté
priestory (ţalovaný) a jednak poskytnúť na to potrebnú súčinnosť (ţalobca).
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného (v poradí druhým) uznesením
z 19. augusta 2008 sp. zn. 5 Co 175/2008, 5 Co 184/2008 uznesenie súdu prvého stupňa
(ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zo 14. júla 2008 o zamietnutí ţiadosti o ustanovenie
zástupcu z radov advokátov, čl. 234) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, ţe
doteraz nebolo spoľahlivo zistené, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania.
Okresný súd Vranov nad Topľou (v poradí tretím) uznesením z 27. novembra 2009 č. k.
3 C 101/2003-278 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy konania v sume
16, 60 € a na účet právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia v sume 965,30 € do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia. Takto rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., lebo ţalobca
pre správanie ţalovaného vzal späť ţalobu, ktorá bola podaná dôvodne.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného (v poradí tretím) uznesením z 8. apríla
2010 sp. zn. 17 Co 30/2010 uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dospel v porovnaní s prvostupňovým súdom k inému právnemu záveru, podľa
ktorého za trovy konania, ktoré vznikli v priebehu konania nesie z procesného hľadiska
zodpovednosť ţalobca. Preto je povinný uhradiť ţalovanému trovy konania, ktorých výšku
určí súd prvého stupňa.
Okresný súd Vranov nad Topľou (v poradí štvrtým) uznesením z 20. decembra 2010 č. k.
3 C 101/2003-316 uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania v sume
31,81 € do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
rozhodol o trovách konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 137 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného (v poradí štvrtým) uznesením z 28. apríla
2011 sp. zn. 17 Co 18/2011 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1 O.s.p.). V plnom rozsahu sa stotoţnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého
stupňa , aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. a § 137 O.s.p., určenou výškou trov
konania a odôvodnením rozhodnutia , na ktoré v podrobnostiach poukázal (§ 219 ods. 2
O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalovaný. Navrhol ho (ako aj
uznesenie súdu prvého stupňa) zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, ţe pri rozhodnutí o trovách konania boli nesprávne aplikované procesné
ustanovenia a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nespĺňa základné predpoklady pre spravodlivé
a konečné rozhodnutie vo veci samej (vytvára nutnosť začatia súdneho konania o zaplatenie
trov exekučného konania).
Ţalobca navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania dospel k záveru, ţe smeruje proti
rozhodnutiu, voči ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie ţalovaného smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté
o trovách konania. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním
napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa výslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak
ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, znalcovskom,
tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa
práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním ţalovaného napadnuté uznesenie odvolacieho
súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z rozhodnutí, ktoré sú taxatívne
vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie
prípustné, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalovaného z ustanovenia § 239 O.s.p.
vyvodiť nemoţno.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania , hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Vady konania podľa § 237 O.s.p. ţalovaný nenamietal a ich existenciu
nezistil ani dovolací súd.
Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe ţalovaný namietal nesprávne právne posúdenie
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je
síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť
rozhodnutia). Aj za predpokladu, ţe by tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené, mali by za
následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ale nezakladali by súčasne
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
(ne) pouţil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo správnych
skutkových záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad v danej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
ţalovaného nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 234b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné, odmietol. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa
uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal. Najvyšší súd Slovenskej republiky
mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe nepodal návrh na ich náhradu
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2012
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová