Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
547/384853.e83590.pdf
PDF · 143.9 KB
No categories available
5Sžo/31/2012
Najvyšší súd 5Sžo/31/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti
AD PROPERTY, spol. s r. o., so sídlom Stará Vajnorská 11, Bratislava, zastúpenej
Mgr. Viktorom Mišíkom, advokátom so sídlom Zámocká 1, Bratislava, proti žalovanému
Ústrednému inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom Prievozská 32,
Bratislava, poštový priečinok 29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. SK/1221/99/2011 zo 17. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 3S/216/2011-34 zo 17. apríla 2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3S/216/2011-34 zo 17. apríla 2012 v napadnutej časti náhrady trov konania z r u š u j e
a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zastavil
podľa § 250i ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konanie vo veci
z dôvodu, že po zrušení napadnutého rozhodnutia na základe protestu prokurátora zanikol
predmet súdneho prieskumu a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, že žiaden z účastníkov nemá na ňu právo,
nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti jeho výroku o trovách konania podala
v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa poukazujúc na to, že žalovaný správny orgán svojím
konaním, t. j. vydaním nezákonného rozhodnutia a jeho zrušením zavinil, že sa konanie
muselo zastaviť a z tohto dôvodu vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov, pričom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v identickej veci. Navrhol,
aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok prvostupňového súdu a priznal žalobkyni náhradu
trov konania v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 340,35 Eur –
za 3 úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia, podanie na súd, odvolanie proti
výroku o trovách konania): t. j. 2 úkony á 127,15 Eur, 2 x 7,41 Eur (režijný paušál za rok
2011); 34 úkonu z 1/6 výpočtového základu za odvolanie, t. j. 63,58 Eur a 7,63 Eur (režijný
paušál za rok 2012) a zaviazal žalovaného uhradiť trovy právneho zastúpenia a trovy konania
v prospech bankového účtu právneho zástupcu žalobcu.
Žalovaný odvolací návrh nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta druhá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu
v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s § 246c ods. 1 veta druhá OSP),
t. j. v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
Vzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá OSP, v zmysle ktorého opravný
prostriedok podľa piatej časti OSP je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti,
a ustanovení § 250k OSP, ktoré osobitne upravuje náhradu trov konania v správnom
súdnictve, možnosť podať odvolanie zakotvená nie je, najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal
prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania.
Správne súdnictvo upravené v piatej časti OSP v ustanovení § 250k a § 250h ods. 2
za bodkočiarkou rieši otázku náhrady trov konania, avšak nerieši rozhodovanie o trovách
konania pri podanom odvolaní voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu. Na uvedenú
situáciu sa v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá OSP, preto možno primerane použiť ustanovenia
tretej časti a štvrtej časti OSP. Keďže podľa OSP je odvolanie zásadne prípustné,
s výnimkami v zákone presne stanovenými, medzi ktorými sa odvolanie voči rozhodnutiu
o trovách konania nenachádza a ustanovenie § 250ja ods. 1 a 2 OSP upravuje iba prípustnosť
odvolania pri rozhodovaní vo veci samej, v predmetnom prípade odvolanie voči rozhodnutiu
o trovách konania prvostupňového súdneho rozhodnutia treba pripustiť vzhľadom
na ustanovenie § 246c ods. 1 OSP, § 201 OSP a § 202 OSP.
V danej veci predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby žalobkyne
z 09. novembra 2011 bola zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného Ústredného
inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č.: SK/1221/99/2011
zo 17. augusta 2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj
č. P/0371/01/2010 zo dňa 12. októbra 2010, ktorým inšpektorát uložil žalobcovi peňažnú
pokutu vo výške 500 Eur, a to pre porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 6 v nadväznosti
na § 2 písm. n/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Na základe protestu prokurátora boli rozhodnutím žalovaného zo 07. februára 2012
č. SK/1221/99/2010 obidve predchádzajúce rozhodnutia zrušené, čím bol daný zákonný
dôvod na zastavenie súdneho konania podľa § 250i ods. 4 veta prvá OSP.
Podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené
v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
Podľa § 146c ods. 2 veta prvá OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie
sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Pokiaľ dôjde k zastaveniu konania je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania vždy skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných
stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy
obsiahnutej predovšetkým v ustanovení § 146 ods. 2 veta druhá OSP.
Aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá
OSP aj v správnom súdnictve dopadá len na také prípady zastavenia konania, v ktorých
neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 146 ods. 2 OSP veta druhá v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania
v prípade zastavenia konania aplikoval ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci z dôvodu, že na vec použil nesprávny právny predpis, resp. nesprávne zákonné
ustanovenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol však toto nesprávne právne posúdenie
veci krajským súdom napraviť zmenou odvolaním napadnutej časti rozhodnutia, nakoľko
sa v konaní pred krajským súdom vyskytla závažná procesná vada, a to, že krajský súd konal
vo veci bez zaplatenia súdneho poplatku.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych
poplatkoch“) poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo
žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.
Podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním návrhu
na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo,
ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo
dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal
späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých
zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy
sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo
ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
V preskúmavanej veci ani žalobca ani konanie neboli od platenia súdneho poplatku
oslobodení, a preto žalobcovi spolu s podaním žaloby vznikla poplatková povinnosť v sume
66 Eur (položka 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k zákonu o súdnych
poplatkoch). Tento súdny poplatok žalobca však nezaplatil a súd ho na jeho zaplatenia
ani nevyzval, no napriek tomu bez splnenia jednej zo základných podmienok konania vo veci
konal a vydal v nej rozhodnutie.
Toto pochybenie možno odstrániť už len tým, že krajský súd uloží žalobcovi zákonnú
poplatkovú povinnosť, ktorá v zmysle zhora uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu
ovplyvní i výšku náhrady trov konania, keď z citovaného zákonného ustanovenia § 11 ods. 3
veta tretia zákona o súdnych poplatkoch je zrejmé, že poplatkovú povinnosť si žalobca musí
splniť, nakoľko v správnom súdnictve sa súdny poplatok vracia iba v dvoch prípadoch,
a to v prípade späťvzatia žaloby pred prejednaním veci alebo v prípade zastavenia konania
z dôvodu, že účastník nebol riadne zastúpený; teda zastavenie konania z dôvodov daných
ustanovením § 250i ods. 4 OSP medzi nimi nie je.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel uznesenie krajského súdu v napadnutej
časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1
písm. h/ a ods. 2 OSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom
krajský súd po vydaní uznesenia o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok
rozhodne znova o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta tretia OSP), súd viazaný zhora vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 19. júla 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková