Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžf/57/2011

Potvrdené rozhodnutím 5Sžf/58/2011, 5Sžf/56/2011, 5Sžf/59/2011
„Najvyšší súd 5Sžf/56/2011 Slovenskej republiky 5Sžf/57/2011 5Sžf/58/2011 5Sžf/59/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne SMART OFFICE, s. r. o., so sídlom Krížna 21, Bratislava, zastúpenej JUDr. Ing. Branislavom Pechom, advokátom so sídlom Štefánikova trieda 109, Nitra, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I/222/3211-69876/2010/991031-r, č. I/222/3212-69877/2010/991031-r, č. I/222/3213- 69878/2010/991031-r a č. I/222/3214-69879/2010/991031-r, všetky z 09. júna 2010, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/297/2010-127, 2S/320-322/2010 z 22. júna 2011, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/297/2010-127, 2S/320-322/2010 z 22. júna 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 5Sžf/56, 57, 58, 59/2011"
„Najvyšší súd 5Sžf/56/2011 Slovenskej republiky 5Sžf/57/2011 5Sžf/58/2011 5Sžf/59/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne SMART OFFICE, s. r. o., so sídlom Krížna 21, Bratislava, zastúpenej JUDr. Ing. Branislavom Pechom, advokátom so sídlom Štefánikova trieda 109, Nitra, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I/222/3211-69876/2010/991031-r, č. I/222/3212-69877/2010/991031-r, č. I/222/3213- 69878/2010/991031-r a č. I/222/3214-69879/2010/991031-r, všetky z 09. júna 2010, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/297/2010-127, 2S/320-322/2010 z 22. júna 2011, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/297/2010-127, 2S/320-322/2010 z 22. júna 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 5Sžf/56, 57, 58, 59/2011"
„Najvyšší súd 5Sžf/56/2011 Slovenskej republiky 5Sžf/57/2011 5Sžf/58/2011 5Sžf/59/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne SMART OFFICE, s. r. o., so sídlom Krížna 21, Bratislava, zastúpenej JUDr. Ing. Branislavom Pechom, advokátom so sídlom Štefánikova trieda 109, Nitra, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č. I/222/3211-69876/2010/991031-r, č. I/222/3212-69877/2010/991031-r, č. I/222/3213- 69878/2010/991031-r a č. I/222/3214-69879/2010/991031-r, všetky z 09. júna 2010, konajúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/297/2010-127, 2S/320-322/2010 z 22. júna 2011, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/297/2010-127, 2S/320-322/2010 z 22. júna 2011 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 5Sžf/56, 57, 58, 59/2011"

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne SMART OFFICE, s. r. o., so sídlom Krížna 21,

Bratislava, zastúpenej JUDr. Ing. Branislavom Pechom, advokátom so sídlom Štefánikova

trieda 109, Nitra, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,

so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného

č. I/222/3211-69876/2010/991031-r, č. I/222/3212-69877/2010/991031-r, č. I/222/3213-

69878/2010/991031-r a č. I/222/3214-69879/2010/991031-r, všetky z 09. júna 2010, konajúc

o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -127,

2S/320-322/2010 z 22. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -127, z 22. júna 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2 , 57, 58, 59/2011

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobkyne,

ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí

žalovaného, ktorými žalovaný potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu

Bratislava I (ďalej len „správca dane“) č. /Sch, č. 600/232/173928/

2009/Sch, č. /Sch a č. /Sch, všetky

z 12. októbra 2009, ktorými správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly,

obsiahnutých v protokole o výsledku daňovej kontroly č. /Pli

z 02. októbra 2009, podľa o správe daní

a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len

„DPH“) za zdaňovacie obdobia, v poradí uvádzaných dodatočných platobných výmerov,

I. štvrťrok 2007 v sume 5.592,61 eura, II. štvrťrok 2007 v sume 6.756,02 eura, III. štvrťrok

2007 v sume 6.432,18 eura a IV. štvrťrok 2007 v sume 10.638,15 eura. Dôvodom vyrubenia

rozdielu dane bolo neuznanie žalobkyňou deklarovanej dodávky tovaru odberateľom

sídliacim v Maďarskej republike, nakoľko nesplnila zákonné podmienky oslobodenia od dane

pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu stanovených v

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov s účinnosťou

do 31. decembra 2007 (ďalej len „zákon o DPH“). Žalobkyňa presvedčivým spôsobom

nepreukázala uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných obsahom faktúr

č. 000009/07, č. 000010/07 vystavených v I. štvrťroku, č. 000030/07 a č. 000031/07

vystavených v II. štvrťroku 2007, č. 000040/07 a č. 000041/07 vystavených v III. štvrťroku

2007 a č. 000104/07, č. 000105/07 a č. 000106/07 vystavených v IV. štvrťroku 2007.

Uvedené dodanie tovaru žalobkyňa nevykázala v podaných daňových priznaniach za vyššie

uvedené zdaňovacie obdobia ani v súhrnných výkazoch za príslušné zdaňovacie obdobia

I. až IV. štvrťroka 2007, čo správca dane ako i žalovaný vyhodnotili ako porušenie povinnosti

vyplývajúcej žalobkyni z ustanovenie § 80 zákona o DPH. Z dôvodu nesplnenia podmienok

vyplývajúcich z § 43 zákona o DPH, konkrétne nepreukázania realizácie dodávky

fakturovaného tovaru osobám identifikovaným pre DPH v inom členskom štáte, v Maďarskej

republike, správca dane považoval predmetné dodanie tovaru za dodanie tovaru podľa § 8

v nadväznosti na § 19 zákona o DPH.

3 , 57, 58, 59/2011

Krajský súd v Bratislave v medziach žaloby podanej žalobkyňou preskúmal napadnuté

rozhodnutia, prvostupňové rozhodnutia správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo

ich vydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu sú v súlade

so zákonom. Krajský súd citujúc ustanovenie § 43 ods. 1, ods. 5, § 8 ods. 1, § 19 ods. 1, § 25

ods. 1 a ods. 3 a § 80 ods. 1 ods. 5 zákona o DPH a § 44 ods. 6 zákona o správe daní

a vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného pri preverovaní žalobkyňou

deklarovaného predaja tovaru odberateľom registrovaným na daň v Maďarskej republike

konštatoval, že žalobkyňa vystavila a zaúčtovala vyššie uvedené faktúry, avšak nepreukázala,

že došlo k deklarovanému zdaniteľnému obchodu oslobodenému od povinnosti zaplatiť DPH

podľa § 43 zákona o DPH. Taktiež sa podľa krajského súdu nepreukázalo, že k žiadnemu

inému zdaniteľnému obchodu nedošlo. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal

na výsledky dokazovania realizovaného v rámci daňovej kontroly a bral do úvahy /prihliadol

predovšetkým na skutočnosť, že odberateľské faktúry vystavila pre osoby, ktoré ju nepoznajú,

žiadne obchodné transakcie neboli medzi deklarovanými subjektmi uskutočnené, ďalej

krajský súd poukázal na rozpor v tvrdení žalobkyne, kedy v priebehu daňového konania

uvádzala, že došlo k vráteniu tovaru pre nedostatky v dokladoch odberateľov (bližšie

žalobkyňou nekonkretizovaných), pričom v žalobe uvádzala, že predmetný tovar nebol vôbec

vyskladnený. Tieto rozdielne tvrdenia krajský súd posúdil ako nepresvedčivé a nevierohodné.

Krajskému súdu bolo z obsahu administratívneho spisu taktiež zrejmé, že v čase výkonu

miestneho zisťovania a následnej daňovej kontroly neexistovali vystavené dobropisy, ktoré

žalobkyňa predložila až v odvolacom konaní pred druhostupňovým správnym orgánom.

Rovnako ako žalovaný i krajský súd dodatočne predložené dobropisy vyhodnotil ako

nedôveryhodné dôkazy, predovšetkým z dôvodu nesprávne uvádzaných identifikačných

údajov odberateľov v Maďarskej republike, tak ako tomu bolo i na pôvodne predložených

sporných faktúrach; nesprávne adresy, pečiatky a podpisy konateľov dotknutých odberateľov.

Krajský súd sa čiastočne stotožnil s námietkou žalobkyne ohľadne nevykonania previerky

priestorov prevádzkarne žalobkyne na jej návrh, a to do tej miery, že správca dane

má v záujme úplného zistenia skutkového stavu preveriť pravdivosť tvrdenia účastníka

daňového konania a vykonať dôkazy v objekte, ktorý nebol správcovi dane nahlásený

ako prevádzkareň. Avšak v tejto súvislosti krajský súd žalobkyňou/uvedený navrhovaný dôkaz

vyhodnotil ako nadbytočný, pretože žalobkyňa hodnoverne nepreukázala, že po vystavení

faktúr kupujúci z iného členského štátu Európskej únie nenadobudli právo nakladať s tovarom

ako vlastníci, že nedošlo k dodaniu tovaru (zdaniteľnému plneniu), a ani samotná fyzická

prítomnosť tovaru by jej tvrdenia bez pochybností nepotvrdzovala. Podľa krajského súdu

4 , 57, 58, 59/2011

vykonaným dokazovaním zo strany správcu dane sa spochybnili daňové doklady predložené

žalobkyňou na preukázanie ňou deklarovaných zdaniteľných plnení, ako i realizácia dodávky

tovaru do iného členského štátu, tak i odstúpenie od dodávky tovaru a jeho nevyskladnenie,

ktoré bolo žalobkyňou deklarované dodatočne predloženými dobropismi. S poukazom

na ustanovenie § 43 ods. 1, ods. 5, § 8 ods. 1, § 19 ods. 1, § 25 ods. 1 a ods. 3 a § 80 ods. 1

ods. 5 zákona o DPH a § 44 ods. 6 zákona o správe daní krajský súd konštatoval zákonnosť

napádaných správnych rozhodnutí nezistiac porušenie zásad daňového konania za správneho

vyhodnotenia riadne zisteného skutkového stavu potrebného na preverenie daňovej

povinnosti, a preto krajský súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie

napadnutých rozhodnutí.

O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) neúspešnej žalobkyni uplatnené právo na náhradu trov

konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote

odvolanie z dôvodov podľa a , vo vzťahu k napádaným správnym

rozhodnutiam z dôvodov podľa až e/ , domáhajúc sa, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napádané rozhodnutia

žalovaného, pričom nad medze petitu žaloby navrhla zrušiť aj prvostupňové rozhodnutia

správcu dane.

V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci žalobkyňa trvala

na tom, že žiadna daňová povinnosť nenastala a neboli porušené ustanovenia § 25 ods. 1

a ods. 2 zákona o DPH, i keď boli faktúry vystavené, tovar zo skladu neodišiel, preto nedošlo

k zrušeniu dodávky tovaru alebo k vráteniu tovaru. Z uvedeného dôvodu podľa žalobkyne

nebolo potrebné v súlade s § 80 ods. 5 zákona o DPH vykazovať v súhrnnom výkaze predaj

tovaru za I. – IV. štvrťrok 2007, pretože tovar nebol zo skladu vydaný. Správca dane mal

k dispozícii všetky potrebné doklady preukazujúce, že fakturovaný tovar nebol cez hranicu

prepravený – knihu dobropisov, dobropisy k vystaveným faktúram, platby dobropisov. Podľa

žalobkyne prípadné nesprávne adresy odberateľov na faktúrach nemôžu zakladať daňovú

povinnosť žalobkyne.

Žalobkyňa namietala postup správcu dane v rozpore so zásadami daňového konania

podľa § 2 v spojení s § 29 ods. 2 zákona o správe daní a porušenie procesných ustanovení

pre výkon daňovej kontroly podľa § 15 ods. 5 a ods. 6 zákona o správe daní. Podľa žalobkyne

5 , 57, 58, 59/2011

prvostupňové rozhodnutie nemá oporu v riadne zistenom skutkovom stave, nakoľko správca

dane vychádzal len z podkladov, ktoré si vyžiadal, ktoré však nemohli postačovať na vydanie

rozhodnutia.

Správca dane nemal podľa žalobkyne záujem zistiť a preveriť skutočnosti týkajúce

sa dodržania ustanovení zákona o DPH, pretože nevykonal daňovú kontrolu aj na mieste

navrhovanom žalobkyňou, a to v jej prevádzkarni zriadenej od 25. novembra 2006

na Banšelovej ul. 23 v Bratislave, kde to účel kontroly vyžadoval. Prvostupňové rozhodnutie

vychádza z nesprávneho stavu zásob k 31. decembru 2007, pričom je podľa žalobkyne

nepochybné, že skutočný stav zásob mal správca dane zistiť na mieste samom (zrejme mala

žalobkyňa na mysli navrhované priestory prevádzkarne).

Žalobkyňa s poukazom na § 41 a § 15 zákona o správe daní namietala, že ak mal

správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania,

súhrnného výkazu a dokladov predložených žalobkyňou alebo o pravdivosti údajov v nich

uvedených, mal tieto pochybnosti správca dane oznámiť žalobkyni a vyzvať ju na vysvetlenie,

doplnenie či opravu. Podľa žalovanej postupom správcu dane jej bolo odopreté právo

na náležité uplatnenie jej práv v daňovom konaní, nakoľko správca dane ani žalovaný nimi

spochybňované skutočnosti od žalobkyne preukázať nežiadali a správca dane má povinnosť

kontrolovaný subjekt oboznámiť o svojich pochybnostiach k predloženým dokladom.

V súvislosti s porušením zásad daňového konania, práv žalobkyne ako i jej nadmerným

zaťažením dôkazným bremenom, táto poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , , , rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 20. augusta 1997 sp. zn. -30).

Prvostupňovému rozsudku krajského súdu žalobkyňa vytýka nekonzistentnosť

s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z dôvodu nedostatočného

odôvodnenia výroku nepreskúmateľnosť, nedostatočné zistenie skutkového stavu, vyvodenie

nesprávnych skutkových zistení z vykonaného dokazovania a nesprávne právne posúdenie

veci.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu z 23. septembra 2011 navrhol, aby odvolací súd

rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Námietku ohľadne nezáujmu správcu dane vykonať dokazovanie v navrhovanej

prevádzkarni žalobkyne žalovaný považuje za nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa túto správcovi

dane nenahlásila a žalobkyňa neuviedla, čo mal správca dane uvedeným dôkazom zisťovať,

keďže sa daňovou kontrolou v roku 2009 preverovali skutočnosti týkajúce sa zdaňovacích

6 , 57, 58, 59/2011

období I. až IV. štvrťroka 2007. Podľa názoru žalovaného správca dane mohol za daných

okolností vychádzať len z daňových dokladov, ktoré mala povinnosť v úplnosti predložiť

žalobkyňa.

Žalovaný opätovne konštatuje zistený skutkový stav, že z predloženej hlavnej knihy

a evidencie DPH za kontrolované zdaňovacie obdobia a pohybu tovaru na sklade vyplývalo,

že na účte 311 – odberatelia boli zaúčtované len odberateľské faktúry vystavené žalobkyňou,

a žiadne dobropisy, ktoré žalobkyňa predložila až k odvolaniu, v evidencii zaznamenané

neboli. Žalovaný zdôraznil, že kontrolovaná spoločnosť k 31. decembru 2007 na sklade

predmetný tovar neevidovala.

Následne žalovaný opätovne, tak ako v napadnutých rozhodnutiach ako i vo vyjadrení

k žalobe, odôvodnil spôsob vyhodnotenia záverov dokazovania vykonaného v rámci

prvostupňového a druhostupňového správneho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 v spojení s veta prvá ) preskúmal napadnuté rozhodnutie

krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania

( v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a ods. 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalobkyne proti rozsudku krajského súdu priznať úspech nie je možné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada,

len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 1a písm. c/ zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia

daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne

7 , 57, 58, 59/2011

a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov

vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné

konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov 1a) podľa tohto zákona alebo

osobitných zákonov, 1

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom

na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom

konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti

rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane

zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel

kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný

na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu

sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti

nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia

daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného

od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu

dane právo:

a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia

zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

8 , 57, 58, 59/2011

b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr

v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu

v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu

k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých

vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho

tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových

priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného

daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie

správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

9 , 57, 58, 59/2011

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky

skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako

aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov

vedených daňovým subjektom.

Podľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zákona o správe daní rozhodnutie

obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie

právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného

majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak;

na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina,

plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú

cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej

hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom

dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať

s tovarom ako vlastník.

Podľa § 25 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona o DPH základ dane pri dodaní tovaru alebo

služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví:

a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo

čiastočnom vrátení dodávky tovaru,

b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,

c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.

10 , 57, 58, 59/2011

Podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH rozdiel medzi pôvodným základom dane

a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie

v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu

dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu

alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo

príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom

nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý

je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo

nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou

pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené

podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie

tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a:

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným

dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom

alebo osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním

poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom

o prijatí platby za tovar.

Podľa § 80 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodal tovar oslobodený od dane (§ 43)

z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom

štáte, alebo dodal tovar podľa § 8 ods. 4, je povinný podať súhrnný výkaz za obdobie

kalendárneho štvrťroka do 25 dní po skončení kalendárneho štvrťroka.

11 , 57, 58, 59/2011

Podľa § 80 ods. 3 zákona o DPH platiteľ je povinný v súhrnnom výkaze uviesť tovar,

ktorý je oslobodený od dane, dodaný z tuzemska do iných členských štátov za obdobie

kalendárneho štvrťroka.

Podľa § 80 ods. 4 zákona o DPH v súhrnnom výkaze je platiteľ povinný uviesť svoje

identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa,

pod ktorým mu bol tovar dodaný, a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého

nadobúdateľa osobitne. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 4 je platiteľ povinný v súhrnnom

výkaze uviesť svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, identifikačné číslo

pre daň, ktoré má pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava

tovaru, a hodnotu zodpovedajúcu základu dane určeného podľa § 22 ods. 6. Pri trojstrannom

obchode je prvý odberateľ povinný v súhrnnom výkaze uviesť svoje identifikačné číslo

pre daň, pod ktorým tovar nadobudol a následne dodal, identifikačné číslo pre daň druhého

odberateľa pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,

a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne. Údaje v súhrnnom

výkaze sa uvádzajú v slovenských korunách a zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.

Podľa § 80 ods. 5 zákona o DPH pri oprave základu dane podľa § 25 uvedie platiteľ

v súhrnnom výkaze sumu, o ktorú sa základ dane opravil, a to za kalendárny štvrťrok,

v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru.

Podľa § 80 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ zistí, že údaje uvedené v súhrnnom

výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Opravný súhrnný výkaz

môže platiteľ podať pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu. Ak platiteľ

po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu zistí, že údaje v súhrnnom výkaze

sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené

alebo opravené údaje.

Podľa a o účtovníctve v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné

prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná

účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

12 , 57, 58, 59/2011

Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak,

aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré

sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Žalobkyňa napáda procesné pochybenia správnych orgánov a nesprávne skutkové

zistenia správnych orgánov oboch stupňov spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení výsledkov

dokazovania realizovaného v rámci správy daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní), daňovej

kontroly, prvostupňového a druhostupňového daňového konania a na to nadväzujúce

nesprávne právne posúdenie veci.

Vo vzťahu k namietaným skutkovým zisteniam odvolací súd v administratívnom spise

preveril získané a vykonané dôkazy, a to v spojitosti s meniacimi sa dôkazmi predkladanými

žalobkyňou v priebehu oboch stupňov daňového konania a meniacimi sa tvrdeniami

žalobkyne;

počnúc deklarovaním intrakomunitárnych transakcií (odberateľom

registrovaným pre DPH v Maďarskej republike) oslobodených od dane podľa

§ 43 ods. 1 zákona o DPH,

pokračujúc tvrdením o vrátení tovaru dodávateľmi, vo vzťahu ku ktorým

sa dodanie tovaru na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií

nepotvrdilo,

končiac verziou žalobkyne o nevyskladnení predmetného tovaru, a teda

nerealizovaní žiadneho dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

Najvyšší súd s prihliadnutím na prejednávaciu zásadu ovládajúcu daňové konanie,

zásadu materiálnej pravdy a dôkazné bremeno daňového subjektu (§ 29 ods. 8 v spojení s § 15

ods. 6 zákona o správe daní) konštatuje, že daňové orgány v rámci správy daní s využitím

vyhľadávacej zásady úzko spolupracovali so žalobkyňou, pričom táto v priebehu daňového

konania využila svoje procesné práva a predkladala listinné dôkazy, ktorých reálny základ

sa však nepotvrdil.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane po ukončení daňovej

kontroly v súlade s ustanovením § 15 ods. 10 zákona o správe daní vypracovaný protokol

obsahujúci výsledky zistení a vyhodnotenie dôkazov zaslal žalobkyni v primeranom časovom

predstihu s oznámením dátumu prerokovania protokolu a uvedením zákonnej lehoty

13 , 57, 58, 59/2011

vyplývajúcej z citovaného ustanovenia na vyjadrenie sa k obsahu protokolu. Žalobkyňa

sa písomne, ani ústne do zápisnice u správcu dane, k obsahu protokolu k výsledku daňovej

kontroly nevyjadrila, nenavrhla doplnenie dokazovania, príp. vykonanie nových dôkazov

(a to ani prehliadkou priestorov prevádzkarne), iba pri prerokovaní protokolu vyjadrila

bez bližšieho vysvetlenia a odôvodnenia nesúhlas s výsledkom daňovej kontroly.

Z uvedeného možno vyvodiť, že v priebehu prvostupňového konania, za dôkaznej situácie,

kedy správca dane mal k dispozícii faktúry preukazujúce dodanie tovaru do členského štátu,

doklady preukazujúce pohyb predmetného tovaru a stav skladových zásob v relevantnom

období I. až IV. Q v roku 2007, objektívne nič nenasvedčovalo tomu, že by žalobkyňa mala

zmeniť verziu predkladaných účtovných prípadov z dodania tovaru na jeho vrátenie

na základe dobropisov, tak ako to tvrdila v podanom odvolaniach proti dodatočným

platobným výmerom. Z uvedeného dôvodu sa nejaví ako logický postup, kedy by mal správca

dane v roku 2009 preverovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti

na DPH za I. až IV. štvrťrok 2007 v prevádzke žalobkyne, nakoľko na preukázanie dodania

tovaru do členského štátu postačovali daňové, účtovné a iné doklady ( § 43 ods. 5 písm. a/

až d/ zákona o DPH) predložené žalobkyňou, ktorých reálny základ sa však v kontexte

s doplnenými dôkazmi nepotvrdil.

Z chronológie predkladania listinných dôkazov žalobkyňou a ich obsahu vo vzťahu

k zisteniam správcu dane možno konštatovať, že meniace sa verzie predkladaných účtovných

prípadov pôsobia nepravdivo a účelovo, kedy pod ťarchou výsledkov dokazovania zhrnutých

v protokole o výsledku daňovej kontroly a z prvostupňových rozhodnutí správcu dane

vyplývalo, že žalobkyňou predkladané faktúry deklarujúce dodanie tovaru do členského štátu

osobám registrovaným pre DPH nemajú reálny základ. Z odpovedí získaných v rámci

medzinárodnej daňovej výmeny informácií, vykonanej za účelom preverenia deklarovaných

intrakomunitárnych transakcií, jednoznačne vyplýva, že žalobkyňou uvádzané obchodné

spoločnosti so sídlami v Maďarskej republike s touto neobchodovali. Z uvedeného dôvodu

neboli na strane žalobkyne splnené podmienky na uplatnenie oslobodenia od platenia DPH

za dodanie tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Správne právne posúdenie následkov

uvedeného skutkového zistenia dorubením daňovej povinnosti korešponduje i s ďalšou

skutočnosťou, a síce so záznamom pohybu predmetného tovaru na sklade a stavom

skladových zásob kontrolovaným podľa prvotne predloženej účtovnej dokumentácie

žalobkyne so stavom k 31. decembru 2007 ako i so skutočnosťou, že žalobkyňa nebola

14 , 57, 58, 59/2011

schopná v zmysle § 43 ods. 5 písm. a/ až c/ zákona o DPH preukázať dodanie tovaru do iného

členského štátu.

Z dikcie ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že preukázanie dodania

tovaru do iného členského štátu je povinnosťou platiteľa DPH registrovaného na DPH

v Slovenskej republike, pričom na toto preukázanie nepostačuje len predloženie kópie faktúry,

ale kumulatívne, v závislosti od osoby zabezpečujúcej prepravu tovaru (skutkové podstaty

predpokladané ust. § 43 ods. 5 písm. a/ až c/ zákona o DPH), predloženie dokladu

osvedčujúceho realizovanie prepravy tovaru na územie členského štátu. Žalobkyňa žiaden

taký doklad nepredložila, a to vo vzťahu k žiadnemu so svojich tvrdení, či už dodania tovaru

do iného členského štátu, alebo vrátenia tovaru (verzia uvádzaná v odvolaní proti

prvostupňovým správnym rozhodnutiam).

Žalobkyňa v žalobe a v odvolaní podanom proti rozsudku krajského súdu za účelom

výkladu ustanovenia § 25 ods. 1 a ods. 3 zákona o DPH uvádza, že predmetný tovar nebol

vôbec vyskladnený, zo skladu vôbec neodišiel, pričom vo vzťahu k verzii obsiahnutej

v správnej žalobe ohľadne vrátenia predmetného tovaru, obe skutkové situácie „vrátenie

tovaru“ a „nevyskladnenie tovaru“ významovo stotožňuje, čím preukazuje, že nedošlo

k vzniku daňovej povinnosti.

Uvedená argumentácia žalobkyne výkladom vyššie uvedených pojmov, odhliadnuc

od toho, že vzhľadom na nároky dokazovania nie sú to totožné skutkové okolnosti

ovplyvňujúce zmenu základu dane, predovšetkým vo svetle vykonaného dokazovania

neobstojí. Vzhľadom k tomu, že bola úplne spochybnená akákoľvek obchodná komunikácia

medzi žalobkyňou a obchodnými spoločnosťami v Maďarskej republike, dodatočné

predloženie knihy dobropisov, dobropisov k vystaveným faktúram a platieb dobropisov,

čo odvolací súd vníma ako reakciu na dôkaznú núdzu žalobkyne po zistení výsledkov

dokazovania realizovaného pred začatím vyrubovacieho konania, nemožno vo vzájomnej

súvislosti s ostatnými dôkazmi vyhodnotiť ako dôkazy preukazujúce tvrdenie žalobkyne

o vrátení, prípadne nevyskladnení tovaru.

Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu

povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu

a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných

15 , 57, 58, 59/2011

a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom

dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú

hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného

dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy

vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania.

Z administratívneho spisu vyplýva, že záver, ktorý správca dane zo zistených

skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia

a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňou predložené daňové doklady a dôkazy

na preukázanie sporných dodávok tovaru, resp. neskôr tvrdeného nevyskladnenia tohto

tovaru, nespĺňajú zákonné kritérium dostatočnej preukaznosti ako i vierohodnosti účtovnej

evidencie žalobkyne (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).

Možno sa stotožniť s právnym názorom krajského súdu, že žaloba nebola dôvodná,

nakoľko žalovaný sa v rámci žalobou napadnutých odvolacích konaní riadne vysporiadal

so všetkými námietkami žalobkyne a s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne

ustanovenia svoje rozhodnutie odôvodnil vyhodnotením dokazovania vykonaného správcom

dane v spojení s novo predloženými dôkazmi.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych

orgánov dospel k záveru, že námietky žalobkyne vznesené v odvolaní nie sú dôvodné, a preto

rozhodol podľa v spojení s druhá veta tak, ako je uvedené

vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko o orgánoch štátnej správy v oblasti daní

a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo

s účinnosťou od 01. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom

v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli

na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, podľa

informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave,

t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská

Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s

16 , 57, 58, 59/2011

na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného

žalovaného.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

ustanovenia v spojení s vety prvej a ,

keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci náhradu trov konania nepriznal a žalovanému

v takomto konaní nárok na náhradu trov zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 19. júla 2012

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková