Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/10/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obžalovanému Ing. I. S. a spol. pre trestný čin neodvedenia dane a poistného

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006 na verejnom zasadnutí 24. júla 2012 v Bratislave o odvolaní obžalovaného

Ing. P. B. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 13. júna 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa , , v znení účinnom do 1. januára 2006

sa napadnutý rozsudok zrušuje u obžalovaného Ing. P. B..

Na základe sa obžalovaný Ing. P. B., nar. X. v L. M., trvale

bytom M. L. M., súkromný podnikateľ

uznáva za vinného, že

lng. P. B. ako druhý konateľ spoločnosti K. Z., s.r.o., so sídlom P. v L. M. spoločne s

už právoplatne odsúdeným Ing. I. S. ako prvým konateľom uvedenej spoločnosti v období od

1. januára 1999 do 31. marca 2000 zadržali a neodviedli splatné odvody vypočítané a zrazené

z miezd zamestnancov K. Z. s.r.o., a to

- v období mesiaca január 1999 až marec 2000 splatné preddavky dane zo závislej

činnosti na účet Daňového úradu L. M. v sume 8.765.699,- Sk (290.967,90 Eur),

- v období mesiaca január 1999 a v období mesiaca máj 1999 až marec 2000 zdravotné

poistenie na účet V., pobočka L. M. v sume 1.701.213,- Sk (56.469,93 Eur),

- v období mesiaca august 1999 splatné nemocenské poistenie a poistné

na dôchodkové zabezpečenie na účet S., pobočka L. M. v sume 30.347,- Sk (1.007,34 Eur),

- v období od mesiaca marec 1999 do mesiaca júl 1999 a od mesiaca október 1999

do mesiaca marec 2000 splatné príspevky na poistenie v nezamestnanosti na účet Okresného

úradu práce, L. M. v sume 555.855,- Sk (18.451,- Eur),

- v období mesiaca september 1999 do mesiaca marec 2000 splatné zdravotné

poistenie na účet C. A., pobočka B. B. v sume 214.655,- Sk (7.125,24 Eur),

- v období od mesiaca január 1999 do mesiaca marec 2000 splatné zdravotné poistenie

na účet S., B. v sume 229.115,- Sk (7.605,22 Eur),

- v období od mesiaca január 1999 do mesiaca marec 2000 splatné zdravotné poistenie

na účet V. D., B. v sume 4.364,- Sk (144,86 Eur),

- v období od mesiaca jún 1999 do mesiaca marec 2000 splatné zdravotné poistenie

na účet Z. S. - I., K. v sume 15.347,- Sk (509,43 Eur), čím zadovážili K. Z., s.r.o., L. M., ktoré spĺňali podmienky konkurzu neoprávnený prospech

vo výške 11.516.595,- Sk (382.280,92 Eur) a zároveň neodvedením týchto platieb zvýhodnili

iných veriteľov (zamestnancov a svojich dodávateľov),

teda

ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky zmaril, hoci aj len

čiastočne uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodnil iného veriteľa,

čím spáchal

trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom

do 1. januára 2006

Za to sa odsudzuje:

podľa § 256a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006

na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu

podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 13. júna 2011, sp. zn. boli

obžalovaní Ing. I. S. a Ing. P. B. uznaní za vinných z trestného činu neodvedenia dane

a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za

použitia § 88 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

Ing. I. S. ako prvý konateľ a lng. P. B. ako druhý konateľ spoločnosti K. Z., s.r.o., so

sídlom P. v L. M. v období od 1.1.1999 do 31.3.2000 zadržali a neodviedli splatné odvody

vypočítané a zrazené z miezd zamestnancov K. Z., s.r.o., a to:

- v období mesiaca január 1999 až marec 2000 splatné preddavky dane zo závislej

činnosti na účet Daňového úradu L. M. v sume 8.765.699,- Sk (290.967,90 Eur),

- v období mesiaca január 1999 a v období mesiaca máj 1999 až marec 2000 zdravotné

poistenie na účet V., pobočka L. M. v sume 1.701.213,- Sk (56.469,93 Eur),

- v období mesiaca august 1999 splatné nemocenské poistenie a poistné

na dôchodkové zabezpečenie na účet S., pobočka L. M. v sume 30.347,- Sk (1.007,34 Eur),

- v období od mesiaca marec 1999 do mesiaca júl 1999 a od mesiaca október 1999

do mesiaca marec 2000 splatné príspevky na poistenie v nezamestnanosti na účet Okresného

úradu práce, L. M. v sume 555.855,- Sk (18.451,- Eur),

- v období mesiaca september 1999 do mesiaca marec 2000 splatné zdravotné

poistenie na účet C. A., pobočka B. B. v sume 214.655,- Sk (7.125,24 Eur),

- v období od mesiaca január 1999 do mesiaca marec 2000 splatné zdravotné poistenie

na účet S., B. v sume 229.115,- Sk (7.605,22 Eur),

- v období od mesiaca január 1999 do mesiaca marec 2000 splatné zdravotné poistenie

na účet V. D., B. v sume 4.364,- Sk (144,86 Eur),

- v období od mesiaca jún 1999 do mesiaca marec 2000 splatné zdravotné poistenie na

účet Z. S. - I., K. v sume 15.347,- Sk (509,43 Eur),

čím zadovážili K. Z., s.r.o., L. M., neoprávnený prospech vo výške 11.516.595,- Sk

(382.280,92 Eur).

Za to boli obžalovaní Ing. I. S. a Ing. P. B. odsúdení podľa § 148a ods. 2 Tr. zák. na

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a to každý z nich, pričom podľa § 58 ods. 1

písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. bol výkon tohto trestu každému z onačených obžalovaných

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Citovaný rozsudok Krajského súdu v Žiline nadobudol vo vzťahu k obžalovanému

Ing. I. S. právoplatnosť na súde prvého stupňa. Naproti tomu obžalovaný

Ing. P. B. podal proti nemu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom

svojho obhajcu. Namietal v ňom správnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ktoré

sa ho dotýkajú, t.j. výrok o vine a o treste.

Vo vzťahu k výroku o vine poukázal na právny názor vyslovený v uzneseniach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2009, sp. zn.

a z 9. marca 2011, sp. zn. , podľa ktorého v prípade trestného stíhania

vedeného pre neodvedenie platieb uvedených v § 148a Tr. zák. nestačí len zistenie, že bola

naplnená objektívna stránka uvedeného trestného činu a že existuje zavinenie páchateľa aspoň

vo forme nepriameho úmyslu, ale zároveň treba skúmať aj dôvody, ktorého ho k takému

konaniu viedli. Pokiaľ je takým dôvodom nesolventnosť a zároveň je preukázané

zvýhodnenie iného veriteľa zaplatením jeho pohľadávky pri súčasnom uzrozumení páchateľa

s tým, že aspoň čiastočne zmarí uspokojenie pohľadávok príjemcov odvodov uvedených

v § 148a Tr. zák., nepôjde o tento trestný čin, ale do úvahy prichádza posúdenie konania

páchateľa ako trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a Tr. zák.

Po zrušení prvého odsudzujúceho rozsudku krajského súdu bolo nepochybne

preukázané, že dôvodom takéhoto konania obžalovaných (neodvádzania odvodov jednotlivým

oprávneným subjektom) bola insolventnosť spoločnosti, zároveň ale neboli zadokumentované

také skutočnosti a dôkazy, ktorými by bolo preukázané zvýhodnenie iného veriteľa.

Za danej situácie potom neprichádza do úvahy trestnoprávna zodpovednosť

obžalovaných. Spomenutá insolventnosť spoločnosti bola preukázaná najmä rozvrhovým

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. júla 2009, z ktorého je zrejmé,

že spoločnosť nemala dostatok majetku na uspokojenie svojich veriteľov, ale tiež aj

výsluchmi svedkov, zamestnancov spoločnosti a doplnkom znaleckého posudku č. 3/2002

znalca Ing. J. S., ktorý v prílohe č. 4A konštatoval platobnú neschopnosť minimálne

v mesiacoch november 1999 až marec 2000. Napokon na zistenie týchto skutočností malo byť

tiež vykonané znalecké dokazovanie tak, ako to bolo nariadené ešte vyšetrovateľom 18. júla

2002. Znalec však na dané otázky neodpovedal, a preto insolvencia spoločnosti musí byť

vyhodnotená v jeho prospech.

V rámci doplnenia dokazovania pred krajským súdom neboli vykonané dôkazy

preukazujúce zvýhodnenie iných veriteľov a rozsah tohto zvýhodnenia, preto vzhľadom

na vyslovený právny názor odvolacieho súdu mal byť oslobodený spod obžaloby. Pokiaľ bolo

jeho konanie opätovne právne posúdené ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa

§ 148a Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, zodpovednosť za uvedený trestný čin je taktiež

vylúčená lebo nebol nad všetku pochybnosť preukázaný dostatok finančných prostriedkov

spoločnosti k rozhodujúcemu termínu, za ktorý treba z hľadiska zákonných znakov „zadrží

a neodvedie“ považovať deň výplat a nie posledný deň v mesiaci, či deklarovanie dňa

splatnosti vo výkazoch k prvému dňu v mesiaci ako to urobil znalec a ktorý nesprávny postup

si osvojil nielen prvostupňový súd, ale aj súd odvolací.

Zástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky navrhol na verejnom

zasadnutí zamietnuť odvolanie obžalovaného Ing. P. B. ako nedôvodné podľa

v znení účinnom do 1. januára 2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc so zreteľom

na ustanovenie ( v znení neskorších predpisov,

účinného od 1. januára 2006 podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa

Zb. o trestnom konaní súdnom ()) po zistení, že neprichádza do úvahy

rozhodnutie podľa , preskúmal podľa , zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov napadnutého rozsudku, dotýkajúcich sa obžalovaného Ing. P. B. ako aj

konanie, ktoré tejto časti rozsudku predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na eventuálne chyby,

ktoré neboli odvolaním vyčítané a zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné, ovšem

v inom, než ním uvádzanom smere.

Krajský súd po tom, ako bol jeho pôvodný rozsudok z 27. apríla 2007,

sp. zn. obsahovo vo výroku o vine (t. j. aj v otázke právneho posúdenia) zhodný

s teraz odvolaním napadnutým rozsudkom, zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 24. februára 2009, sp. zn. v podstate správne zistil skutkový stav,

ovšem dostatočne sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie

a to v otázke príčin neodvedenia zrazených odvodov v dôsledku čoho pochybil pri právnom

posúdení konania obžalovaného Ing. P. B. (ale tiež aj právoplatne odsúdeného

Ing. I. S.).

Vzhľadom na dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchania trestného skutku a dĺžku

samotného trestného stíhania (od 3. júla 2002) odvolací súd nepovažoval za účelné po zrušení

napadnutého rozsudku vec opätovne vrátiť súdu prvého stupňa (ako tomu bolo

v predchádzajúcom prípade), ale sám vo veci rozhodol na podklade dôkazov vykonaných

krajským súdom, z ktorých vyplývajú skutkové zistenia uvedené v tomto rozsudku

odvolacieho súdu, sčasti modifikujúce zistený skutok krajským súdom, ovšem bez toho aby

ho podstatne zmenili, či spôsobili porušenie totožnosti skutku. Tá je nepochybne zachovaná

sčasti totožným konaním, ktorého podstata je daná omisívnym konaním páchateľov a zároveň

použitím zadržaných prostriedkov z odvodov na iné účely a to uspokojenie pohľadávok iných

veriteľov, prostredníctvom dodávok ktorých bol zabezpečovaný ďalší chod spoločnosti,

spĺňajúcej v rozhodnom období podmienky konkurzu a tiež na výplaty zamestnancov v plnom

rozsahu.

Spôsobom, ktorý aplikoval odvolací súd mal postupovať už súd prvého stupňa a to aj

napriek finálnemu záveru o nemožnosti doplnenia znaleckého posudku Ing. J. S. v zmysle

pokynov odvolacieho súdu, zistiť aké iné záväzky spoločnosť v stíhanom období skutočne

uhrádzala, ich rozsah a tiež objem disponibilných prostriedkov. Takému postupu nemohla

brániť ani okolnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd sťažnostný uznesením z 9.

marca 2011, sp. zn. podľa zrušil uznesenie

Krajského súdu v Žiline zo 14. októbra 2009, sp. zn. o vrátení veci prokurátorovi

na došetrenie z hlavného pojednávania pre zjavné nesplnenie zákonných podmienok pre taký

postup, uvedených v

Ostatne citované uznesenie najvyššieho súdu totiž nijako nemodifikovalo (a zároveň

ani nemohlo modifikovať) pokyny vyslovené v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu

ako odvolacieho (ktorý, ak by to bol považoval za potrebné, by bol vrátil vec prokurátorovi

na došetrenie) a ani tam vyslovené právne názory, ktorými bol prvostupňový súd takisto

viazaný ( )

Zmyslom a podstatou zrušenia pôvodného odsudzujúceho rozsudku z 27. apríla 2007

uznesením najvyššieho súdu z 24. februára 2009, sp. zn. , obsahujúcim

podrobný výklad možnosti stíhania fyzických osôb konajúcich za právnické osoby, trestnej

postihnuteľnosti konania spočívajúceho v neodvedení zrazených povinných odvodov

na zamestnancov pred 1. septembrom 1999 a rozlíšenia skutkových podstát trestných činov

neodvedenia dane a poistného podľa § 148a Tr. zák. a zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a

Tr. zák. bolo preveriť a objektivizovať obhajobu obžalovaných, ktorú prakticky akceptoval

prvostupňový súd už v prvom zrušenom odsudzujúcom rozsudku z 27. apríla 2007 (str. 32),

že finančné prostriedky boli prioritne použité na chod spoločnosti (nákup materiálu, úhrada

energií a pod.). Z uvedeného zistenia však krajský súd nevyvodil zodpovedajúce právne

závery.

V tejto spojitosti je opäť potrebné poukázať na argumentáciu uvedenú v uznesení

z 24. februára 2009, na ktorej odvolací súd v celom rozsahu zotrváva, že v prípade predĺženia

alebo insolventnosti by mal zamestnávateľ všetky svoje záväzky uspokojiť pomerne

a rovnomerne a to vrátane výplaty miezd svojich zamestnancov a úhrad platieb svojim

obchodným partnerom. V takom prípade by mal primerane znížiť vyplatené mzdy a odviesť

za zamestnancov aspoň časť platieb. Už úplným vyplatením čistých miezd na úkor ostatných

záväzkov totiž zamestnávateľ, resp. za neho konajúca alebo konať majúca fyzická osoba

mohla hoci aj v nepriamom úmysle zmariť uspokojenie príjemcov platieb predpokladaných

v § 148a Tr. zák. a tak sa dopustiť trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a

Tr. zák.

Vykonaným dokazovaním nebola vyvrátená obhajoba obžalovaných, že finančné

prostriedky v rozsahu nesplnených odvodových povinností boli použité na uspokojenie iných

zročných záväzkov (plnej výplaty čistých miezd a úhrady pohľadávok dodávateľom

od ktorých bol závislý chod výroby) a že bolo možné len pomerné a nie plné uspokojenie

všetkých do úvahy prichádzajúcich veriteľov. Za tohto stavu však nebolo možné postupovať

selektívne, teda tak, že niektorí veritelia boli zvýhodnení tým, že ich pohľadávky boli plne

alebo sčasti uhradené, kým iní veritelia (jednotlivé poisťovne, úrad práce a daňový úrad

uvedení v skutku) neboli uspokojení ani sčasti.

Uvedené zistenie zakladá trestnú zodpovednosť za trestný čin zvýhodňovania veriteľa

podľa § 256a Tr. zák., ktorého objektívna stránka bola vyššie uvedeným konaním nepochybne

naplnená a rovnako tak je daný aj subjektívny znak tohto trestného činu a to úmyselné

zavinenie v jeho miernejšej podobe a to vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 4 písm. b/

Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006, ktorý zákon bolo potrebné ako celok

v posudzovanom prípade aplikovať, pretože neskorší zákon, t. j. ,

účinný od 1. januára 2006 je prísnejší, a teda pre zákaz retroaktivity neaplikovateľný.

Možnosť uvedeného právneho posúdenia nevylučuje žiadna právna prekážka, t. j. ani

premlčanie trestného stíhania, ktorú naznačil prokurátor v rámci konania pred prvostupňovým

súdom nasledujúcom po zrušení pôvodného rozsudku krajského súdu a takisto tomuto

právnemu posúdeniu nebráni skutočnosť, že neboli zistení (okrem zamestnancov) konkrétni

ďalší veritelia, ktorí boli zvýhodnení a skutočný rozsah tohto zvýhodnenia.

Ostatne uvedená okolnosť nie je znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu

zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods. 1 Tr. zák. Preukázanie rozsahu činu v podobe

značnej škody, či škody veľkého rozsahu je nevyhnutnou podmienkou kvalifikácie činu

páchateľa až podľa odseku 2, resp. 3, ustanovenia § 256a Tr. zák. V rozhodovanej veci však

právne posúdenie nad rámec základnej skutkovej podstaty trestného činu zvýhodňovania

veriteľa podľa § 256a ods. 1 Tr. zák. je vylúčené a to pre zákaz reformatio in peius

vyplývajúci z ustanovenia zjednodušene vysvetlené, predchádzajúcim

rozsudkom krajského súdu bol veľký rozsah činu aplikáciou ustanovenia § 88 Tr. zák.

transformovaný na rozsah väčší (§ 148 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Skutková podstata trestného

činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a Tr. zák. uvedený znak neobsahuje. Značná škoda

ako okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa odseku 2/ ustanovenia

§ 256a Tr. zák. je závažnejšia ako väčší rozsah činu, a preto tento kvalifikačný znak nemožno

použiť, lebo by to bolo v neprospech páchateľa a v rozpore so spomenutým zákazom zmeny

k horšiemu na odvolanie obžalovaného. Pre úplnosť treba dodať, že skutková podstata

trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 Tr. zák. v znení účinnom od 1. januára

2006 v odseku 2/ obsahuje znak „väčšia škoda“, ovšem toto právne posúdenie podľa pravidiel

o časovej pôsobnosti , resp. nemožno použiť,

lebo v porovnaní s ustanovením § 256a Tr. zák. by išlo o prísnejšie posúdenie nakoľko

pri trestnom čine zvýhodňovania veriteľa podľa neskoršieho zákona, t. j. podľa § 240 ods. 1, 2

Tr. zák. možno páchateľa potrestať trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky už

pri spôsobení väčšej škody, kým podľa zákona účinného v čase spáchania činu až pri

spôsobení značnej škody.

Z toho, čo bolo uvedené, vyplýva, že pri správnom použití zákona malo byť konanie

obžalovaných kvalifikované ako trestný čin zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a

ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006.

Najvyšší súd preto na odvolanie obžalovaného Ing. P. B. rozsudok Krajského súdu

v Žiline z 13. júna 2011, sp. zn. vo vzťahu k tomuto obžalovanému zrušil a sám vo

veci rozhodol podľa tak, že ho uznal za vinného z trestného činu

zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 1. januára 2006 a to

z dôvodov už skôr uvedených. Vo vzťahu k právoplatne odsúdenému Ing. I. S. nepoužil tzv.

beneficio cohaesionis ( ) ako inštitút umožňujúci zrušenie právoplatného

rozsudku mimo rámca konania o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, keďže

odchýlne posúdenie jeho viny nemalo negatívny vplyv na jeho celkovú trestnosť, t. j. aj na

otázku trestu, ktorý mu bol uložený vo výmere nepresahujúcej trestnú sadzbu uvedenú

v § 256a ods. 1 Tr. zák.

V dôsledku miernejšieho právneho posúdenia odvolací súd uložil obžalovanému Ing.

P. B. miernejší trest odňatia slobody a rešpektujúc zákaz reformatio in peius výkon

osemnásťmesačného trestu mu rovnako ako prvostupňový súd podmienečne odložil na

zákonom najkratšie dovolenú dobu jedného roka.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 24. júla 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková