Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/134/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcu : C., zastúpený

Advokátskou kanceláriou M., proti ţalovaným : 1/ B., 2/ K., zastúpený Advokátskou

kanceláriou M., o vydanie nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod

sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 26.

januára 2011 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2011 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 13. novembra 2007 č.k. -140

uloţil ţalovaným 1/, 2/ vydať ţalobcovi nehnuteľnosti v katastrálnom území B. zapísané na

2

liste vlastníctva č. X., parc. č. X.-zastavané plochy o výmere X. ma tam sa nachádzajúcu

stavbu súpisné číslo X. ako aj nahradiť trovy konania ţalobcovi vo výške 483 200,-- Sk,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd

uviedol, ţe ţalobca je oprávnenou osobou v zmysle . V zmysle

príloh k o slobode náboţenskej viery a postavení cirkví a

náboţenských spoločností je Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku

štátom registrovanou cirkvou. Ţalobca je organizačnou jednotkou Evanjelickej cirkvi

augsburského vyznania na Slovensku s právnou subjektivitou. Rozhodnutím Odboru školstva

a kultúry Rady ONV v Bratislave č. X. zo dňa 28.10.1958 bola nehnuteľnosť na T. –

budova s dvorom a pozemok – parc. č. X. zapísaná v pozemnokniţnej vloţke č. X.

poštátnená na základe nariadenia č. 47/45 Zb. Národnej rady SNR. Ţalobca si uplatnil

reštitučný nárok u povinnej osoby prostredníctvom splnomocnenca ţiadosťou zo dňa

14.9.1994 doručenou K. dňa 22.9.1994. Ţiadal o vydanie nehnuteľného majetku

vedeného pod pozemnokniţnou vloţkou č. X., parcela č. X.. Z výpisu z pozemkovej knihy

2

mal súd preukázané, ţe v pozemkovej knihe pod pozemnokniţnou vloţkou č. X. parc. č. X.

bola nehnuteľnosť vedená ako dom č. popisné X. s dvorom a kamenným múrom, ktorej

nehnuteľnosti sú t.č. zapísané v katastri nehnuteľností katastrálnom území B. na LV č. X.,

2

parcelné č. X.-zastavané plochy o výmere X. ma stavba súpisné č. X.. Nestotoţnil sa

s obranou ţalovaného 2/, ţe rozhodnutie Odboru školstva a kultúry ÚNV v Bratislave zo dňa

28.10.1958 č. X. nepredstavuje právny dôvod, na základe ktorého prešla vec na štát, nakoľko

je toto rozhodnutie nulitné a nemohlo spôsobiť ţiadne právny účinky. Nestotoţnil sa ani

s názorom ţalovaného 2/, ţe majetok prešiel na štát dňa 30.10.1945 na základe Dekrétu

prezidenta č. 108/1945 konfiškáciou. Totiţto rozhodnutie Odboru školstva a kultúry rady

ÚNV v Bratislave zo dňa 28.10.1958 je rozhodnutím vydaným v správnom konaní podľa

vtedy platných predpisov. Toto rozhodnutie spĺňa formálne náleţitosti, je zrozumiteľné,

právoplatné a na jeho základe Ľudový súd v Bratislave uznesením č.k. 320/59 povolil

pozemnokniţný zápis. Predmetný majetok nemohol prejsť na štát konfiškáciou na základe

Dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 o konfiškácii nepriateľského majetku z dôvodu, ţe

konfiškácia sa nevzťahovala na majetok náboţenských spoločností, cirkevných inštitútov,

kongregácií a rádov. Majetok Nemeckej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania

v Slovenskej republike bol Vyhláškou úradu predsedníctva SNR č. 253/45 ÚV daný do

správy Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Poukázal na skutočnosť,

ţe v zmysle o zmiernení niektorých majetkových krívd

spôsobených cirkvám a náboţenským spoločnostiam oprávnenou osobou po Nemeckej

evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Slovenskej republike a ich cirkevných

organizačných jednotkách podľa odseku 1 je na vydanie veci podľa § 4 ods. 2 písm.i/

Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku a jej cirkevné organizačné jednotky.

Na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 26. januára

2011 č.k. -285 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe návrh ţalobcu

zamietol. Ţalovanému 2/ náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Uloţil ţalobcovi

zaplatiť ţalovanému 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 423,02 € k rukám jeho právneho

zástupcu. Ţalovanému 1/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, ţe s poukazom na a zopakoval dokazovanie

na pojednávaní konanom dňa 26. januára 2011 pred odvolacím súdom a na základe

predloţených listinných dôkazov, ktoré sú zaloţené v spise ako aj na základe vyjadrení

účastníkov dospel k záveru, ţe návrh ţalobcu je nedôvodný. Ako prvou sa odvolací súd

3

zaoberal otázkou aktívnej legitimácie ţalobcu. Zastáva názor, ţe Nemecká evanjelická cirkev

augsburského vyznania na Slovensku zanikla zo zákona a to na základe vyhlášky Úradu

predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 10.9.1945 č. 5830/1945 na základe uznesenia

Zboru povereníkov Slovenskej národnej rady zo dňa 3.8.1945 a to na základe vyhlášky

č. 253/1945 ÚV, kedy uvedenou vyhláškou bolo ustanovené, ţe nemecké evanjelické

augsburského vyznania cirkevné zbory a senioráty, ďalej maďarské cirkevné zbory

a senioráty, nemôţu tvoriť organizačné jednotky v rámci Evanjelickej augsburského vyznania

cirkvi na Slovensku ako právne osoby. Majetky ústredia zrušenej Nemeckej evanjelickej

cirkvi augsburského vyznania v bývalej Slovenskej republike ako verejnoprávnej korporácie

nemeckých a maďarských evanjelických augsburského vyznania cirkevných zborov

a seniorátov, podnikov, ústavov, zdruţení a inštitúcií kaţdého druhu, počítajúc kaţdý

hnuteľný a nehnuteľný majetok, archívy a cirkevné matriky ako verejnoprávne listiny, sa dali

do správy Evanjelickej augsburského vyznania cirkvi na Slovensku. Vychádzajúc

z uvedeného dospel k záveru, ţe ak by zákonodarca mal úmysel, aby sa právnym nástupcom

Nemeckej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania stala Evanjelická cirkev augsburského

vyznania na Slovensku, bol by to v právnom predpise vyjadril jednoznačne. Uvedená

vyhláška naopak jednoznačne uvádza, ţe majetok zrušenej Nemeckej evanjelickej cirkvi

augsburského vyznania sa dáva do správy Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania

na Slovensku. Z tohto dôvodu preto nie je moţné uznať právny názor ţalobcu, ţe na základe

uvedenej vyhlášky by malo dôjsť k prechodu vlastníctva majetku. V tejto súvislosti poukázal

na ustanovenie o zmiernení niektorých majetkových krívd

spôsobeným cirkvám a náboţenským spoločnostiam platný ku dňu ţiadosti o vydanie

nehnuteľnej veci (platný stav ku dňu 22.12.1994), podľa ktorého oprávnenými osobami sú

štátom registrované cirkvi a náboţenské spoločnosti so sídlom v Slovenskej republike

vrátanie ich častí s právnou subjektivitou, ktorých vec prešla do vlastníctva štátu alebo obce

v rozhodnom období v prípadoch uvedených v § 4 ods. 2. Vychádzajúc z doslovného znenia

uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, a to najmä zo slovíčka „ktorých vec“, ţe

zákonodarca mal na mysli vlastníctvo vecí a nie napr. správu atď. Súd prvého stupňa

nepostupoval správne, pokiaľ na daný prípad aplikoval znenie

v znení , nakoľko v čase podanej ţiadosti o vydanie veci tento zákon

nebol účinný a preto aplikácia na daný prípad bola nesprávna, keďţe aplikácia tohto právneho

predpisu nie je umoţnená ani v záverečných a prechodných ustanoveniach zákona

č. , ktorý bol novelizovaný Na tomto právnom výklade

nemení nič ani tá skutočnosť, ţe uvedená novela zákona účinná od roku 2002 priniesla

novelizáciu do § 2 odcitovaného zákona odseku 2 (kde je uvedené, ţe „oprávnenou osobou

po Nemeckej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Slovenskej republike a jej

cirkevných organizačných jednotkách podľa odseku 1 je na vydanie veci podľa § 4 ods. 2

písm.i/ Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku a jej cirkevné organizačné

jednotky“), nakoľko uvedený odsek sa viaţe výlučne k § 4 ods. 2 písm.i/ zákona

č. , ktorý bol taktieţ doplnený aţ následnou novelou a viaţe sa výlučne

k tomuto písmenu Ide tu teda výslovne o výnimku

ustanovenú pre konkrétny reštitučný dôvod, a nie pre všetky ostatné reštitučné prípady.

Čo sa týka povinnej osoby, odvolací súd zastáva jednoznačne názor, ţe osobou povinnou

v zmysle ustanovenia bol výlučne subjekt K. ako drţiteľ

predmetnej nehnuteľnosti, teda ţalovaný 2/. Zo zriaďovacej listiny Školskej správy Bratislava

VI zo dňa 1.1.1991 vyplýva, ţe K. bolo zriadené ku dňu 1.1.1991. S. ako splnomocnenec na

zabezpečenie reštitúcie cirkevného majetku dňa 14.9.1994 adresovala K. výzvu na vydanie

veci. K predmetnej ţiadosti je pripojená fotokópia doručenky zo dňa 22.9.1994, ktorá

preukazuje prevzatie predmetnej ţiadosti o vydanie veci K.. Pokiaľ predmetnú ţiadosť

o vydanie veci ţalovaný 2/ K. obdrţal dňa 22.9.1994 bolo potrebné podľa ustanovenia § 5

ods. 3 ţalobu na súde uplatniť najneskôr do 22.12.1995. Ţalobca si

podal ţalobu na Obvodný súd Bratislava I v Bratislave dňa 11.12.1995, avšak uvedenú ţalobu

si uplatnil voči subjektom Školská správa Bratislava VI a Slovenská technická univerzita.

Keďţe ţalobca si ţalobu voči K. uplatnil aţ návrhom na zmenu ţalobného návrhu zo dňa

23.10.1998, kedy ţiadal, aby do pojednávania namiesto pôvodne označeného subjektu S.

vstúpil subjekt K., aţ od tohto dňa nastávajú účinky voči takto označenému účastníkovi a nie

ku dňu podania ţaloby na súd. Dospel teda k záveru, ţe jedinou povinnou osobou na vydanie

veci v danom prípade by bol ţalovaný 2/ pri splnení ostatných zákonných predpokladov a pri

včasnom uplatnení predmetnej ţaloby na súde a to oprávnenou osobou (čo je taktieţ

spochybnené), ţaloba voči ţalovanému 1/ je pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zo

strany odvolacieho súdu zamietnutá práve z dôvodu, ţe odvolací súd by pri splnení určitých

hore uvedených predpokladov povaţoval za povinnú osobu ţalovaného 2/.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorého prípustnosť

odôvodňoval ustanovením a dôvodnosť ustanovením

, teda ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Má za to, ţe

odvolací súd nesprávne právne posúdil predmetnú situáciu, keď nad rámec zákona sa

pridrţiaval termínu „správa majetku“ a neriešil objektívne skutočnosti, z ktorých mohol

ţalobca vychádzať pri podávaní ţaloby. Navyše celé odôvodnenie oprel o výpoveď

zamestnankyne ţalovaného 2/, ktorá uviedla, ţe kľúče k budove má riaditeľ školy. Domnieva

sa, ţe takáto argumentácia nemôţe obstáť pred súdom ohľadne určenia pasívnej legitimácie

ţalovaného. Drţba kľúčov nie je verejne zistiteľná informácia a ani podľa ich názoru nie je

kľúčová pri určovaní pasívnej legitimácie ţalovaného 2/. K názoru súdu, ţe ţalobca nie je

právnym nástupcom Nemeckej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku

uviedol, ţe jednak na základe potvrdenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako

najvyššieho orgánu štátnej správy zastrešujúcej cirkvi, jednak zo znenia citovaného zákona je

nepochybné, ţe Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je právnym

nástupcom Nemeckej evanjelickej cirkvi na Slovensku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu tak, ţe ţalobe ţalobcu v celom rozsahu vyhovie.

Ţalovaný 1/ vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie ţalobcu zamietnuť a rozsudok

odvolacieho súdu potvrdiť.

V podaní zo dňa 19. septembra 2011 nazvanom ako Doplnenie dovolania ţalobca

uviedol, ţe Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku má v zmysle ustanovenia

o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobeným cirkvám

a náboţenským spoločnostiam môţe právne poţadovať vrátenie uvedených majetkov

nemeckých evanjelických zborov za predpokladu podania písomnej výzvy o vrátenie majetku

a preukázania svojho nároku na jeho vydanie. Má za to, ţe jedinou povinnou osobou v zmysle

ustanovenia § 3 reštitučného zákona bol ţalovaný 1/, keďţe len ten spĺňal podmienky

hospodárenia s majetkom štátu, ktorý zároveň aj drţal a teda len ţalovaný 1/ je pasívne

legitimovanou osobou v tomto spore. Má za to, ţe odvolací súd v tomto prípade nesprávne

právne posúdil drţbu nehnuteľností a pasívnu legitimáciu ţalovaného 1/, pričom automaticky

len na základe výpovede jedinej svedkyne týkajúcej sa drţby kľúčov od nehnuteľnosti usúdil,

ţe drţiteľom a teda jedinou osobou pasívne legitimovanou na vydanie nehnuteľnosti v zmysle

reštitučného zákona je drţiteľ kľúčov nehnuteľnosti ţalovaný 2/, t.j. K.. Nakoľko odvolací

súd v tomto konaní dospel k inému právnemu záveru v otázke vecnej legitimácie ţalovaných

ako aj otázke nástupníctva C. po Nemeckej evanjelickej cirkvi na Slovensku neţ súd prvého

stupňa, pričom rozhodnutie okresného súdu nezrušil a nevrátil na ďalšie konanie, odňal

6

svojím postupom ţalobcovi moţnosť konať pred súdom v zmysle a teda

aj preto je dovolanie proti rozhodnutiu krajského súdu prípustné.

Vo vyjadrení zo dňa 7.10.2011 k vyjadreniu ţalovaného 1/ ţalobca navrhol zrušiť

rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu navrhol dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( druhá veta ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ aţ g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti

účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad

nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta

druhá , dovolací súd kládol dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ

v dovolaní namietal ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných

práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred

súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tejto skutočnosti, ţe zákon bliţšie

v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje,

pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup

súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených

záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv

a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 pouţijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení ustanovuje, ţe ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec

vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo

pouţité, a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa

k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. , bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii

doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude môcť aţ po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného dôvodu tzv. manudukčnej povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu moţnosti konať

pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

V ustanovení je predpísaný postup odvolacieho súdu ak sa

domnieva, ţe nárok, ktorý je predmetom konania, treba posúdiť podľa iného zákona, ako ho

posúdil súd prvého stupňa, alebo síce podľa toho istého zákona, ako ho posúdil súd prvého

stupňa, ale podľa iného paragrafu. Súčasne musí byť splnená aj druhá zákonná podmienka, ţe

je toto iné zákonné ustanovenie rozhodujúce pre rozhodnutie veci. Ak sú súčasne splnené

obidve zákonné podmienky, je odvolací súd povinný vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili

k moţnej aplikácii tohto iného zákonného ustanovenia.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa aktívnu legitimáciu ţalobcu posudzoval podľa

v znení účinného od februára 2002.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí aktívnu legitimáciu

ţalobcu posudzoval podľa platného ku dňu ţiadosti o vydanie

nehnuteľnej veci (platný stav ku dňu 22.12.1994), pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia

zdôraznil, ţe súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ na daný prípad aplikoval znenie

v znení , keďţe v čase podania ţiadosti

o vydanie veci tento zákon nebol účinný a preto jeho aplikácia na daný prípad bola nesprávna.

Z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, ţe odvolací súd povaţoval predmetné

ustanovenia v otázke aktívnej legitimácie za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci. V súlade

s ustanovením mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k ich

moţnému pouţitiu vyjadrili. Zo spisu ale nevyplýva, ţe odvolací súd takto postupoval

a ţalobcovi nevytvoril procesnú moţnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení.

Na pojednávaní pred odvolacím súdom sa zaoberal odvolací súd iba otázkou pasívnej

legitimácie ţalovaných ako aj včasnosti uplatnenia nároku. Jeho procesný postup v dôsledku

toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa je

okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť

9

povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu

uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová