Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/187/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne C., so sídlom v B.,

zastúpenej H., proti ţalovanému P. Ž., bývajúcemu v L., o splnenie povinnosti zaplatiť

sumu 694,29 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 1. decembra 2011

sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 31. januára 2011 č.k. -46

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť sumu 439,05 €, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne

zo sumy 402,33 € od 1.10.2009 do zaplatenia na účet ţalobkyne a trovy konania v sume

47,09 € na účet právneho zástupcu ţalobkyne JUDr. M. C., všetko do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku. V zostávajúcej časti súd návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe účastníci

konania 7. decembra 2006 uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. X., ktorou

sa ţalobkyňa zaviazala poskytnúť ţalovanému úver v sume 18 000,-- Sk (597,49 €).

Ţalobkyňa listom z 20. augusta 2009 odstúpila od úverovej zmluvy (ţalovaný ho prevzal 28.

augusta 2009) a zároveň vyzvala ţalovaného na plnenie. Dôvodom odstúpenia od zmluvy

bolo porušenie povinností ţalovaným, dlh nesplácal pravidelne a v dohodnutých splátkach,

uhradil len časť dlţnej sumy a to 284,80 €. Súd pri právnom posúdení veci vychádzal okrem

iného z ustanovení o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov. Po preukázaní opodstatnenosti nároku ţalobkyne v sume 439,05 €, súd ţalobe

v tejto časti vyhovel. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania, súd ţalobkyni

2

priznal aj úrok z omeškania ( a ). Ďalej súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobkyňa netvrdila, ako ani nepreukázala

dohodu účastníkov konania o celkovom počte splátok a výške nákladov, vrátane úrokovej

sadzby (úrok za poţičanie peňazí). Pri absencii údaja o ročnej priemernej miere nákladov

preto ţalovaný nemohol mať vedomosť o celkovej miere nákladov, ktorá skutočnosť je

rozhodujúca pre spotrebiteľa v súvislosti so vstupom do zmluvného vzťahu

s poskytovateľom úveru. Spotrebiteľský úver súd preto povaţoval za bezúročný a bez

poplatkov. Vo zvyšnej časti súd vzhľadom na uvedené ţalobu zamietol a o trovách konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 1. decembra 2011 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom v zostávajúcej

časti súd ţalobu zamietol a vo výroku o trovách konania. Vyslovil, ţe vo zvyšku sa rozsudku

okresného súdu nedotýka. Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa

o aplikácii V danom prípade bola preukázaná výška poskytnutého

úveru na základe čerpania z platobnej karty v sume 687,12 € ako aj ďalšia skutočnosť, ţe

ţalovaný uhradil svoj dlh v sume 284,80 €. Keďţe je plne opodstatnený záver o bezúročnosti

tohto úveru, ţalovanému zostáva zaplatiť zostatok nesplateného úveru v sume 402,33 €.

Zmluvná pokuta má sankčný charakter, postihuje účastníka, ktorý nesplní svoju povinnosť

zaplatiť svoj dlh riadne a včas. Pre prípad tohto porušenia si účastníci dojednali v zmluve

zmluvnú pokutu vo výške 8 % z kaţdej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania

dlţník viac neţ 30 dní (v tomto prípade predstavuje zmluvná pokuta 16,80 €). Ďalej vzniklo

ţalobkyni právo na zaplatenie poplatku za upomienku 3,32 € a poplatku za vstup

do vymáhania 16,60 € (spolu teda 439,05 €). Vo zvyšku aj odvolací súd povaţoval nárok

ţalobkyne za nedôvodný a jej odvolanie v tomto smere za neopodstatnené. O trovách

odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania vyvodzovala z a jeho dôvodnosť z , ,

Odňatie moţnosti konať pred súdom ţalobkyňa videla v nedostatku riadneho

a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Uviedla, ţe odvolací súd sa

stotoţnil v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a len na zvýraznenie jeho

3

správnosti sa vyjadril k niektorým okolnostiam, ktoré ţalobkyňa namietala. V odôvodnení

rozhodnutia prvostupňového súdu je uvedené, ţe ţalobkyňa nepreukázala obligatórnu

náleţitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, preto je

potrebné poskytnutý úver povaţovať za bezúročný a bez poplatkov. Prvostupňový a aj

odvolací súd iba skonštatoval absenciu údaja o ročnej percentuálnej miery nákladov bez

akéhokoľvek bliţšieho zdôvodnenia. Rozhodnutia súdov sú v tejto časti zmätočné,

nedostatočne odôvodnené a ţalobkyni nie je zrejmé na základe akých skutočností

prvostupňový a aj odvolací súd dospel k uvedenému záveru. Rozhodnutia ďalej povaţuje aj

za nepreskúmateľné, čo ţalobkyňa označila ako vadu v zmysle

Odvolací súd sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou ţalobkyne, neobjasnil na základe čoho

dospel k uvedeným záverom a ţalobkyni nárok priznal len čiastočne. Ďalej poukázala aj na to,

ţe vec bola nesprávne právne posúdená ( ). Súdy pochybili v tom

smere, keď poskytnutý úver povaţovali za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie

údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov. Poukázala aj na princíp právnej istoty

v súvislosti s rôznorodosťou rozhodovacej praxe prvostupňových súdov Slovenskej republiky.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému

takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle

je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,

pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len

príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

V danej veci bolo dovolaním ţalobkyne napadnuté právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu v časti o peňaţnom plnení v sume 255,24 € (694,29 € - 439,05 €) a táto

suma nedosahuje trojnásobok minimálnej mzdy v čase podania ţaloby. Minimálna mzda

v deň podania ţaloby, t.j. 25. novembra 2010 bola v zmysle nariadenia vlády č.

stanovená sumou 307,70 € a jej trojnásobok predstavuje sumu 923,10 €. Preto je dovolanie

proti rozsudku odvolacieho súdu podľa uvedeného ustanovenia

neprípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý

rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v V zmysle je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Dovolateľka vady v zmysle aţ e/, nenamietala a tieto nezistil

ani dovolací súd.

Dovolateľka namietala vadu v zmysle , ktorú videla

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa,

resp. v ich nepreskúmateľnosti (pozn. nepreskúmateľnosť rozhodnutia nie je vadou podľa

ako ţalobkyňa vo svojom dovolaní uviedla).

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (pozri , )

vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1

, dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

6

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania ().

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších

stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej

veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery

primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa

v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd sa vyjadril aj k námietkam ţalobkyne uvedených

v odvolaní. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekomformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade aplikácii zákonných

predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako

vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ).

Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) je potrebné uviesť,

7

ţe tzv. iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je síce

relevantným dovolacím dôvodom (s poukazom na tieto vady moţno odôvodniť len procesne

prípustné dovolanie), sama osebe však prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolateľka ďalej svoje dovolanie odôvodnila aj s poukazom na § 241 ods. 2 písm. c/

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, rovnako však samo osebe prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia).

Pre úplnosť k dovolacej námietke porušenia princípu právnej istoty v súvislosti

s rôznorodosťou rozhodovacej praxe prvostupňových súdov Slovenskej republiky dovolací

súd uvádza, ţe poţiadavka právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery verejnosti nezahŕňa

právo na jednotnosť judikatúry (pozri Atanasovski v. „the Former Yugoslav Republic of

Macedonia“, č. 36815/03, § 38, 14. január 2010). Moţnosť existencie kolidujúcich súdnych

rozhodnutí je prirodzenou črtou kaţdého súdneho systému, ktorý je zaloţený na systéme

súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie

(porovnaj Santos Pinto v. Portugal, č. 39005/04, § 41, 20. máj 2008).

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne

podľa v spojení s , ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. So zreteľom

na právnu úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

pretoţe mu ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2012

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová