Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e1f/385773.31f25f.pdf
PDF · 146.6 KB
No categories available
5Tdo/43/2012
N a j v y š š í s ú d 5 Tdo 43/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného M. B. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. prerokoval
na neverejnom zasadnutí konanom 26. júla 2012 v Bratislave dovolanie obvineného
M. B. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo 16. februára 2012,
sp. zn. 4 To 13/2012 a rozhodol
t a k t o
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. B. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra rozsudkom zo 14. novembra 2011, sp. zn. 4 T 48/2011, uznal
obvineného M. B. za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že
dňa 26. apríla 2010 v čase asi o 20.30 hod. na chodníku pred podnikom Pusinka
na Podzámskej ulici v Nitre vydieral poškodeného Ľ. K. tak, že mu tam povedal, že ak B. N.
pred pojednávaním na Okresnom súde v Nitre dňa 27. apríla 2010 neodovzdá sumu
2.000,- Eur, tak že bude mať problémy s jeho kumpánmi, ktorí ho dobijú a dolámu, čo v ňom
vyvolalo dôvodnú obavu o život a zdravie.
Okresný súd Nitra za to obvineného M. B. odsúdil podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., § 36
písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Krajský súd v Nitre uznesením zo 16. februára 2012, sp. zn. 4 To 13/2012, podľa
§ 319 Tr. por. odvolanie obvineného M. B. ako nedôvodné zamietol.
Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. B.
prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. I. L. dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V písomných dôvodoch dovolania vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. argumentoval tým, že skutok, hoci bol zisťovaný v dostatočnom
rozsahu a zákonným spôsobom, bol nesprávne právne posúdený a kvalifikovaný ako trestný
čin, pričom usvedčujúce dôkazy vôbec nepreukázali, že by sa ho vôbec dopustil, keďže
dôkazná situácia zostala v rovine „tvrdenie proti tvrdeniu“. V tomto smere poukázal
na početné rozpory vo výpovedi poškodeného Ľ. K., jeho nepodložené tvrdenia a zjavný
motív poškodiť obvineného, ktoré okolnosti vo svojom súhrne vedú k záveru,
že v posudzovanej veci mala byť uplatnená zásada „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach
v prospech obvineného, v dôsledku čoho mal byť spod obžaloby pre žalovaný skutok
oslobodený.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
podľa § 386 Tr. por. vyslovil porušenie zákona, súčasne zrušil uznesenie Krajského súdu
v Nitre zo 16. februára 2012, sp. zn. 4 To 13/2012, zrušil aj ďalšie rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce na citované uznesenie s tým, aby Okresnému súdu v Nitre prikázal vec
v potrebnom rozsahu opäť prerokovať a rozhodnúť.
Z ostatných procesných strán, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní obvineného
M. B. priamo dotknuté, sa k dovolaniu vyjadril len prokurátor Okresnej prokuratúry v Nitre.
Ten vo vyjadrení uviedol, že v danom prípade nie je podľa jeho názoru splnený dôvod
dovolania v zmysle § 371 písm. i/ Tr. por., preto navrhol dovolanie obvineného
M. B. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal
dovolanie obvineného M. B. a zistil, že dovolanie bolo síce podané oprávnenou osobou (§
369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom zvolenej obhajkyne
(§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste,
kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň
ale zistil, že dovolanie obvineného M. B. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný
prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho,
ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie
nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších -
mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré sú ako dovolacie dôvody
taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. Možnosti podania dovolania sú striktne
obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku
nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie má byť len výnimočným prielomom
do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej
istoty.
V dovolaní sa musí dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por. vždy uviesť. Vyplýva to
z ustanovenia § 374 ods. 2 Tr. por. V posudzovanom prípade obvinený M. B. uplatnil
dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho je posúdiť,
či obvineným M. B. vznesené námietky napĺňajú ním uplatnený zákonom stanovený dovolací
dôvod.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolanie možno podať, ak rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod vymedzený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý
obvinený M. B. v dovolaní uplatnil, je nutné uviesť, že toto ustanovenie je možné aplikovať,
pokiaľ rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pri
posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu
je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy
prvého a druhého stupňa. Vyplýva to z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., z ktorého
je evidentné, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd
skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať.
Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je všeobecnou treťou
inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa. Samotnú
správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je
oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, bez toho aby ich mohol podľa
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Tento mimoriadny
opravný prostriedok nie je určený na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého
a druhého stupňa a neslúži ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko
dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže
dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Účelom
dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti
a úplnosti zistenia skutkového stavu.
Právnym posúdením skutku (právnou kvalifikáciou skutku) sa v trestnom konaní
rozumie činnosť súdu, pri ktorej súd zistený skutkový stav podraďuje (subsumuje)
pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. V rámci
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. preto možno právne relevantne
namietať len to, že skutok, ako bol v pôvodnom konaní súdmi zistený, bol nesprávne právne
kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin nejde alebo ide o iný trestný čin než ten,
z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Popri týchto právnych chybách, ktoré sa týkajú
právneho posúdenia skutku, možno tiež vytýkať iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie,
čím sa rozumie nesprávne zhodnotenie otázky nespočívajúcej priamo v právnej kvalifikácii
skutku, ale v právnom posúdení inej skutkovej okolnosti majúcej význam z hľadiska
hmotného práva.
Obvinený M. B. v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. namietal nesprávne skutkové závery okresného a krajského súdu, pokiaľ ho
tieto na základe vykonaných dôkazov uznali za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189
ods. 1 Tr. zák.
S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,
že nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne jeho vyhodnotenie obsahovo nenapĺňa
obvineným M. B. uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., inak
povedané, s touto námietkou obvinený M. B. stojí celkom zjavne mimo uvedeného
dovolacieho dôvodu.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej
republiky pre úplnosť konštatuje, že právna kvalifikácia skutku odvolacím súdom
ako zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. zodpovedá stavu veci a zákonu.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení
a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu,
musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné
ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale
v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu,
ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených skutočností
a právnych záverov konštatuje, že je evidentné, že v trestnej veci obvineného M. B. dôvod
dovolania upravený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. splnený nie je,
preto Najvyšší súd Slovenskej republiky s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom
zasadnutí dovolanie obvineného M. B. uznesením odmietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júla 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová