Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/37/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného P. R. pre zločin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20,

§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom 26. júla 2012 v Bratislave dovolanie obvineného

P. R., zastúpeného obhajkyňou JUDr. I. H. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 2. novembra 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného P. R.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Brezne zo 6. septembra 2010 sp. zn. bol

obvinený P. R. uznaný v bode 1/ za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138

písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

L. L. a P. R. dňa 1. augusta 2009 v čase asi od 06.30 hod. do 09.00 hod. v katastri obce

Podbrezová v lesnom poraste nad cintorínom pod zámienkou návštevy kamaráta na chate, na

uvedené miesto vylákali P. B., ktorého tam vzápätí fyzicky napadli tak, že ho strčili na zem

a bili, priviazali ho šnúrou o strom, zobrali mu mobilný telefón zn. Nokia a P. R. ho udrel

bejzbalovou palicou po rukách a nohách, ktorú si k tomuto účelu priniesol, a to z dôvodu, že

napomáha polícii a s fyzickými útokmi prestali po presvedčení poškodeného B. po dvoch až

2

troch hodinách, čím mu spôsobili pomliaždenie ľavého predlaktia a lakťa a pomliaždenie

ľavého stehna, ktoré si vyžiadali liečenie do 7 dní.

Za to bol obvinený P. R. odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,

ods. 4, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 2 (dvoch) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie ihneď do zápisnice o hlavnom

pojednávaní, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. V dôvodoch odvolania

vytýkal súdu nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov. Nebolo preukázané, že si vzal

bejzbalovú palicu v úmysle útočiť ňou na poškodeného, naopak bolo preukázané, že ju našiel

pohodenú. Taktiež nebolo preukázané, že poškodený bol priviazaný o strom a zranenia

si mohol spôsobiť aj sám. Skutok nebol preukázaný, preto navrhol napadnutý rozsudok podľa

, , , , zrušiť a jeho oslobodiť.

Odvolanie v neprospech obžalovaného podal okresný prokurátor, pretože podľa jeho

názoru v prípade obvineného neboli splnené podmienky pre použitie zmierňovacieho

ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Poukazoval na osobu obvineného, ktorý sa trestnej činnosti

dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, preto navrhol napadnutý rozsudok

zrušiť vo výroku o treste a uložiť obvinenému trest odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej

sadzby.

Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade včas podaných odvolaní na verejnom

zasadnutí 2. novembra 2010 pod sp. zn. rozhodol tak, že vyhovel odvolaniu

prokurátora a podľa , zrušil napadnutý rozsudok

vo výroku o treste vo vzťahu k obvinenému a sám vo veci rozhodol podľa § 322 ods. 3

, pričom uložil obvinenému podľa Tr. zák. s použitím ,

Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Na výkon tohto

trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil obvineného do ústavu so stredným stupňom

stráženia. Odvolanie obvineného podľa ako nedôvodné zamietol.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 2. novembra 2010, kedy vo veci

rozhodol krajský súd a obvinený uvedeného dňa nastúpil aj výkon uloženého trestu.

3

Odpis rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici obvinený prevzal 23. februára

2011, jeho obhajkyňa i prokurátor prevzali rozsudok 30. marca 2011 (č.l. 522-523).

Okresný súd Brezno 18. júna 2012 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

dovolanie obvineného P. R., ktoré podal prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. I. H.,

ktorá obvineného obhajovala aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na sude prvého

stupňa 13. apríla 2012 a smeruje proti vyššie citovanému rozsudku krajského súdu, pričom

obvinený uplatnil dôvody dovolania uvedené v ustanovení ,

Dovolací dôvod v zmysle videl v tom, že napadnutým

rozsudkom mu bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a svoje

rozhodnutie súd nedostatočne odôvodnil. Krajský súd postupoval nad rámec zákona,

keď jeho konanie, ktoré podľa poškodeného spočívalo v tom, že chcel za úplatu dosiahnuť

zmenu jeho výpovede, hodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Priťažujúce okolnosti sú taxatívne

vymenované v ustanovení § 37 Tr. zák. a ich rozširovanie podľa vôle a úvahy súdu nie je

možné. Taktiež vytýkal krajskému súdu, že nepoužil zmierňovacie ustanovenie

§ 39 ods. 1 Tr. zák., pričom jeho odôvodnenie v tomto smere považuje za nedostatočné. Podľa

jeho názoru z dokazovania nevyplýva jednoznačne, že použili proti poškodenému násilie

a zranenia si mohol spôsobiť aj sám, nakoľko bol pod vplyvom omamných látok. Skutočnosť,

že poškodený bol priviazaný o strom (čo mu nespôsobilo žiadne zranenia), nemožno hodnotiť

ako použitie násilia proti jeho telesnej integrite, teda ako znak kvalifikovanej skutkovej

podstaty, nakoľko týmto konaním malo dôjsť k samotnému obmedzeniu osobnej slobody.

Odvolací súd teda nesprávne právne posúdil skutočnosti zistené v priebehu trestného konania,

že k spáchaniu trestného činu došlo závažnejším spôsobom konania, čím nesprávne určil

trestnú sadzbu za spáchaný skutok a trest uložil v nesprávnom rozpätí.

K dovolaciemu dôvodu v zmysle uviedol, že vzhľadom

na samotné správanie poškodeného počas trestného činu ako aj po ňom, smerujúce k zisku

majetkového prospechu od neho, vytvárajú pochybnosti o tom, či poškodený skutočne

považoval konanie obvinených za obmedzenie jeho osobnej slobody. Vytýkal súdom,

že skutkový stav vyhodnotili len v jeho neprospech, čím porušili základnú zásadu trestného

konania ustanovenú v Odvolací súd nedostatočne odôvodnil,

prečo sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa. Podľa jeho

4

názoru skutkový stav zistený súdom nebol správne právne posúdený, vzhľadom na množstvo

rozporov a nedôveryhodnosť osoby poškodeného.

V závere svojho dovolania navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil

rozsudkom, že bol porušený zákon a zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu

ako aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa a prikázal vec znovu prerokovať

a rozhodnúť.

Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením

doručila rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť

rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného

v lehote, ktorú im určila, vyjadriť. Uvedenú možnosť využil okresný prokurátor, ktorý

vo svojom vyjadrení z 15. mája 2012 (č.l. 608-609) navrhol dovolanie obvineného odmietnuť

podľa , pretože neboli splnené podmienky dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou ( ), v zákonom

stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať

( ). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením

) prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť

na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371

Najvyšší súd opätovne pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok.

Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým

zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie nie je určené

k náprave akýchkoľvek chýb. Tie sú taxatívne vymenované v ustanovení

a úlohou dovolacieho súdu je predovšetkým posúdiť, či námietky obvineného uvedené

v dovolaní obsahovo skutočne napĺňajú niektorý z dovolacích dôvodov uvedených

v dovolaní.

Nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená,

predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podať dovolanie, vrátane dovolacích

dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho prostriedku

nezakladala ďalšia riadna opravná inštitúcia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“

odvolanie. Dovolacie dôvody podľa až g/ nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti ( veta prvá ). Dovolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné.

Obvinený P. R., ako bolo vyššie konštatované, uplatnil dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na

nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že dôvodom dovolania nemôžu byť

nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi oboch stupňov

nemôže meniť ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd

skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný)

pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný

prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy,

že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným

činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa i zistenie, že rozhodnutie je založené

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdom prvého prípadne

druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní

uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové

sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti

rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov.

Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je

oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní

o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery môže dopĺňať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je

možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu

druhého stupňa.

6

Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu

dôvodu obvinený uplatnil výlučne námietky, ktoré smerovali proti spôsobu hodnotenia

dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval

súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom,

pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Základ jeho dovolania tvorí hodnotenie výpovede

poškodeného P. B., vlastne spochybňuje jeho vierohodnosť. Dovolací súd posudzujúc obsah

týchto námietok v kontexte vyššie uvedeného konštatuje, že námietky obvineného stoja

zjavne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa To platí

nielen pre všetky skutkové námietky obvineného ale aj pre námietku nesprávneho právneho

posúdenia skutku pod bodom 1/ napadnutého rozsudku súdu, lebo aj túto zdanlivo právnu

námietku obvinený P. R. primárne založil na iných ako súdmi nižšieho stupňa ustálených

skutkových zisteniach. Až následne na podklade zmenených skutkových zistení

sa domáhal aj zmeny právnej kvalifikácie uvedeného skutku. Skôr ako o právnu námietku ide

o skrytú snahu obvineného, aby vykonané dôkazy a skutkový stav boli vyhodnotené v jeho

prospech.

Pre úplnosť treba uviesť, že skutok, tak ako bol súdom prvého stupňa zistený

a popísaný v bode 1/ výroku rozsudku, bol týmto súdom aj správne právne kvalifikovaný

ako zločin obmedzovania osobnej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 183 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

sa dopustí ten, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu a čin spácha

závažnejším spôsobom konania.

Pod závažnejším spôsobom konania sa v zmysle § 138 písm. d/ Tr. zák. rozumie

páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej

ujmy. Zo skutkových zistení je celkom evidentné, že obvinený P. R. spoločne s obvineným L.

L. bez oprávnenia a za použitia násilia bránili poškodenému

P. B. užívať osobnú slobodu, preto jeho námietky nie sú opodstatnené.

Obvinený uplatňoval i dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/

V zmysle tohto ustanovenia možno dovolanie podať ak bol obvinenému uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon

za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Páchateľovi zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. zákonodarca ustanovil trestnú sadzbu odňatia slobody od 3 do 8 rokov.

V posudzovanom prípade bol obvinenému uložený trest odňatia slobody 4 roky a 8 mesiacov.

Z uvedeného vyplýva, že obvinenému bol uložený trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. Netreba pritom zabúdať, že obvinený sa trestnej činnosti dopustil niečo vyše roka

po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za inú jeho trestnú činnosť,

teda počas skúšobnej doby. Za danej situácie potom nemožno považovať trest uložený

obvinenému za neprimerane prísny. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že pochybenie

súdov spočívajúce v nesprávnom uložení druhu trestu a jeho výmery v súvislosti

s nesprávnym vyhodnotením kritérií uvedených v § 34 až 39 Tr. zák. a následným uložením

neprimerane prísneho alebo naopak mierneho trestu, nemožno namietať prostredníctvom

tohto ani iného dovolacieho dôvodu.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

V posudzovanom prípade ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné

podmienky dovolania podľa , , preto Najvyšší súd Slovenskej

republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného P. R. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júla 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r.

predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová