Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5d7/384828.57e5f3.pdf
PDF · 110.25 KB
No categories available
3Cdo/208/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 208/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. A. D., bývajúceho
v P., zastúpeného JUDr. P. B., advokátom so sídlom v P., F. č. X., 2/ MUDr. I. D., bývajúcej
v P., zastúpenej advokátskom kanceláriou JUDr. P. H., s.r.o. so sídlom v P., L. č. X., IČO:
X., proti ţalovaným 1/ S., a.s., so sídlom v B., T. č. X., IČO: X., 2/ A. & C. s.r.o., so sídlom
v B., N. č. X., IČO: X., zastúpenej JUDr. S. S., advokátom so sídlom v B., S. č. X., 3/ T.,
a.s., so sídlom v T., F. č. X., IČO: X., 4/ A. K., bývajúcej v P., 5/ J. K., bývajúcemu v P.,
6/ Ing. I. Š., bývajúcemu v P., 7/ A. Š., bývajúcej v P., o určenie, že záložné právo
nevzniklo, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29 C 188/2005, o dovolaní
ţalovaných 3/ aţ 5/ zastúpených advokátskou kanceláriou H. & P., s.r.o. so sídlom v B., Š. č.
X., IČO: X., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 24. marca 2011 sp. zn. 13 Co
12/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaní 3/ aţ 5/ sú povinní zaplatiť ţalobkyni 2/ do 3 dní náhradu trov dovolacieho
konania 77,29 € na účet advokátskej kancelárie JUDr. P. H., s.r.o. so sídlom v P., L. č. X.,
IČO: X..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom zo 16. decembra 2009 č.k. 29 C 188/2005-574
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe záloţnou zmluvou z 3. mája 1996
č. X. nevzniklo záloţné právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P. zapísaným na liste
2
vlastníctva č. X. ako parcela č. X. vo výmere 142 ma na liste vlastníctva č. X. ako parcela č.
2
X. vo výmere 389 m. V odôvodnení medziiným konštatoval, ţe ţalovaný 3/ nie je v danej
veci pasívne vecne legitimovaný, lebo stratil postavenie veriteľa. Súd prvého stupňa na
základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobcovia bez relevantného
skutkového a právneho základu vyvodzujú neplatnosť uvedenej zmluvy, ktorá bola uzavretá
v súlade so zákonom. Zároveň rozhodol, ţe o trovách konania bude rozhodnuté po
právoplatnom skončení konania.
Na odvolanie ţalobcu 1/ Krajský súd v Prešove uznesením z 24. marca 2011 sp. zn.
13 Co 12/2010 pripustil zmenu ţaloby (zmenenou ţalobou ţalobcovia ţiadali určiť, ţe
záloţná zmluva je neplatná) a napadnutý rozsudok vo veci samej zrušil. Výrok, ktorým
pripustil zmenu ţaloby, odôvodnil poukázaním na ustanovenia § 95 ods. 1 a 2 O.s.p., § 202
ods. 3 písm. f/ O.s.p. a § 216 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení k tomu dodal, ţe „z tohto dôvodu
zároveň zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a v tomto rozsahu mu vec vrátil
na ďalšie konanie, pretoţe výsledky doterajšieho konania môţu byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu (§ 95 ods. 1 O.s.p.). O tom svedčí aj konštatovanie prvostupňového súdu
v odôvodnení rozsudku, ak dospel k záveru, ţe záloţná zmluva zo dňa 3. mája 1996 je sčasti
neplatná, pretoţe zmluvné dojednanie, ktorým sa záloţca v záloţnej zmluve zaviazal predmet
zálohu nedarovať, nescudziť alebo nezaťaţiť v prospech iného, je neplatné pre rozpor
s ustanovením § 574 Občianskeho zákonníka“. Vo zvyšnej časti odôvodnenia tohto uznesenia
odvolací súd vysvetlil, aký má byť nasledujúci postup súdu prvého stupňa v konaní po vrátení
veci na ďalšie konanie.
Proti uvedenému uzneseniu podali ţalovaní 3/ aţ 5/ dovolanie, v ktorom uviedli, ţe
v danej veci im bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), a to tým, ţe
odvolací súd svoje rozhodnutie „riadne a presvedčivo neodôvodnil“. Podľa názoru
dovolateľov je z odôvodnenia napadnutého uznesenia zreteľný rozpor medzi konštatovaním
odvolacieho súdu, ţe výsledky doterajšieho konania môţu byť podkladom pre rozhodnutie
o zmenenej ţalobe, a medzi skutočnosťou, ţe odvolací súd sám o zmenenej ţalobe
nerozhodol, čím „nepriamo potvrdil, ţe výsledky doterajšieho konania zrejme nie sú
dostatočným podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe“. Tento názorový rozpor sa premietol
aj do nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu, ktorými má byť súd prvého stupňa
v ďalšom konaní viazaný. Z uznesenia odvolacieho súdu nie je zrejmé, čo skutočne viedlo
k tomuto rozhodnutiu. Z týchto dôvodov dovolatelia ţiadali napadnuté rozhodnutie buď zrušiť
a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alebo toto rozhodnutie zmeniť (nepripustiť
zmenu ţaloby) a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.
Ţalovaní 6/ a 7/ sa vo vyjadrení k dovolaniu plne stotoţnili s týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom ţalovaných 3/ aţ 5/.
Ţalobkyňa 2/ vo svojom vyjadrení označila podané dovolanie za procesne neprípustné,
ţiadala ho „zamietnuť“ a jej priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p., skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa § 239
ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd
zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné,
pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu,
ktorým bola pripustená zmena ţaloby, ani uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené
uznesenie súdu prvého stupňa a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania
ţalovaných 3/ aţ 5/ proti napadnutému uzneseniu preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa
zrušené podľa § 221 ods.1 O.s.p., nie je prípustné dovolanie z iných dôvodov neţ uvedených
v § 237 O.s.p. (viď primerane R 34/1995). Aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
bola pripustená zmena ţaloby, je dovolanie procesne prípustné iba ak v konaní došlo
k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Ţalovaní 3/ aţ 5/ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
nenamietali; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto
z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo
k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať
treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní
realizácia jeho procesných oprávnení priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
K argumentácii dovolateľov Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné:
1. Z ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe ţalobca môţe za konania so súhlasom
súdu zmeniť ţalobu. Zmenenú ţalobu je potrebné ostatným účastníkom doručiť do vlastných
rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu
ţaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej
ţalobe. Podľa § 216 ods. 1 O.s.p. ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a § 98 pre odvolacie
konanie neplatia; to znamená, ţe § 216 ods. 1 O.s.p. nevylučuje aplikáciu § 95 ods. 1 O.s.p.
v odvolacom konaní. Úvaha súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), či výsledky konania,
ku ktorým sa dospelo pred ţalobcom navrhovanou zmenou ţaloby, môţu alebo nemôţu byť
podkladom pre konanie o zmenenej ţalobe, súvisí s predbeţným hodnotením dôkazov
a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha
patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny ţaloby. Pokiaľ je ním súd
prvého stupňa, ţalobca nie je oprávnený napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy,
lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena ţaloby, nie je
prípustné (pozri § 202 ods. 3 písm. f/ O.s.p.). Ani dovolací súd, posudzujúci prípustnosť
dovolania z hľadiska moţnosti výskytu procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., nemôţe prehodnocovať správnosť úvahy odvolacieho súdu, ktorá bola podkladom
pre jeho rozhodnutie o pripustení zmeny ţaloby.
I keby táto úvaha súdu rozhodujúceho o návrhu na pripustenie zmeny ţaloby bola
prípadne nesprávna, nemohla by táto okolnosť zaloţiť procesnú vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p., a teda ani prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
2. Ţalovaní 3/ aţ 5/ namietajú nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého uznesenia
odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu uvádza, ţe na posúdenie
prípustnosti dovolania – aj z aspektov § 237 písm. f/ O.s.p. – je zásadne príslušný dovolací
súd (viď IV. ÚS 238/07). Na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého vyplýva, ţe „konanie
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho
rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Názor zaujatý v uvedenom judikáte je opodstatnený aj
v prejednávanej veci a dovolací súd nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Dovolateľmi
tvrdená nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nie je procesnou vadou konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.; i keby prípadne napadnuté rozhodnutie bolo skutočne
nepreskúmateľné, nezakladalo by to prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
3. Niektoré formulácie dovolania nevylučujú, ţe dovolatelia namietajú aj to, ţe
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Pre tento prípad dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom (moţno ho
uplatniť v procesne prípustnom dovolaní), samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá
(viď R 54/2012), lebo nespôsobuje vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe v danom
prípade prípustnosť dovolania z ustanovení § 239 a 237 O.s.p. nevyplýva; dovolanie
ţalovaných 3/ aţ 5/ preto odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni 2/ vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalovaným 3/ aţ 5/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu podala návrh
na rozhodnutie o trovách dovolacieho konania a poţadovanú náhradu vyčíslila. Najvyšší súd
Slovenskej republiky jej priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej
odmene advokátskej kancelárie za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie z 25. júla 2011
k dovolaniu), pričom vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb.
Ţalobkyni 2/ priznal náhradu trov dovolacieho konania v celkovej výške 77,29 € [57 € (1/13
výpočtového základu) + 7,21 € (reţijný paušál) + 12,88 € (DPH)]. Ţalobcovi 1/ dovolací súd
náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na jej
priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júla 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová