Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4cDO/163/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L. F.F., zastúpenej

JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi P. M.,

o určenie otcovstva k maloletému F. F., bytom u matky, zastúpenému kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Kráľovský Chlmec, vedenej na

Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľky proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 25. augusta 2010 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 18. februára 2010 č.k. -102 návrh

o určenie otcovstva zamietol. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje

rozhodnutie oprel o ustanovenia § 94 ods. 1, 2 Zákona o rodine a odôvodnil ho tým, že

na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu

a znaleckými posudkami znalcov z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA a genetiky

človeka, Prof. RNDr. I. K., DrSc. a Prof. RNDr. I. B., DrSc. dospel k záveru, že nebolo

preukázané, resp. bolo vylúčené, že by odporca bol otcom maloletého dieťaťa narodeného

z matky L. F. – navrhovateľky. Aj keď odporca nevylúčil svoje otcovstvo a potvrdil, že v čase

rozhodnom pre splodenie dieťaťa mal s matkou pohlavný styk, zhodné závery oboch

znaleckých posudkov jeho otcovstvo vylúčili. S poukazom

2

na jednoznačnosť záverov týchto znaleckých posudkov potom prvostupňový súd považoval

požiadavku navrhovateľky na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania za bezpredmetné.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľky rozsudkom z 25. augusta 2010

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a v zmysle § 219 ods. 2

skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka

a žiadala ho zrušiť, prípadne aj s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátiť prvostupňovému

súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že jej postupom oboch súdov ako účastníčke konania bola

odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Súdu prvého stupňa vytýkala, že

neakceptoval žiadosť jej právneho zástupcu o odročenie pojednávania určeného

na 18. februára 2010 z dôvodu jednania s klientom v Bratislave a na tomto pojednávaní

vyhlásil rozsudok. Z prvostupňového rozsudku pritom nie je vôbec možné zistiť, prečo súd

uvedenej žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel. Rovnako z tohto rozsudku nevyplýva,

že znalec RNDr. K., DrSc. bol na pojednávanie dňa 18. februára 2010 predvolaný, ani že

znalec súdu oznámil, že sa na tomto pojednávaní nezúčastní a na koniec ani to, prečo

prvostupňový súd od výsluchu znalca napokon upustil a rozhodol bez tohto dôkazu.

Postupom odvolacieho súdu bola navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom tým, že

sa nevysporiadal s jej odvolacou námietkou týkajúcou sa toho, že prvostupňový súd

18. februára 2010 pojednával a vyhlásil rozsudok napriek žiadosti jej právneho zástupcu

o odročenie pojednávania. Toto pochybenie súdu prvého stupňa odvolací súd nenapravil

a sám rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu

vzťahujúce sa na námietku navrhovateľky týkajúcu sa účasti pani D. pri odbere vzoriek DNA

odporcu vzbudzuje dojem, že odvolací súd doplnil dokazovanie zisťovaním totožnosti pani

D.. Ak odvolací súd dokazovanie doplnil, nemohol vo veci rozhodnúť bez pojednávania (§

214 ods. 1 ).

Odporca v písomnom vyjadrení k dovolaniu toto navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátkou (

3

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( , alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým tento

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ), je

nepochybné, že prípustnosť dovolania navrhovateľky z § 238 ods. 1 až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,

ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci

v prípade navrhovateľky nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedené tvrdenia dovolateľky, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Podľa ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci

nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal

z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;

prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Citované ustanovenie umožňuje súdu v záujme hospodárnosti

a rýchlosti konania, aby na pojednávaní prejednal vec v neprítomnosti účastníka,

za predpokladu, že účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa

nedostavil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Pokiaľ riadne predvolaný

účastník požiada súd, aby z dôležitého dôvodu nariadené pojednávanie odročil, posúdenie

toho, čo je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, je vecou súdu. Pritom súd môže

posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov,

existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania

o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto

predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu

dôležitého dôvodu v zmysle Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase

rozhodovania súdu o tejto žiadosti účastníka hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba

v rovine nepodložených tvrdení.

Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu, právny zástupca navrhovateľky opakovane

ospravedlňoval svoju neúčasť, ako aj neúčasť navrhovateľky, na pojednávaniach pred

5

prvostupňovým súdom v dňoch 3. septembra 2009 a 24. septembra 2009, a to písomnými

podaniami doručenými súdu prvého stupňa 27. augusta 2009 (č.l. 77 spisu) a 17. septembra

2009 (č.l. 84 spisu), ktorými súčasne žiadal o odročenie týchto pojednávaní, a to z dôvodov

časovej kolízie termínov iných pojednávaní, ktoré boli vytýčené skôr a ktorú skutočnosť aj

prvostupňovému súdu preukázal súčasne pripojenými fotokópiami predvolaní na tieto

pojednávania, čo zrejme bolo dôvodom, pre ktorý súd prvého stupňa obe tieto ospravedlnenia

akceptoval a žiadostiam o odročenie pojednávania právneho zástupcu navrhovateľky vyhovel.

Pravdou je, že súd prvého stupňa už neakceptoval následnú žiadosť právneho zástupcu

navrhovateľky o odročenie pojednávania vytýčeného na 18. februára 2010 z dôvodu

dvojdňového služobného jednania s iným klientom v Bratislave. Keďže tento dôvod svojej

žiadosti o odročenie pojednávania právny zástupca navrhovateľky nijako nepreukázal,

s odkazom na vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené teoretické východiská, zostala

jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení a jej neakceptovaním súdom prvého stupňa

a rozhodnutím vo veci na pojednávaní 18. februára 2010 v neprítomnosti navrhovateľky,

ktorá mala doručenie predvolania na uvedené pojednávanie riadne vykázané dňa 21. januára

2010 (č.l. 96 spisu), pričom svoju neúčasť neospravedlnila, neprítomnosti jej právneho

zástupcu (i v neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na tomto pojednávaní telefonicky

ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti), súd prvého stupňa svojim

postupom neodňal navrhovateľke možnosť konať pred súdom v zmysle ,

a to bez ohľadu na to, že v odôvodnení prvostupňového rozsudku nie súd uvedené dôvody,

prečo súd prvého stupňa žiadosti právneho zástupcu navrhovateľky o odročenie pojednávania

nevyhovel. V zápisnici o pojednávaní z 18. februára 2010 však súd prvého stupňa konštatuje,

„že pr. zástupca navrhovateľky bol predvolaný, pričom predvolanie prevzal 2. februára 2010.

Súd preto neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania a toto ospravedlnenie považuje za

účelové“.

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie je dôvodná ani námietka

dovolateľky týkajúca sa neprekúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného

vyhotovenia rozhodnutia prvostupňového súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

6

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá

požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku v cit. ustanovení

vrátane vysvetlenia, že vzhľadom na zhodné závery dvoch podaných znaleckých posudkov,

pokiaľ ide o potvrdenie, či vylúčenie odporcu ako otca maloletého dieťaťa, súd nepovažoval

a nepovažuje za potrebné vykonať vo veci ďalšie dokazovanie. V tejto súvislosti, pre úplnosť,

dovolací súd dodáva, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( )

a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť

skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú

vadu v zmysle (viď R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania

nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,

nemožno preto vyvodiť, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237

písm. f/ prípustné (R 125/1999).

Pokiaľ ide o navrhovateľkou namietané odňatie jej možnosti konať pred súdom

postupom odvolacieho súdu, ani táto námietka dovolateľky nie je dôvodná.

V zmysle ustanovenia na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

Nakoľko je nesporné, že v danom prípade nejde o konanie vo veciach porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania ( ), ani to nevyžaduje dôležitý

verejný záujem ( ), povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu

nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, by prichádzala do úvahy iba v prípade podľa

Ako však vyplýva z obsahu spisu, odvolací súd dokazovanie

nevykonával – neopakoval ho, ani nedoplňoval zisťovaním totožnosti pani D.. Skutočnosť, že

JUDr. K. D. je (bola) riaditeľkou odboru sociálnych vecí Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny v Trebišove, vyplýva priamo zo spisu (viď č.l. 3, 24). Z uvedeného dôvodu

odvolaciemu súdu nič nebránilo v súlade so zákonom, v zmysle o odvolaní

navrhovateľky rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania, ktorým postupom neodňal

navrhovateľke možnosť konať pred súdom.

V konečnom dôsledku neobstojí ani námietka dovolateľky, že odvolací súd nenapravil

pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý neakceptoval žiadosť jej právneho zástupcu

o odročenie pojednávania dňa 18. februára 2010 a vo veci rozhodol. Aj keď je pravdou, že

odvolací súd v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozsudku výslovne neuvádza túto konkrétnu

odvolaciu námietku navrhovateľky, podľa názoru dovolacieho súdu tým, že odvolací súd sa

v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa, ktorý „zákonne vo veci rozhodol“, pričom v zmysle skonštatoval

správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, práve konštatovanie „zákonnosti“ rozhodnutia

prvostupňového súdu odvolacím súdom nepochybne subsumuje aj vysporiadanie sa

s uvedenou námietkou navrhovateľky zo strany odvolacieho súdu a ktorú, ako je už uvedené

vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, neuznal ani dovolací súd za vadu konania v zmysle

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ,

nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie navrhovateľky podľa v spojení s

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s a s tým, že v tomto konaní úspešnému odporcovi

žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júla 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová