Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/65/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu 1/ Ing. V. J., bývajúceho

v K. a 2/ Ing. S. G., bývajúceho v K., zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter

Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, proti

ţalovanému U.S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, Košice, o neplatnosť

okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach zo 17. októbra 2011 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 22. októbra 2010 č.k. -266 v spojení

s opravným uznesením z 10. januára 2011 č.k. -293 určil, ţe okamţité skončenie

pracovného pomeru ţalovaným z 28. februára 2007, doručené ţalobcovi 1/ 28. februára 2007

je neplatné. Určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru ţalovaným z 28. februára 2007,

doručené ţalobcovi 2/ 28. februára 2007 je neplatné. Ţalobu ţalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie

náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie v ktorom rozhodne o trovách konania.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaného uznesením zo 17. októbra 2011

sp. zn. zrušil rozsudok, okrem výroku o vylúčení ţaloby ţalobcov 1/, 2/

2

na zaplatenie náhrady mzdy na samostatné konanie a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení ţaloby

ţalobcov 1/, 2/ na zaplatenie náhrady mzdy na samostatné konanie. Vyčítal súdu prvého

stupňa, ţe pri rozhodovaní neprihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli

z vykonaného dokazovania a ktoré vyšli počas konania najavo pri hodnotení intenzity

porušenia pracovnej disciplíny ţalobcami a v tej súvislosti aj pri hodnotení splnenia

zákonných podmienok pre okamţité skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia

. Ohľadne tohto záveru povaţoval rozhodnutie súdu aj za

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd venoval pozornosť výkladu dôvodov

taxatívne v zákone vymenovaných, ktoré musia byť splnené pri výnimočnom spôsobe

skončenia pracovného pomeru, jeho okamţitým skončením. Keďţe sa súd prvého stupňa

hodnotením kritérií zaoberal iba čiastočne, krajský súd povaţoval jeho záver o rozsahu

intenzity porušenia pracovnej disciplíny za predčasný. Vyčítal súdu prvého stupňa, ţe

odôvodnenie jeho rozhodnutia nespĺňa poţiadavky stanovené ustanovením § 157 ods. 2

, keď v ňom chýbajú úvahy súdu, na základe ktorých dospel k záveru o neplatnosti

okamţitého skončenia pracovného pomeru, keď uviedol len písomné a ústne vyjadrenie

zástupcu ţalobcov bez uvedenia dôvodov prečo sa súd s týmto stanoviskom stotoţnil. Podľa

názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, ţe

došlo k zániku práva ţalovaného skončiť pracovný pomer so ţalobcami okamţite v dôsledku

uplynutia objektívnej a subjektívnej lehoty v zmysle ustanovenia .

Vychádzajúc z doteraz vykonaného dokazovania mal odvolací súd za to, ţe zákonom

stanovená lehota pre danie okamţitého skončenia pracovného pomeru bola ţalovaným

dodrţaná.

Odvolací súd odvolanie ţalovaného proti výroku o vylúčení nárokov na náhradu mzdy

na samostatné konanie odmietol ( ), pretoţe v tejto časti ide

o rozhodnutie proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( ).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, proti jeho výroku, ktorým zrušil rozsudok

súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali,

aby dovolací súd v napadnutej časti uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak ţe určí, ţe

okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalovaným ţalobcom 1/, 2/ z 28. februára 2007

je neplatné, prípadne aby v tejto časti uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia

a ako dovolací dôvod uvádzali, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

3

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie v jeho napadnutej

časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Za odňatie

moţnosti pred súdom konať povaţovali porušenie zásady dvojinštančnosti občianskeho

súdneho konania, keď odvolací súd zaujal právny názor na plynutie lehôt v zmysle § 68 ods. 2

bez moţnosti ţalobcov vyjadriť sa k novým právnym a skutkovým záverom,

čím ţalobcom odňal právo namietať správnosť novo zaujatého právneho názoru na inštančne

vyššom súde a odoprel ţalobcom moţnosť riadneho prieskumu správnosti nových prípadne

z pohľadu súdu prvého stupňa doposiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho

posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení. Dovolatelia mali za to, ţe

odvolací súd prekročil svoju právomoc, pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa

bez toho, aby na takýto postup boli splnené zákonom stanovené

podmienky. Okresný súd pri svojom rozhodnutí aplikoval správnu právnu normu. Odvolací

súd mu nesprávne pouţitie právnej normy vôbec nevytkol a rovnako ani nedostatočné zistenie

skutkového stavu veci. Neoznačil ţiadnu inú právnu normu, ktorú mal podľa jeho názoru

okresný súd aplikovať a tieţ mu neuloţil povinnosť doplniť dokazovanie. Podľa názoru

dovolateľov odvolací súd za danej situácii nemohol rozhodnúť o zrušení rozsudku okresného

súdu podľa Dovolatelia za odňatie moţnosti konať pred súdom

povaţovali aj tú skutočnosť, ţe odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní bez nariadenia

pojednávania, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Uviedli, ţe keďţe odvolací súd

na základe vykonaného dokazovania dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého

stupňa je zrejmé, ţe vo veci opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Ak

odvolací súd vo veci opakoval dokazovanie bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie,

postupoval v rozpore s Ak odvolací súd po opakovanom

dokazovaní, k výsledkom ktorého sa účastníci konania nevyjadrili, zrušil rozhodnutie súdu

prvého stupňa bez nariadenia pojednávania procesne pochybil a odňal ţalobcom moţnosť

konať pred súdom v zmysle Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovali

za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktorá skutočnosť má za následok, ţe konanie je

postihnuté vadou podľa V tejto súvislosti poukázali na to, ţe odvolací

súd svoje skutkové a právne závery náleţite neodôvodnil a v dôvodoch dovolania svoje

konkrétne výhrady špecifikovali, najmä vo vzťahu k tvrdeniu odvolacieho súdu ohľadne

prípadného preukázania moţného konfliktu záujmov účastníkov, hodnotenia nesplnenia

oznamovacej povinnosti ţalobcami, resp. kedy táto povinnosť ţalobcom vznikla, či záverov

odvolacieho súdu o plynutí subjektívnej lehoty pre okamţité skončenie pracovného pomeru

a pod. Postihnutie odvolacieho konania inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

4

rozhodnutie vo veci ( ) vyvodzovali zo skutočnosti, ţe odvolací súd

inak posúdil obsah právneho vzťahu medzi účastníkmi a na základe moţných dôkazných

prostriedkov dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa bez toho, ţe by

zopakoval alebo doplnil dokazovanie. Ţalobcovia odvolaciemu súdu vyčítali nesprávne

právne posúdenie veci ( ) z dôvodu, ţe odvolací súd vec nesprávne

právne posúdil v otázke počiatku objektívnej lehoty pre okamţité skončenie pracovného

pomeru podľa a tieţ nesprávne konštatoval, ţe nesplnenie

oznamovacej povinnosti bolo sústavným porušovaním pracovnej disciplíny.

Ţalovaný povaţoval dovolanie ţalobcov za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ).

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa

dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu súdu, ak a/ odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b/ veta prvá odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska. Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo

svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúce a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa ale sa zaoberal aj otázkou či konanie a rozhodnutie

odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných

v aţ g/ Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia o existencii vady

konania podľa

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalobcom neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

V prejednávanej veci Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní ţalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Košice II ako súd odvolací ( ) Občiansky súdny

poriadok v ustanovení ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť

napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak zistí, ţe konanie na súde prvého stupňa alebo

jeho rozhodnutie trpí niektorou z vád v ňom taxatívne uvedených. Zrušenie ako spôsob

rozhodnutia odvolacieho súdu je teda obligatórne predpísané vţdy, ak sa v konaní preukáţe

existencia takejto vady.

Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa s prihliadnutím

na uplatnené odvolacie dôvody ţalovaným ( d/ a ) povaţoval

odvolací súd záver súdu prvého stupňa o intenzite porušenia pracovnej disciplíny bez

6

dôsledného hodnotenia odvolacím súdom naznačených kritérií stanovených pre okamţité

skončenie pracovného pomeru, bez doplnenia dokazovania, za predčasný. Ako ďalej má súd

prvého stupňa postupovať odvolací súd uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia (viď str. 8

ods. 2 aţ 4).

Pri zrušení rozhodnutia a následnom vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie je odvolací súd povinný vysloviť v odôvodnení svojho zrušovacieho uznesenia

právny názor na danú vec, ktorý slúţi prvostupňovému súdu na usmernenie jeho ďalšej

činnosti. Vysloveným právnym názorom bez ohľadu na to, či je to vo vzťahu k chybám

hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho charakteru je prvostupňový súd viazaný (§ 226

). Pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu je

dvojinštančnosť súdneho konania zachovaná, pretoţe účastníci konania v pokračujúcom

konaní (po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom) môţu uplatniť všetky svoje procesné

práva, ktoré im priznáva, vrátane práv na vyuţitie riadnych,

prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vzhľadom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe odvolací súd postupoval v súlade

so zákonom a preto zákonný postup nemôţe mať za následok odňatie moţnosti ţalobcov

konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Dovolací súd nezistil existenciu tejto vady ani v súvislosti s prejednávaním odvolania

ţalovaného odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania.

Podľa v znení účinnom do 31. decembra 2012 na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie , b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v tomto znení, môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez

nariadenia odvolacieho pojednávania.

V prejednávanej veci nejde o ţiaden prípad taxatívne uvedený v ustanovení § 214

ods. 1 pre ktorý by odvolací súd mal povinnosť (zo zákona) nariadiť pojednávanie.

Odvolací súd preto postupoval v súlade so zákonom keď prejednal odvolanie ţalobcov proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

). Uvedený postup odvolacieho súdu preto nemohol mať za následok procesnú vadu

konania v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je

dôvodná námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti; resp. nedostatočnej

odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

(). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak

s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (, , ,

, ).

Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom

ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ).

Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo podrobnú odpoveď prečo rozsudok

súdu prvého stupňa musel byť zrušený a tieţ ako má súd prvého stupňa po vrátení veci ďalej

postupovať. Okolnosť, ţe ţalobcovia so zrušením rozsudku súdu prvého stupňa nesúhlasili

a zastávali názor, ţe odvolaciemu súdu nič nebránilo vo veci meritórne rozhodnúť

neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2

Navyše, všetky námietky dovolateľov podľa názoru dovolacieho súdu sa týkajú

nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa názoru ţalobcov) odvolacím súdom nie tak,

záveru, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

Dovolateľmi namietané, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci a tieţ, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( c/ ) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi,

8

samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho

súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti

kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky

prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu.

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia

a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov v súlade s v spojení

s , ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. júla 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová