Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
97f/385033.42b714.pdf
PDF · 157.76 KB
No categories available
4Cdo/65/2012
Najvyšší súd 4 Cdo 65/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu 1/ Ing. V. J., bývajúceho
v K. a 2/ Ing. S. G., bývajúceho v K., zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 1, proti
ţalovanému U.S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, Košice, o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde
Košice II pod sp. zn. 19 C 47/2007, o dovolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach zo 17. októbra 2011 sp. zn. 6 Co 51/2011 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 22. októbra 2010 č.k. 19 C 47/2007-266 v spojení
s opravným uznesením z 10. januára 2011 č.k. 19 C 47/2007-293 určil, ţe okamţité skončenie
pracovného pomeru ţalovaným z 28. februára 2007, doručené ţalobcovi 1/ 28. februára 2007
je neplatné. Určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru ţalovaným z 28. februára 2007,
doručené ţalobcovi 2/ 28. februára 2007 je neplatné. Ţalobu ţalobcov 1/ a 2/ na zaplatenie
náhrady mzdy vylúčil na samostatné konanie v ktorom rozhodne o trovách konania.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovaného uznesením zo 17. októbra 2011
sp. zn. 6 Co 51/2011 zrušil rozsudok, okrem výroku o vylúčení ţaloby ţalobcov 1/, 2/
na zaplatenie náhrady mzdy na samostatné konanie a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení ţaloby
ţalobcov 1/, 2/ na zaplatenie náhrady mzdy na samostatné konanie. Vyčítal súdu prvého
stupňa, ţe pri rozhodovaní neprihliadol na všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli
z vykonaného dokazovania a ktoré vyšli počas konania najavo pri hodnotení intenzity
porušenia pracovnej disciplíny ţalobcami a v tej súvislosti aj pri hodnotení splnenia
zákonných podmienok pre okamţité skončenie pracovného pomeru v zmysle ustanovenia
§ 68 ods. 1 písm. b/ zákonníka práce. Ohľadne tohto záveru povaţoval rozhodnutie súdu aj za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd venoval pozornosť výkladu dôvodov
taxatívne v zákone vymenovaných, ktoré musia byť splnené pri výnimočnom spôsobe
skončenia pracovného pomeru, jeho okamţitým skončením. Keďţe sa súd prvého stupňa
hodnotením kritérií zaoberal iba čiastočne, krajský súd povaţoval jeho záver o rozsahu
intenzity porušenia pracovnej disciplíny za predčasný. Vyčítal súdu prvého stupňa, ţe
odôvodnenie jeho rozhodnutia nespĺňa poţiadavky stanovené ustanovením § 157 ods. 2
O.s.p., keď v ňom chýbajú úvahy súdu, na základe ktorých dospel k záveru o neplatnosti
okamţitého skončenia pracovného pomeru, keď uviedol len písomné a ústne vyjadrenie
zástupcu ţalobcov bez uvedenia dôvodov prečo sa súd s týmto stanoviskom stotoţnil. Podľa
názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, ţe
došlo k zániku práva ţalovaného skončiť pracovný pomer so ţalobcami okamţite v dôsledku
uplynutia objektívnej a subjektívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
Vychádzajúc z doteraz vykonaného dokazovania mal odvolací súd za to, ţe zákonom
stanovená lehota pre danie okamţitého skončenia pracovného pomeru bola ţalovaným
dodrţaná.
Odvolací súd odvolanie ţalovaného proti výroku o vylúčení nárokov na náhradu mzdy
na samostatné konanie odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretoţe v tejto časti ide
o rozhodnutie proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, proti jeho výroku, ktorým zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali,
aby dovolací súd v napadnutej časti uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak ţe určí, ţe
okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalovaným ţalobcom 1/, 2/ z 28. februára 2007
je neplatné, prípadne aby v tejto časti uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
a ako dovolací dôvod uvádzali, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie v jeho napadnutej
časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Za odňatie
moţnosti pred súdom konať povaţovali porušenie zásady dvojinštančnosti občianskeho
súdneho konania, keď odvolací súd zaujal právny názor na plynutie lehôt v zmysle § 68 ods. 2
Zákonníka práce bez moţnosti ţalobcov vyjadriť sa k novým právnym a skutkovým záverom,
čím ţalobcom odňal právo namietať správnosť novo zaujatého právneho názoru na inštančne
vyššom súde a odoprel ţalobcom moţnosť riadneho prieskumu správnosti nových prípadne
z pohľadu súdu prvého stupňa doposiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho
posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení. Dovolatelia mali za to, ţe
odvolací súd prekročil svoju právomoc, pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. bez toho, aby na takýto postup boli splnené zákonom stanovené
podmienky. Okresný súd pri svojom rozhodnutí aplikoval správnu právnu normu. Odvolací
súd mu nesprávne pouţitie právnej normy vôbec nevytkol a rovnako ani nedostatočné zistenie
skutkového stavu veci. Neoznačil ţiadnu inú právnu normu, ktorú mal podľa jeho názoru
okresný súd aplikovať a tieţ mu neuloţil povinnosť doplniť dokazovanie. Podľa názoru
dovolateľov odvolací súd za danej situácii nemohol rozhodnúť o zrušení rozsudku okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. Dovolatelia za odňatie moţnosti konať pred súdom
povaţovali aj tú skutočnosť, ţe odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní bez nariadenia
pojednávania, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Uviedli, ţe keďţe odvolací súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého
stupňa je zrejmé, ţe vo veci opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Ak
odvolací súd vo veci opakoval dokazovanie bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie,
postupoval v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Ak odvolací súd po opakovanom
dokazovaní, k výsledkom ktorého sa účastníci konania nevyjadrili, zrušil rozhodnutie súdu
prvého stupňa bez nariadenia pojednávania procesne pochybil a odňal ţalobcom moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovali
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktorá skutočnosť má za následok, ţe konanie je
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. V tejto súvislosti poukázali na to, ţe odvolací
súd svoje skutkové a právne závery náleţite neodôvodnil a v dôvodoch dovolania svoje
konkrétne výhrady špecifikovali, najmä vo vzťahu k tvrdeniu odvolacieho súdu ohľadne
prípadného preukázania moţného konfliktu záujmov účastníkov, hodnotenia nesplnenia
oznamovacej povinnosti ţalobcami, resp. kedy táto povinnosť ţalobcom vznikla, či záverov
odvolacieho súdu o plynutí subjektívnej lehoty pre okamţité skončenie pracovného pomeru
a pod. Postihnutie odvolacieho konania inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) vyvodzovali zo skutočnosti, ţe odvolací súd
inak posúdil obsah právneho vzťahu medzi účastníkmi a na základe moţných dôkazných
prostriedkov dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa bez toho, ţe by
zopakoval alebo doplnil dokazovanie. Ţalobcovia odvolaciemu súdu vyčítali nesprávne
právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) z dôvodu, ţe odvolací súd vec nesprávne
právne posúdil v otázke počiatku objektívnej lehoty pre okamţité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce a tieţ nesprávne konštatoval, ţe nesplnenie
oznamovacej povinnosti bolo sústavným porušovaním pracovnej disciplíny.
Ţalovaný povaţoval dovolanie ţalobcov za nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa
§ 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu súdu, ak a/ odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b/ veta prvá odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie
stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo
svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde totiţ o zmeňujúce a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závaţných procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p. ale sa zaoberal aj otázkou či konanie a rozhodnutie
odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných
v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej
v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na ţalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia o existencii vady
konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a ţalobcom neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom
na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.
V prejednávanej veci Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní ţalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) Občiansky súdny
poriadok v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak zistí, ţe konanie na súde prvého stupňa alebo
jeho rozhodnutie trpí niektorou z vád v ňom taxatívne uvedených. Zrušenie ako spôsob
rozhodnutia odvolacieho súdu je teda obligatórne predpísané vţdy, ak sa v konaní preukáţe
existencia takejto vady.
Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa s prihliadnutím
na uplatnené odvolacie dôvody ţalovaným (§ 205 ods. 2 písm. b/ d/ a f/ O.s.p.) povaţoval
odvolací súd záver súdu prvého stupňa o intenzite porušenia pracovnej disciplíny bez
dôsledného hodnotenia odvolacím súdom naznačených kritérií stanovených pre okamţité
skončenie pracovného pomeru, bez doplnenia dokazovania, za predčasný. Ako ďalej má súd
prvého stupňa postupovať odvolací súd uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia (viď str. 8
ods. 2 aţ 4).
Pri zrušení rozhodnutia a následnom vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie je odvolací súd povinný vysloviť v odôvodnení svojho zrušovacieho uznesenia
právny názor na danú vec, ktorý slúţi prvostupňovému súdu na usmernenie jeho ďalšej
činnosti. Vysloveným právnym názorom bez ohľadu na to, či je to vo vzťahu k chybám
hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho charakteru je prvostupňový súd viazaný (§ 226
O.s.p.). Pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu je
dvojinštančnosť súdneho konania zachovaná, pretoţe účastníci konania v pokračujúcom
konaní (po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom) môţu uplatniť všetky svoje procesné
práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva, vrátane práv na vyuţitie riadnych,
prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov.
Vzhľadom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe odvolací súd postupoval v súlade
so zákonom a preto zákonný postup nemôţe mať za následok odňatie moţnosti ţalobcov
konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolací súd nezistil existenciu tejto vady ani v súvislosti s prejednávaním odvolania
ţalovaného odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2012 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie , b/ súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v tomto znení, môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez
nariadenia odvolacieho pojednávania.
V prejednávanej veci nejde o ţiaden prípad taxatívne uvedený v ustanovení § 214
ods. 1 O.s.p. pre ktorý by odvolací súd mal povinnosť (zo zákona) nariadiť pojednávanie.
Odvolací súd preto postupoval v súlade so zákonom keď prejednal odvolanie ţalobcov proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.). Uvedený postup odvolacieho súdu preto nemohol mať za následok procesnú vadu
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je
dôvodná námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti; resp. nedostatočnej
odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď
na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany
(IV. ÚS 115/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak
s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08,
III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08).
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom
ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 3 O.s.p.).
Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo podrobnú odpoveď prečo rozsudok
súdu prvého stupňa musel byť zrušený a tieţ ako má súd prvého stupňa po vrátení veci ďalej
postupovať. Okolnosť, ţe ţalobcovia so zrušením rozsudku súdu prvého stupňa nesúhlasili
a zastávali názor, ţe odvolaciemu súdu nič nebránilo vo veci meritórne rozhodnúť
neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2
O.s.p. Navyše, všetky námietky dovolateľov podľa názoru dovolacieho súdu sa týkajú
nesprávneho právneho posúdenia veci (podľa názoru ţalobcov) odvolacím súdom nie tak,
záveru, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.
Dovolateľmi namietané, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a tieţ, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ c/ O.s.p.) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi,
samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho
súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti
kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky
prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu.
Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p.
a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie
ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy
nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 26. júla 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová