Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-209-2017.pdf
PDF · 92.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/209/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. vrch XX, XXX XX T., zast.: Ing. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. vrch XX, XXX XX T., o zaplatenie 508,63 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 33 Eur a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti istiny vo výške 316,67 Eur z a s t a v u j e.
III. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.
IV. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 474,43 Eur, pokuty vo výške 33 Eur a poštových sadzieb vo výške 1,20 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako platiteľ úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov („zákon“) vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona s periodicitou platenia úhrad mesačne v zmysle § 7 zákona neuhradil žalobcovi úhrady za obdobie od 04/2008 - 10/2010, 12/2010 - 11/2014, 04-2015, 06/2015 - 10/2015, 12/2015 - 11/2016, 01/2017-05/2017. Žalobca žalovaného v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou výzvou zo dňa 05.05.2017 vyzval na zaplatenie omeškanej úhrady a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy v lehote do 30 dní. Nakoľko žalovaný napriek výzve žalobcu úhradu neuhradil, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie pokuty v zmysle § 10 ods. 3 zákona.
2. Žalobca k žalobe priložil výzvu na zaplatenie nedoplatku zo dňa 05.05.2017 adresovanú žalovanému spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie tejto výzvy a prehľad predpisov a platieb žalovaného.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a predmetný nedoplatok nie je v súlade so zákonom. Ďalej uviedol, že v období rokov 2015 - 2017 sa niekoľkokrát odvolal k nezákonným nedoplatkom a na všetky jeho písomné odvolania žalobca nereagoval a neustále bez odôvodnenia nezákonné nedoplatky stále zvyšoval.
4. Žalovaný k vyjadreniu doložil e-mailovú komunikáciu medzi ním a žalobcom ako aj písomné stanovisko označené ako Odpoveď na nedoplatok za služby verejnosti poskytované RTVS adresované žalobcovi.
5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril a vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že úhrady za služby verejnosti už uhrádza manžel žalovanej uvedenému v e-mailovej komunikácii predloženej žalovaným uviedol, že zákon rozoznáva dve kategórie platiteľov a pre konštatovanie postavenia platiteľa podľa § 3 písm. a) zákona je rozhodujúcim kritériom evidovanie fyzickej osoby ako odberateľa elektriny a pre platiteľa podľa § 3 písm. b) zákona je rozhodujúcim kritériom počet zamestnancov právnickej osoby alebo fyzickej osoby - podnikateľa. Vzhľadom na uvedené, je potrebné odlišovať manžela žalovanej ako platiteľa podľa § 3 písm. a) zákona a žalovanú ako platiteľa podľa § 3 písm. b) zákona pričom obaja majú postavenie platiteľa, iba z iného právneho dôvodu.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.10.2020, na ktoré sa žalobca nedostavil pričom svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že súčasťou žaloby bola príloha - výkaz nedoplatkov za obdobie od apríla 2008 do mája 2017, pričom dňa 11.12.2014 bol ukončený pracovný pomer odchodom do dôchodku manžela žalovanej a teda za obdobie od 04/2015 do 05/2017 nemala prevádzka viac ako dvoch zamestnancov a preto nebola povinná uhrádzať žalobcovi koncesionárske poplatky. Čo sa týka obdobia pred týmto dátumom žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom premlčacia trojročná lehota sa vzťahuje na všetky poplatky pred 05/2014. Žalobca by mal nárok na úhradu týchto poplatkov avšak tieto sú premlčané a za obdobie, v ktorom poplatky premlčané nie sú nevznikol na ich zaplatenie nárok práve z titulu, že prevádzka mala len dvoch zamestnancov a nie troch ako to vyžaduje zákon.
7. Žalovaný na pojednávaní založil do spisu e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a žalobcom.
8. Žalobca sa k prednesu žalovaného na pojednávaní písomne vyjadril a uviedol, že námietka žalovaného, že v období od 04/2015 do 05/2017 nebol povinný uhrádzať žalobcovi koncesionárske poplatky z dôvodu, že prevádzka nemala viac ako dvoch zamestnancov vzhľadom na ukončenie pracovného pomeru zo dňa 11.12.2014 je bezpredmetná nakoľko v danom prípade musia byť obe zákonné podmienky uvedené v ust. § 9 ods. 6 písm. a) zákona splnené kumulatívne a teda žalovaný musí oznámiť a preukázať, že došlo k zmene počtu zamestnancov. Vzhľadom na to, že žalovaný v žalovanom období neoznámil a nepreukázal, že došlo k zníženiu počtu zamestnancov, považuje predmetnú námietku žalovaného za bezpredmetnú. K námietke premlčania žalobca uviedol, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka nakoľko žalobca v danom prípade vystupuje ako verejnoprávna inštitúcia a spadá pod definíciu subjektu verejného práva pri zabezpečovaní verejných potrieb a žalovaný vystupuje ako podnikateľ pri podnikateľskej činnosti. Z toho dôvodu by sa mala námietka premlčania posudzovať v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Na základe námietky premlčania vzal žalobca žalobu čiastočne späť v časti istiny vo výške 316,67 Eur za obdobie od 04/2008 - 10/2010 a 12/2010 - 10/2013.
9. Na pojednávanie dňa 19.01.2022 sa nedostavil žalobca pričom svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Žalovaný uviedol, že na pojednávaní dňa 14.10.2020 namietal nesprávny dátum premlčania a to, že sa vzťahuje na dátum premlčania od 04/2015, správny dátum premlčania je 11/2014. K vyjadreniu žalobcu, že žalovaná nepreukázala počet zamestnancov uviedol, že toto považuje za bezpredmetné. Žalobca vychádzal z podkladov Sociálnej poisťovne a ak by vyhodnotil záznamy Sociálnej poisťovne správne, došiel by k záveru, že žalovaný zamestnával 2 zamestnancov. K vyjadreniu žalobcu, že premlčanie by sa malo posudzovať podľa ustanovení Obchodného zákonníka uviedol, že žalovaný nevystupuje ako podnikateľ nakoľko od 01.07.2018 ukončil podnikanie. Pri rozhodovaní sporu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a teda premlčanie sa musí posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal uplatnené sumy v čiastočnom späťvzatí a uviedol, že žalobcovi nedlhuje žiadne finančné prostriedky.
10. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku („CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 1 zákona, tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).
13. Podľa § 3 zákona, platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je
a) fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome,
b) zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
14. Podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona, platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.
15. Podľa § 6 ods. 4 zákona, na určenie sadzby úhrady podľa odseku 3 je rozhodujúci počet zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí; do tohto počtu sa nezapočítavajú zamestnanci vykonávajúci prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak sa úhrada platí jednorazovo za kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok alebo kalendárny rok, na určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.
16. Podľa § 7 ods. 1 zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
17. Podľa § 9 ods. 7 písm. a) zákona, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu.
18. Podľa § 10 ods. 2 zákona, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
19. Podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona, ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 3 písm. a).
20. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka („ObZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 261 ods. 2 ObZ, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka („OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
23. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v časti istiny vo výške 316,67 Eur späť z dôvodu, že v tejto časti bol nárok za obdobie 04/2008 - 10/2010 a 12/2010 - 10/2013 premlčaný, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil.
25. Súd s poukazom na ust. § 261 ods. 1 a 2 ObZ považoval záväzkový vzťah medzi stranami sporu za občianskoprávny vzťah nakoľko na to, aby záväzkový vzťah podliehal režimu ObZ musí byť okrem požiadaviek kladených na subjekty záväzkového vzťahu (žalobca ako verejnoprávna inštitúcia a žalovaný ako podnikateľ) splnená aj ďalšia požiadavka a to, aby sa záväzkový vzťah týkal zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, tzn. že z hľadiska predmetu záväzkového vzťahu na strane podnikateľa musí ísť o výkon jeho podnikateľskej činnosti (podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku) a z hľadiska druhej strany záväzkového vzťahu o zabezpečenie verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky. Uvedené požiadavky, ktoré dopĺňajú kritérium kladené na subjekty musia byť zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti už pri vzniku záväzkového vzťahu. Žalobca v danom vzťahu vystupuje ako verejnoprávna inštitúcia pri zabezpečovaní verejných potrieb a žalovaný je podnikateľom avšak záväzkový vzťah medzi nimi nevznikol pri výkone jeho podnikateľskej činnosti ale priamo zo zákona bez ohľadu na jeho podnikateľskú činnosť.
26. Vzhľadom na to, že súd považoval dotknutý záväzkový vzťah za občianskoprávny aplikoval v súvislosti s námietkou premlčania ust. § 101 OZ, t. j. 3-ročnú premlčaciu lehotu a žalobu v časti istiny za obdobie od 11/2013 do 11/2014 zamietol.
27. Žalovaný v konaní namietal, že od 11.12.2014 mal len dvoch zamestnancov. Toto skutkové tvrdenie žalobca nerozporoval. Žalobca len namietal, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neoznámil túto zmenu žalobcovi a preto mu naďalej trvá nárok na zaplatenie koncesionárskych poplatkov. Je pravdou, že zákon ukladá platiteľom povinnosť oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu avšak s nesplnením tejto povinnosti nespája žiadnu sankciu. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný zamestnával menej ako 3 zamestnancov v období od 04/2015, čím nespĺňal podmienku povinnosti platiť úhradu a aj napriek skutočnosti, že neoznámil vyberateľovi túto zmenu v počte zamestnancov s poukazom na absenciu sankcie súd aj v tejto časti žalobu zamietol (za obdobie od 12/2014 do 03/2015 si žalobca v žalobe nárok úhradu poplatkov neuplatnil).
28. Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie pokuty vo výške 33 Eur a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vo výške 1,20 Eur súd uvádza, že zákon podmieňuje ich vznik márnym uplynutím 30-dňovej lehoty od doručenia výzvy na zaplatenie úhrady a poštových sadzieb platiteľovi, ktorý je v omeškaní s úhradou. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetnú výzvu zo dňa 05.05.2017 žalovanému doručil a skutočnosť, že ju odoslal preukázal poštovým hárkom. Nakoľko žalovaný toto tvrdenie žalobcu nepoprel a neuviedol vlastné tvrdenia o predmetnej skutkovej okolnosti, súd považoval skutkové tvrdenie žalobcu ohľadom doručenia predmetnej výzvy za nesporné. Nakoľko uplatnená pokuta a poštové sadzby sú samostatným nárokom mal žalovaný aj voči tomuto nároku uplatniť prostriedky procesnej obrany čo však adresne neurobil. Napriek skutočnosti, že právo žalobcu na zaplatenie úhrady za obdobie 04/2008 - 10/2010, 12/2010 - 11/2014 bolo v čase doručovania výzvy premlčané avšak nezaniklo a žalovaný premlčanie namietal až počas súdneho konania, vznikol žalobcovi márnym uplynutím 30-dňovej lehoty nárok na zaplatenie pokuty a poštových sadzieb nakoľko žalovaný úhrady služby verejnosti poskytované žalobcom neuhradil.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa čl. 4 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
32. Žalobca si v konaní uplatnil nárok vo výške 508,63 Eur (istina vo výške 474,43 Eur, pokuta vo výške 33 Eur a poštové sadzby vo výške 1,20 Eur). V priebehu konania vzal žalobu v časti istiny vo výške 316,67 Eur späť z dôvodu premlčania tejto časti nároku a teda procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Žalobca bol úspešný vo výške 34,20 Eur, vo zvyšku uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá a teda žalobca bol taktiež v tejto časti neúspešný. Žalovaný mal v konaní úspech vo výške 86 % nakoľko ale žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd postupujúc s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a na rozumné usporiadanie procesných vzťahov rozhodol tak, že žiadnej strane sa náhrada trov konania nepriznáva v zmysle čl. 4 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.