Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/232/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne RNDr. M. B., bývajúcej

v S., zastúpenej JUDr. Jánom Pekarom, advokátom v Skalici, Potočná č. 191/39, proti

ţalovanému RNDr. J. K., bývajúcemu v B., o určenie, že žalovaný nie je dedičom zo

závetu po poručiteľke P. K., vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. júla 2011, sp. zn. 9 CoD

74/2010, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Skalica rozsudkom zo 6. júla 2010, č.k. -121 zamietol ţalobu,

ktorou sa ţalobkyňa po pripustení zmeny petitu domáhala určenia, ţe ţalovaný nie je dedičom

zo závetu č. N 951/98, NZ 724/98, po poručiteľke P. K., rod. B., zomrelej X. a ţalovanému

náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 476

ods. 1,2, , a , vecne tým, ţe

poručiteľka (matka účastníkov) prejavila svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice

N 951/98, NZ 724/98 z 1. októbra 1998, ktorá spĺňa všetky náleţitosti v zmysle ustanovení

notárskeho poriadku. Poručiteľka v závete odkázala celý svoj majetok ţalovanému, s čím

ţalobkyňa ako neopomenuteľná dedička vyjadrila nesúhlas a domáhala sa svojho zákonného

dedičského podielu. Poukázal na ustanovenie , ktorý pamätá na

tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorí podľa zákona dedia aj vtedy, ak boli v závete

vynechaní, alebo boli z dedenia vylúčení, kedy plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň

toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona a pokiaľ by závet

nerešpektoval toto ustanovenie o povinnom podiele, je v tejto časti neplatný, pokiaľ nedošlo

2

k vydedeniu potomka. V konaní mal súd preukázané, ţe ţalobkyňa nebola počas ţivota

poručiteľky vydedená, pričom závet poručiteľky spísaný formou notárskej zápisnice rieši

nárok tejto neopomenuteľnej dedičky, keď v bode II. je uvedené, ţe v prípade, ak by tento

závet neuznala, poručiteľka dala príkaz na krátenie jej podielu v zákonnej ½ -ine. Súd prvého

stupňa na základe toho dospel k záveru, ţe poručiteľka rešpektovala ustanovenie § 479

(nesprávne uvedené ako ) a závet je preto platný aj

v tejto časti a keďţe v konaní o dedičstve po poručiteľke P. K. nezistil súd ţiadne pochybenia,

ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením

a neuplatnením si ţalovaným náhrady trov konania.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 26. júla 2011, sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie

ako vecne správny potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, ţe súd

prvého stupňa svoje skutkové zistenia odvodil od skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaných

dôkazov a vec aj správne právne posúdil. Na dôvaţok uviedol, ţe poručiteľka v závete

pamätala na ţalobkyňu ako na tzv. neopomenuteľnú dedičku, čím je odstránená relatívna

neplatnosť závetu poručiteľky a námietky ţalobkyne nemajú vplyv na jeho platnosť. Uviedol,

ţe notár v konaní nezastupoval poručiteľku ani ţalovaného a ţalobkyňa v konaní neuviedla

dôvody, ktoré by mohli spôsobiť absolútnu neplatnosť závetu poručiteľky. Rozhodnutie

o trovách konania právne neodôvodil, vecne len tým, ţe si ich ţalovaný neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podala dovolanie ţalobkyňa, navrhla obidva rozsudky súdov

niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť

dovolania odôvodnila ustanovením § 236 ods. 1 v spojení s § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2

písm. c/ tvrdiac, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, ktoré je potrebné vidieť v tom, ţe výrok uznesenia Okresného súdu

v Senici č.j. , zo 6. septembra 2007 vydaného v konaní

o dedičstve po poručiteľke P. K., nevyhovuje poţiadavkám vymedzeným ustanovením § 175

(správne 175k) ods. 2 , pretoţe neodkazuje ţalobkyňu – dcéru poručiteľky, k podaniu

ţaloby na určenie jej dedičského práva po poručiteľke. Namietla, ţe nebola súdom poučená

akú ţalobu má podať, keď ţalovaný popiera jej dedičské právo a notár, zhotoviteľ závetu

a zároveň poverený konaním o dedičstve neurobil nič potom, ako sa dozvedel, ţe ţalobkyňa

vyuţila svoje právo a závet neuznala, aby vyriešil spor zmierom. Poukázala na komentár

3

k ustanoveniu z ktorého vyplýva, ţe v prípade spornosti dedičského práva treba

vţdy starostlivo zvaţovať, čoho sa má odkázaný účastník domáhať. Skutočnosť, ţe nebola

notárom riadne poučená, je narušením rovnosti účastníkov konania a k ťarche ţalobkyne nie

je moţné pričítať to, ţe uvedené nedostatočné poučenie sa pokúsila sama zhojiť bez poučenia

súdom a vlastným návrhom na znenie petitu. Navrhla, aby vo výroku rozsudku bolo uvedené,

ţe je neopomenuteľná dedička a má právo na polovicu majetku poručiteľky.

Ţalovaný právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobkyne nevyuţil a písomné vyjadrenie

nepodal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom (

ods.1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl.

moţno napadnúť dovolaním.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde, pretoţe dovolateľka

nielenţe konkrétnu vadu konania podraditeľnú pod ustanovenie

v dôvodoch svojho dovolania neuviedla, ale predovšetkým z dôvodu, ţe prvostupňový aj

odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a ţalobkyni neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom

na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.

Pokiaľ by za odňatie moţnosti konať pred súdom malo byť povaţované ţalobkyňou

tvrdené nedostatočné poučenie notárom o tom, akú ţalobu má podať na súd (ktorú vadu

ţalobkyňa v dovolaní označila za inú vadu konania), dovolací súd poznamenáva, ţe takáto

prípadná vada bola odstránená súdom prvého stupňa, ktorý na návrh ţalobkyne uznesením

z 25. marca 2010 č.k. -96 pripustil zmenu petitu v súlade s poţiadavkou

ţalobkyne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe ţalobkyni nebola odňatá

moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia Nedošlo

k znemoţneniu realizácie jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za

účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje

na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať

pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup

súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému

procesnému postupu súdu, ktorým by sa ţalobkyni znemoţnila realizácia jej procesných práv,

priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv

a právom chránených záujmov v zmysle

Dovolateľka v dôvodoch dovolania ďalej namietla vadu konania podľa § 241 ods. 2

písm. c/ (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci) a tieţ tým, ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

( ), majúcou spočívať v tom, ţe nebola súdom poučená akú ţalobu

má podať a tento nedostatok odstránila sama, notár neurobil nič pre to, aby spor vyriešil

zmierom keď vyuţila svoje právo neuznať závet a sám spochybňuje výklad bodu II. závetu.

6

Pokiaľ teda ţalobkyňa vychádzala aj z názoru, ţe prípustnosť jej dovolania zakladá

(ňou tvrdené) nesprávne právne posúdenie veci ( ), dovolací súd

uvádza, ţe právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny

(náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi

niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia, lebo súd pri právnom posudzovaní veci neporušuje ţiadnu procesnú

povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti. I keby teda tvrdenie dovolateľky bolo

opodstatnené (dovolací súd ich ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou

vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,

nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia V dôsledku toho

by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne

interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,

prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale

v prejednávanej veci nešlo). Keďţe dovolanie ţalobkyne nie je procesne prípustné, nemohol

dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

Procesnú prípustnosť dovolania ţalobkyne by nebola spôsobilá zaloţiť ani (prípadná)

tzv. iná procesná vada konania. Inou vadou veci v zmysle sa

rozumie procesná vada, ktorá nie je uvedená v , ktorá má za následok nesprávne

rozhodnutie; takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení

veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/,

c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne

v súlade s v spojení s , ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s a

, keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému

v tomto dovolacom konaní preukázateľne ţiadne trovy konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júla 2012

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová