Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bca/384870.5f39d3.pdf
PDF · 170.29 KB
No categories available
4Cdo/232/2011
Najvyšší súd 4 Cdo 232/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne RNDr. M. B., bývajúcej
v S., zastúpenej JUDr. Jánom Pekarom, advokátom v Skalici, Potočná č. 191/39, proti
ţalovanému RNDr. J. K., bývajúcemu v B., o určenie, že žalovaný nie je dedičom zo
závetu po poručiteľke P. K., vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 2 C 55/2008,
o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 26. júla 2011, sp. zn. 9 CoD
74/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Skalica rozsudkom zo 6. júla 2010, č.k. 2 C 55/2008-121 zamietol ţalobu,
ktorou sa ţalobkyňa po pripustení zmeny petitu domáhala určenia, ţe ţalovaný nie je dedičom
zo závetu č. N 951/98, NZ 724/98, po poručiteľke P. K., rod. B., zomrelej X. a ţalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 476
ods. 1,2, § 476d, § 479 Občianskeho zákonníka a § 175k ods. 2 O.s.p., vecne tým, ţe
poručiteľka (matka účastníkov) prejavila svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice
N 951/98, NZ 724/98 z 1. októbra 1998, ktorá spĺňa všetky náleţitosti v zmysle ustanovení
notárskeho poriadku. Poručiteľka v závete odkázala celý svoj majetok ţalovanému, s čím
ţalobkyňa ako neopomenuteľná dedička vyjadrila nesúhlas a domáhala sa svojho zákonného
dedičského podielu. Poukázal na ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka, ktorý pamätá na
tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorí podľa zákona dedia aj vtedy, ak boli v závete
vynechaní, alebo boli z dedenia vylúčení, kedy plnoletým potomkom sa musí dostať aspoň
toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona a pokiaľ by závet
nerešpektoval toto ustanovenie o povinnom podiele, je v tejto časti neplatný, pokiaľ nedošlo
k vydedeniu potomka. V konaní mal súd preukázané, ţe ţalobkyňa nebola počas ţivota
poručiteľky vydedená, pričom závet poručiteľky spísaný formou notárskej zápisnice rieši
nárok tejto neopomenuteľnej dedičky, keď v bode II. je uvedené, ţe v prípade, ak by tento
závet neuznala, poručiteľka dala príkaz na krátenie jej podielu v zákonnej ½ -ine. Súd prvého
stupňa na základe toho dospel k záveru, ţe poručiteľka rešpektovala ustanovenie § 479
Občianskeho zákonníka (nesprávne uvedené ako § 479 ods. 2 O.s.p.) a závet je preto platný aj
v tejto časti a keďţe v konaní o dedičstve po poručiteľke P. K. nezistil súd ţiadne pochybenia,
ţalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
a neuplatnením si ţalovaným náhrady trov konania.
Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 26. júla 2011, sp. zn.
9 CoD 74/2010 rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V podrobnostiach poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, ţe súd
prvého stupňa svoje skutkové zistenia odvodil od skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaných
dôkazov a vec aj správne právne posúdil. Na dôvaţok uviedol, ţe poručiteľka v závete
pamätala na ţalobkyňu ako na tzv. neopomenuteľnú dedičku, čím je odstránená relatívna
neplatnosť závetu poručiteľky a námietky ţalobkyne nemajú vplyv na jeho platnosť. Uviedol,
ţe notár v konaní nezastupoval poručiteľku ani ţalovaného a ţalobkyňa v konaní neuviedla
dôvody, ktoré by mohli spôsobiť absolútnu neplatnosť závetu poručiteľky. Rozhodnutie
o trovách konania právne neodôvodil, vecne len tým, ţe si ich ţalovaný neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podala dovolanie ţalobkyňa, navrhla obidva rozsudky súdov
niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť
dovolania odôvodnila ustanovením § 236 ods. 1 v spojení s § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. tvrdiac, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, ktoré je potrebné vidieť v tom, ţe výrok uznesenia Okresného súdu
v Senici č.j. 13 D 30/2005, Dnot 335/2005-K zo 6. septembra 2007 vydaného v konaní
o dedičstve po poručiteľke P. K., nevyhovuje poţiadavkám vymedzeným ustanovením § 175
(správne 175k) ods. 2 O.s.p., pretoţe neodkazuje ţalobkyňu – dcéru poručiteľky, k podaniu
ţaloby na určenie jej dedičského práva po poručiteľke. Namietla, ţe nebola súdom poučená
akú ţalobu má podať, keď ţalovaný popiera jej dedičské právo a notár, zhotoviteľ závetu
a zároveň poverený konaním o dedičstve neurobil nič potom, ako sa dozvedel, ţe ţalobkyňa
vyuţila svoje právo a závet neuznala, aby vyriešil spor zmierom. Poukázala na komentár
k ustanoveniu § 175k O.s.p. z ktorého vyplýva, ţe v prípade spornosti dedičského práva treba
vţdy starostlivo zvaţovať, čoho sa má odkázaný účastník domáhať. Skutočnosť, ţe nebola
notárom riadne poučená, je narušením rovnosti účastníkov konania a k ťarche ţalobkyne nie
je moţné pričítať to, ţe uvedené nedostatočné poučenie sa pokúsila sama zhojiť bez poučenia
súdom a vlastným návrhom na znenie petitu. Navrhla, aby vo výroku rozsudku bolo uvedené,
ţe je neopomenuteľná dedička a má právo na polovicu majetku poručiteľky.
Ţalovaný právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobkyne nevyuţil a písomné vyjadrenie
nepodal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241
ods.1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p.
moţno napadnúť dovolaním.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku
vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238
ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného
v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku
ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť
zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa
ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len
na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na ţalobkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej
veci jej súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti
konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe
zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde, pretoţe dovolateľka
nielenţe konkrétnu vadu konania podraditeľnú pod ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p.
v dôvodoch svojho dovolania neuviedla, ale predovšetkým z dôvodu, ţe prvostupňový aj
odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a ţalobkyni neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom
na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.
Pokiaľ by za odňatie moţnosti konať pred súdom malo byť povaţované ţalobkyňou
tvrdené nedostatočné poučenie notárom o tom, akú ţalobu má podať na súd (ktorú vadu
ţalobkyňa v dovolaní označila za inú vadu konania), dovolací súd poznamenáva, ţe takáto
prípadná vada bola odstránená súdom prvého stupňa, ktorý na návrh ţalobkyne uznesením
z 25. marca 2010 č.k. 2 C 55/2008-96 pripustil zmenu petitu v súlade s poţiadavkou
ţalobkyne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe ţalobkyni nebola odňatá
moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Nedošlo
k znemoţneniu realizácie jej procesných práv, priznaných jej v občianskom súdnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje
na tú skutočnosť, ţe za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať
pred súdom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, nie je moţné povaţovať postup
súdu v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému
procesnému postupu súdu, ktorým by sa ţalobkyni znemoţnila realizácia jej procesných práv,
priznaných jej v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jej práv
a právom chránených záujmov v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Dovolateľka v dôvodoch dovolania ďalej namietla vadu konania podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p. (rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci) a tieţ tým, ţe
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), majúcou spočívať v tom, ţe nebola súdom poučená akú ţalobu
má podať a tento nedostatok odstránila sama, notár neurobil nič pre to, aby spor vyriešil
zmierom keď vyuţila svoje právo neuznať závet a sám spochybňuje výklad bodu II. závetu.
Pokiaľ teda ţalobkyňa vychádzala aj z názoru, ţe prípustnosť jej dovolania zakladá
(ňou tvrdené) nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd
uvádza, ţe právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny
(náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi
niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia, lebo súd pri právnom posudzovaní veci neporušuje ţiadnu procesnú
povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Právne posúdenie veci
súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti. I keby teda tvrdenie dovolateľky bolo
opodstatnené (dovolací súd ich ale z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou
vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku,
nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho
by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne
interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery,
prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale
v prejednávanej veci nešlo). Keďţe dovolanie ţalobkyne nie je procesne prípustné, nemohol
dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom.
Procesnú prípustnosť dovolania ţalobkyne by nebola spôsobilá zaloţiť ani (prípadná)
tzv. iná procesná vada konania. Inou vadou veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sa
rozumie procesná vada, ktorá nie je uvedená v § 237 O.s.p., ktorá má za následok nesprávne
rozhodnutie; takáto vada je síce relevantným dovolacím dôvodom (ak mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci), sama osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá.
Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení
veci, prípadne ţe by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/,
c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236
a nasl. O.s.p.
Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania
nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne
v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1
O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanému
v tomto dovolacom konaní preukázateľne ţiadne trovy konania nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júla 2012
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová