Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/139/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Dopravného podniku

Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO : 00 492 736, zastúpeného JUDr. Mariánom

Chovancom, advokátom v Bratislave, Račianska 109/C, proti žalovanému XY, bytom XY,

zastúpenému Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, IČO :

47 232 765, v mene ktorej koná JUDr. Ivan Syrový, PhD., konateľ, o zaplatenie 46,93 €,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. januára

2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 24. júna 2008 č.k. -35 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1414 Sk a trovy konania v sume 2775 Sk

advokátovi žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia

uviedol, že z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok z 3. marca 2005, ako aj

zo svedeckej výpovede svedka XY, prepravného kontrolóra, mal

za preukázané, že žalovaný dňa 3. marca 2005 cestoval prostriedkom MHD na linke č. 95

v Bratislave bez platného cestovného lístka. Obranu žalovaného, že si zakúpil cestovný lístok

v trvaní 10 minút a pri kontrole prepravným kontrolórom bolo zistené, že uvedený čas

prekročil, považoval súd za nedôvodnú. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že prepravný

kontrolór sa voči nemu dopustil spáchania trestného činu úplatkárstva, túto skutočnosť súdu

ničím a nijako nepreukázal a z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III, Úradu

justičnej a kriminálnej polície, oddelenia skráteného vyšetrovania Bratislava – Nové Mesto

2

východ, č. ČVS: ORP-3637/1-OSV-B 3-2006 z 24. novembra 2006 súd zistil, že podľa § 197

ods. 1 písm. d/ bola odmietnutá vec týkajúca sa aj podozrenia z trestného

činu podvodu podľa , ktorého sa mal údajne dopustiť

JUDr. Marián Chovanec. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi úhradu cestovného vo výške

14 Sk a úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom vo výške stonásobku

základného cestovného 1400 Sk, súd žalobu posúdil ako dôvodnú, a preto jej vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 27. januára 2009

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. V dôvodoch

rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a v zmysle

skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal ( v spojení s

), keď si právo na ich náhradu neuplatnil.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný a navrhol ho

zrušiť spolu aj s rozsudkom súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že konaním tak prvostupňového, ako aj druhostupňového

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko v konaní nebol vykonaný

navrhovaný dôkaz, ktorý by preukázal pravdivosť jeho tvrdenia, že zamestnanec žalobcu mal

od žalovaného požadovať sumu 500 Sk namiesto pokuty vo výške žalovanej sumy.

Z nedostatočne zisteného skutkového stavu súd vec nesprávne právne posúdil.

Žalobca podľa obsahu vyjadrenia zrejme navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

3

V prejednávanej veci dovolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej

mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa

neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu

na prvostupňovom súde ( prvá a tretia veta ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nielenže nevykazuje znaky ani jedného z rozsudkov uvedených v až 3 , ale

ide o rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy [keď návrh na prvostupňovom súde bol podaný 23. novembra 2005, kedy

výška minimálnej mzdy bola 6900 Sk (229,04 €), teda trojnásobok minimálnej mzdy bol

20 700 Sk (687,12 €) a predmetom tohto konania je peňažné plnenie 46,93 € (1414 Sk)], proti

ktorému ustanovenie prípustnosť dovolania výslovne vylučuje.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,

ktoré dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci

v prípade žalovaného nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto

rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ , nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

V zmysle ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení, je však vecou rozhodnutia súdu, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné

dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať

pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť

a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (R 6/2000).

Pokiaľ žalovaný ďalej svoje dovolanie odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie

veci ( ) považuje za prípustný dovolací

dôvod (ktorý možno uplatniť vždy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne

posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach

upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania je v danom prípade ustanovením

vylúčená, nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa v spojení s

5

ods. 1 písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Žalobca si však náhradu týchto trov neuplatnil, preto mu náhrada trov

dovolacieho konania priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júla 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová