Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-181-2021.pdf
PDF · 109.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/181/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: E. Y. H., N.. H.. H. H. L. XX, Ž., M.: XX XXX XXX, proti žalovanému: J. Y., P.. X.X.XXXX, X. Y. L., v konaní o zaplatenie 1.484,17 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 484,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 484,17 € od 16.7.2021 do zaplatenia, úrok 340,51 € a úrok z omeškania 1,69 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.484,17 eur, úrok vo výške 340,51 eur, úroku z omeškania 1,69 eur a spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.484,17 eur od 16.7.2021 až do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 27.8.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. 0000000000069460 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3500 EUR. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 10.8.2023. V zmysle bodu 1.1. Zmluvy, sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky - Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len „VOP“), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v uvedených všeobecných obchodných podmienkach. 3. Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) resp. neskorších zneniach zákona písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje Zmluva v bode 1.2. v spojení s VOP, z ktorých vyplýva tiež anuitné splácanie úveru, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú teda uvedené v samotnom texte Zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nie je zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a tým aj súčasťou Zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň, termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka poplatkov, a ktoré
stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia Zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. 4. Najvyšší súd SR v žalobcom uvedených judikátoch považoval dovolanie žalobcu v otázke nutnosti rozpisu splátky v zmluve za prípustné a dôvodné, pričom ohľadom predmetnej právnej otázky konštantne uvádza, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. 5. Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní bonity 6. žalovaného pritom banka brala do úvahy:
- údaje zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií (SRBI/NRKI) - preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania
- údaje poskytnuté samotným žalovaným v Žiadosti o poskytnutie úveru - údaje o príjmoch, výdavkoch a záväzkoch žiadateľa
- kreditné a debetné obraty na bežnom účte klienta - v prípade klientov, pre ktorých banka dlhodobo vedie bežný účet, na základe čoho je schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť ich bonitu. 7. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 15.7.2021 v zmysle § 565 a § 53 ods. 9 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v súlade s Úverovou zmluvou a VOP a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Opakovaným upozornením zo dňa 12.5.2021 v znení: „E. Y. H., N..H.. Vás upozorňuje, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a požiada Vás o zaplatenie celej svojej pohľadávky.“ Výzva na predčasné splatenie úveru a opakované upozornenie boli žalovanému doručené resp. sa dostali do sféry jeho dispozície. 8. Žalovanému bol na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 3500,00 EUR; do dňa zosplatnenia uhradil žalovaný na istinu sumu 2015,83 EUR, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia úveru predstavovala sumu 1484,17 EUR (poskytnutá suma 3500,00 EUR mínus splátky istiny spolu vo výške EUR = 1484,17 EUR). 9. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby neuskutočnil žiadnu úhradu, a teda dlžná istina predstavuje 1484,17 EUR. 10. Úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia úveru predstavoval 1,69 EUR - každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % p.a. 11. Žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia. 12. Žalobca si uplatňuje tiež zmluvný úrok do konečnej splatnosti úveru a ide o úrok vo výške 340,51 EUR. Úrok bol vypočítaný nasledovne: Celková čiastka úveru podľa zmluvy 7 725,40 EUR - poskytnutá istina 3500 EUR - poplatok za poskytnutie úveru 175,00 EUR - poplatok za správu úverového účtu 0,00 EUR - úrok zaplatený žalovaným 3 709,89 EUR = 340,51 EUR. 13. Žalobca v otázke kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania poukázal judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý uviedol, že otázka (ne)možnosti kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo, absentuje. Z rozhodovacej praxe odvolacích súdov pretrváva nesúlad v riešení otázky možného priznania zmluvných úrokov po predčasnom zosplatnení úveru, kedy sa vyprofilovali tri skupiny rozhodnutí. Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení úveru nepripúšťa a priznáva len úroky z omeškania. 14. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden zákon výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do jej faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku. 15. Tretia skupina rozhodnutí pripúšťa kumuláciu dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania obmedzene, iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch zaplatil. Vychádza z názoru, že aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký,
ako v čase jeho dojednania, t. j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Dovolací súd uviedol, že za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Dovolací súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie úroku aj po zosplatnení úveru a teda v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
16. K žalobe žalobca predložil:
- Výzva na predčasné splatenie úveru zo dňa 15.7.2021,
- Výpočet zmluvného úroku do konečnej splatnosti úveru,
- Všeobecné obchodné podmienky žalobcu účinné od 1.7.2013,
- Úverová zmluva č. 0000000000069460 zo dňa 27.8.2013,
- Žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 27.8.2013,
- Opakované upozornenie zo dňa 12.5.2021,
- Prehľad splácania do predčasného zosplatnenia,
- Prehľad splácania po predčasnom zosplatnení,
- Stav omeškaných splátok na úvere,
- Prepočet zmluvných úrokov,
- Prepočet úrokov z omeškania,
- Sadzobník poplatkov,
- Credit report - analytic o skúmaní bonity klienta pred poskytnutím úveru.
17. Vo vzťahu ku skúmaniu bonity klienta pred poskytnutím úveru žalobca na samostatnú výzvu súdu oznámil, že zákonodarca jednoznačne alternatívnym spôsobom v Zákone č. 129/2010 Z. z. vymedzil, že za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 sa považuje: 1. posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo 2. bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 18. Žalobca však riadne vykonal dňa 27.8.2013 dopyt do úverového registra. Výsledkom tohto dopytu je výstup z úverového registra vo forme listiny označenej ako CREDIT REPORT - ANALYTIC. Žalobca poskytol žalovanému úver na základe predschváleného limitu úveru, keďže banka dlhodobo viedla bežný účet pre žalovaného, z ktorého vyplývali príjmy aj výdavky žalovaného. 19. Žalobca ako banka si s odbornou starostlivosťou preveril žalovaného ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti splácania úveru v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní bonity žalovaného pritom banka zobrala do úvahy najmä:
- údaje zo Spoločného registra bankových informácií a Nebankového registra klientskych informácií (SRBI/NRKI) - preverením záväzkov žiadateľa a ich splácania; žalobca predložil ako prílohu žaloby report s názvom Credit report - ANALAYTIC. Z uvedenej listiny je zrejmé, že žalovaný nemal žiadne dlžné ani zostávajúce splátky iných prípadných úverov 20. - kreditné a debetné obraty na bežnom účte žalovaného - pre žalovaného banka dlhodobo (od roku 2002) viedla bežný účet, na základe čoho bola schopná s odbornou starostlivosťou posúdiť jeho bonitu. Žalobca predložil výpisy z osobného účtu žalovaného za obdobie od januára 2013, t.j. za posledných 7 mesiacov pred uzavretím úverovej zmluvy (výpisy z účtu č. SK17 5600 0000 0075 2664 3002, za obdobie od 1/2013 do 7/2013), z ktorých vyplývajú aj pravidelné mesačné kreditné operácie vykonávané v prospech účtu žalovaného. Na základe posúdenia kreditných obratov na účte, ktoré predstavovali
reálne platby v prospech účtu žalovaného a debetných obratov na účte, bol žalovanému predschválený limit úveru. Zároveň z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že žalovanému bol na účet č. SK17 5600 0000 0075 2664 3002 poukazovaný príjem fin. prostriedkov z MOSR vo výške 596,25 Eur (za mesiace 1/2013-6/2013) a vo výške 598,12 Eur (za mesiace 7/2013). 21. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy nebol predschválený limit žiadnym spôsobom zákonne obmedzený, resp. regulovaný. Účelom neskoršej právnej úpravy účinnej od 01.01.2017, resp. od 01.01.2019 (účinnej aktuálne) bola regulácia a sprísnenie podmienok poskytovania úverov na základe predschválených limitov a teda - v čase uzatvorenia zmluvy - boli podmienky ešte benevolentnejšie. 22. Uvedené je potrebné vnímať v danom čase v intenciách zásady podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR: Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Okrem uvedeného poskytovanie úverov na základe predschváleného limitu bolo v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bežnou praxou. 23. Žalobca poukázal na aktuálne znenie § 7 ods. 43 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Pri spotrebiteľskom úvere, ktorého výška je určená vopred bez aktívnej účasti spotrebiteľa a na základe historických údajov o finančnej situácii spotrebiteľa získaných z interných zdrojov veriteľa o platobných operáciách, ktoré je možné doplniť o ďalšie informácie z interných zdrojov alebo externých zdrojov, banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky nemajú povinnosť overovať informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, ak a) spotrebiteľ je ich klientom viac ako šesť mesiacov, b) banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky vedia preukázateľne zistiť informácie o platobných operáciách, ktoré možno objektívne považovať za príjem spotrebiteľa. 24. Žalobca viedol účet žalovaného dlhodobo, od roku 2002 a na účet žalovaného boli preukázateľne zasielané fin. prostriedky z MOSR (min. 6 mesiacov pred poskytnutím úveru), tak ako to vyplýva z priložených výpisov z účtu. 25. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu ohľadom skúmania bonity žalovaného, nerozporoval skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe, ako aj skutočnosti, ktoré vyplývajú z listín pripojených žalobcom k žalobe a teda tieto tvrdenia sú nesporné.
26. Žalovanému bola žaloba s prílohami a procesnými poučeniami doručená v zmysle § 116 C.s.p.. Napriek výzve súdu sa žalovaný k podanej žalobe nijako nevyjadril. Žalovaný bol v konaní pasívny a neuplatnil žiadne prostriedky procesnej obrany, pričom všetky písomnosti mu boli doručované na adresu jeho trvalého pobytu. Na vytýčené pojednávanie sa strany nedostavili, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil iba žalobca, kvôli čomu súd v zmysle § 180 C.s.p. pojednával bez ich prítomnosti.
27. Súd vykonal dokazovanie na základe všetkých vyššie uvedených žalobcom predložených listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
28. Z obsahu spisu mal súd preukázané, že dňa 27.8.2013 predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000069460, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.500 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 62,92 eur vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc od 10.9.2013. V zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti úveru dňa 10.8.2023. Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v zmluve uvedená vo výške 21,51 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 18,84 % a ročná úroková sadzba 17,90 %. Celková čiastka na vrátenie spotrebiteľom je vo výške 7.725,40 eur, teda samotná odplata žalobcu ako veriteľa predstavovala sumu vo výške 4.225,40 eur. V zmluve bol samostatne navyše uvedený pevný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 175 eur.
29. Z prehľadu splátok a úhrad do zosplatnenia dňa 15.7.2021 (č.l. 52-54) bolo zistené, že na danom úvere žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 5.725,72 €, z ktorej bola suma 3.709,89 započítaná na úrok a suma 2.015,83 € na istinu. Zvyšná neuhradená časť úveru bola ku dňu zosplatnenia vo výške 1.484,17 €.
30. Žalobca dňa 12.5.2021 listom - „Opakované upozornenie“ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok vo výške 141,10 € a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Doručenie tejto upomienky žalovanému žalobca nepreukázal. Následne listom zo dňa 15.7.2021 - „Výzva na predčasné splatenie úveru“ oznámil žalobca žalovanému, že úver sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu 15.7.2021. Ani doručenie tejto písomnosti žalovanému žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal a pri oboch písomnostiach zrejme iba uplatnil fikciu doručenia v zmysle časti IX. bod B.6. všeobecných zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o úvere.
31. V zmysle § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd za nesporné skutočnosti považoval to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzatvorený úverový vzťah a rovnako aj výšku istiny ako aj uplatneného príslušenstva.
32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
33. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
34. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
35. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
36. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
37. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
38. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 391 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. (3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
40. Po preskúmaní a vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov má súd za to, že žaloba žalobcu je opodstatnená a to v celom rozsahu.
41. Žalobcom bolo jednoznačne preukázané, že so žalovaným dňa 27.8.2013 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere a to v zmysle vyššie citovaných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý účelový spotrebný úver vo výške 3.500 € na dobu 120 mesiacov, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v dojednaných mesačných splátkach a dojednaným spôsobom. Súd mal za to, že táto zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 a nasl. zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný preukázateľne tento úver riadne a včas nesplácal splátkami dojednanými v zmluve, kvôli čomu zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti tohto úveru a to v zmysle dojednaných zmluvných podmienok tohto úveru. Následne pôvodný veriteľ pohľadávky túto postúpil na súčasného žalobcu.
42. Žalobca si žalobou uplatnil celú nesplatenú časť istiny a príslušenstva úveru vo výške spolu 1.484,17 €, ktorá predstavuje zvyšnú neuhradenú časť istiny poskytnutého úveru vo výške 3.500 €. Tento žalobcom uplatnený nároky považoval súd za oprávnený, preukázané predovšetkým výpisom z úverového účtu žalovaného, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi uplatnenú zvyšnú neuhradenú časť istiny úveru.
43. Ako samostatnú časť svojho nároku si žalobca uplatnil úrok z omeškania 5 % ročne z jednotlivých omeškaných splátok do zosplatnenia celej pohľadávky v predstavujúvi sumu o výške 1,69 € (č.l. 60-61) a zmluvný úrok vo výške 17,90 % ročne z nesplatenej istiny úveru do zosplatnenia celej pohľadávky predstavujúci sumu vo výške 340,51 €. Tento úrok bol žalobcom vypočítaný ako výsledná suma po rozdiele medzi celkovou sumou, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť a sumou istiny, poplatku za poskytnutie úveru a žalovaným uhradenými splátkami na zmluvnom úvere (č.l. 14). 44. Súd sa v tomto prípade priklonil k názoru žalobcu v otázke nároku veriteľa na zmluvné úroky - odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov a to v tom smere, že súd priznal žalobcovi nárok na celú dojednanú a neuhradenú odplatu z poskytnutého úveru do uhradenie jej celej výšky. Odplata bola v celosti dojednaná vo výške 4.225,40 €, z ktorej uhradil žalovaný sumu vo výške 3.709,89 € v priebehu splácania úveru a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 175 € po poskytnutí úveru. Z tohto dôvodu má žalobca právo ešte na zvyšnú časť zmluvných úrokov kapitalizovaných vo výške 340,51 €. Taktiež súd priznal žalobcovi právo aj na kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 1,69 € do dňa zosplatnenia celej pohľadávky.
45. Vo vzťahu k splneniu povinností veriteľa - žalobcu skúmať bonitu klienta spotrebiteľa - žalovaného pred poskytnutím úveru v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z. súd uvádza, že v danom prípade sa jedná o situáciu, kedy žalobca po dobu niekoľko rokov spravoval pre žalovaného jeho bežný účet, preto overiť bonitu žalovaného dokázal podstatne hodnovernejším spôsobom, čo ešte aj umocnil preverovaním bonity žalovaného prostredníctvom príslušných dostupných registrov. Týmto postupom, ktorý súdu žalobca aj náležitým spôsobom preukázal, má súd za preukázané, že si žalobca dodržal svoju náležitú odbornú starostlivosť pri zisťovaní bonity klienta.
46. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to odo dňa nasledujúceho po zosplatnení predmetného úveru, t.j. od 16.7.2021 tak, ako to požadoval žalobca v žalobe. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. v znení platnom v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, t.j. vo výške 5 % ročne.
47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal žalobca úspech v celom svojom uplatnenom nároku. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.