Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/59/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,

v právnej veci žalobcu J.. M. J., bytom K., P., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 28.

septembra 2010, číslo 21501/2010-BA o poistnom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 21. apríla 2011, č. k. -59, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 21. apríla 2011, č. k. -59, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 21. apríla 2011, č. k. -59,

zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 28. septembra 2010, číslo

21501/2010-BA, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie

Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo 14. apríla 2010, číslo 704-3440016310-GC09/10-

-367, podľa ktorého žalobcovi vznikla účasť na povinnom

nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení od 1. septembra 2009 ako samostatne

zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) aj keď sa ako advokát stal konateľom v spoločnosti

s ručením obmedzeným (ďalej len „spol. s r.o.“), ktorej predmetom činnosti je výkon

advokácie. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Uviedol,

že advokát, ktorý vykonáva svoju činnosť ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným

podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o advokácii“) sa na účely o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) považuje za samostatne

zárobkovo činnú osobu (SZČO). Vymedzenie samostatne zárobkovej činnej osoby v zmysle

§ 5 písm. c/ zákona je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť. Súd preto

nemohol akceptovať tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého potvrdenie Slovenskej advokátskej

komory z 8. septembra 2009 vydané na základe § 71 ods. 2 písm. k/ zákona o advokácii o tom,

že žalobca od 8. júna 2009 už nie je samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona a že

toto potvrdenie je záväzné pre tretie osoby, ktorou treťou osobou v danom prípade je žalovaná.

Podľa právneho názoru súdu podľa § 178 ods. l písm. a/ bodu 1 zákona o sociálnom poistení

rozhodovať o vzniku (tobôž o prerušení alebo zániku) sociálneho poistenia v sporných

prípadoch je oprávnená pobočka žalovanej a v druhom stupni ako odvolací správny orgán

rozhoduje žalovaná (§ 179 ods. l písm. b/ zákona o sociálnom poistení). Podľa právneho názoru

súdu rozhodovanie o vzniku ani zániku poistného pomeru samostatne zárobkovo činnej osoby

nepatrí do právomoci Slovenskej advokátskej komory ako samosprávnej stavovskej

organizácie, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov, ktorých

vedie (§ 66 ods. 2 zákona o advokácii), ale patrí do výlučnej vecnej právomoci žalovanej,

ako to vyplýva z § 178 a § 179 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd dospel k záveru, že

výklad správnych orgánov je vecne správny, pričom žalobné dôvody účinne nespochybnili

vecnú správnosť rozhodnutí žalovaného i prvostupňového správneho orgánu.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací

súd rozhodnutie krajského súdu zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vrátil na

ďalšie konanie. Namietal, že krajský súd nesprávne interpretoval obsah § 5 písm. c/ ako aj

§ 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení a neprihliadal na ustanovenie § 15 ods. 6

a potvrdenie Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, že

žalobca od 8. júna 2009 nie je SZČO. Podľa jeho názoru nie je možné, aby vznikla situácia,

že musí byť povinne poistený, hoci zo zákona nesmie vykonávať advokáciu samostatne.

Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania v medziach žaloby, v súlade

s bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Námietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu boli

v zásade zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatňoval už v konaní na súde prvého stupňa.

Podľa názoru najvyššieho súdu už správny orgán a následne aj súd prvého stupňa sa s týmito

námietkami žalobcu riadne vysporiadali, pričom odvolací súd už vyslovenú argumentáciu

považuje za relevantnú, výstižnú a dostatočnú. Žalovaný ako aj krajský súd podrobne

odôvodnili, prečo žalobca, ktorý vykonáva činnosť konateľa spoločnosti s ručením

obmedzeným poskytujúcej advokátske služby podľa § 15 zákona o advokácii ako advokát,

je naďalej SZČO, pričom bolo dostatočne zrozumiteľne a jasne ozrejmené, že v danom

prípade došlo k vzniku povinného sociálneho poistenia podľa § 21 zákona o sociálnom

poistení. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu

a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa, že § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení

vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje tak aj postavenie advokáta, ktorý

má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Ustanovenie

Z. z. o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať

advokáciu ako konatelia spol. s r.o. Účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na

existenciu jeho oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb a stále zostáva advokátom.

Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov

až do vyčiarknutia z takého zoznamu, resp. do pozastavenia výkonu tejto činnosti podľa § 8

zákona o advokácii. Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti má za následok, že advokát

musí byť považovaný za SZČO na účely § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení

účinnom do 31. decembra 2010 a preto je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený podľa

§ 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení. Vznik a zánik tohto

poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Túto

skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii,

upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať, lebo základným

predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom

požadované oprávnenie. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení

v znení účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať

advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia je advokát – fyzická osoba, len on je

zapísaný v zozname advokátov, hoci zákon mu následne umožňuje, aby právne služby

poskytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Ani v prípade,

že sa advokát rozhodne vykonávať advokáciu ako konateľ s.r.o., jeho oprávnenie na výkon

advokácie ako také nezaniká. Status advokáta mu zostáva, svoje profesijné označenie je

povinný používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia,

verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením

obmedzeným a až k nemu, následne, pripája meno združenia alebo obchodné meno

spoločnosti.

Podľa názoru odvolacieho súdu existencia oprávnenia advokáta na výkon advokátskej

činnosti, podmienené jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou

komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu alebo nedošlo

k pozastaveniu výkonu advokácie podľa § 8 zákona o advokácii má za následok, že musí byť

považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne

nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15

ods. 1 písm. b/ a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona

o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava, obsiahnutá

v § 12 zákona o advokácii, upravujúca iba formu, ktorou môže advokát advokáciu vykonávať,

lebo základným predpokladom výkonu advokácie je výkon takej činnosti fyzickou osobou,

ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Zákonodarca rozhodovanie o vzniku, prerušení

a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch zveril do vecnej pôsobnosti pobočky

Sociálnej poisťovne. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení

v znení účinnom do 31. decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať

advokáciu. Vzhľadom na uvedené je irelevantné potvrdenie SAK o zániku oprávnenia

žalobcu vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba. Ustanovenie § 15 zákona

o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu

ako konatelia spol. s r.o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu

oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov,

ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo

zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti advokáta.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu

nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Košiciach podľa a potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení

s a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v konaní nebol úspešný

a žalovaná nárok na náhradu trov konania nemá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská